Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222280
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114222280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA, a.s., so
sídlom ul. Senátorská 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, IČO: 001254524 podnikajúci na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
MCGA legal, s.r.o. so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: B. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. XXX, o zaplatenie 1.048,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 29C/298/2014-39 zo dňa 22.05.2015 takto

r o z h o d o l :

1. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o
trovách konania.

2. Náhrada trov odvolacieho konania sa nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie istiny 652 Eur, v časti úrokov z omeškania vo výške 36,78
Eur, v časti nesplatených poplatkov vo výške 53,12 Eur, v časti úroku z omeškania vo výške 0,75 %
ročne zo sumy 652 Eur od 4.10.2011 do 28.12.2012 a v časti zmluvného úroku vo výške 16,5 % zo sumy

1.048,02 Eur od 4.10.2011 do zaplatenia,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . “

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 4 ods. 1 až 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 497, § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 39, § 54 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 457
Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 8.8.2014 žiadal zaviazať žalovanú
na zaplatenie 1.048,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 142,27 Eur, poplatkov vo výške 53,12 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.048,02 Eur od 4.10.2011 do zaplatenia, zmluvných
úrokov vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.048,02 Eur od 4.10.2011 do zaplatenia a trovy konania titulom
nesplateného úveru.

4. Podaním doručeným súdu dňa 30.4.2015 žalobca zobral žalobu čiastočne späť s odôvodnením
uvedenia nesprávnej výšky nároku v podanej žalobe a to v časti o zaplatenie istiny vo výške 652 Eur,
v časti úrokov z omeškania vo výške 36,78 Eur, v časti nesplatených poplatkov vo výške 53,12 Eur, včasti úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 652 Eur od 4.10.2011 do 28.12.2012 a v časti
zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.048,02 Eur od 4.10.2011 do zaplatenia.

5. Zároveň žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie nesplatenej časti úveru vo výške 396,02 Eur, úrokov
z omeškania vo výške 105,49 Eur, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 396,02 Eur od
29.12.2012 do zaplatenia, vrátane trov konania.

6. Podaním zo dňa 4.10.2011 žalobca oznámil žalovanej odstúpenie od zmluvy z dôvodu jej omeškania

so splácaním viac ako 2 splátok v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka a v súlade s ust. bodu 2.3.5
Obchodných podmienok s tým, že zmluva zanikne v deň doručenia odstúpenia od zmluvy.

7. Zároveň súčasťou uvedeného podania bol aj návrh úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením
od predmetnej zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru M-pôžička, ktorým navrhol žalovanej splácanie
nedoplatku na úvere vo výške 979,44 Eur 16 splátkami vo výške 65 Eur počnúc dňom 15.11.2011.

8. Žalovaná predmetné podanie prevzala dňa 10.10.2011.

9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 5.1.2009 uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere na sumu 2.656 Eur s uvedením pohyblivej úrokovej sadzby 16,5 % ročne,

priemernejhodnotyRPMN19,29%,RPMN17,81%,počtusplátok36,akoajcelkovýchnákladovdlžníka
spojených s týmto úverom vo výške 3.385,45 Eur.

10. Podľa predloženého harmonogramu splátok sa žalovaná zaviazala poskytnutý úver splácať
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 94,03 Eur počnúc dňom 5.2.2009 až do 5.1.2012 s

celkovým počtom 36 mesačných splátok.
11. Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym
obchodompodľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,tedazáväzkovévzťahy,ktorénazáklade
uvedenej zmluvy vznikli sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvnéhovzťahu.Súčasneuvedenázmluvaspĺňacharakterzmluvyospotrebiteľskomúvereupravenej

zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka.

12. Zároveň bolo preukázané, že žalovaná si na základe predmetnej zmluvy neplnila riadne svoje
povinnosti a to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru, preto žalobca v súlade

s ust. bodu 9.3 zmluvy a 2.3.5 obchodných podmienok podaním zo dňa 4.10.2011 od zmluvy odstúpil s
účinnosťou v deň doručenia tohto odstúpenia žalovanej realizovaného dňa 10.10.2011.

13. Právnou otázkou, či aj v prípade zmluvného vzťahu majúceho charakter tzv. absolútneho obchodu
a súčasne spotrebiteľskej zmluvy sa pre prípad odstúpenia od zmluvy majú aplikovať ustanovenia

Obchodného alebo Občianskeho zákonníka zaoberali súdy vyššieho stupňa, konkrétne rozsudkom
KS v Prešove pod sp. zn. 2Co 35/2011, 8 Co 15/2013, 2 Co 23/2014, z ktorých vyplýva, že podľa
Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo
zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinností z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody) a účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia

(§ 457 Občianskeho zákonníka).

14. Zmluvné dojednania predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zachovávajúce
zmluvné nároky veriteľa vzhľadom na zánik práv a povinností tejto zmluvy v dôsledku odstúpenia od
zmluvy sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe a preto sú neplatné pre rozpor

so zákonom v zmysle ust. § 54 ods. 1 v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a žaloba o ich
plnenie je nedôvodná.

