Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711201499
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8711201499.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa S. F., K. XXX/XX,

C., Š. X. K.Á. Q., S. X. S..B..S. K., K..Q..X.., C.K. XX, S., v konaní o registrovanie pracovného úrazu
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 398,43 eur k rukám právneho
zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 7.2.2011 a upresneným v podaniach doručených súdu
dňa 15.3.2011 a 30.3.2011 domáhal, aby určil, že úraz zo dňa 8.3.2010, napadnutie spolupracovníkom

pri výkone práce p. A. D. na základe lekárskych správ a PN je úrazom pracovným. Zároveň žiadal,
aby súd odporcovi uložil povinnosť spísať záznam o pracovnom úraze, nahlásiť ho Sociálnej poisťovni,
pobočke Prešov a Inšpektorátu práce Prešov. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh v
písomných podaniach odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy s odporcom dňa
21.12.2009 nastúpil k nemu na výkonu práce. Dňa 8.3.2010 mal plánovanú zmenu v trvaní 24 hodín
s nástupom o 8.00 hod. ráno. Po príchode do práce o cca 7.30 hod mu tam prítomný zamestnanec
p. D. T. oplzlo nadávať, vyhrážať sa mu ublížením na zdraví a nepustil ho na pracovisko s tým, že

má výpoveď. Preto sa vrátil domov a telefonicky toto oznámil zamestnávateľovi. Zamestnávateľ ho
informoval, že danú veci preverí a telefonicky ho bude informovať. Telefonickú informáciu prijal asi o
11.30 hod. a na pokyn organizácie sa opätovne dostavil na pracovisko v predpoludňajších hodinách. V
tom čase tam nikoho nenašiel. Preto skontroloval unimobunku, či je všetko v poriadku. SMS správou
zamestnávateľovi oznámil, že na pracovisku sa nikto nenachádza. Vykonal ohliadku. Po vypísaní
záznamov o cca 12.30 hod. vošiel do unimobunky p. D., ktorý ho fyzicky napadol, bil, silno mu udieral
hlavu aj chrbát a vyhnal ho z pracoviska. O udalosti z domu informoval konateľa spoločnosti s tým,

že vyhľadá lekárske ošetrenie. Ošetrený bol lekárom Z.. R. a následne bol odoslaný na chirurgické
vyšetrenie. Potom na policajnom orgáne podal trestné oznámenie na pána D.. Zamestnávateľ napriek
oznámeniu k úrazu nezaujal zásadné stanovisko, spochybnil, aby sa jednalo o pracovný úraz. Úraz sa
mu stal pri výkone práce - ochrane objektu na určenej pracovnej zmene. Povinnosť zamestnávateľa
bolo spísať záznam o pracovnom úraze a nahlásiť ho príslušnej sociálnej poisťovni, pretože sa jednalo
o ťažkú ujmu na zdraví.

Na pojednávaní ďalej uviedol, že fakticky prácu u odporcu začal vykonávať odo dňa
18.12.2009, i keď pracovná zmluva je vyhotovená s dátumom 21.12.2009. Písomná pracovná zmluva
mu bola predložená až 2.3.2010. Podľa pracovnej zmluvy vykonával funkciu strážcu objektu Š. S. P.
K. E. N. X. C.. Prácu vykonával na diaľnici D1 a betonárke. Na pracovisku sa striedali traja strážnici,on, p. D. B. S.. D.. Zmeny plánoval a koordinoval starší spolupracovník p. Hámor. Služby zaznamenával
do dochádzkovej knihy. Predpokladá, že zamestnávateľ viedol dve knihy, v ktorých v jednej vyznačoval
dochádzku podľa zákona a v druhej skutočne vykonané zmeny, ktoré trvali aj 24 hodín prípadne 48

hodín. Dňa 8.3.2010 sa dostavil na pracovisko o 7.30 hod. Do strážnej knihy sa nezapísal, pretože
v unimobunke sa nachádzal p. D., ktorý mu to neumožnil. Na pracovisko sa dostavil opätovne po
telefonickej informácii p. Prieložného, že na pracovisko sa má dostaviť a vymeniť v službe p. D.. Po
opätovnom príchode vyznačil svoj príchod do knihy o 12.00 hod. s tým, že službu ukončí o 8.00 hod.
nasledujúcideň. Okolo12.30hod.keďsedelvunimobunkenastoličke,vošielp.Hámor,ktorýhochytilza

