Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/513/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233150
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111233150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu Z.. Z. R., nar. XX.X.XXXX, X., X.
XX, zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti
žalovanému NOVELLA Košice, a.s., Košice, Hlavná 8, IČO: 36 570 931, o zaplatenie 5.666,80 eur istiny
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 40C/248/2012-60 z 29.4.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomžalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi5.666,80

eur a 9% úrok z omeškania zo sumy 266,60 eur od 1.3.2010 do zaplatenia, od 1.4.2010 do zaplatenia, od
1.5.2010dozaplatenia,od1.6.2010dozaplatenia,od1.7.2010dozaplatenia,od1.8.2010dozaplatenia,
od 1.9.2010 do zaplatenia, od 1.10.2010 do zaplatenia, od 1.11.2010 do zaplatenia, od 1.12.2010 do
zaplatenia, od 1.1.2011 do zaplatenia, od 1.2.2011 do zaplatenia a zo sumy 274,53 eur od 1.3.2011 do
zaplatenia, od 1.4.2011 do zaplatenia, od 1.5.2011 do zaplatenia, od 1.6.2011 do zaplatenia, od 1.7.2011
do zaplatenia, od 1.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 820,42 eur od 1.9.2011 do zaplatenia a nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 1.140,42 eur (z toho súdny poplatok 339,50 eur a trovy právneho zast.

800,92 eur) na účet právnej zást. žalobcu JUDr. Slávky Kováčovej, advokátky , AK, Štúrova 20, Košice,
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzajúc z § 15, § 18, § 42 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, 2, § 118 ods.
1 - 3, § 119 ods. 1, 2, § 120 ods. 1, § 100, § 101, § 103 ods. 1, 2, § 116 ods. 1, 2 a § 134 ods. 1,
2 Zák. práce účinného k 5.6.2009, § 1, § 2 zák. č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde, § 1 nariadenia
vlády SR č. 441/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy účinného od 1.1.2010, §

559 ods. 1, 2, § 563, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Obč. zák., § 10b a §10c a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ich znenie citoval), urobil záver, že predmetom sporu je náhrada mzdy a
náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že 5.6.2009 uzavrel žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec pracovnú zmluvu, deň
nástupu 5.6.2009, druh práce riadiaci pracovník, miesto výkonu F. X, X. na dobu neurčitú, mzda
dojednaná vo výške minimálnej mzdy, výplatný termín ku koncu nasledujúceho mesiaca. Z výpovedí
oboch strán mal za preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi mzdu od januára 2010 do júna 2011, že

pracovný pomer žalobcu skončil 27.7.2011 uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru oboma
stranami bez udania dôvodu 27.7.2011. Ďalej uviedol, že žalovaný namietal, že žalobcovi nevznikol
nárok na mzdu, keďže mzda patrí za vykonanú prácu, že žalobca žiadnu prácu nevykonával, pracovný
pomer uzavrel žalovaný so žalobcom iba z dôvodu, že predchádzajúci pracovný pomer žalobcu bolukončený a žalobca požiadal žalovaného o uzavretie pracovného pomeru, aby žalovaný za neho platil
odvody, s čím žalovaný súhlasil, žalobca mal priniesť nejaké zákazky, žalovaný mu vyplácal najprv mzdu
500 eur, žalobca nič nerobil, chodil iba na kávu a pre výplaty. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav

a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za jednoznačne
preukázané, že 5.6.2009 došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy medzi stranami sporu, žalovaný sa zaviazal
platiť žalobcovi minimálnu mzdu. Z výplatných pások, z výplatných listín, ako aj z výpovedí žalobcu
a vyjadrenia zást. žalovaného mal za preukázané, že žalovaný do decembra 2009 vyplácal žalobcovi
mzdu dojednanú v pracovnej zmluve, žalobca tvrdil, že riadne vykonával svoje pracovné povinnosti

dojednané v pracovnej zmluve. Žalovaný túto skutočnosť poprel, pričom okrem svojho tvrdenia, túto
skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že priznanie mzdy žalobcovi je
v rozpore s dobrými mravmi, z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že od uzavretia zmluvy do
31.12.2009 žalovaný riadne platil žalobcovi mzdu, že preto je tvrdenie žalovaného, že pracovná zmluva
mala byť uzavretá iba z dôvodu, aby boli za žalobcu platené odvody v rozpore s touto skutočnosťou.
Ak sa žalovaný domáha ochrany dobrých mravov, mal za potrebné uviesť, že v súlade s ustálenou

judikatúrousúdovSlovenskejrepublikyaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,niejemožnéposkytnúť
ochranu podľa § 3 Obč. zák. pokiaľ ten, kto sa sám domáha takejto ochrany, porušuje dobré mravy. Ak
žalovaný uzavrel t, ak ako tvrdil, pracovnú zmluvu iba z dôvodu platenia odvodov za žalobcu, porušil tým
nielen dobré mravy ale aj príslušné ust. Zák. práce a ďalších právnych predpisov upravujúcich odvodovú
povinnosť zamestnávateľa a preto sa sám nemôže domáhať takejto ochrany. Zdôraznil, že ak mal