15. Aj na základe uvedeného preto žalobcovi vzniká iba nárok na vrátenie peňažných prostriedkov vo
výške poskytnutého a čerpaného úveru, čo v danom prípade predstavuje sumu 2.554 Eur.

16. Nakoľko žalobca po podaní žaloby pred začatím pojednávania vo veci samej zobral žalobu v časti
o zaplatenie istiny vo výške 652 Eur, v časti úrokov z omeškania vo výške 36,78 Eur, nesplatených
poplatkov vo výške 53,12 Eur, v časti úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 652 Eur od4.10.2011 do 28.12.2012 a v časti zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.048,02 Eur od
4.10.2011 do zaplatenia späť z dôvodu nesprávneho uvedenia výšky uplatneného nároku už pri podaní
žaloby, súd konanie v uvedenej časti postupom podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku

zastavil.

17. Keďže žalovaná titulom splátok úveru realizovala úhrady v celkovej výške 3.401,44 Eur, teda v sume
vyššej ako hodnota istiny čerpaného úveru, súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú
zamietol.

18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

19. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou zo dňa 30.06.209 sa spravuje ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,

Občianskym zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je absolútnym
obchodom. Žalobca pripravil zmluvu, ktorá mala všetky náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a ust. § 52-54 Občianskeho zákonníka,. Žalobca ako podnikateľský subjekt
má v rámci demokratického právneho systému právneho štátu právo stanoviť si v súlade so všetkými
právnymi predpismi SR podmienky, za ktorých je ochotný svojim zákazníkom poskytnúť určitý finančný

produkt. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti a nesplácal úver v súlade so Zmluvou,
žalobca dňa 04.10.2011 odstúpil v zmysle § 506 Obchodného zákonníka ako aj v súlade s ust. bodu
4.3.4 všeobecných obchodných podmienok mBank od zmluvy. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo
v dôsledku konania žalovaného. Za porušenie povinnosti spotrebiteľa by bol sankcionovaný veriteľ,
ktorý realizuje svoju podnikateľskú činnosť v súlade s platným právnym poriadkom, čo je neprijateľné.

Odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane účinkov odstúpenia od zmluvy, a to aj v prípade,
ak zmluvnou stranou zmluvy o úvere je spotrebiteľ sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného
zákonníka.Akbyajvdanomprípadesúdposúdil,žejepotrebnéaplikovaťust.§48OZ,ideodispozitívne
ustanovenie OZ, ktoré umožňuje dohodou zmluvných strán zakotviť okamih zrušenia zmluvy inak, než to
stanovuje zákon. Ani v takomto prípade by však nešlo o neplatnú dohodu z dôvodu rozporu so zákonom,

resp., že by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to z
dôvodov, že dohoda o ukončení zmluvy ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy platí pre obidve zmluvné
strany rovnako a z dôvodu, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako klientovi úver, a teda riadne
a včas si splnil svoju povinnosť voči žalovanému. Zmluva o úvere v skutočnosti zanikla okamihom
účinnosti odstúpenia od zmluvy. Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej

zmluvy, preto pre usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ. Záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
úroky je pohľadávkou zo zmluvy. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká a nemení sa
na pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. V otázke odstúpenia od zmluvy a jeho účinkov je potrebné
vychádzaťzprávnejúpravyodstúpeniaodzmluvypodľa§351ods.1Obchodnéhozákonníkaaosobitnej

právnej úpravy odstúpenia pri úverových zmluvách podľa § 506 Obchodného zákonníka, ako aj z dohody
zmluvných strán. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
14Co/41/2014. Z ust. bodu 7.2 a 7.5 písm. b) zmluvy vyplýva, že splátky žalovanej boli použité na úhradu
nielen vyčerpaného úveru ale aj na úhradu úrokov, poplatkov ako aj všetkých nárokov súvisiacich s
úverom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel,

alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania.

20. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

21. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1
a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri
výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby. Nemali by
byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva zo dňa 05.01.2009 je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a že žalovaná nepoužila predmet plnenia na podnikanie,rovnako, že žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Predmetná
zmluvajezároveňzmluvouospotrebiteľskomúverevzmyslezákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch.

23. Žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. K tomu odvolací súd uvádza:

24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý

cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

26. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali
byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na

zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku.

27. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom; predmetná vec sa však
týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom

a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu
nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

28. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a
plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu

obchodnoprávnu.

29. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s
poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené.

30. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32.Nemožnovtejtosúvislostiopomenúť,žezostranyžalobcudošlokodstúpeniuoduzatvorenejzmluvy
(listom zo dňa 04.10.2011, ktorý bol žalovanej doručený 10.10.2011) s tým, že tento inštitút odstúpenia
od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník

v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od
zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená
osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené
alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od

zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy
sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací súd poukázal. Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku, prispotrebiteľskomvzťahutátomožnosťjevýrazneobmedzenáustanovením§54Občianskehozákonníka.
Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na
následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie

žalovanej zhoršuje.

33. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si
nemôžezhoršiťsvojezmluvné(atedaiprávne)postaveniebezohľadunato,akédojednaniasúuvedené
v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych

predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom
princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom.