krk, fyzicky napadol, vyzdvihol a temenom hlavy a chrbtom ho vrážal do steny na unimobunke. Podarilo
sa mu vyšmyknúť . Spolupracovníka požiadal o vysvetlenie. Tento ho fyzicky napádal a urážal aj v
čase, kedy z unimobunky vyšiel, pričom mu kopal do bicykla. Rovnako ho obvinil z odcudzenia stravných
lístkov. Po príchode domov p. Prieložného telefonicky oboznámil s tým, že odchádza na lekárske
ošetrenie. S tým p. Prieložný nesúhlasil. Prvé ošetrenia vykonal praktický lekár Z.. A. R.. Tomuto popísal
zranenie. Bol odoslaný na chirurgickú ambulanciu a röntgen a následne na políciu. Ešte v ten deň urobil

oznámenie policajnému orgánu. Nasledujúci deň bol odporučený na ďalšie neurologické vyšetrenie.
Práceneschopným bol uznaný dňa 9.3.2010. Ďalší deň ho navštívil zástupca zamestnávateľa, ktorý
sa správal k nemu nevhodne, kričal na neho. Preto ho z miesta bydliska vykázal. Pracovný pomer
ukončil oznámením zamestnávateľovi v skúšobnej dobe asi dňa 17.3.2010. Zamestnávateľ mu poukázal
za 10 dní náhradu mzdy z titulu práceneschopnosti. Ošetrujúcim lekárom mu bol vyhotovený posudok

o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Náhrada škody mu nebola uhradená z dôvodu, že
úraz nebol registrovaný ako pracovný. V čase úrazu bol označený ako pracovník v službe kartičkou a
fotografiou. Služobné oblečenie k dispozícii nemal. Neprevzal žiadne stravné lístky od zamestnávateľa
pre p. D.. Celý incident sa odohral v časovom rámci asi 10-15 minút. Fyzicky do predmetnej udalosti
napadnutý v minulosti nebol.

Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že mal záujem, aby navrhovateľ nastúpil do
zamestnania už 18.12.2009, avšak tento mu nedoručil včas návrh zmluvy. Preto sa strany dohodli na
vzniku pracovného pomeru dňom 21.12.2009. Po nástupe navrhovateľovi bola odovzdaná služobná
bunda a identifikačný preukaz. Ich prevzatie navrhovateľ nepodpísal na karte. H. S. M. M. -C. sa striedali

4 strážnici. Evidenciu si značili do výkazu a kalendára. Dňa 8.3.2010 okolo obeda mu navrhovateľ
telefonicky oznámil, že bol napadnutý v službe p. D.. Asi 30 minút pred týmto oznamom ho navrhovateľ
telefonicky informoval, že mu p. Hámor bráni nastúpiť do práce, resp. ho nechce pustiť na pracovisko.
Pozistení , že navrhovateľ má plánovanú zmenu, tohto ubezpečil, že organizácia mu musí umožniť
výkon práce. Zároveň sa telefonicky spojil s p. D., ktorý mu oznámil, že navrhovateľ sa dostavil do

práce oneskorene, javil sa mu, že nie je pripravený do služby a navrhovateľ mal odísť pre stravné
lístky pre jeho osobu, avšak do práce sa už nevrátil. Pracovníka D. upozornil na to, že navrhovateľovi
nemá brániť vo výkone práce. Po telefonickej informácii navrhovateľa, že bol napadnutý, u tohto sa
informoval, či utrpel úraz. Navrhovateľ sa vyjadril iba tak, že vyhľadá lekárske ošetrenie. Doklad o
práceneschopnosti bol zamestnávateľovi doručený na piaty deň. Pri osobnom šetrení udalosti p. Hámor

poprel, aby fyzicky navrhovateľa napadol. Pripustil, že medzi nimi došlo k strkanici ešte kvôli rannému
sporu súvisiacemu so stravnými lístkami. Navrhovateľa navštívil osobne, tento sa o svojom zdravotnom
stave odmietol zhovárať, preto nebol urobený záver o kvalifikácii úrazu ako pracovného. Následne
navrhovateľorganizáciilistomdoručilskončeniepracovnéhopomeruvskúšobnejdobe.Pracovnýpomer
končil ukončením prvej práceneschopnosti navrhovateľa v trvaní 7 dní. Po ukončení pracovného pomeru

bol odporcovi doručený ďalší doklad o práceneschopnosti. Ak navrhovateľ s p. D. riešili svoj osobný
spor, tak v tomto prípade by sa nemalo jednať o pracovný úraz. Potvrdil, že navrhovateľ dňa 8.3.2010
mal plánovanú službu.

Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím navrhovateľa, svedka A. D., Z. F., oboznámením

listinnýchdôkazovatopracovnejzmluvynavrhovateľa,dodatkukpracovnejzmluve,správyInšpektorátu
práce, pripojeného trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. XT XXX/XXXX, z neho najmä
rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove dňom 4.12.2014, správy Ministerstva spravodlivosti SR, dokladu
o práceneschopnosti vystaveného Sociálnou poisťovňou, pobočka Poprad, lekárskych správ Z.. Z. C.,

Z.. T. Ž., hlásenia úrazu, správy Okresnej prokuratúry, rozhodnutia Obvodného úradu Poprad, správy
Sociálnej poisťovne, rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa 4.10.2013 zistil
nasledovný skutkový stav:Dňa 21.12.2009 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej dňom 21.12.2009 navrhovateľ
začal u odporcu vykonávať prácu - zamestnanec SBS s miestom výkonu práce D1 Z. - A., X.
S.. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú. Na pracovnej zmluve navrhovateľ upravil dátum

jej uzavretia na deň 24.12.2009. Súdu bola predložená ďalšia pracovná zmluva zo dňa 17.9.2009
podpísaná účastníkmi konania s tým, že zamestnanec nastúpi do práce daň 16.12.2009 vo funkcii
zamestnanec SBS. Navrhovateľ sám vypracoval dňa 23.12.2009 písomný dodatok k pracovnej zmluve
zodňa17.12.2009svýhradou,žemiestovýkonuprácejevrozporesoZákonníkompráce,niejesprávne
uvedená mzda ako aj ďalšie podmienky zmluvy.

Listom zo dňa 7.5.2010 Inšpektorát práce Prešov oboznámil navrhovateľa s prešetrením jeho sťažnosti
s výsledkom, že zamestnávateľ porušil svoju povinnosť vyplácať mu mzdu v druhom stupni náročnosti
práce.Zamestnávateľoviuložildoplatiťmzdudodruhéhostupňa náročnostiprácevlehotedo18.5.2010.
V ďalšej časti sťažovateľa odkázal na súdne konanie. Listom zo dňa 20.10.2010 navrhovateľ vzniesol
námietku k spôsobu vybavenia jeho sťažnosti Inšpektorátom práce Prešov. Listom zo dňa 16.12.2010
Inšpektorát práce Prešov oboznámil navrhovateľa o spôsobe vybavenia sťažnosti týkajúcej sa okrem

iného poškodenia jeho zdravia dňa 8.3.2010 a uznania pracovného úrazu. Zamestnávateľ predmetnú
udalosť nevyhodnotil ako pracovný úraz s tým, že k poškodeniu zdravia došlo počas incidentu s p. D.
o stravné lístky a nie pri plnení pracovných úloh. So svojim návrhom na určenie pracovného úrazu bol
navrhovateľ odkázaný na príslušný súd a jeho sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

Uznesením X. S. N. R. zo dňa 10.8.2010 trestná vec ublíženia na zdraví, ku ktorej malo dôjsť
dňa 8.3.2010 v unimobunke nachádzajúcej sa v areáli spoločnosti Štrkopiesky Batizovce, s.r.o.
tak, že doposiaľ nestotožnený páchateľ ublížil na zdraví poškodenému Pavlovi Lackovičovi, bola
postúpená Obvodnému úradu Poprad s odôvodnením, že výsledky skráteného vyšetrovania preukázali,
že sa nejedná o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol iný príslušný orgán prejednať ako

priestupok. ObvodnýúradPopraddňa27.10.2010zastavilkonanievovecipriestupkuprotiobčianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť obvinený A. D. dňa 8.3.2010. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.11.2010. Rozhodnutím zo dňa 5.9.2011 Obvodný úrad Poprad vyhovel protestu
prokurátora proti rozhodnutiu správneho orgánu o zastavení konania č. S.-X Z. zo dňa 27.10.2010 a
a zároveň zrušil napadnuté rozhodnutie . Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo

dňa 8.12.2011 na základe odvolania A. D. bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Listom zo dňa
30.12.2011 Obvodný úrad Poprad postúpil vec priestupku obvineného A. D. X. S. S. s tým, že skutočnosti
uvedené v spise nasvedčujú tomu, že ide o trestný čin a zároveň týmto postupom bolo vyhovené
podanému protestu prokurátora. Dňa 22.12.2012 prokurátor Okresnej prokurátora v Poprade pod č.
2Pv 503/10-74 podal obžalobu na obvineného A. D. pre skutok, že dňa 8. 3. 2010 v čase okolo 12.30

