Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010718
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113010718.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci proti
obvinenému: Z. K. J. S., pre prečin zatajenia veci podľa § 236 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, dňa
21.03.2014 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku súd o d m i e t a obžalobu prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava I zo dňa 28.08.2013, č. k. 2 Pv 519/10-58 a prokurátorovi v r a c i a trestnú

vec vedenú proti obvinenému: Z. K.C. J. S., E.. XX.XX.XXXX K. K., X. X., Š. F. X. X., trvale bytom K., Y.
Č. X/XX, X. X., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zatajenia veci podľa § 236 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v období odo dňa 05.04.2007 až do 19.11.2009, počas ktorého bol ako jediný konateľ spoločnosti Arch,
s. r. o., oprávnený disponovať s peňažnými prostriedkami na bežnom podnikateľskom účte spoločnosti
Arch, s. r. o., pod číslom účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Tatra banke, a. s., po tom, čo dňa

05.04.2007 Daňový úrad v Bratislave IV omylom poukázal finančné prostriedky vo výške 8.610,50 Eur
(259.400,-Sk) na uvedený účet a dňa 24.04.2007 finančné prostriedky vo výške 5.881,36 Eur (177.182,-
Sk) na uvedený účet ako nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, na základe nesprávne vyplnenej
žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zo strany daňového subjektu A. S. - X., na ktorej
vyplatenie mal nárok daňový subjekt A. S. - X., tieto finančné prostriedky poškodenému napriek jeho

výzvam zo dňa 05.06.2007 a zo dňa 11.10.2007, nevrátil, a to aj napriek jeho vedomosti o tom, že
mu tieto finančné prostriedky nepatria, pričom ich použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenému A. S.
spôsobil celkovú škodu vo výške 14.491,87 Eur (436.582,-Sk),

pretože boli zistené závažné procesné chyby, a to porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva
obhajoby.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.08.2013 bola doručená na Okresný súd Bratislava I obžaloba na obvineného: Z. K. J. S., pre
prečin zatajenia veci podľa § 236 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, a to na skutkovom základe
uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Následne súd doručil obžalobu a výzvu na návrhy na dokazovanie obhajcovi obvineného a
poškodenému a súčasne do konania pribral prekladateľa a tlmočníka do jazyka nemeckého za účelom

prekladu podanej obžaloby a výzvy na návrhy na dokazovanie a jej následného doručenia obvinenému.
Preklad uvedených písomností bol súdu doručený dňa 02.12.2013 a následne po snahe súdu o
doručenie obžaloby a výzvy na návrhy na dokazovanie obvinenému sa tieto zásielky dňa 04.02.2014
vrátili súdu ako nedoručené. Medzitým boli súdu doručené písomné podania poškodeného a obhajcu
obvineného, pričom z hľadiska procesného postupu a vydania niektorého z rozhodnutí predpokladaných
v § 241 odsek 1 písmeno a/ až l/ Trestného poriadku je relevantné predovšetkým podanie obhajcu,

ktorého prílohou bol oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o záveroch šetreniaspolu s odpoveďou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, Tlmočnícky ústav,
ktoré doposiaľ nebolo súčasťou predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obhajca obvineného v predmetnom písomnom podaní uviedol, že obvinený toho času nemôže reálne
navrhnúť vykonanie žiadnych dôkazov, nakoľko neovláda slovenský jazyk, pričom mu doposiaľ nebolo
ani len oznámené, z čoho je obvinený, keď preklad uznesenia o vznesení obvinenia, ktorý mu bol
doručený, je nezrozumiteľný a nepoužiteľný na účel, na ktorý bol vyhotovený, pričom poukázal práve
na doložené výsledky šetrenia. Obvinený doposiaľ nemal vôbec možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam,

ktoré sa mu kladú za vinu, nakoľko vôbec nevie, čo sa mu kladie za vinu, keďže mu to doposiaľ orgány
činné v trestnom konaní v jazyku, ktorému rozumie, neoznámili, a to napriek viacerým námietkam jeho
obhajcu. Obvinený tak doposiaľ nemal žiadnu možnosť realizovať svoje procesné práva.

S prihliadnutím na uvedené písomné podanie obhajcu obvineného a jeho príloh bola podaná obžaloba
zo strany samosudcu konajúceho súdu najskôr prezretá z hľadísk predpokladaných v § 238 odsek 1

Trestného poriadku, teda či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, predovšetkým či prípravné
konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba
preskúmať. Na tomto základe bolo zo strany súdu zistené, že v prípravnom konaní sa vyskytli také
nedostatky a procesné chyby zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré svojou závažnosťou
zásadne spochybňujú zákonnosť vykonaného prípravného konania, a to predovšetkým vo vzťahu k

zárukám dotýkajúcich sa práva obvineného na obhajobu.

