Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/110/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200557
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200557.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja

FlorovičaaJUDr.Ing.MiroslavaManďákavprávnejvecižalobcu:POWERstav,s.r.o.,Kukučínova476/6,
Ilava, IČO 43991181, právne zastúpený Mgr. Gáplovským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 23.
apríla 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobcavčaspodanoužaloboužiadalzrušiťrozhodnutiežalovanéhočísloXXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/
XXXX-r zo dňa 23. apríla 2013, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín (ďalej len správca dane) číslo XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Kra zo dňa 7. januára 2013. Žalobca
tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že správca dane pri rozhodovaní vychádzal z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, nezdôvodnil, akú použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, pričom zabezpečené dôkazy vyhodnotil výlučne a
jednostranne v jeho neprospech a tým porušil § 2 a § 29 zák. č. 511/1992 Zb.. Žalobca súčasne žiadal

priznať náhradu trov konania.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane z 7. januára 2013, ktorým podľa
§ 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(Daňovýporiadok)bolžalobcovivyrubenýrozdieldane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 2 572,40 Eur.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu od 2. augusta
2011 do 30. januára 2012 daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za I. až IV. štvrťrok 2010.
Žalobca si uplatnil za IV. štvrťrok 2010 odpočet DPH vo výške 2 572,44 Eur z týchto dodávateľských
faktúr vystavených dodávateľom spol. BENE Trade, s.r.o., Jasovská 3, Bratislava, IČO 44166524:

- č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 9. decembra 2010 za maľovanie, opravu a izoláciu stropu v brusičskej
dielni SOU sklárne Lednické Rovne, základ dane 3658,00 Eur, DPH 695,00 Eur;

- č.XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 11. decembra 2010 za stavebné práce na objekte Matador Automotive
a.s., základ dane 1 620, 00 Eur, DPH 307,80 Eur;- č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 17. decembra 2010 za kancelársky nábytok, základ dane 1 211,10
Eur, DPH 230,10 Eur;

- č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 28. decembra 2010 za sprostredkovanie predaja drevnej hmoty za 10
- 12/2010, základ dane 7 050,00 Eur, DPH 1 339,50 Eur.

Správca dane dožiadaním prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, ktorý bol miestne príslušným
správcom dane dodávateľskej spoločnosti BENE Trade s.r.o., Bratislava, zistil, že táto spoločnosť nesídli

na adrese uvedenej v obchodnom registri, t.j. na adrese Jasovská 3, Bratislava, ani na korešpondenčnej
adrese Smolenická 3, Bratislava. Ďalej na základe výpisu z obchodného registra zistil, že novým
konateľom spol. BENE Trade s.r.o. bol od 10. septembra 2011 C. C., ktorý je vedený v U. N. ako R..

Pôvodným konateľom tejto spoločnosti bol C. R., ktorého vypočul správca dane ako svedka dňa 22.
novembra 2011. Svedok do zápisnice k vyfakturovaným prácam faktúrami č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo

dňa 9. decembra 2010 a č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 11. decembra 2010 uviedol, že
tieto práce vykonala subdodávateľská spol. DATOM s.r.o. (ŠŠ Trade s.r.o.). Materiál bol nakúpený v
bežných stavebninách a pri realizácii prác táto spoločnosť spolupracovala so živnostníkmi. K faktúre č.
XXXXXXXXX (FP/XXX) uviedol, že nábytok bol zakúpený v spol. IKEA Bratislava a mal ho na
sklade, osobne ho doviezol na vozidle WV Transportér. Nábytok prevzal D. L. (konateľ žalobcu).

Svedok k faktúre č. XXXXXXXX (FP/XXX) zo dňa 28. decembra 2010 uviedol, že drevo dodalo Lesné
hospodárstvo Vyšná Boca, objednávky boli uzatvorené telefonicky alebo ústne, k úhrade dochádzalo v
hotovosti na odbernom mieste. Faktúry boli zaevidované v evidencii DPH a bola z nich odvedená daň.
Svedok tvrdil, že doklady spol. DATOM s.r.o. po odpredaji obchodných podielov spol. BENE Trade s.r.o.
odovzdal novému konateľovi C. C., tieto skutočnosti mali byť uvedené v preberacom protokole. Svedok

vo výpovedi uviedol, že medzi žalobcom a spol. BENE Trade s.r.o. nebola uzavretá zmluva
o vykonaní prác, pričom nevedel uviesť, kto v skutočnosti práce vykonal, či to bola spol. BENE Trade
s.r.o. alebo živnostníci, príp. spol. VIDUKA s.r.o. Praha.