žalovaný ako zamestnávateľ za to, že žalobca si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy,
mal v súlade s prísl. ust. Zák. práce právo považovať absenciu žalobcu v zamestnaní ako porušenie
pracovných povinností a vyvodiť pracovnoprávnu zodpovednosť a to aj ukončením pracovného pomeru
so žalobcom. Žalovaný túto možnosť nevyužil a naďalej zamestnával žalobcu a to až do ukončenia
pracovného pomeru 27.7.2011. Keďže ku dňu 27.7.2011 pracovný pomer medzi stranami sporu trval a

súd mal za preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi mzdu za obdobie od 1.10.2010 do 27.7.2011,
zaviazal žalovaného na náhradu mzdy za uvedené obdobie, spolu 5.666,80 eur, t.j. za r. 2010 12x 266,60
eur a za r. 2011 6x 274,53 eur a za mesiac júl 2011 820,42 eur, ktorá pozostávala z minimálnej mzdy
a náhrady nevyčerpanej dovolenky za 25 dní v zmysle výplatných pások. Konštatoval, že mzda bola
v zmysle pracovnej zmluvy splatná vždy do konca nasledujúceho mesiaca, keďže žalovaný si svoju

povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, dostal sa do omeškania so zaplatením mzdy vždy od prvého
dňa nasledujúceho mesiaca po poslednom dni mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí mzda,
t.j. mzda za január 2010 bola splatná do 28.2.2010, nezaplatením sa dostal do omeškania 1.3.2010,
mzda za február 2010 bola splatná do 31.3.2010, omeškanie nastalo 1.4.2010, mzda za marec 2010
bola splatná do 30.4.2010, omeškanie nastalo 1.5.2010, mzda za apríl 2010 bola splatná do 31.5.2010,

omeškanie nastalo 1.6.2010, mzda za máj 2010 bola splatná do 30.6.2010, omeškanie nastalo 1.7.2010,
mzda za jún 2010 bola splatná do 31.7.2010, omeškanie nastalo 1.8.2010, mzda za júl 2010 bola splatná
do 31.8.2010, omeškanie nastalo 1.9.2010, mzda za august 2010 bola splatná do 30.9.2010, omeškanie
nastalo 1.10.2010, mzda za september 2010 bola splatná do 31.10.2010, omeškanie nastalo 1.11.2010,
mzda za október 2010 bola splatná do 30.11.2010, omeškanie nastalo 1.12.2010, mzda za november

2010 bola splatná do 31.12.2010, omeškanie nastalo 1.1.2011, mzda za december 2010 bola splatná
do 31.1.2011, omeškanie nastalo 1.2.2011, mzda za január 2011 bola splatná do 28.2.2011, omeškanie
nastalo 1.3.2011, mzda za február 2011 bola splatná do 31.3.2011, omeškanie nastalo 1.4.2011, mzda
za marec 2011 bola splatná do 30.4.2011, omeškanie nastalo 1.5.2011, mzda za apríl 2011 bola splatná
do 31.5.2011, omeškanie nastalo 1.6.2011, mzda za máj 2011 bola splatná do 30.6.2011, omeškanie

nastalo 1.7.2011, mzda za jún 2011 bola splatná do 31.7.2011, omeškanie nastalo 1.8.2011, mzda za
júl 2011 bola splatná do 31.8.2011, omeškanie nastalo 1.9.2011. Žalovaného preto zaviazal zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy. Výška úrokov zodpovedá
výške úrokov z omeškania ustanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 k prvému dňu omeškania. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní úspech nemal,

nahradiť úspešnému žalobcovi trovy potrebné na účelné uplatnenie práva. Trovy žalobcu pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 339,50 eur, položka 1a sadzobníka tvoriaceho
prílohu zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov a z trov právneho
zast. zást. žalobcu podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 vo výške 800,92 eur. za 1 úkon právnej služby podľa
§ 10 ods. 1 200,85 eur, za úkony právnej služby prevzatie, príprava zast. 2.10.2011 § 14 ods. 1 písm.

a) cit. vyhl. účinnej k 2.10.2011, účasť na pojednávaní 25.9.2013 § 13 ods. 1 písm. d) cit. vyhl. účinnej k
25.9.2013 vo výške 1/4 - pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci podľa § 13a) ods. 4 cit. vyhl.,
účasť na pojednávaní 16.1.2014 § 13a) ods. 1 písm. d) cit. vyhl. vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej
odmeny podľa § 13a) ods. 4 cit. vyhl., keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, účasťna pojednávaní 18.9.2014 § 13a) ods. 1 písm. d) cit. vyhl. vo výške 1/4 pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2014 § 13a) ods. 1 písm. d) cit. vyhl. a účasť na
pojednávaní 29.4.2015 § 13a) ods. 1 písm. d) cit. vyhl., t.j. 3x 200,85 eur a 3x 50,21 eur plus režijný

