Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230127
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1213230127.1

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Šubjakovou, v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a.s. IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zast.:
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanej: T.,
o zaplatenie sumy 1.022,68 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 571 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 497,91 € od 20.09.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku návrhu súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
26,44 % vo výške, ktorá bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava II sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.022,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,90% ročne
zo sumy 497,91 € od 20.09.2013 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 787,55 € od 20.09.2013 do zaplatenia. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa

07.03.2007 uzatvorili ISTROBANKA, a.s. (obchodná spoločnosť ISTROBANKA, a.s. zanikla v dôsledku
zlúčenia so žalobcom a žalobca prebral všetky jej práva a záväzky k 01.07.2009) a žalovaná Zmluvu o
bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA (ďalej ako „Zmluva o bežnom účte“), predmetom ktorej bolo
poskytovanie produktov a služieb v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Na základe
Zmluvy o bežnom účte bol pre žalovanú zriadený a vedený bežný účet č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX
v mene SKK s periodicitou výpisov z účtu mesačne. Na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie

debetu uzatvorili dňa 25.02.2008 ISTROBANKA, a.s. a žalovaná Dodatok č. 1 k Zmluve o bežnom
účte (ďalej ako „Zmluva o prečerpaní“). Na základe uvedeného dodatku žalobca umožnil žalovanej
prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom 497,91 €.
Žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky. Nakoľko si žalovaná povinnosť nesplnil, žalobca
ku dňu 31.01.2012 určil splatnosť úveru v súlade s čl. VII bod 1 písmeno a) v spojení s bodom 2
písmeno a) Podmienok pre povolené prečerpania bežného účtu (Ďalej len „VZP“) a vyzval žalovanú

na uhradenie dlžnej sumy. V zmysle Zmluvy o prečerpaní sa zmluvné strany dohodli, že výška sadzby
úroku z omeškania je určená vo VZP. Podľa čl. III ods. 3 VZP, budú čiastky, s ktorými je klient v omeškaní
úročené aj úrokmi z omeškania, ktorých sadzba je zverejnená na internetovej stránke žalobcu a v jeho
pobočkách.Vzmyslečl.IIVZPpreprečerpaniežalobcazverejňujeúrokovésadzbynasvojejinternetovej
stránke a v priestoroch pobočiek. Pokiaľ klient nesúhlasí so zmenou úrokovej sadzby je oprávnený
zaslať žalobcovi písomný nesúhlas, ktorý sa považuje za výpoveď od Zmluvy o prečerpaní. V prípade

ak žalovaná ako klient nezašle banke písomný nesúhlas so zmenou úrokovej sadzby, považuje sa to,
že súhlasí s novou úrokovou sadzbou. Vzhľadom na uvedené je žalobca oprávnený úročiť nesplatenúistinu úveru poskytnutého na základe Zmluvy o prečerpaní riadnou úrokovou sadzbou vo výške 18,90%
p.a. a zároveň sadzbou úroku z omeškania vo výške 9% p.a. a úročiť ďalšie nároky vyplývajúce zo
Zmluvy o prečerpaní - t.j. kapitalizovaný riadny úrok a neuhradené poplatky sadzbou úroku z omeškania

vo výške 9%. Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany
žalovanej eviduje ku dňu 19.09.2013 voči žalovanej pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o prečerpaní
spolu vo výške 1.022,68 €, ktorá predstavuje:
- Istina 497,91 €,
- Úrok vo výške 174,64 € vyčíslený ku dňu 19.09.2013,

- Úrok z omeškania vo výške 235,13 € vyčíslený ku dňu 19.09.2013,
- Dlžné poplatky vo výške 115 €.

2. Žalovaná sa napriek výzve súdu doručenej dňa 25.07.2016 nevyjadrila.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.09.2016. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca a jeho

právny zástupca avšak podaním zo dňa 29.09.2016 požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti a o
prejednanie veci v ich neprítomnosti. Súd teda v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá
k veci uviedla, že so žalobcom nekomunikovala, nakoľko mala problém s preberaním pošty. Z adresy
Jakubov 21 sa odsťahovala a nemá k dispozícii ani žiadne papiere týkajúce sa zmluvného vzťahu s

bankou. Žalovaná uviedla, že pokiaľ je v dokumentoch priložených k žalobe uvedené jej meno, tak sa
jej to zrejme týka.

4. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Zmluvou o bežnom účte zo dňa 7.3.2007,
dodatkom č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 25.02.2008, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa

01.02.2012, doručenkou, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie a prehľadom úrokových
sadzieb, prehľadom čerpania - výpisu z účtu, sadzobníkom poplatkov žalobcu, žiadosťou o poskytnutie
debetu zo dňa 08.02.2008, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie platnými ku dňu
uzavretia zmluvy, keď zistil tento skutkový a právny stav:

5. Medzi stranami došlo dňa 07.03.2007 k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, ktorej obsahom v bode
I. bol záväzok žalobcu zriadiť bežný účet pre žalovanú, pričom žalovaná sa ako majiteľ účtu zaviazala
čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov
na účte. Strany dňa 25.02.2008 uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o bežnom účte, ktorým sa mení a
dopĺňa Zmluva o bežnom účte, ktorým žalobca umožnil žalovanie prečerpanie peňažných prostriedkov

na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 15.000 Sk (497,91 €). Z oznámenia o
zosplatnení úveru zo dňa 01.02.2012 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že celý jej záväzok
vo výške 657,51 € vrátane príslušenstva sa stal splatným ku dňu 31.01.2012. Zároveň ho vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 12.02.2012. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo doručované
žalovanej na adresu trvalého pobytu, avšak zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

6. Z tabuľky úrokových sadzieb ČSOB úverov - fyzické osoby- občania- úvery platných od 1.7.2013 súd
zistil, že pre povolené prečerpanie pre fyzické osoby bol stanovený úrok vo výške 18,90 %.

7. Zo sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby - občanov vydaného ČSOB a.s. bol stanovený poplatok

za upomienku vo výške 10 € a poplatok za výzvu vo výške 35 €.

8. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

9. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v
mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a
z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení
podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním

určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu
a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za
ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.10. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa čl. III bod 1 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu čerpané peňažné
prostriedky až do výšky úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu,
ktorú banka zverejní v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk. Úrok z peňažných
prostriedkov čerpaných v rámci povoleného prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho
mesiaca.

13. Podľa čl. III bod 3 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu čiastky, so
zaplatením ktorých je klient v omeškaní, budú úročené úrokovou sadzbou podľa ods. 1) tohto článku,
zvýšenou o úrok z omeškania, ktorého sadzba je zverejnená v prevádzkových priestoroch pobočiek
banky a na www.csob.sk .

14. Podľa čl. III bod 4 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu banka oznamuje
klientovi novú úrokovú sadzbu v súlade s ods. 1 tohto článku. Keď klient s novou úrokovou sadzbou
nesúhlasí a zmluvné strany sa nedohodnú inak, je klient povinný najneskôr ku koncu platnosti pôvodnej
úrokovej sadzby túto skutočnosť banke oznámiť. Písomný nesúhlas klienta so zmenou úrokovej sadzby
je považovaný za výpoveď zmluvy. Banka a klient sa výslovne dohodli, že v prípade, ak klient uvedeným

spôsobom a v stanovenej lehote nevyjadrí svoj nesúhlas, bude úver úročený touto novou úrokovou
sadzbou.

15. Podľa čl. VII bod 2 písm. a) Z Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu
banka je oprávnená kedykoľvek potom, ako nastane čo i len jedna zo skutočností podľa ods. 1 tohto

článku (napr. ak bude klient v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, prípadne
inému subjektu, ktorý mu poskytol úver) oznámením odoslaným klientovi vyhlásiť, že všetky pohľadávky
z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky.

16. Podľa čl. III bod 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu úverový limit

nie je dovolené prekročiť. V prípade, že klient úverový limit prekročí, bude čiastka, o ktorú bol úverový
limit prekročený, úročená debetnou úrokovou sadzbou uplatňovanou pre bežné účty. Výšku debetnej
úrokovej sadzby uverejňuje banka v prevádzkových priestoroch banky a na www.csob.sk.