Preto následne po preskúmaní obžaloby dospel samosudca k záveru, že podľa obsahu obžaloby a
obsahu spisu je odôvodnené rozhodnutie podľa § 241 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku.

Podľa § 241 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu
a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
porušenie práva na obhajobu.

Citovaným ustanovením Trestného poriadku boli oproti prechádzajúcej právnej úprave obsiahnutej v §
188 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku - zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
v podstatnej miere zúžené dôvody, pre ktoré môže súd vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie do
prípravného konania, resp. odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi, a tieto dôvody sú viazané len
na zistenie závažných procesných chýb, najmä porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby

(obvineného v prípravnom konaní), zahŕňajúce právo tak na tzv. pasívny ako aj aktívny výkon obhajoby.
Iné procesné pochybenia môžu byť dôvodom pre uvedený postup v prípade, ak svojou závažnosťou
dosahujú úroveň porušenia práva na obhajobu. Pôjde o také závažné procesné chyby a nedostatky
prípravného konania, ktoré spôsobujú procesnú nepoužiteľnosť zásadných (tzv. usvedčujúcich) dôkazov
v konaní pred súdom. Porušenie práva na obhajobu alebo procesná nepoužiteľnosť tzv. usvedčujúcich

dôkazov v konaní pred súdom má potom vplyv aj na posudzovanie dôvodnosti postavenia obvineného
pred súd.

Právo obvineného na obhajobu vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“),
ako aj z jednej zo základných zásad trestného konania vyjadrenej v § 2 odsek 9 Trestného poriadku, v

zmysle ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Obsah tohto práva
je následne konkretizovaný v § 34 Trestného poriadku a záruky rešpektovania tohto práva vyplývajú aj
z iných ustanovení Trestného poriadku. V prípade obvineného, ktorý je cudzím štátny príslušníkom a
neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, môže byť právo na obhajobu realizované len pri dôslednom
rešpektovaní čl. 47 odsek 4 Ústavy, v zmysle ktorého kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie

konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka, ako aj zásady vyjadrenej v § 2 odsek 20 Trestného
poriadku, podľa ktorej ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená
osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a
prekladateľa.

V tomto smere nemožno opomenúť ani článok 6 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (ďalej len „Dohovor“), v zmysle ktorého každý, kto je
obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom
obvinenia proti nemu;
b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c)obhajovaťsaosobnealebospomocouobhajcupodľavlastnéhovýberu,alebopokiaľnemáprostriedky
na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;
d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj
prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;
e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom

nehovorí.

Z citovanej úpravy je zrejmé, že primárnou povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní po vznesení
obvinenia osobe, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, je [postupom podľa príslušných
procesných ustanovení Trestného poriadku v spojení s ustanoveniami osobitného zákona - zákona č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch“)] zabezpečiť
preklad uznesenia o vznesení obvinenia tak, aby obvinený bol podrobne oboznámený s povahou a
dôvodom obvinenia, čo je nevyhnutným predpokladom pre realizáciu jeho práva na obhajobu v rozsahu
uvedenom v 34 odsek 1 Trestného poriadku, predovšetkým právo od začiatku konania proti svojej osobe
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich vrátane práva

odoprieť vypovedať a uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho
obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Ide o bezpodmienečnú povinnosť, ktorú
si orgány činné v trestnom konaní musia splniť bez ohľadu na to, či obvinený má obhajcu ovládajúceho
jazyk,ktorémuobvinenýrozumie.Vtomtokontextejepotrebnéuviesť,žeprekladmusíspĺňaťistékritéria
kvality, aby nevznikali pochybnosti o jeho správnosti a úplnosti a predovšetkým zrozumiteľnosti pre

obvineného, v danom prípade o podstate a povahe obvinenia. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vychádzať
aj zo zodpovedajúcej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
ktorej účelom je okrem iného aj to, aby bola zabezpečená potrebná a požadovaná úroveň odborných
vedomostí tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je preto povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, ako aj