hod. v unimobunke nachádzajúcej sa v areáli spoločnosti Š. C., K.. Q.. X.. N. X. C., X. S., chytil zozadu
za krk S. F., zdvihol ho tak zo stoličky a následne ho trikrát sotil o stenu unimobunky, pričom si S. F.
udrel o stenu unimobunky zadnú časť hlavy a chrbát, čím mu spôsobil pomliaždenie hlavy a chrbta
s dobou liečenia 7 dní a následkom čoho trpel depresívnou poruchou ako reakciou na akútny stres,
ktorá sa u neho prejavovala smutnou náladou, strachom, stavmi úzkosti, obavami z ďalšieho ublíženia

na zdraví, poruchami spánku, ktorý mal plytký, ľahko sa prebúdzal, kolapsovými stavmi a vegetatívnou
symptomatológiou a to chvenie, tras s dobou psychiatrickej liečby od 23. 3. 2010 do 11. 5. 2010, ktorým
mal inému úmyselne ublížiť na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1/
Trestného zákona

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 24.9.2013, ktorý v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Prešove nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2014 bol obžalovaný Jaroslav Hámor oslobodený spod
obžaloby X. S. S. K.. T.. XPv XXX/XX zo dňa 22.10.2012 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák. pre skutok, že že dňa 8. 3. 2010 v čase okolo 12.30 hod. v unimobunke nachádzajúcej sa v
areáli spoločnosti Š. C., K.. Q.. X.. N. X. C., X. S., chytil zozadu za krk S. F., zdvihol ho tak zo stoličky

a následne ho trikrát sotil o stenu unimobunky, pričom si S. F. udrel o stenu unimobunky zadnú časť
hlavy a chrbát, čím mu spôsobil pomliaždenie hlavy a chrbta s dobou liečenia 7 dní a následkom čoho
trpel depresívnou poruchou ako reakciou na akútny stres, ktorá sa u neho prejavovala smutnou náladou,
strachom, stavmi úzkosti, obavami z ďalšieho ublíženia na zdraví, poruchami spánku, ktorý mal plytký,
ľahko sa prebúdzal, kolapsovými stavmi a vegetatívnou symptomatológiou a to chvenie, tras s dobou

psychiatrickej liečby od 23. 3. 2010 do 11. 5. 2010 , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa 4.10.2013
bol o.i. súd zamietol návrh navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti pracovnej zmluvy podpísanej dňa
2.3.2010 a účinnej od 21.12.2009.Poškodený S. F. bol odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Podľa
odôvodneniarozhodnutianebolopreukázanéúmyselnéaninedbanlivostnékonanieobžalovaného,ktorý

by spôsobil ublíženie na zdraví poškodeného. Vzhľadom na výsledky dokazovania mal súd za to, že
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Listom zo dňa 5.5.2015 Ministerstvo
spravodlivosti K. Q. X. K. S. oznámilo, že podnet poškodeného S. F. na podanie dovolania podľa § 371
ods.3 Tr. por. bol vyhodnotený ako nedôvodný. Zároveň bol súdu vrátený pripojený trestný spis.
Podľa lekárskej správy vyhotovenej dňa 8.3.2010 o 14.23 hod. Z.. Z. C., chirurgom súkromnej

chirurgickej ambulancie bol daného dňa ošetrený Pavel Lackovič s tým, že v práci ho napadol K. A.
D., ktorý ho chytil za krk, udieral ho o stenu, udieral mu hlavu a chrbát. Vyšetrením bol na hlave
v okcipid.oblasti zistený mierny opuch s prijatým záverom contusio capitis ed dorsi. Podľa ďalšieho
lekárskeho záznamu danej ambulancie z 12.3.2010 navrhovateľ, keď išiel z polície domov, spadol na
ceste. Na druhý deň bol neurologicky vyšetrený so subjektívnym nálezom bolesti v ľavej karpe (možnosť
udretia pri páde). Podľa lekárskej správy neurologickej ambulancie Z.. T. Ž. zo dňa 9.3.2010 o ošetrení

navrhovateľa, predchádzajúceho dňa ho v práci napadol spolupracovník, chytil ho za krk, mu udieral o
stenu rovnako hlavu a chrbát. V bezvedomí nebol a nezvracal. Po návrate z polície nemá vedomosť, ako
sa dostal domov, spadol, prišiel domov špinavý a zvracal. Po vyšetrení bol prijatý záver posttraumatický
stresový syndróm, vertebrogenny bolest. sithsin. Dňa 11.3.2010 odporca čiastočne vyplnil formulár -
hlásenie úrazu na účely nemocenského k osobe Pavla Lackoviča s tým, že zamestnávateľ mal záujem

