Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/323/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213463
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú
koná V.. B.. K. Y., PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/261/2012-45 z 18.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu škodu z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú mu pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu, keď v exekučných veciach v lehote 15 dní
od doručenia žiadosti písomne nepoveril exekútora na vykonanie exekúcie, resp. návrh na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Okresný súd

vykonal dokazovanie exekučným spisom a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená 17.01.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením 08.06.2011 po
tom, čo preskúmal formálnu a materiálnu vykonateľnosť predloženého exekučného titulu z hľadiska
ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri
postupe exekučného súdu nedošlo k prieťahom v konaní, a preto nebol preukázaný žalobcom tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu
za škodu. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods.

1, ods. 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o §§
41 ods.1 písm. d, 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok, ďalej aj „EP“); o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého

rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude
vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom,pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých
okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie.
Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými

úsekmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah
si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom
konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu,
ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil

nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za
nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, zrušeného zákonom č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 01.07.2016 (ďalej v texte len „C. s. p.“), ktorý v
§ 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C. s. p.), vec preskúmal

v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom
v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym
exekučným spisom okresného súdu. Priamo v žalobe vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov
okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a
rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žalobu na vyjadrenie žalovanému,
obidvom stranám doručil písomné poučenie okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vyjadrenie

žalovaného k žalobe doručil žalobcovi prostredníctvom pošty; strany na pojednávanie riadne predvolal
a na pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok. K spisu okresného súdu je pripojený a
v napadnutom rozsudku je uvedený konkrétny exekučný spis ohľadne exekučného konania, v ktorom
mala byť žalobcovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

8. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie napádal vecnú správnosť rozhodnutia vo veci
samej len v bode 10 odvolania, rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť najmä pre procesné chyby, ktoré
vymenovalbeztoho,abyšpecifikoval, včompresnevidínamietanépochybenie.Vzhľadomnauplatnené
odvolacie námietky je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný konkrétnymi
odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania

enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len
o zhrnutie rozličných argumentov, reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia žalôb na začatie konania
prvostupňovými súdmi Slovenskej republiky v obdobných veciach. V odvolaní je viacero rozporov a
protirečení (na jednej strane odvolateľ tvrdí, že nemal možnosť reagovať na vyjadrenie žalovaného, na

druhej strane, že okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože žalovaný sa napriek
výzve súdu a doručenej žalobe k veci nevyjadril).

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu
s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvej inštancie a na ne v celom rozsahu odkazuje. Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom exekučnom konaní.10. Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci .

11. Odvolacia námietka, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná. Tvrdenie
o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na argumente, že
tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym úradným postupom

mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd,
na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani
to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú

ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa
19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013,
rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012).
O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd s tým,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne

vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo stranám riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti
zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

12. Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom

a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd jeho právnemu zástupcovi riadne prostredníctvom pošty a včas
s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Žalobca žiadal o zrušenie
pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu vznesenej žalobcom nadriadený súd riadne rozhodol;

jeho nesúhlas s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania,
pretože mu zostáva zachovaný odvolací dôvod, spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania v
neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu preto boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods.
2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti strany

konaniakonaťpredsúdom.Navyšezospisuokresnéhosúduvyplýva,žežalobcoviboloriadnedoručené
aj vyjadrenie žalovaného k žalobe. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci
dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti strán konania,
toto však pozostávalo len z oboznámenia sa s exekučným spisom, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať
samotný žalobca priamo v žalobe s tým, že žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania a

teda obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne
známy, pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia boli žalobcovi riadne doručené. Iné
dokazovanie okresný súd nevykonal.

13. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý
napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o
zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Týmto postupom okresného súdu nebol žalobca
vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia; postup okresného súdu je plne
odôvodnený hospodárnosťou konania. Navyše vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na

prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.

14. Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote;
odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo pouplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Podľa ustálenej súdnej praxe pätnásťdňová lehota, plynúca
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak
exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (viď
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo
14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 z 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 z 25.04.2013 alebo sp.
zn. II.ÚS/112/2013 z 13.02.2013). Ak súd prvej inštancie z pripojeného exekučného spisu zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 17.01.2011 (vo

vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce, kedy začalo samotné
exekučné konanie) a exekučný súd zamietol návrh na vydanie poverenia dňa 08.06.2011, uvedený
postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne
odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.
Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne
akceptovateľná aj dlhšia lehota, nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp.
zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť treba osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch,
keď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia (rozhodcovské rozsudky). Exekučný
súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú
splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či

exekučný titul podľa ustanovenia § 41 EP má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom
(§ 44 ods. 2 EP). O návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný
súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, vyplývajúce

z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. 10. 2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011, R66/2013). Žalobca takýto
postup vytýka procesnému súdu vo svojom odvolaní bezdôvodne.

15. K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej

činnosti je mu známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom
čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní a tak v dôsledku jeho subjektívneho konania došlo
k rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom, ktoré bolo ovplyvnené i tým, že
exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly (vrátane zmlúv uzavretých medzi účastníkmi,
návrhov na vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, atď.). Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne reagoval na nezákonnosť vedenia
exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcu v pozícii oprávneného, nemožno sa
stotožniť s tvrdením žalobcu, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu
(viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 606/2012-20 zo dňa 14. 12. 2012).

16. Nakoniec žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Žalobca
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

17. Odvolací súd, vychádzajúc z úvah a právnych záverov uvedených vyššie, rozhodnutie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania;
okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne zo zásady
úspechu v konaní, ale ak žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo náhradu akých trov mu prisúdiť.

18. V dôsledku úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s §396 ods. 1 C. s. p. s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).