paušál§16ods.3cit.vyhl.1x7,41eurzar. 2011,1x7,81eurzar.2013,3x8,04eurzaúkonyzar.2014a
1x 8,39 eur za úkon za r. 2015, t.j. spolu trovy za súdny poplatok a trovy právneho zast. 1.140,42 eur. Súd
nepriznal žalobcovi uplatnený úkon 5.10.2011 - predžalobná výzva, keďže takýto úkon nie je úkonom v
súlade s cit. vyhl. lebo žalobca si mohol náhradu trov právneho zast. zaplateného za úkon predžalobnú
výzvu uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky a keďže tak neučinil, nie je takéto trovy možné priznať ako

náhradu trov právneho zast. v súdnom spore. Vzhľadom k tomu, že úspešného žalobcu, ktorému bola
priznaná náhrada trov konania, zastupoval advokát, súd zaviazal žalovaného zaplatiť priznané trovy na
účet advokáta.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom namietal výšku žalovanej sumy
s prísl. v celom rozsahu a trval na zamietnutí žaloby.

4. Mal za to, že žalobca bol v ich spoločnosti zamestnaný len kvôli zápočtu rokov do dôchodku, že v
čase, keď uzavreli dohodu, žalobca súhlasil, že mu nebude vyplácaná žiadna mzda ani odmena, pretože
ich spoločnosť v tom čase nemala finančné prostriedky na celkový chod spoločnosti, že žalobca už v
tom čase mal svoju vlastnú spoločnosť s ručením obmedzeným, kde „figuroval“ ako konateľ, majiteľ

spoločnosti, že v tejto spoločnosti poberal odmenu za fakturácie, ktoré adresoval svojej firme a svoje
pracovné aktivity potom sľuboval zaviesť do akciovej spoločnosti s odôvodnením, aby mal nárok na
mzdu. Vzhľadom k tomu si zriadil tri podúčty, ktoré nemali vykazovať pohyb na účte, čo sa medzitým
nezrealizovalo a účty sa v krátkom čase zrušili na náklady ich spoločnosti. Uviedol, že je potrebné
preveriť podnikateľskú činnosť žalobcu v žalovanom období a pracovné aktivity žalobcu mimo ich

spoločnosti v žalovanom období. Žiadal, aby súd konanie zastavil a rozhodol o trovách konania v jeho
prospech.

5. Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný doplnil odvolanie, v ktorom opakoval, že predmetné
rozhodnutie napáda v plnom rozsahu, že žalovanú čiastku 5.666,80 eur istiny s prísl. neuznáva v

plnom rozsahu a taktiež neuznáva tvrdenia a výpovede žalobcu, ktorý pri svojich výpovediach opomenul
vypovedať pravdu o svojich podnikateľských aktivitách, že súd nerozhodol na základe objektívnych
podkladov, ktoré predložil žalobca, že preto je nutné zabezpečiť ďalšie dokazovanie, ktoré preukáže, že
žalobca konal v rozpore so zákonom. Žiadal žalobu o zaplatenie 5.666,80 eur v plnom rozsahu zrušiť
a nahradiť mu trovy konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce na zmenu rozhodnutia, že súd správne posúdil skutkový
stav aj právny stav veci a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne

ju právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie, ktoré nie je spôsobilé spochybniť
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a v ktorom sa v podstate opakujú skutočnosti uvádzané
žalovaným už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo
vysporiadal.

8. Aj keď žalovaný v odvolaní neuviedol konkrétne odvolacie dôvody, ním uvedené skutočnosti možno
podľa ich obsahu podradiť pod odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j., že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f) CSP,
t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

písm. h), t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.10. Súd prvej inštancie vykonal všetky stranami navrhnuté ako aj predložené dôkazy, poučil ich podľa §
120 ods. 4 O.s.p., pričom strany sporu - žalobca ani žalovaný nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania (zápisnica z 29.4.2015 na č.l. 56), preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

11. Okrem toho, žalovaným navrhnutý dôkaz, až v odvolacom konaní - preveriť podnikateľskú činnosť
žalobcu v žalovanom období a jeho pracovné aktivity mimo žalovanej spoločnosti s prejednávaným
sporom nemajú žiaden súvis, ktoré by ani nebolo spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej
inštancie.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chýb v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré

je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas sporu najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas sporu najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 193 CSP.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas sporu najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas sporu najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 CSP.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach sporových strán, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v
ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
presvedčivo a výstižne vyrovnal.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.Žalobcamalvodvolacomkonaníúspech,pretobymupatrilanáhradatrovodvolaciehokonania,ktorá
mu však nebola priznaná, lebo vyjadrenie k odvolaniu žalovaného neobsahuje žiadne právne významnéprocesné a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré by ním neboli už pred súdom prvej inštancie uvádzané,
preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech,
preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).