Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/456/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204114
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716204114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov

JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobkyne Z. V., rod. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,ozaplatenie1724,38Eursprísl.,oodvolanížalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/81/2016-39 zo dňa 05.05.2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala vydania

bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v sume 1 724,38 Eur s príslušenstvom. Zároveň rozhodol
o trovách konania tak, že žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu v konaní nevznikli žiadne trovy. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni uplynula
premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť prvý deň nasledujúci
po uhradení poslednej splátky 08.07.2008 a uplynula v prípade objektívnej lehoty dňa 08.07.2011,
subjektívna dvojročná lehota nemohla začať plynúť pred začatím plynutia objektívnej lehoty, ale ani po
uplynutí objektívnej lehoty, len v rámci objektívnej lehoty. Z prezenčnej pečiatky súdu prvej inštancie bolo

preukázané, že žaloba na súd bola podaná dňa 04.04.2016. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania
žalovaným, žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie a
žiadala s poukazom na ust. § 220 O.s.p., aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil
a návrhu vyhovel, prípadne, aby ho zrušil a vec vrátil na nové konanie. Dôvodom, pre ktorý podala
odvolanie, bol nesprávne zistený skutkový stav veci a následne nesprávne právne posúdenie veci.

Zdôraznila, že sa jedná o spotrebiteľský spor, ktorý vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy. Po vykonanom
dokazovaní odvolateľka namietala nesprávne právne vyhodnotenie plynutia premlčacej lehoty, ktorú
podľa nej súd zle vyhodnotil s tým, že sa jedná o 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Zo spisu
vyplynulo viacero okolností, z ktorých možno vyvodiť vedomý úmysel žalovaného obohatiť sa na jej úkor.
Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že nebol v konaní preukázaný úmysel žalovaného obohatiť sa
na jej úkor, skutkové zistenia sú nesprávne. Vedomosť žalovaného o neoprávnenosti vymáhaných súm
v rámci exekúcií vyplýva už z vtedajšej legislatívy Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.

z. z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy o úvere. Neznalosť zákona žalovaného v danom
prípade neospravedlňovala a ani ho neoprávňovala na vymáhanie a prijímanie platieb vo vyššej, než
poskytnutej sume. Namietala dobrú vieru žalovaného v poctivom obchodnom styku, ako aj úmysel
poškodzovať ju ako spotrebiteľku, čo vyplynulo aj z množstva judikátov v rámci exekúcií. Podľažalobkyne žalovaný vedome dohodol v zmluve neprijateľné obchodné podmienky a tieto zakotvil aj
do všeobecných zmluvných podmienok ako prílohy k formulárovej zmluve. O týchto skutočnostiach
muselmaťvedomosť,pretožebolsámúčastníkomexekučnéhokonania.Taktiežpoukazovalažalobkyňa

na množstvo výziev a upomienok, ktorými bola opakovane upovedomovaná zo strany žalovaného na
plnenie.Ajtentonátlakmalsvedčiťovedomomúmysleobohacovaťsanajejúkor.Správaniežalovaného
považovala za vedomú činnosť, kde konal v rozpore so zákonom, exekúciu nemal iniciovať a ak začala,
mal podať návrh na jej zastavenie, inak sa vedome a v priamom úmysle obohacoval už od počiatku
na jej úkor. Z tohto správania dôvodila, že nemohol byť v dobrej viere ohľadom exekúcie vedenej na

exekútorskom úrade v exekučnom konaní Ex109/2005. Všetky tieto argumenty preukazujú splnenie
predpokladu a použitie ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto názor súdu prvej inštancie
vychádzal z nesprávnej aplikácie danej právnej normy.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v súlade s ust. § 387 ods. 1
a 2 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Do ust. § 470 ods.
1 a 2 boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Vo veci bolo za účinnosti predmetného zákona aj rozhodnuté, pričom opravný prostriedok proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie bol podaný už za účinnosti ustanovení Civilného sporového poriadku.
Aj keď zákon č. 160/2015 Z. z. sa má použiť na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,

teda pred 01.07.2016, treba poukázať na to, že je možné použitie ustanovení Civilného sporového
poriadku len primerane za použitia aj ustanovení Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že procesné
úkony strán sporu a súdu prvej inštancie ako je dokazovanie vo veci, vydanie rozsudku, začali a boli
vykonané ešte za účinnosti O.s.p., a preto je na strane strán sporu legitímne očakávanie z hľadiska
právnej istoty, že konanie bude posúdené aj vzhľadom na uvedený právny predpis, čo vyplýva aj z článku

2 ods. 1 a 2, ako aj článku 3 ods. 1 základných princípov upravených Civilným sporovým poriadkom.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobkyňou dospel krajský súd k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade s vtedy
platným ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie v čase svojho vydania aj správne odôvodnil v zmysle

ust. § 157 ods. 2 O.s.p. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto
poukazuje.