súdov, pribrať do konania tlmočníka alebo prekladateľa z príslušného jazyka predovšetkým z tých osôb,
ktoré sú zapísané v tomto zozname. Len výnimočne a v zákonom stanovených prípadoch (§ 15 odsek
1 písmeno a/ alebo b/ zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch) by bolo možné do konania
pribrať tlmočníka alebo prekladateľa nezapísaného v zozname. Táto skutočnosť bola zvýraznená
aj v novele Trestného poriadku vykonanej zákonom č. 1/2014, ktorá obdobnú úpravu (vo vzťahu k

tlmočníkom) zakomponovala výslovne do § 28 odsek 3 Trestného poriadku. Ak by k pribratiu takejto
osoby ako prekladateľa (nezapísanej do zoznamu prekladateľov) do konania došlo, je zrejmé, že orgány
činné v trestnom konaní bez ďalšieho nemajú možnosť a v zásade ani zákonom vymedzený priestor
posudzovať otázku kvalitu vyhotoveného prekladu, avšak ak následne dôjde relevantným spôsobom,
resp. odôvodnenými argumentmi k spochybneniu správnosti a použiteľnosti vyhotoveného prekladu,

nemôžu nechať túto otázku bez povšimnutia, a to obzvlášť v prípade, keď bol vo veci daný podnet na
výkon dohľadu nad postupom prekladateľa. Táto okolnosť nadobúda o to viac na význame v trestnom
konaní, so zreteľom na dôsledné a bezvýhradné rešpektovanie práva obvineného na obhajobu, a tým
aj rešpektovanie záruk spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 odsek 1 Dohovoru.

Všetky uvedené skutočnosti majú nezanedbateľný význam práve v predmetnej trestnej veci obvineného
Z. K. J. S., ktorému bolo dňa 03.04.2012 uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenie všeobecnej kriminality pod ČVS:
ORP-656/2-OVK-B1-2010 DG vznesené obvinenie pre prečin zatajenia veci podľa § 236 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 27.04.2012 bola do konania ako
prekladateľ do jazyka nemeckého pribratá osoba nezapísaná v zozname prekladateľov, a to podľa § 28
odsek 3 Trestného poriadku s poukázaním na § 2, § 15 odsek 1 a 2 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch. Toho istého dňa bol zo strany tejto osoby zložený sľub prekladateľa.

Podľa § 15 odsek 1 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v konaní pred súdom alebo iným
orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je
zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí aa) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo
b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo
spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi.

V súvislosti s uvedeným je potrebné konštatovať, že vyšetrovateľ PZ nepostupoval v súlade s citovaným
ustanovením zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (predovšetkým vo vzťahu k § 15 odsek
1 písmeno b/ tohto zákona), nakoľko z obsahu spisu v nijakom smere nevyplýva, že by zo strany
vyšetrovateľa bola vykonaná snaha o pribratie prekladateľa zapísaného v príslušnom zozname a že by

takáto osoba nemohla úkon vykonať. Vzhľadom na dátum uznesenia o vznesení obvinenia a dátum
rozhodnutia o pribratí prekladateľa, podmienka pre ustanovenie prekladateľa nezapísaného v zozname
spočívajúca v neprimeraných ťažkostiach alebo nákladoch, vôbec neprichádza do úvahy. Je pritom
nevyhnutné zdôrazniť, že v zozname prekladateľov do nemeckého jazyka je v Bratislavskom kraji
zapísaných až nadpriemerný počet prekladateľov, ktorí by ako prví mali prichádzať do úvahy pre ich
ustanovenie/pribratie do konania za účelom vyhotovenia prekladu uznesenia o vznesení obvinenia tak,

aby boli minimalizované, prípadne vylúčené pochybnosti o naplnení obsahu práva na spravodlivý proces
osoby, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa vedie trestné konanie. Pritom na tieto skutočnosti boli orgány
činné v trestnom konaní upozornené už v liste Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
12.10.2012, číslo 22622/2012/53. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s názorom uvedeným v liste zo
dňa 18.10.2012 na č. l. 26, v ktorom sa uvádza, že je výslovne na subjektívnom rozhodnutí orgánov

činných v trestnom konaní, koho ustanovia za tlmočníka alebo prekladateľa, resp. s týmto názorom je
možné súhlasiť len do tej miery, pokiaľ sa týka výberu tlmočníkov alebo prekladateľov zapísaných do
zoznamu, nie však výberu medzi osobami zapísanými do zoznamu a osobami, ktoré v tomto zozname
zapísané nie sú.

