Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211309
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114211309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: A.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., Kvetná XX/XX, štátny občan SR, za účasti: Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962,
právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o
zaplatenie 1.562,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č. k. 29C/164/2014 - 41 zo dňa 31.10.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 29C/164/2014 - 94
zo dňa 04.03.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok s výnimkou výrokov o náhrade trov konania a v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r
d z u j e.
II. P r i p ú š ť a sa vstup občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v
Bratislave - Staré Mesto, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 do konania na strane žalovaného.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov trovy

konania vo výške 238,58 Eur na účet prijímateľa JUDr. Patrika Podhorského, advokáta, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalobcovi ani žalovanému náhradu trov
konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške
158,82 Eur. Uviedol, že žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4,
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) domáhal zaplatenia sumy 1 562,57 Eur s príslušenstvom.

Vzniknutý právny vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a na tento vzťah boli aplikované ustanovenia
spotrebiteľského práva. Súd, okrem iného, považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku za neplatnú, rovnako aj samotnú zmenku. Vzhľadom na úspech
žalovaného v spore priznal občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (ďalej len
„Združenie“) náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie

pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade so zákonom. Záver súdu považuje za nesprávny
a vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník nevykonal
žiadnu aktivitu, preto mu nie je možné priznať náhradu trov konania. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie a uplatnil si náhradu trov konania.3. Združenie vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhlo napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a uplatnilo si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,76 Eur.
4.Odvolacísúdzákladepodanéhoodvolaniauznesenímč.k.20Co/91/2015-87zodňa27.10.2015vrátil

vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 153 ods. 4 a 166 O.s.p. Na základe pokynov odvolacieho
súdu súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č.k. 29C/164/2014 - 94 zo dňa 04.03.2016 vyhlásil
zmluvnú podmienku uvedenú v bode 14 Všeobecných obchodných podmienok za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a opätovne predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právneho názoru, ktorý by mal byť žalobcovi známy z
rozsudkov odvolacieho súdu (napr. sp. zn.6Co/61/2015, 6Co/291/2015, 6Co/236/2015, 6Co/144/2015,
6Co/125/2015, 20Co/152/2015, 20Co/16/2014, 20Co/171/2015 a iné).
7. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol

vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

8. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia

č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným.
9. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. Z iných
konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť
na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným

menom a prideleným identifikačným číslom. Takéto údaje v predmetnej zmluve uvedené nie sú. Právny
predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane
indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, teda ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).
Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo,
ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní

takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami a ku ktorému
indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár
vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva
vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.
11. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,

je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu
zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky
z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené
v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti

niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17
ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany
svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu

prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu
neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená.12. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho

vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.
13. Navyše Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc
C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať

možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s
právom EÚ.
14. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením

jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy

spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
15. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.

Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.
16. Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi (§ 4 ods.8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým

mravom ale explicitne proti zákonu.
17. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1
OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez

rovnakého zástupcu (Fridrich Paľko) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil
spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.
18. Preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 CSP, s výnimkou výroku o trovách konania, o ktorých odvolací súd rozhodol nanovo.
19. Žalobca podaním zo dňa 02.12.2014 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, v

ktorej uviedol, že Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vedľajšie účastníctvo
nepozná.
20. K účasti Združenia ako vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že podľa čl. 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré upravuje rozhodné procesné právo, pokiaľ toto
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným

právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka
nevylučuje a ani ho neupravuje, a preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka
je potrebné postupovať v zmysle vnútroštátnych procesných predpisov. Civilný sporový poriadok v
ustanovení § 470 ods. 2 ustanovuje zásadu, podľa ktorej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V danom prípade úkon -

oznámenie o vstupe do konania bol urobený v roku 2014 a v tom istom roku nastali jeho právne účinky,
t.j. účasť vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného. Preto, v zmysle ustanovenia § 470 od
s. 2 CSP, je potrebné posudzovať splnenie podmienok vstupu do konania podľa predpisov účinných v
čase oznámenia o vstupe do konania, t.j. podľa O.s.p., inak by došlo k tomu, že procesnému úkonuby boli odňaté právne účinky, ktoré tento procesný úkon v čase jeho vykonania vyvolal. Podľa názoru
súdu zo znenia predmetného nariadenia, ktoré vedľajšie účastníctvo nijakým spôsobom neupravuje,
nemožno vyvodiť záver, že toto nariadenie vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva. Nakoľko teda

citovanénariadenieúčasťvedľajšiehoúčastníkanevylučuje, vsúladesčl.19nariadeniasakonanieriadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené
všetky podmienky pre to, aby v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného mohlo vystupovať
Združenie, ktoré sa stalo vedľajším účastníkom v okamihu, keď došlo súdu jeho oznámenie, že vstupuje
do konania na strane žalovaného. Pokiaľ ide o absenciu súhlasu žalovaného so vstupom združenia do

konania odvolací súd dodáva, že právnou úpravou účinnou od 01.01.2015 nemôžu byť dotknuté účinky
procesnýchúkonovuskutočnenýchpredjejúčinnosťou,nakoľkotakýmtopostupombydošlokporušeniu
zákazu retroaktivity. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu
so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda
nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy
(včasedo31.12.2014).Týmbysatotižodňalúčinokprocesnéhoúkonu(vstupuvedľajšiehoúčastníkado

konania), ktorý už nastal. V súvislosti s § 470 ods. 2 CSP odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého na procesných právach a povinnostiach
subjektu vystupujúceho v konaní (spore)
ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho
poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016.

21. K tvrdeniam žalobcu, že vedľajší účastník vstupom do konania získava prístup k osobným údajom
spotrebiteľa súd uvádza, že nakoľko v danom prípade mal žalovaný príležitosť vyjadriť svoj nesúhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, ale neurobil tak, možno takéto správanie považovať za
konkludentný súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, a teda aj za súhlas k získavaniu
jeho osobných údajov.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v
prvoinštančnom ani v odvolacom konaní úspech nemal, pretože žaloba bola zamietnutá, čo potvrdil aj
odvolací súd. Preto žalovaný a Združenie majú právo na náhradu trov konania. Keďže žalovanému
v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v konaní pred odvolacím súdom žiadne trovy nevznikli, súd

mu náhradu trov konania nepriznal. Súd priznal Združeniu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konaniavovýške238,58Eur,atozakonaniepredsúdomprvejinštancievovýške158,82eur(2x71,37za
1. prevzatie veci, 2. vyjadrenie zo dňa 01.10.2014+2x8,04eur) a v odvolacom konaní vo výške 79,76 Eur
a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.10.2015 (71,37Eur + 8,39 Eur + 20% DPH), ktoré je žalobca
povinnýzaplatiťZdruženiunaúčetprijímateľaMgr.HenrichaSchindleravlehote15dníodprávoplatnosti

rozsudku.
23. K priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia Združeniu odvolací súd konštatuje, že Združenie
ako vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na
právne zastúpenie je garantované aj Ústavou SR, konkrétne článkom 47 ods. 2. Občianske združenie

vystupujúce podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ako vedľajší účastník nemôže byť výnimkou
v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť,
že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej
podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke.
Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania

tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že
zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým
spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o
prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. Činnosť združenia bola

účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Pokiaľ činnosť viedla
k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej
moci je povinný prihliadať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).