Konateľ žalobcu vo výpovedi tvrdil, že žalobca si uplatnil odpočet DPH z faktúr od dodávateľskej

spol. BENE Trade s.r.o.. Dodávateľ vyfakturoval fa č. XXXXXXXX (FP/XXX) a č. XXXXXXXX (FP/
XXX) vykonané práce v SOŠ sklárske v Lednických Rovniach a ďalej práce, ktoré vykonal na oprave
výrobných priestorov v objekte ZTS v Dubnici nad Váhom. Konateľ žalobcu súčasne potvrdil, že spol.
BENE Trade s.r.o. vyfakturovala fa. č. XXXXXXXXX (FP/XXX) dodanie nábytku na vybavenie jeho
kancelárie a faktúrou č. XXXXXXXX (FP/XXX) vyfakturovala sprostredkovanie nákupu a predaja dreva.

Dodávateľom dreva bol Spolok bývalých urbárnikov H. R. a odberateľom C. A., Vyšná Boca. Správca
daneprostredníctvommiestnepríslušnéhosprávcudanezistil,žeC.A.nakupovaldrevo odžalobcu,
ktorý zabezpečoval aj jeho prepravu. Svedok poprel, že nákup drevenej hmoty sprostredkovala spol.
BENE Trade s.r.o.. Táto spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne vierohodné dôkazy (zmluvy,
dohody, objednávky) o sprostredkovaní obchodu s drevom.

Správca dane vypočul na návrh C. R., konateľa spol. BENE Trade s.r.o. svedka K. N., ktorá mal viesť
účtovníctvo tejto spoločnosti. Svedok tvrdil, že len spracovával agendu tejto spoločnosti týkajúcu sa
DPH, najmä kontroloval, či faktúry spĺňajú formálne náležitosti, ďalej či bolo správne určené DPH a či
boli správne vyplnené daňové priznania.

Ďalej, správca dane na návrh žalobcu vypočul aj svedka A. G., ktorý bol zamestnancom žalobcu a
bol poverený vykonávať dozor nad vykonávanými prácami, zabezpečoval nákup a dovoz materiálu a
súčasne mal na starosti aj zamestnancov. Svedok okrem iného uviedol, že stavebné práce pre SOŠ
sklársku vykonal žalobca. Jednalo sa o prerobenie brúsiacej dielne včítane úpravy stropu, zateplenia

a zavesenia svietidiel. SOŠ požiadala aj o vymaľovanie priestorov, v ktorých sa nachádzali sklárske
pece. Priestory, ktoré mali veľkú výšku, vymaľovala spol. BENE Trade s.r.o.. Svedok nevedel uviesť či
fakturované práce vykonali zamestnanci uvedenej spoločnosti alebo ňou objednaní živnostníci.

Žalovaný konštatoval, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na

odpočítanie dane nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom. Vykonal vlastné rozsiahle
dokazovanie za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia tvrdenia žalobcu, že fakturované
práce mali materiálny podklad. Na základe výsledkov dokazovania zistil, že spol. BENE
Trade s.r.o. nepredložila účtovníctvo a teda správca dane nemohol preveriť uskutočnenie deklarovanýchzdaniteľných obchodov v prospech žalobcu. Táto spoločnosť nesídli na adrese uvedenej v Obchodnom
registri a nesídli ani na korešpondenčnej adrese Smolenická 3, Bratislava, ktorú uviedol C. R., konateľ
tejto spoločnosti, správcovi dane. C. R. síce potvrdil vykonanie fakturovaných prác, ale nepredložil

žiadne relevantné dôkazy tvrdiac, že účtovníctvo odovzdal novému konateľovi C. C.. Uvedená osoba
je R. s pobytom vedeným v U. N. (list Nová Dubnica č. MsÚ org. 1813/2012 a OO PZ Dubnica nad
Váhom č. O.-TN-O Z uvedených dôvodov nebolo možné preveriť tvrdenie C. R., že sporné faktúry č.
XXXXXXXX (FP/XXX), č. XXXXXXXX (FP/XXX), č. XXXXXXXXX (FP/XXX) a č. XXXXXXXX (FP/XXX)
boli zaúčtované v účtovníctve spol. BENE Trade s.r.o. za IV. štvrťrok 2010 a boli zahrnuté do

daňového priznania tejto spoločnosti.