Ak by však išlo len o tento formálny nedostatok v postupe orgánov činných v trestnom konaní
pri ustanovovaní osoby prekladateľa, pričom vyhotovený preklad písomnosti osobou nezapísanou v
zozname by po formálnej a obsahovej stránke bol bezchybný, resp. zrozumiteľný, v dôsledku čoho by
bolo naplnené právo obvineného byť podrobne oboznámený s podstatou a povahou obvinenia voči
nemu tak, aby mohol účinne realizovať svoje práva vyjadrené predovšetkým v § 34 odsek 1 Trestného

poriadku (vychádzajúc aj z čl. 6 odsek 3 Dohovoru), nebol by opodstatnený záver o porušení práva na
spravodlivý proces iba v dôsledku takéhoto pochybenia.

Uvedený nedostatok však nadobúda na význame práve z hľadiska zistených formálnych a obsahových
chýb vyhotoveného prekladu. V danej trestnej veci bol zo strany obhajcu obvineného predložený

písomný dokument - oznámenie záverov šetrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republike
zo dňa 06.04.2013, číslo 22622/2012/53 spolu odpoveďou Tlmočníckeho ústavu Filozofickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zo dňa 19.11.2012, číslo 55/2012 (č. l. 500 - 501 -
ktorá sa vzťahuje práve na v danej veci vyhotovený preklad uznesenia o vznesení obvinenia), v
ktorom sa poukazuje na najzávažnejšie formálne nedostatky vyhotoveného prekladu, ako aj na jeho

najzávažnejšie obsahové nedostatky. V tejto odpovedi sa okrem iného uvádza, že do konania pribratý
prekladateľnedisponujezákladnýmivedomosťamioprekladateľskýchpostupoch,technikách,metódach
a stratégiách, ani vedomosťami z komparatívneho práva, ktoré je nevyhnutné uplatniť pri vyhotovovaní
prekladuprávnehotextu.Obsahovénedostatkybolomožnorozdeliťdodvochoblastí,atoterminologická
oblasť a jazyková oblasť. V rámci prvej oblasti sa poukazuje na viaceré nedostatky, okrem iného aj

na problematicky prekladateľom použitý termín „Unterschlagung“, ktorý možno z nemčiny prekladať aj
ako „sprenevera“, čo je úplne iný trestný čin (ako trestný čin „zatajenie veci“, pod ustanovenie ktorého
bol skutok, ktorý je obvinenému kladený za vinu, z hľadiska jeho právnej kvalifikácie subsumovaný).
Najzávažnejším nedostatkom prekladateľa v terminologickej oblasti je jej nejednotnosť a nejednoznačné
porozumenie prekladu bez možnosti nahliadnutia do jeho originálu. V jazykovej oblasti sa preklad

vyznačuje záplavou chýb - chybné skloňovanie, syntaktické štruktúry, použitie členu atď. a z tohto
hľadiska je preklad nepoužiteľný a uvedené nedostatky jeho správne pochopenie do veľkej miery
sťažujú. Záverom tejto odpovede sa konštatuje, že aj keď sa pri paralelnom nahliadnutí do originálu
dá na základnej komunikačnej rovine nemeckému prekladu porozumieť, preklad ako špecifikovaný
komunikačný akt na špecializovaný účel, na aký bol vyhotovený, nie je použiteľný a je potrebné ho celý

prepracovať.

S poukazom na tieto závery nemožno prehliadnuť ten fakt, že obhajca obvineného na nedostatky
uvedeného prekladu poukázal už v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako aj prizáverečnom preštudovaní spisového materiálu, pričom sám obvinený vo svojom výsluchu zo dňa
24.10.2012 na Krajinskom policajnom riaditeľstve Viedeň (na základe dožiadania o právnu pomoc) na
č. l. 317 poukázal na to, že stále nevie, kvôli akému deliktu je proti nemu vedené vyšetrovanie (v

predloženomuznesenípolíciejemuvytýkanáspreneveraavžiadostioprávnupomocjeuvedenýtrestný
čin zatajenia veci).