9.Zospisujenesporné,žemedzižalobkyňouažalovanýmbolauzatvorenázmluvaoúvereč.XXXXXXX
dňa 12.03.2004, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 20 000,- Sk. Podľa zmluvy sa

zaviazala vrátiť pôžičku zvýšenú o príslušný poplatok, celkovo čiastkou 36 000,- Sk v 10 mesačných
splátkach po 3 600,- Sk, počnú dňom 26.03.2004. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa jedná o
spotrebiteľský záväzkový vzťah, kde žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľka, keďže úver nebrala ako
podnikateľka, ani SZČO a žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti má postavenie dodávateľa.
Rovnako bolo v konaní preukázané, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností vymáhal žalovaný

zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom exekúcie, a to formou zrážok zo mzdy povinnej - žalobkyne.
Súbežne s týmto prijímal exekútor v rámci ním vykonávanej exekúcie hotovostné platby celkovo
vo výške 828,14 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa vyplynulo, že celková suma nazrážaná zo mzdy
žalobkyne a odoslaná súdnemu exekútorovi predstavovala čiastku 38 000,- Sk (1 261,37 Eur). Žalovanývo vyjadrení k žalobe namietol premlčanie nároku uplatňovaného žalobkyňou a zároveň uviedol, že
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa pokiaľ
poskytla žalovanému plnenie, poskytovala ho tak na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere s tým,

že zmluva nikdy nebola vyhlásená za neplatnú.

10. Zásadnou a v podstate jedinou odvolacou námietkou žalobkyne je posúdenie premlčania súdom
prvej inštancie podľa Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s odvolacou námietkou žalobkyne
nestotožňuje.

11. Už zo samotného obsahu spisu vyplýva, že žaloba na súd prvej inštancie bola podaná 04.04.2016
a podľa vyjadrenia žalobkyne posledná splátka na účet žalovaného bola uhradená dňa 07.07.2008.
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, § 107 ods. 1 a 2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo
dňa, keď k nemu došlo. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že v prípade žalovaného sa má aplikovať ust.
§ 107 ods. 2 OZ, nakoľko žalovaný konal v úmysle bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor a je
potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu, odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí.

V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy,
ak bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí
smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného
obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získa bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si
ho úmyselne ponechal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v čase trvania právneho vzťahu

žalobkyňa ako spotrebiteľka nevyužila svoje právo namietať neprijateľnosť zmluvných podmienok, plnila
teda z uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ bola presvedčená, že žalovaný získaval bezdôvodné obohatenie,
mala možnosť sa svojich nárokov domáhať v zákonom určených lehotách. Úmysel žalovaného
sa obohacovať, nemožno vyvodiť ani z toho, že existovala nedokonalá právna úprava na trhu
spotrebiteľských úverov, a to aj vo forme výšky odplaty. Preto zákon umožňoval súdnu ochranu, ale v

zákonných lehotách. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí zo zákona
trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia
vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je totiž zodpovednosťou objektívnou,
správne potom súd prvej inštancie vyhodnotil premlčanie v prípade dĺžky objektívnej premlčacej lehoty,
ktorú stanovil na trojročnú, podľa ust. § 107 ods. 2 OZ. Posledná platba, podľa vyjadrenia žalobkyne,

bola vyplatená žalovanému dňa 07.07.2008 a úver mala splácať od 12.03.2004. Objektívna trojročná
premlčacia lehota tak začala plynúť 08.07.2008 a uplynula 08.07.2011. Pokiaľ žaloba bola doručená
súdudňa04.04.2016,správneustálilsúdprvejinštancie,ženárokuplatňovanýžalobkyňoujepremlčaný.
Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna a plynie vždy v rámci objektívnej
lehoty. Pri subjektívnej premlčacej lehote je potrebné, aby žalobkyňa mala splnené dva predpoklady,

a to vedomosť kto sa na jej úkor obohatil a vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa
ust. § 100 ods. 1, veta tretia OZ, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení namietol premlčanie nároku uplatňovaného žalobou
titulom bezdôvodného obohatenia, súd musel prihliadnuť na túto námietku premlčania a správne potom
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje

správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej
inštancie postupom v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).