K námietke žalobcu, že nemôže byť na jeho ťarchu skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo získať
účtovné doklady od dodávateľa, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ číslo ESD C-80/11 a C-142/11, žalovaný uviedol, že otázka, či DPH splatná vo vzťahu
k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do

štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený
výklad zásady neutrality FPH vypláva z rozsudkov ESD v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03),
Fulcum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Žalovaný súčasne poukázal na
judikatúru ESD, v ktorej sa konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva
na odpočet DPH, ak sa objektívne preukáže, že platiteľa dane sa svojou kúpou zúčastňuje na

plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne
kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a
Recolta Recyckling č C-439/04, C-440/04). Daňový subjekt musí prijať všetky opatrenia, ktoré možno
od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru ESD, najmä na

rozsudky vo veciach Teleos plc a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C- 499/10). Žalovaný
zdôraznil, že určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby
uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom
zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí od okolností toho ktorého prípade vo veci samej (rozsudok
ESD v spojených veciach Mahagében kfr, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Žalovaný uzavrel, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu DPH za rok 2010 a z jeho
zistení vyplýva, že D. L., konateľ žalobcu, a C. R., konateľ spol. BENE Trade s.r.o.,
sa osobne poznali. Dodávateľ mal síce podľa zápisu v Obchodnom registri sídlo v Bratislave, avšak
C. R. (konateľ dodávateľa) sa zdržiaval v B., kde mal sklad v bývalom OSP, pozn. Okresný stavebný

podnik. Uvedená spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a ani dostatočné materiálne vybavenie,
a tieto skutočnosti museli byť žalobcovi známe v čase uskutočnenia obchodov. Napriek tomu si u tejto
spoločnosti objednal dodanie rôznorodých prác a služieb, napr. stavebné práce v Likavke, v Lednických
Rovniach a na objekte Matador Automotive a.s., celoplošnú reklamu na automobil, dodávku stavebného
materiálu a opravy vozidiel , sprostredkovanie nákupu, ťažby a predaja dreva vo Vyšnej Boci. Správca

dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na preukázanie, či sa reálne uskutočnili zdaniteľné
plnenia. Správca dane v prípade stavieb zistil, že rekonštrukcia brúsiacej dielne včítane úpravy stropu,
zateplenia, zavesenia svietidiel a jej vymaľovania, sa uskutočnila, ale nebolo preukázané, že tieto práce
a služby reálne uskutočnila spol. BENE Trade s.r.o.. Taktiež výpovede svedkov C. R., A. G. a G. D. neboli
jednoznačné a teda nešlo o vierohodné dôkazy, ktorými by sa potvrdilo, že práce a služby deklarované

na faktúrach boli reálne vykonané dodávateľom tak, ako je uvedené na sporných faktúrach.
Preto námietka žalobcu, že svedkovia potvrdili, že došlo k dodaniu tovarov a služieb spol. BENE Trade
s.r.o. nebola dôvodná.

Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o dodatočnom predložení pokladničných

dokladov. Tvrdil, že správca dane vypracoval po skončení daňovej kontroly protokol o výsledku zistenia
z daňovej kontroly, pričom na strane 3 v bode 1.2. bol uvedený súpis kontrolovaných dokladov. Medzi
príjmovými a výdavkovými dokladmi sa nenachádzajú pokladničné doklady predložené vo vyrubovacom
konaní. Za dôvodnú nepovažoval žalovaný ani námietku o tom, že správca dane porušil § 29 ods. 2
zákona č.511/1992Zb.,keďženeprihliadolnavýpovedesvedkovC.R.,A.G.akonateľažalobcu

D. L.. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, v rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli
zistenédaňovoukontrolouakoajpočasvyrubovaciehokonaniavrátanevýpovedesvedkov,akoajvšetky
dôkazy, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil. Rozsudky Najvyššieho súdu
SR (sp. zn. 7 Sž 88-89/98, 4 Sžf 7/2011, 4 Sžf 11/2011), na ktoré žalobca poukázal, sa vzťahujú na inékonaniaainúdaňaniejemožnéichautomatickypoužiť,pretožekaždýprípadjepotrebné posúdiť
individuálne.NadanúvecnemožnoaplikovaťanirozsudokNajvyššiehosúduSR sp.zn.3Sžf
1/2010, v ktorom boli riešené právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.

Správca dane preveroval priamy vzťah medzi dodávateľom spol. BENE Trade s.r.o. a žalobcom. Žalobca
mal možnosť zúčastniť sa na ďalšom dokazovaní, ktoré bolo vykonané počas vyrubovacieho
konania. Správca dane preveril všetky žalobcom predložené dôkazy a vypočul aj ním navrhovaných
svedkov, a to A. G., K. N. a G. D..

Žalobca v dôvodoch žaloby tvrdil, že preukázal „reálnu materiálnu existenciu realizácie tovarov a
služieb“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú iné konkrétne skutkové závery, a preto je
toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a musí byť zrušené podľa § 250j ods. 2, písm.
d), O.s.p..

