Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204114
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716204114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne Z. Ď.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D., zamestnanej V. D. ako opatrovateľka, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia 1.724,38 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojim žalobným návrhom domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 1.724,38 Eur
spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 5 % od 05. 04. 2016 do zaplatenia.

ťalovaný žiadal žalobu zamietnu16 do zaplateniazaplatenia sumy 1.724,38 Eur spolu s úrokom ako
opatrovateľka,dli vydržaním právoŽalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na premlčaný nárok,
ktorý si žalobkyňa voči nemu uplatnila.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu zo dňa 30. 03.
2016, listinných dôkazov a to notárskej zápisnice N 3394/2004, NZ 76153/2004 zo dňa 16. 10. 2004,

Zmluvyoúverezodňa12.03.2004,vyjadrenieklistuzodňa30.03.2007,potvrdeniazodňa24.04.2009,
listu žalovaného označeného ako pokračovanie vo vymáhaní zo dňa 02. 12. 2011, ďalších listinných a
ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa uviedla, že 12. 03. 2004 uzatvorila so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o úvere č. 6111264,
na základe ktorej prevzala pôžičku vo výške 20.000,- Sk. Podľa zmluvy o úvere mala vrátiť predmetnú
istinu zvýšenú o „príslušný poplatok“ celkom sumu 36.000,- Sk a to v 10-tich mesačných splátkach po

3.600,- Sk počnúc dňom 26. 03. 2004. Vzhľadom k tomu že si úver nebrala ako SZČO, považovala
tento úver za úver spotrebiteľský. Následne došlo k exekučnému vymáhaniu neuhradenej sumy, pričom
celkovo žalovaný v priebehu exekúcie vymohol 38.000,- Sk (1.261,37 Eur) a to formou zrážok z jej
mzdy, súbežne s týmto prijímal exekútor v rámci ním vykonávanej exekúcie hotovostné platby vo
výške 828,14 Eur. Zároveň údajne žalovaný prijímal od nej platby splátok a úveru a príslušenstvo
prostredníctvom poverenej osoby sprostredkovateľa vo výške 1.642, 09 Eur. Vzhľadom k tomu že úver
predstavoval sumu 20.000,- Sk (663,88 Eur) čiastka podľa žalobkyne len táto suma bola oprávnene

prijatá žalovaným, vo zvyšku išlo o bezdôvodné obohatenie prijaté na základe nezákonne vykonávanej
exekúcie a neoprávnene prijatých súm v danej časti absolútne neplatného právneho úkonu - zmluvy o
úvere. Vzhľadom k tomu že žalovaný jej nevydal sumu, ktorú podľa vlastného názoru zaplatila „navyše“,nezostávalojejničiné,lendomáhať sasvojhoprávapodanímžalobynasúdapožadovaťodžalovaného
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Na základe výzvy žalovaný súdu doručil k podanej žalobe vyjadrenie zo dňa 26. 04. 2016. V ňom
žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom zdôraznil, že je názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákona. Žalobca plnil na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,
rovnako právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal

žalovaný z poctivých zdrojov. V zásade však žalovaný uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo
a akýkoľvek nárok na jeho vydanie i tak podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote.
Vydaním bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v
subjektívnej dvojročnej lehote, teda od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný
mal za to, že táto lehota žalobcovi už márne uplynula a preto žiadal nárok ako premlčaný zamietnuť,
pričom nárok žalobcu považoval za premlčaný tak v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehote.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Vtomtoprípade súdnezdieľalnázoržalobkyne,žejepotrebnéaplikovať10-ročnúobjektívnupremlčaciu

lehotu, pretože v konaní nebol preukázaný úmysel žalovaného obohatiť sa na jej úkor. Naopak žalovaný
získal majetkový prospech na základe uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 12. 03. 2004 tak, že si
vzájomne so žalobkyňou dohodol podmienky uzatvorenia tejto zmluvy na znak súhlasu s obsahom
dojednaných podmienok žalobkyňa uvedenú zmluvu svojim podpisom signovala.

Na otázku sudcu žalobkyňa uviedla, že poslednú splátku uhradila dňa 07. 07. 2008, pričom dlh splácala
od 12. 03. 2004.

Z uvedeného potom vyplýva, že objektívna lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
začala žalobkyni plynúť prvý deň nasledujúci po uhradení poslednej splátky, teda 08. 07. 2008 a

uplynula 08. 07. 2011 (3 roky). Pokiaľ ide o subjektívnu 2-ročnú lehotu, táto nikdy nemôže plynúť pred
začatím plynutia objektívnej, ale ani po uplynutí objektívnej lehoty. Subjektívna lehota vždy plynie v
rámci objektívnej lehoty. Z prezenčnej pečiatky podateľne okresného súdu mal súd za preukázané, že
žalobkyňa svoj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia súdu doručila dňa 04. 04. 2016, teda po
uplynutí subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Ak žalovaný vzniesol námietku premlčania,

súd musel na tento úkon žalovaného prihliadnuť a preto žalobu zamietnuť.

Žalovaný si neuplatnil v konaní náhradu prípadných trov konania; žalovaná bola v konaní neúspešná a
preto súd nepriznal v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní obsiahnutej v zákonnom ustanovení
§ 142 ods. 1 OSP žalovanému náhradu vzniknutých trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jedenrovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).