s pracovníkom spísať záznam o úraze, resp. pracovnom úraze na základe oznámenia zamestnanca
S. F.. Pracovník to odmietol s tým, že bol vypovedať na polícii. Podľa dokladov o práceneschopnosti
navrhovateľ bol dňom 9.3.2010 uznaný práceneschopným. Práceneschopnosť trvala do 16.3.2010.
Dňom 16.3.2010 bol opätovne uznaný práceneschopným a jeho práceneschopnosť trvala do 1.7.2010.

Svedkyňa Z. F., manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 8.3.2010 čerpala dovolenku
a manžel uvedeného dňa mal pracovnú zmenu. Do práce odišiel po 7.00 hod., no asi o hodinu sa
vrátil s tým, že pán D. ho vyhnal z pracoviska. Manželovi navrhla, aby sa informoval u štatutárneho
zástupcu zamestnávateľa p. Prieložného. Zástupca organizácie navrhovateľa telefonicky informoval,
že sa má vrátiť na pracovisku. To manžel aj urobil. Po 13.00 hod. manžel opätovne prišiel späť s

vyjadrením, že p. D. ho napadol. Následne odišiel na lekárske vyšetrenie. Domov sa vrátil až vo
večerných hodinách. Od nasledujúceho dňa bol uznaný práceneschopným. Manžel po danej udalosti už
nepracoval. Kritického dňa 8.3.2010 navrhovateľ prišiel domov peši. Po príchode sa sťažoval na bolesti
hlavy a ruky. O bolestiach sa zmienil aj po návrate z lekárskeho ošetrenia.
Svedok A. D. uviedol, že navrhovateľ bol jeho bývalým spolupracovníkom a odporca jeho bývalým

zamestnávateľom. Pracovný pomer ukončil po zrealizovaní stavebných prác na diaľničnom úseku. V
mesiaci marec 2010 jeho miestom výkonu práce bolo stráženie objektu inžinierskych stavieb Košice v
B. Š. N. C.. Jednalo sa o neohradený areál, v ktorom sa nachádzali stavebné mechanizmy. Unimobunka
slúžila ako strážnica. Odporca zabezpečoval strážnu službu aj vedľajšiemu objektu betonárky. Služby sa
zaznamenávali do služobného zošita. Dňa 8.3.2010 mal ukončiť službu o 7.00 hod. ráno. Navrhovateľ

ho mal v službe vystriedať. Do práce však tento prišiel s meškaním o 8.00 - 8.30 hod. Na jeho otázku,
či má pre neho stravné lístky, ktoré mu odovzdal kolega D. , sa navrhovateľ otočil a odišiel. Bol v
presvedčení, že navrhovateľ sa vracia domov pre stravné lístky. Tento sa však do práce nedostavil. O
tejto skutočnosti informoval nadriadeného p. S., ktorý mu nariadil pokračovať v službe. Okolo 12.00 -
12.30 hod. zaregistroval na pracovisku navrhovateľa, išiel za ním s tým, že ukončí službu a navrhovateľ

mu odovzdá stravné lístky alebo peniaze. V unimobunke si všimol odparkovaný bicykel navrhovateľa,
ktorý sa rozhodol kvôli udržiavaniu poriadku z bunky odstrániť, pričom došlo k incidentu. Navrhovateľ
mu bránil bicykel vytlačiť, držal ho za sedadlo ,pričom sa tiež vyjadril, že nemá žiadnu vedomosť
o jeho stravných lístkoch. Celé to prebiehalo asi minútu. Navrhovateľ bol nervózny, následne chytil
bicykel a odišiel na ňom preč. Službu ukončil asi o 17.00 hod. Udalosť sa stala predmetom šetrenia

zamestnávateľa aj policajného orgánu. Za udalosť resp. skutok nebol postihnutý žiadnym orgánom.
Podľajehovedomostínavrhovateľsiodnehovsúdnomkonanívymáhačiastku12.000,-eurakonáhradu
za ušlú mzdu z titulu práceneschopnosti.

Podľa § 192 Zákonníka práce

(1) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením
právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo
v priamej súvislosti s ním.(2) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych
povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.
(3) Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí,

vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.