Žalobca ďalej namietal záver žalovaného, že správca dane mal dôvodné pochybnosti o tom, že tovar a

služby mu skutočne dodala spol. BENE Trade s.r.o.. Takýto záver nie je v súlade so zákonom, pretože
bol prijatý na základe zistenia, že dodávateľská spoločnosť nepreukázala zaúčtovanie a zaevidovanie
sporných faktúr vo svojom účtovníctve a táto spoločnosť nepreukázala, že odviedla daň. Žalobca tvrdil,
že si splnil svoju dôkaznú povinnosť v daňovom konaní tým, že preukázal existenciou materiálneho
plnenia a správcovi dane predložil faktúry, ktoré obsahujú všetky náležitosti vyžadované platnou právnou

úpravou. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf 10/2012 a 8Sžf
14/2014 tvrdil, že uniesol vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností,
ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno správca dane. Žalobca ďalej uviedol, že právo na
odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť obmedzené. V súvislosti
s týmto tvrdením poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie podľa čl. 167,

čl. 168 písm. a), čl. 178 písm. a) a čl. 273 Smernice 2006/12 Európskej únie. Smernica 2006/12 bola
implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom o DPH a Smernica musí byť aplikovaná
aj v procesných predpisoch, najmä v Daňovom poriadku. Skutočnosť, že spol. BENE Trade s.r.o. dodala
žalobcovi tovar a služby potvrdil vo svojej výpovedi dňa 22. novembra 2011 aj jej predchádzajúci konateľ
C. R., ktorý súčasne uviedol, že doklady tejto spoločnosti odovzdal na základe preberacieho protokolu

novému konateľovi C. C..

Žalobca namietal, že žalovaný sa nevyporiadal s dôkazmi, ktoré predložil a ktoré svedčili v jeho
prospech. Za dôkazy, ktoré by v danej veci mali svedčiť v jeho prospech označil výpoveď C. C., ktorého
mohol správca dane vypočuť v príslušnom S. a výpovede svedkov K. N. a A. G.. Žalobca súčasne

v danej veci označil aj dôkazy týkajúce sa stavby AB A. M., spochybnenia firmy JMC Slovakia a
odmietnutia výpovede C. D. a neprihliadnutia na výpovede svedkov B. L. a D. L., ktoré dôkazy nesúvisia
s prejednávanou vecou, ale sa vzťahujú na iné zdaňovacie obdobia roku 2010.

Žalobca ďalej tvrdil, že daňový orgán je povinný predložiť dostatočné objektívne dôkazy odôvodňujúce

záver, že platiteľ dane vedel, alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je
súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho dodávateľského
reťazca. V súvislosti s týmto tvrdením žalobca uviedol, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej
osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať preverenie osoby, ktorá vystavila
faktúru, z ktorej si platiteľ dane uplatňuje odpočet DPH. Tiež nie je možné od platiteľa požadovať, aby

preveroval, či dodávateľ spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby a či disponoval predmetným
tovarom a bol ho schopný dodať a či si splnil povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH s cieľom
preveriť, či na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovým podvodom.
Žalobca tvrdil, že daňové orgány nehodnotili dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v
zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb. a v súlade s ustálenou judikatúrou ESD a v rozpore s citov. zákonom

preniesli vlastnú kontrolnú úlohu na neho, najmä pokiaľ ide o výsluchy a doklady od subdodávateľov
služieb, ktoré sa im nepodarilo zabezpečiť. Žalobca tvrdil, že pri obstarávaní služieb postupoval s
maximálne možnou starostlivosťou, ktorú je možné od neho požadovať, nezodpovedá za konanie
subdodávateľa s tým, že vykonané dôkazy preukázali, že požadované práce boli reálne
vykonané a ani daňové orgány nepreukázali, že subjekt, ktorý vystavil faktúry sa dopustil nezákonnosti.

Žalovaný v písomnom stanovisku (č. l. 27) žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na §
2 ods. 1 a § 29 ods. 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb. a zdôraznil, že v rámci dokazovania posudzuje
správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť ichvierohodnosť a rozhodnúť o ich dôkaznej preukaznosti. Zdôraznil, že správca dane je ten, ktorý určuje
procesný postup v daňovom konaní, je povinný postupovať v medziach zákona a je povinný z vlastnej
iniciatívy vykonať také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému alebo úplnému objasneniu veci, a to aj

bez návrhu účastníkov konania. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu
vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992
Zb.). K namietanému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu uviedol, že ak správca dane na
základe zistení spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom
konaní preukázať, že práce a tovar, deklarované spornými faktúrami boli skutočne dodané spol.