17. Súd podľa povahy zmluvných strán, vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania

ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, pričom na právny vzťah súd aplikoval príslušné ustanovenia
spotrebiteľského práva.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

20. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní

obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.21. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku
spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa ust. § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z. z. sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z. je výška úrokov z omeškania v právnych
vzťahoch vzniknutých do 31. 1. 2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba žalobcu je
čiastočne dôvodná. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy
o povolenom prečerpaní bežného účtu, uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá vznikla dňa 25.02.2008 uzavretím dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte. Na základe
tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver do výšky 15.000,- Sk (497,91 €), pričom žalovaná sa

zaviazala vrátiť čerpaný úver spolu s dohodnutým úrokom a poplatkami. Z výpisu z účtu mal súd
preukázané, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky avšak poskytnutý úver nesplácala riadne a včas,
čím porušila zmluvnú povinnosť. Z toho dôvodu žalobca využil svoje právo a v súlade s bodom VII OP
vyhlásil splatnosť celého úveru ku dňu 31.01.2012. Žalovaná v rámci povoleného prečerpania vyčerpala
celkom sumu 497,91 €. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu žalobcu v časti istiny vo výške

497,91 € za dôvodnú.

27. Súd zamietol návrh v časti sumy 174,64 €, ktorá predstavovala riadny úrok z úveru a v časti úroku
z úveru vo výške 18,90% ročne zo sumy 497,91 € od 20.09.2013 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil
úrok z úveru po splatnosti celého úveru, t.j. odo dňa 01.02.2012 čo je neprípustné. Splácanie úveru

v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav

tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky

tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a

veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa

voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom
veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie

veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený

sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné

nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §
53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných

plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobu žalobcu v časti úrokov z úveru v sume 174,64 € a
vo výške 18,90% zo sumy 497,91 € od 20.09.2013 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

28. Súd zamietol žalobu aj v časti sumy 115 €, ktorá predstavovala poplatky viažuce sa ku zmluve o
povolenom prečerpaní za upomienku zo dňa 03.10.2011 vo výške 10 €, 1. výzvu zo dňa 15.10.2011
vo výške 35 €, 2. výzvu zo dňa 15.11.2010 vo výške 35 €, poslednú výzvu zo dňa 16.12.2011 vo
výške 35 €, keď súd považoval tieto poplatky za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Tieto

poplatky neboli so žalovanou individuálne dojednané ale len jednostranne určené žalobcom. Výška
týchto poplatkov je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým
mravom, keďže výška poplatku za upomienku nie je ničím odôvodnená, keď niekoľkonásobne prevyšuje
poštovné, ktoré žalobca resp. jeho právny predchodca v skutočnosti zaplatil. Účtovanie poplatkov
zo strany žalobcu za upomienky nevyplýva priamo zo zmluvy ale len zo všeobecných obchodných

podmienok a sadzobníka poplatkov, ktoré však žalovaná osobitne nepodpísala a výšku poplatku za
upomienkyindividuálnenedojednala.Odosielanieupomienokžalobcuneboloaniničímlimitovanéateda
mohol odosielať upomienky v neobmedzenom množstve a taktiež nebolo ani preukázané. Súd považuje
za neprijateľné, aby žalovaná v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek výdavky žalobcu spojené s
vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca dokonca určil pevnou sumou a vyruboval ich v neobmedzenom

množstve, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa.

29.Zvýpisuzúverovéhoúčtu,kdejeevidovanápohľadávkazozmluvyopovolenomprečerpaníbežného
účtu mal súd preukázané, že žalovaná tento úver nesplácala riadne a včas a dostala sa do omeškania
so splátkami úveru. Súd priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 73,09 €, ktorý bol

vyčíslený ku dňu 19.09.2013, nakoľko žalovaná nedodržala termíny a výšku splátok a ani po zosplatnení
úver neuhradila včas a dostala sa tak do omeškania. Kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 73,09 €
predstavuje úrok z omeškania vyčíslovaný za obdobie od 01.02.2012 do 19.09.2013 pri sadzbe 9%, čo
je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Nakoľko je žalovaná aj naďalej v omeškaní súd priznalžalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy istiny 497,91 € od 20.09.2013 do zaplatenia v
zmysle § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. Celkovo súd teda zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 571 €, ktorá predstavuje istinu
povoleného prečerpania vo výške 497,91 € a úrok z omeškania 73,09 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 497,91 € od 20.09.2013 do zaplatenia a vo zvyšku návrh ako nedôvodný
zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 787,55 € (bez úrokov

z omeškania vo výške 235,13 €) s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy
497,91 € (bez vyčísleného úroku z omeškania vo výške 73,09 €) s príslušenstvom, t.j. 63,22 %, žalovaná
v časti o zaplatenie sumy 289,64 € s príslušenstvom, t.j. 36,78 % (neúspech žalobcu je úspechom
žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu
26,44 % (63,22 - 36,78), o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).