34. Ustanovenie čl. 9.5 zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek zrušeniu zmluvy, je upravené
pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka.

35. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od
zmluvy vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. V danom prípade
teda povinnosť žalovanej vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi.

36. Ak zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy (aj keď išlo o zmluvu o úvere), pre žalovanú ako
spotrebiteľa je priaznivejšia právna úprava odstúpenia od zmluvy upravená v Občianskom zákonníku,
nie v Obchodnom zákonníku. Je to práve žalobca, ktorý si zvolil spôsob riešenia situácie, kedy bola
žalovaná v omeškaní s platením splátok a rozhodol sa zmluvný vzťah ukončiť napriek tomu, že do úvahy
prichádzal aj iný postup, napr. zosplatnenie úveru, t.j. možnosť požadovať splatenie celkového dlhu

žalobcov (istiny spolu s úrokmi) za súčasného zotrvania v zmluvnom vzťahu.
37. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyslovených vo svojom rozhodnutí zo dňa
14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS
402/2011-10 z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu
v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú

spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom
aplikovaný postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov
moholzakladaťdôvodnazásahústavnéhosúdudonamietanéhorozsudkuvsúladesjehoprávomocami
ustanovenými v čl. 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského
súdu bol svojvoľným alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s

platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený.

38. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzkové vzťahy,
k tomuto odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015 vydaný
vo veci 8MCdo 13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora.

Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená
námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení
Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym
dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by
prvostupňový súd vziať zreteľ na ust. § 5b zákona č. 250/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom

by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ust. § 52 ods. 2 vetu
tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné

ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych
predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých
mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor
navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ust. § 48 Občianskeho

zákonníka i na právne vzťahy založené pred 01.04.2015. Pri spotrebiteľských úveroch použitie ust.
§ 48 a § 107 Občianskeho zákonníka upravujúceho odstúpenie od zmluvy navyše upravoval v čase
uzatvorenia zmluvy zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v poznámke 9 k ust. § 5 tohto
právneho predpisu. Pri žalobcovi ako dodávateľovi, ktorý musí poznať právne predpisy súvisiace sposkytovaním spotrebiteľských úverov je treba vyžadovať rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non
excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch v najvyššej možnej
miere, a to i vo vzťahu k otázke, kedy tento účastník získal vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia

na strane žalovanej v dôsledku odstúpenia od zmluvy.
39. Zmluvná klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania všetkých práv veriteľa
vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte
nenastalo. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu

obchodnoprávnu. Pre pretrvávajúce pochybnosti pri dualistickej právnej úprave rovnakého právneho
inštitútu v Obchodnom a Občianskom zákonníku zákonodarca reagoval explicitným zakotvením
prednosti aplikácie Občianskeho zákonníka cit.: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva (§ 52ods. 2 OZ in fine). Je to práve žalobca, ktorý si zvolil spôsob riešenia situácie,
kedy boli žalovaní v omeškaní s platením splátok a rozhodol sa zmluvný vzťah ukončiť napriek tomu,

že do úvahy prichádzal aj iný postup, napr. predčasné zosplatnenie úveru (de fault), t.j. možnosť
požadovať splatenie celkového dlhu (istiny spolu s úrokmi) za súčasného zotrvania v zmluvnom vzťahu.
Z tohto dôvodu odvolaciu námietku žalobcu, že žalovaní sa týmto spôsobom dostali do výhodnejšieho
postavenia, keď nie sú povinní platiť úroky, odvolací súd považuje za nedôvodnú.

40. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že správnosť záveru o potrebe aplikácie občianskoprávnej
úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz na ustanovenie §
48 Občianskeho zákonníka. Osobitný právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy, a to zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ust. § 5 upravoval odstúpenie od zmluvy veriteľom v

prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním splátok úveru. Táto právna úprava priamo odkazovala na
použite ust.§ 48 Občianskeho zákonníka, a teda vyriešila otázku, aký právny predpis má byť použitý
na prejednávanú vec. Žalobcovi ako subjektu pôsobiacemu na trhu poskytovania úverov táto právna
úprava musela byť známa v čase uzatvorenia zmluvy, a teda už v tom čase mal vedomosť o tom, že
odstúpenie od zmluvy sa bude riadiť ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka

účinná od 01.04.2015 pri posudzovaní právnych následkov odstúpenia žiadnu zmenu nepriniesla.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď vychádzal zo skutočnosti, že zmluvné strany sú povinné navzájom si vrátiť to, čo podľa zmluvy
dostali, a teda pri rozhodovaní o nároku žalobcu bral zreteľ na výšku úveru poskytnutého žalobcom

žalovanej a výšku úhrad žalovanej. Keďže žalovaná splatila viac (3401,14 Eur) ako jej bolo žalobcom
na základe zmluvy o úvere poskytnuté (2554 Eur), žalobe žalobcu o 652 Eur nebolo možné vyhovieť.

42. Preto odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako aj súvisiaci výrok
o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že náhrada trov odvolacieho konania sa nepriznáva, keďže žalobca v odvolacom konaní
úspešný nebol a úspešná žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).