V súvislosti s vyššie uvedeným a v kontexte čl. 6 odsek 3 písmeno a/ Dohovoru je hlavným zmyslom
informácie o obvinení umožniť obvinenému, aby sa mohol efektívne pripraviť na svoju obhajobu a v

jej rámci účinne brániť. V tomto smere požiadavka uvedená v citovanom ustanovení Dohovoru tvorí
podmienku účinnej realizácie ostatných práv obsiahnutých v čl. 6 odsek 3 Dohovoru, a teda jednoznačne
musí predchádzať tomu, než obvinený dostane možnosť sa obhajovať (napríklad rozsudok ESĽP
Kamasinsky proti Rakúsku zo dňa 19.12.1989, sťažnosť č. 9783/82). Podstatné je, aby obvinený bol
skutočne účinne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia. Povahou obvinenia sa rozumie trestný
čin, z ktorého je osoba obvineného obvinená (teda nielen skutok), čo má význam pre procesnú taktiku

obhajoby obvineného (Rozsudok veľkého senátu ESĽP Pélissier a Sassi proti Francúzsku zo dňa
25.03.1999, sťažnosť č. 25444/94). V tejto súvislosti možno tiež poukázať na Rozsudok ESĽP Matociia
proti Taliansku zo dňa 25.07.2000, sťažnosť č. 23969/94, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že bližší
popis trestného činu hrá v trestnom konaní zásadnú úlohu, pretože práve okamihom jeho doručenia je
podozrivému formálne dané na vedomie skutkový a právny základ obvinenia proti nemu. Obvinený musí

byť bez meškania a podrobne oboznámený s dôvodom obvinenia, teda podstatnými skutočnosťami,
ktoré sú mu kladené za vinu a ktoré tvoria základ obvinenia, a s povahou obvinenia, teda právnou
kvalifikáciou týchto podstatných skutočností. V trestných veciach je poskytnutie úplnej a podrobnej
informácie ohľadne obvinenia celkom zásadnou podmienkou pre zaručenie spravodlivého procesu.

Je takisto potrebné poukázať na to, že obvykle nestačí ani to, keď jazyku súdu rozumie iba obhajca
obvineného, nakoľko obvinený má okrem iného právo obhajovať sa sám (už uvedený rozsudok ESĽP
Kamasinski proti Rakúsku). Povinnosť štátu zabezpečiť právo na spravodlivý proces nie je v nijakom
smere možné prenášať na obhajcu obvineného. V predmetnej trestnej veci má pritom podstatný význam
skutočnosť, že k výsluchu obvineného došlo na základe dožiadania o právnu pomoc pred príslušnými

orgánmi Rakúskej republiky, v dôsledku čoho nemôže byť zhojený nedostatok vyhotoveného prekladu
tým, že obvinený mohol obsahu, podstate a povahe vzneseného obvinenia porozumieť z priebehu
výsluchu alebo vyšetrovania. V danom prípade teda nie je možné prihliadať ani na to, že obvinený
sa mohol o podrobnostiach obvinenia dozvedieť napríklad z priebehu výsluchu alebo vyšetrovania (čo
okrem iného vyplýva zo samotného výsluchu obvineného pred orgánmi Rakúskej republiky).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že v posudzovanej trestnej
veci došlo v rámci prípravného konania k takým nedostatkom, ktoré významnou mierou znemožnili
obvinenému realizovať svoje právo na obhajobu z hľadiska jeho obsahu tak, ako to predpokladá čl.
6 odsek 3 Dohovoru, ako aj § 34 odsek 1 Trestného poriadku. V tomto kontexte je potom možné

odôvodnene pochybovať o dodržaní záruk na spravodlivý proces podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru. Pre
vyššie uvedené nedostatky vyhotoveného prekladu totiž nemožno považovať za splnenú tú požiadavku
vzťahujúcu sa k právam obvineného na obhajobu, v zmysle ktorej sa obvinený už od začiatku konania
proti svojej osobe môže vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom
o nich, vrátane práva uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho

obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti. Pokiaľ obvinený totiž nemá dostatočnú vedomosť o tom, z
čoho konkrétne je obvinený, nemôže mať možnosť sa účinne obhajovať.

S prihliadnutím na uvedené nedostatky je teda nepochybné, že v danom prípade obvineného Z.
K. J. S. došlo k takému porušeniu práva na obhajobu, ktoré v plnej miere odôvodňuje rozhodnutie

podľa § 241 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku. Uvedené procesné nedostatky spočívajúce v
porušení práva na obhajobu zákonodarca jednoznačne stanovil ako dôvod na odmietnutie obžaloby
a vrátenie veci prokurátorovi postupom a rozhodnutím podľa § 241 odsek 1 písmeno f/ Trestného
poriadku. Miera závažnosti porušenia práva na obhajobu nie je v takomto prípade, teda pre rozhodnutie
podľa citovaného ustanovenia Trestného poriadku, rozhodujúca (sama osebe je závažným porušením