BENE Trade s.r.o.. Ak vystavovateľ sporných faktúr nevedel žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázať
deklarované plnenie, bola spochybnená dôveryhodnosť týchto faktúr. Potom platiteľ dane je povinný
pochybnosti vyvrátiť. C. R. (pôvodný konateľ dodávateľa) nepredložil žiadne doklady o uskutočnení
sporných zdaniteľných obchodov, jeho vyjadrenia boli nejednoznačné a neboli ničím podložené. C. C.,
nový konateľ spol. BENE Trade s.r.o., ktorému mali byť doklady odovzdané, je bezdomovec a nebolo ho
možné vypočuť, pretože nebolo zistené miesto jeho pobytu, resp. kde sa zdržuje. Žalovaný ďalej uviedol,

žesprávcadanevykonalrozsiahledokazovanie,vypočulžalobcomoznačenýchsvedkovakoajkonateľa
žalobcu, jeho rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný zdôraznil,
že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných

skutočností. Správca dane vykonáva dokazovanie a je na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Žalovaný poukázal na
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/18/2011 a sp. zn. 6Sžf/53/2011. Vo vzťahu

k rozhodnutiam ESD žalovaný uviedol, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva
právočlenskýchštátovvnútroštátnymprávomzabezpečiťvzáujmeochranyoprávnenýchnárokovštátov
na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak
s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov
DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľným plnením na

vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet
DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní
dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH
splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajcom dotknutého tovaru bola alebo
nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej

na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry európskeho
súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics
Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/3). Súdny dvor vo svojej judikatúre ale rovnako konštatuje,
že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych
skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu

vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na
ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta
Recykling č. C-439/04, C-440/04). Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa,
že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom

podvode (Teleos plc a spol. č. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV č. C-499/10). Určenie opatrení,
ktoré možno v tom - ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet
DPH na zabezpečenie, aby plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností toho - ktorého prípadu vo veci samej (spojené veci Mahagében kft.
a D. č. C-80/11 a C-142/11). Ku skutkovému stavu žalovaný vo svojom vyjadrení k

žalobe uviedol, že z vykonaného šetrenia bolo preukázané, že konateľ žalobcu D. L.
a bývalý konateľ spoločnosti BENE Trade s.r.o. C. R. sa poznali. Hoci spoločnosť BENE Trade s.r.o.
mala v čase uskutočnenia kontrolovaných zdaniteľných obchodov sídlo v Bratislave, fyzicky sa konateľ
spoločnosti C. R. zdržiaval v B., na adrese L. XXX, v areáli, kde mal sklad a kde mal
sídlo aj žalobca. Nedôveryhodným sa preto podľa žalovaného javí skutočnosť, že napriek tomu, že

spoločnosť BENE Trade s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov a ani dostatočné materiálne vybavenie,
o čom žalobca mohol vedieť, si žalobca u neho objednával práce v takom rozsahu a s takým rôznorodým
zameraním (stavebné práce, celoplošná reklama na automobil, dodávka stavebného materiálu, opravy
vozidiel, ťažba a predaj dreva). Žalovaný uviedol, že aj keď v prípade stavieb tieto reálne existovali,nepotvrdilo sa, že sa na nich podieľala spoločnosť BENE Trade s.r.o.. Skutočnosť, že dňa 10. septembra
2011 predal C. R. obchodný podiel spoločnosti BENE Trade s.r.o. C. C., ktorý sa týmto dňom stal aj
konateľom spoločnosti, sa javí ako účelové, nakoľko k uvedenému prevodu spoločnosti došlo v čase,

keď správca dane už vykonával daňovú kontrolu u žalobcu. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že posudzoval dôkaznú situáciu jednostranne a že by sa nevyporiadal s dôkazmi, ktoré svedčili
v prospech žalobcu. Žalovaný zopakoval, že vo veci vypočutí svedkovia nepotvrdil jednoznačne, že
došlo k reálnemu dodaniu tovarov a služieb spoločnosťou BENE Trade s.r.o. pre žalobcu. Námietka
žalobcu, že C. C. sa nachádza v S., a že mohol byť správcom dane vypočutý nie je dôvodná, nakoľko

táto skutočnosť nevyplýva z predloženého administratívneho spisu. Žalovaný opakovane vo svojom
vyjadrení zdôraznil, že spoločnosť BENE Trade s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli
vykonávať stavebné práce. K výpovedi K. N. žalovaný uviedol, že z výpovede menovaného svedka
je zrejmé len to, že K. N. spracovával iba agendu týkajúcu sa DPH, a to tak, že C. R. mu priniesol
faktúry za účelom skontrolovania, či spĺňajú formálne náležitosti, prepočítania správnosti určenia DPH
a vyplnenia daňového priznania. K výpovedi A. G. žalovaný uviedol, že jeho výpoveď nepreukazuje,