Podľa § 195 Zákonníka práce
(1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu

zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ,
u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
(2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov.
(3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

(4) Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého
zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých
vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych
predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich
uvedených.

(5) zrušený od 1.1.2004
(6) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví
podľa § 196 .

Podľa § 197 zákonníka práce, Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel
pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo
ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Podľa § 220 zákonníka práce

(1) Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu,
iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
(2) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas
práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta
do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na

ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie
pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
(3) Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Podľa § 221 Zákonníka práce

(1) Cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu
do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide
o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené
zhromaždisko a späť.
(2) Cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je

cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako
potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

Podľa § 135 O.s.p.
(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so

zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)
]. Súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich

spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného
imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
(2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Z predloženej pracovnej zmluvy navrhovateľa a s prihliadnutím

k rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C 19/2011 zo dňa 4.10.2013 je zrejmé, že ku dňu
8.3.2010 pracovný pomer medzi účastníkmi trval. Z výpovede odporcu je ďalej nepochybné, že dňa
8.3.2010 navrhovateľ mal nariadenú pracovnú zmenu, a preto ak sa uvedeného dňa v poludňajších
hodinách zdržiaval na pracovisku a v unimobunke vykonával zápis do pracovnej knihy, je potrebné
jeho činnosť posúdiť ako plnenie pracovných vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy. Pojem pracovný

úraz tak, ako ho vymedzuje zákonník práce , je poškodenie zdravia zamestnanca (telesné zranenie
zamestnanca) spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho
vôli, náhlym, násilným krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Zodpovednosť zamestnávateľa
je objektívnou zodpovednosťou. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani
protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť
medzi škodnou udalosťou a škodou. Skutočnosť, že došlo k pracovnému úrazu možno preukázať

ohlásením pracovného úrazu, prípadne aj inými dôkaznými prostriedkami , ak nedošlo k spísaniu
záznamu o úraze. Ak dôjde k úrazu zamestnanca pri plnení pracovných úloh tým spôsobom, že ho
napadneinýzamestnanecaleboosoba,ktorápracujeuzamestnávateľa,ideopracovnýúraz,pretožepri
posudzovaní objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca je rozhodujúce,
že mu škoda vznikla pri plnení pracovných úloh, a nie to, kto je pôvodcom škody. V týchto prípadoch

môže mať význam aj okolnosť, či poškodený dal podnet k napadnutiu iným zamestnancom. O pracovný
úraz nejde v prípade, ak sa zdravie zamestnanca poškodilo v čase, keď vybočil z plnenia pracovných
úloh alebo z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a keď nastal tzv. exces.
V danom prípade nebolo preukázané, aby vôbec došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Podľa tvrdenia navrhovateľa k poškodeniu zdravia

malo dôjsť na pracovisku v unimobunke úmyselným násilným konaním spolupracovníka. Vychádzajúc
z vykonaných dôkazov , no najmä z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Poprad je zrejmé,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku úrazového deja a ním vyvolaného
následku poškodenia jeho zdravia pri plnení pracovných úloh.
Ako nedôvodnú súd vyhodnotil časť obrany odporcu spočívajúcej v tom, že pokiaľ došlo k fyzickému

konfliktu medzi navrhovateľom a ďalším pracovníkom organizácie a k poškodeniu zdravia navrhovateľa,
tento konflikt, ktorý mal byť vyvolaný neodovzdaním stravných lístkov, nesúvisel s plnením pracovných
úloh a teda sa jedná o exces. Podstatnou je skutočnosť, že poškodený zamestnanec v čase útoku
plní pracovné povinnosti. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že došlo ku fyzickému konfliktu medzi
zamestnancami kôli neodovzdaniu stravných lístkov. Nedôvodnosť obrany odporcu však nemá vplyv

na posúdenie merita veci, pretože v konaní nebolo vôbec preukázané, aby došlo k napadnutiu
navrhovateľa iným zamestnancom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi
priznal náhradu trov predstavujúcu odmenu právneho zástupcu za dva úkony po 57,- eur (prevzatie

zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 4.7.2011), k tomu prináležiaca paušálna náhrada 2 x 7,41 eur,
1 úkon po 114,- eur (účasť na pojednávaní dňa 6.6.2011 trvajúcom dlhšie ako dve hodiny), k tomu
prislúchajúca paušálna náhrada 1 x 7,41 eur. Celkovo náhrada trov predstavuje 398,43 eur.

O trovách právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust. § 1, 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom

znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného
súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.