procesných ustanovení a ak by zákonodarca za dôvod na odmietnutie obžaloby považoval závažné,
resp. zásadné porušenie práva na obhajobu, bolo by to v predmetnom ustanovení upravené tak, ako je
to pri dovolacom dôvode podľa § 371 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku). Napriek tomu má súd
za to, že zistené skutočnosti možno považovať za závažnejší zásah do práva obvineného na obhajobu.Nemožno pritom prehliadnuť ani iný procesnoprávny aspekt vychádzajúci z nedostatkov vyhotoveného
prekladu, na ktoré sám obvinený pri svojom výsluchu poukazoval. Pokiaľ by totiž súd akceptoval podanú

obžalobu aj pri takomto porušení práv obvineného, vznikla by odôvodnená pochybnosť o tom, či by
súd za splnenia ostatných podmienok mohol konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného/
obžalovaného. V zmysle § 252 odsek 2 písmeno b/ Trestného poriadku je totiž jednou z podmienok
konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného aj to, že obvinený mal možnosť vyjadriť
sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby. So zreteľom na zistené nedostatky vyhotoveného prekladu

v kontexte judikatúry ESĽP (ktorá skutok vymedzený v uznesení o vznesenia obvinenia spája aj
s jeho právnou kvalifikáciou - v prípade zmeny právnej kvalifikácie musí byť obvinený o tom bez
meškania upovedomený) je odôvodnený ten záver, že v predmetnej trestnej veci by túto podmienku
nebolo možné považovať za splnenú, čo s ohľadom na skutočnosť, že obvinený je cudzím štátnym
príslušníkom zdržiavajúcim sa v cudzine, by z hľadiska procesného postupu po prípadnom nariadení
hlavného pojednávania mohla mohlo odôvodnene vyvolávať pochybnosti o tom, či právo obvineného na

spravodlivý proces vôbec mohlo byť rešpektované, resp. dodržané.

Je teda možné konštatovať, že súdu po preskúmaní a vyhodnotení všetkých zistených skutočností
neostávalo nič iné, len podanú obžalobu z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia odmietnuť
a vec vrátiť prokurátorovi rozhodnutím podľa § 241 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku.

Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní po vrátení veci bude zabezpečiť preklad uznesenia o
vznesení obvinenia obvinenému Z. K. J. S. jedným z prekladateľov zapísaných v zozname prekladateľov
vedených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby sa vylúčili, resp. minimalizovali
pochybnosti o správnosti prekladu obsahu tohto uznesenia. Následne, po doručení tohto prekladu,

vykonať výsluch menovaného obvineného spôsobom, ktorý mu poskytne dostatočnú možnosť sa
vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a k dôkazom o nich.

V tejto súvislosti súd ešte poznamenáva, že nanajvýš problematická je aj právna kvalifikácia skutku,
ktorý je obvinenému kladený za vinu (tak, ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, ako aj v uznesení

o vznesení obvinenia), ako prečinu zatajenia veci podľa § 236 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.
Pochybnosti o dôvodnosti takejto právnej kvalifikácie vyvoláva dikcia § 130 odsek 1 písmeno a/ až
c/, odsek 2 Trestného zákona, ktoré ustanovenia obsahujú úpravu, čo sa pre účely Trestného zákona
rozumie vecou. Ani jedno z týchto ustanovení nepovažuje za vec peňažné prostriedky na účte v
banke (tzv. nematerializované peniaze), ktoré je z tohto hľadiska nevyhnutné posudzovať v kontexte

príslušnýchustanoveníObčianskehozákonníkaaObchodnéhozákonníkaakopohľadávkumajiteľaúčtu
voči banke. Z tohto dôvodu bude preto potrebné, aby orgány činné v trestnom konaní zvážili, či je možno
predmetný skutok subsumovať pod niektorú inú skutkovú podstatu trestného činu obsiahnutú v osobitnej
časti Trestného zákona, ktorej objektom je nielen právo k veci, ale majetok ako celok (ktorý zahŕňa
veci, ale aj iné majetkové hodnoty vrátane pohľadávok). V kladnom prípade bude potom ich úlohou

oboznámiť obvineného (v jazyku, ktorému rozumie), ako aj jeho obhajcu a poškodeného so zmenou
právnej kvalifikácie.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a právne úvahy, ktorým
sa súd spravoval, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať len prokurátor a obvinený do troch
dní odo dňa oznámenia /doručenia/ uznesenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v
Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 241 ods. 4 Trestného poriadku).