že práce deklarované spornými faktúrami dodala spoločnosť BENE Trade s.r.o., pričom výpoveď A. G.
mohla byť ovplyvnená aj vzťahom zamestnávateľ - zamestnanec. Ako sám uviedol A. G., on mal na
starostizamestnancovžalobcunastavbách,vykonávaldozornadvykonávanýmiprácami,zabezpečoval
nákup a dovoz materiálu a bolo potrebné vykonávať manuálnu prácu, vykonával aj tú. Neuviedol však,
že jeho pracovnou náplňou bolo aj preberanie prác od zamestnancov iných spoločností,

napr. BENE Trade s.r.o., resp. prác vykonávaných živnostníkmi.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie,ktorémupredchádzalo,vrozsahudôvodovuvedenýchvžalobe.Dospelkzáveru,ženapadnuté
rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1
O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u
žalobcu v dňoch 2. augusta 2011 až 30. januára 2012 daňovú kontrolu na DPH na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zák. č. 222/2004
Z.z. za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2010. Daňovú kontrolu na DPH ukončil
protokolom z 22. decembra 2011, ktorý na základe vyjadrenia žalobcu doplnil o Dodatok z 22. decembra
2011. Správca dane vydal dňa 7. januára 2013 rozhodnutie, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za
zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok v sume 2572,40 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím

na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije

na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie

dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od
platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená
v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z
iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska
doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má

dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.Podľa § 71 ods. 2 písm. f/, g/ zák. č. 229/04 Z.z. v znení neskorších predpisov faktúra musí obsahovať:
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane,
jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka
je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných
knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 citov. zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré súd predmetom účtovníctva a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.

Podľa § 29 ods. 4 citov. zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a
ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne
podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvu správcu dane a pod.), o svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,

ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či daňové
orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo

riadne daňové konanie a či rozhodli v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov, ako aj
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Súd
zistil, že žalobné dôvody, z ktorých žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Súd k veci uvádza, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt
splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, osobitne upravuje zisťovanie preverovania základu
dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti daňového subjektu.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutí žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX/XXXX-r zo dňa 23. apríla 2013, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín (ďalej len správca dane) číslo XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Kra zo dňa 7. januára 2013,
ktorýmpodľa§68ods.5vnadväznostina§165bods.1zákonač.563/2009Z.z.vyrubilžalobcovirozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia IV. štvrťrok 2010 v sume 2572,40 Eur, keď správca
dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH
z dodávateľských faktúr od dodávateľa BENE Trade, s.r.o. so sídlom Jasovská 3, Bratislava, IČO: 44
166 524, za nákup tovarov a služieb, a to faktúr už uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne uzavrel, že nie sú dôvodné námietky žalobcu o tom, že daňové orgány v
daňovom konaní nesprávne vyhodnotili dôkazy a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a
následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rovnako námietky, že rozhodnutie žalovaného
bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je možné akceptovať. Správca dane vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie s cieľom zistiť, či medzi žalobcom ako odberateľom a spoločnosťou BENE

Trade s.r.o. ako jeho dodávateľom boli reálne uskutočnené zdaniteľné plnenia uvedené na sporných
faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH za IV. štvrťrok 2010. Správca dane vykonal šetrenie
nielen v spol. BENE Trade s.r.o., ktorá bola priamym dodávateľom tovarov a služieb pre žalobcu, ale aj
v SOU sklárske Lednické Rovne, Matador Automotive a.s., DATOM, resp. ŠŠ Trade s.r.o. a Lesnomhospodárstve Vyšná Boca. Správca dane ďalej vypočul žalobcom navrhovaných svedkov C. R., A. G.,
K. N., G. D. ako kontaktnú osobu za Matador Automotive a.s. a prihliadol aj na vyjadrenia D.. G.. D. C.
a B.. K. L. za SOU sklárske Lednické Rovne. Je pravdou, že nebol vypočutý C. C., nový

konateľ BENE Trade s.r.o., pretože jeho pobyt nebol zistiteľný. Dodávateľom dreva bol Spolok bývalých
urbárnikovH.R.aodberateľomC.A.,H.R..Správcadaneprostredníctvommiestnepríslušnéhosprávcu
dane zistil, že C. A. nakupoval drevo od žalobcu, ktorý zabezpečoval aj jeho prepravu. Svedok poprel, že
nákup drevenej hmoty sprostredkovala spol. BENE Trade s.r.o.. Táto spoločnosť nepredložila správcovi
dane žiadne vierohodné dôkazy (zmluvy, dohody, objednávky) o sprostredkovaní obchodu s drevom.

Z takto vykonaného rozsiahleho dokazovania bolo zistené, že

- bývalý konateľ spoločnosti BENE Trade, s.r.o. C. R. sa nezdržiaval v Bratislave na adrese sídla
spoločnosti BENE Trade s.r.o., ale fyzicky sa zdržiaval v B. na adrese L. XXX v areáli, kde
mal žalobca sklad aj sídlo, pričom C. R. a konateľ žalobcu D. L. sa dobre poznali,

- spoločnosť BENE Trade, s.r.o. sa na adrese uvedenej v Obchodnom registri nenachádza, na žiadnej
z budov na adrese Smolenická 3, Bratislava nemá označenie sídla,

-spoločnosťBENETrade,s.r.o.nemalavrozhodnomobdobížiadnychzamestnancov,žiadnemateriálne

vybavenie, napriek tomu si žalobca u tejto spoločnosti objednával práce vo veľkom rozsahu a s
rôznorodým zameraním (v IV. štvrťroku 2010 stavebné práce v Lednických Rovniach v objekte Matador
Automotive, sprostredkovanie nákupu, ťažby a predaja dreva vo Vyšnej Boci, dodanie kancelárskeho
nábytku),

- spoločnosť BENE Trade, s.r.o. previedla po začatí daňovej kontroly (02.08.2011) svoj obchodný podiel
na bezdomovca C. C., ktorý je od 10.09.2011 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti BENE
Trade, s.r.o.. Preto nebolo možné preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení uvedených na
sporných faktúrach a s tým súvisiace odvedenie DPH na výstupe v účtovnej dokumentácii spoločnosti
BENE Trade s.r.o., ktorá mala byť podľa tvrdenia C. R. odovzdaná pri predaji obchodného podielu

bezdomovcovi C. C.. Skutočnosť, že spol. BENE Trade s.r.o. sa v mieste sídla nenachádza (pričom
v sídle spoločnosti nebol prítomný ani jej jediný spoločník a konateľ C. R., ktorý sa zdržiaval v B. na
adrese L. XXX) vzbudila dôvodné pochybnosti, že táto spoločnosť nie je fungujúcou spoločnosťou,
t.j. reálne nevykonáva žiadne zdaniteľné plnenia a je len fiktívnou firmou. Tento záver podporuje
zistenie, že spoločnosť BENE Trade, s.r.o. nemala v rozhodnom období žiadnych zamestnancov, ani

žiadne materiálne vybavenie, ktorými by vykonávala akúkoľvek podnikateľskú činnosť a napriek tomu
mala poskytovať práce vo veľkom rozsahu a s rôznorodým zameraním (stavebné práce, dodanie
kancelárskeho nábytku, sprostredkovanie dreva). Záver, že spol. BENE Trade s.r.o. je fiktívnou firmou
je skutočnosť, že po začatí daňovej kontroly previedla svoj obchodný podiel na bezdomovca a tým
následne zmarila preskúmanie zdaniteľných plnení uvedených na sporných faktúrach v účtovnej

dokumentácii tejto spoločnosti. Pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení medzi žalobcom
a spol. BENE Trade s.r.o. sú na základe týchto zistení opodstatnené.

Na základe týchto zistení súd zhodne so žalovaným dospel k záveru, že faktúry ktoré táto spoločnosť
vystavila žalobcovi sú faktúrami, ktoré neodrážajú reálne zdaniteľné plnenia. Zamestnanec žalobcu A.

G. sa vyjadroval k jednotlivým zdaniteľným plneniam uvedených na sporných faktúrach, z jeho výpovede
je však len zrejmé, že zdaniteľné plnenia uskutočnené boli, avšak z jeho výpovede nevyplýva, žeby
ich uskutočnil subjekt uvedený na týchto sporných faktúrach - spoločnosť BENE Trade,
s.r.o.. A. G. mal na starosti zamestnancov žalobcu na stavbách, vykonával dozor nad vykonávanými
prácami, zabezpečoval nákup a dovoz materiálu, vykonával i manuálnu prácu, nezabezpečoval kontakt

so spoločnosťou BENE Trade, s.r.o.. Z uvedeného dôvodu sa nemôže zodpovedne vyjadriť, či sa
spoločnosť BENE Trade, s.r.o. podieľala na stavebných prácach, ďalej na dodaní dreva a kancelárskeho
nábytku. Súd mal pochybnosti o objektívnosti výpovede A. G., ktorý je zamestnancom žalobcu a jeho
výpoveď môže byť zaujatá. Ďalšie spol. DATOM, resp. ŠŠ trade, s.r.o. sú na základe vykonaného
šetrenia problematické subjekty, pretože spoločnosť SŠ trade, s.r.o. v mesiaci apríl 2012 zmenila

spoločníka, konateľa aj sídlo a miestnym zisťovaním bolo preukázané, že na
adrese uvedenej ako sídlo spoločnosti sa nachádza rodinný dom, kde sa nikto nenachádzal, nebolo
tam označenie spoločnosti a susedia uvedenú spoločnosť ani jej konateľa G. D. nepoznajú. Svedok
K. N. sa k realizácii jednotlivých zdaniteľných plnení vyjadriť nevedel, spracovával prespoločnosť BENE Trade, s.r.o. iba agendu týkajúcu sa DPH. C. R. priniesol svedkovi faktúry, ktorý ich
skontroloval, najmä či spĺňajú formálne náležitosti, prepočítania správnosti určenia DPH a vyplnenia
daňového priznania. Z výpovede svedka K. N. nie je možné prijať záver, že spol. BENE Trade, s.r.o.

bola alebo nebola funkčná a či reálne vykonala zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach.
Súd preto uzavrel, že na svedeckú výpoveď K. N. nie je možné prihliadnuť. Žalobca nepredložil taký
dôkaz, ktorý by záver súdu o fiktívnosti spoločnosti BENE Trade, s.r.o. vyvrátil. na základe týchto zistení
nie je dôvodná námietka žalobcu, že správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy, že k
týmto pristupovali jednostranne, že neprihliadli na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a dospeli tak

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neprihliadol ani námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré
skutočnosti žalovaný vo svojich rozhodnutiach považoval za podstatné a z akého skutkového stavu vo
veci vychádzal a ako ho po právnej stránke posúdil, pričom je taktiež zrejmé, akými úvahami sa daňové
orgány riadili. Tvrdenie žalobcu, že pri obstarávaní tovarov a služieb postupoval s maximálnou možnou
starostlivosťou nie je opodstatnené, pretože v obchodoch, ktorých sa zúčastnil aj žalobca, vystupovali

ako subdodávatelia viaceré problematické spoločnosti. Taktiež nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že
správca dane neprípustným spôsobom, nad zákonné medze, preniesol na neho dôkazné
bremeno. Z obsahu administratívneho spisu sa tieto tvrdenia žalobcu nepotvrdili z dôvodu, že správca
dane sám vykonal rozsiahle zisťovanie, v rámci ktorého preveroval konkrétne obchodné spoločnosti
a vypočul žalobcom navrhnutých svedkov. Súd uzavrel, že správca dane nepreniesol neprípustným

spôsobom dôkazné bremeno na žalobcu. Súd nemohol akceptovať ani námietku žalobcu, že preukázal
reálne dodania tovarov a služieb o čom predložil faktúry, ktoré obsahovali zákonom predpísané
náležitosti, a preto mu vznikol nárok na odpočet DPH. Súd zhodne s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia uzavrel, že ak faktúry nie sú odrazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia,
nemôžebyťdaňovémusubjektupriznanéprávonaodpočetDPH.Keďževdanomprípadeboloustálené,

že spoločnosť BENE Trade, s.r.o. reálne nedodala žalobcovi tovary a služby uvedené na
sporných faktúrach, nemohlo byť žalobcovi priznané právo na odpočet DPH.

Žalovaný správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienky uvedené v § 49
ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich

bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to
zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani
za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok
na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si
platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný

preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a,
že prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Existencia materiálneho
plnenia a existencia faktúr s predpísanými zákonnými náležitosťami sú síce nevyhnutnými podmienkami
uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcimi podmienkami pre priznanie tohto
práva (práva na odpočet DPH), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia zo strany dodávateľa uvedeného

na faktúrach. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu
na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek
peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným
prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku
na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na

základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho
plnenia.

Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré
správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie

IV. štvrťrok 2010 nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/, a § 51 ods. 1, § 71
ods. 1, písm. a/, zák. č. 222/2004 Z.z.. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Krajskýsúdrozhodolonáhradetrovkonaniapodľa§250kods.1O.s.p..Žalobcanemalvkonaníúspech,

a preto mu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.