Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200272
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416200272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov

JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu T. P. N., a. s., so sídlom N., O.
XX, IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, v mene ktorej koná JUDr. Milan Malata, advokát a
konateľ, proti žalovanému O. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. U. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 464,36 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/8/2016.54
zo dňa 17.08.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Zároveň
rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak
s odôvodnením, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzatvorená formou vydania kreditnej karty,
neobsahuje zákonom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravených v zákone
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaný zaplatil žalobcovi viac než sumu, ktorú
čerpal prostredníctvom kreditnej karty a vzhľadom k tomu, že úver súd považoval za bezúročný a bez

poplatkov, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255
CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal vzhľadom k tomu, že
mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorým
žiadal rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní
vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého súd vzťah

medzi stranami sporu posudzoval. Súd nesprávne aplikoval tento zákon s dôrazom na charakter
poskytovaného produktu, vyčítal súdu nedostatočné vyhodnotenie poskytnutého spotrebiteľského
úveru, ako úveru revolvingového, ktorý nie je časovo ohraničený. Na revolvingové úvery sa vzťahuje
osobitný režim pri aplikácii noriem spotrebiteľského práva. Zároveň vytýkal súdu prvej inštancie,
že sa obmedzil na konštatovanie, že danej zmluve chýba konkrétny rozpis a počet splátok.
Táto skutočnosť spočívajúca v tom, že sa súd prvej inštancie nezaoberal revolvingovou povahou
poskytnutého úveru, vyvoláva dôvodné pochybnosti o spoľahlivo zistenom skutkovom stave, ako aj

presvedčivosti odôvodnenia rozsudku. Vzhľadom k tomu je požiadavka súdu na presný splátkový
kalendár nerealizovateľná požiadavka. Odvolateľ mal za to, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci a konajúci súd dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z týchto dôvodov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok okresného súdu

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5.Krajskýsúdpoznamenáva,žeod01.07.2016nadobudolúčinnosťnovýprocesnýpredpis,atozákonč.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok. Do ustanovení § 470
ods. 1 a 2 CSP boli zakomponované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Z vyššie uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že nová právna úprava dodržiava princíp
okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije
na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobcu dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil stav danej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s ust. § 191 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a na tieto dôvody poukazuje.

9. V podanom odvolaní žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie odôvodnil nesplnenou
podmienkou v zmysle ust. § 4 ods. 2, písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľská
zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd však
nezobral do úvahy charakter poskytovaného produktu a to, že sa jedná o revolvingový úver. V dôsledku

nesplnenia tejto podmienky potom nemal súd prvej inštancie vyhodnotiť tento úver ako bezúročný a
bez poplatkov. S takouto obranou a tvrdením žalobcu sa však odvolací súd nestotožňuje. Z obsahu
spisu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 02.02.2010 uzatvorená zmluva o bežnom
účte a balíku produktov. V zmysle uvedenej zmluvy sa zaviazal žalobca pre žalovaného zriadiť a viesť
bežný účet. Podľa bodu II. zmluvy sa strany dohodli, že majiteľovi účtu bude vydaná platobná karta na

základe uzavretej samostatnej zmluvy. V spise je založené oznámenie o poskytnutí úveru k T. kreditnej
karte s úverovým limitom 800,- Eur s možnosťou čerpania od 05.02.2010 so splatnosťou vždy 15-ty
deň v mesiaci. Ku dňu otvorenia úverového účtu bola konštatovaná úroková sadzba 18,90% ročne a
debetná úroková sadzba 30% p. a., priemerná hodnota úrokovej miery bola uvedená 19,33%. Ďalej
nasledoval údaj o možnosti prevzatia kreditnej karty, oznámenie je podpísané v R. D. C. dňa 05.02.2010

s poznámkou - prevzal O. Y. a podpis. Ďalej zo spisu vyplýva, že žalovaný kreditnú kartu využíval, pričom
čerpal finančné prostriedky. Z dôvodu neplnenia si povinností, žalobca listom zo dňa 16.11.2011 úver
zosplatnil ku dňu 15.11.2013.

10. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie aj odvolací súd je toho istého názoru, že daný právny

vzťah medzi stranami sporu podlieha ustanoveniam zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.). Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z. z. sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme. Pokiaľ ide o právny vzťah strán sporu, žalovaný má s poukazom na ust. § 3 ods. 2 vyššie
citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel,
ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalobca s poukazom na odsek 1 citovaného
ustanovenia má postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnickáosoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie
správne aplikoval všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl. ako aj ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z. z. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom vysloveným žalobcom v podanom

odvolaní a to, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia podmienky upravenej v § 4 ods. 2,
písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní poukázal na nesplnenie viacerých
zákonných podmienok upravených § 4 ods. 1, a to písmeno d), e), i), j) a k) zákona č. 258/2001
Z. z. Navyše vychádzal aj z ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., kde poukázal na nesplnenie
písomnej formy zmluvy. Podľa zmluvy o bežnom účte a balíku produktov uzatvorenej medzi stranami

sporu dňa 02.02.2010 vyplýva, že žalovanému bude vydaná platobná karta na základe uzavretej
samostatnej zmluvy. Žalobca do rozhodnutia súdu nepreukázal, že takáto zmluva bola medzi stranami
sporu uzavretá, doložil do spisu oznámenie o poskytnutí úveru T. kreditnej karty, ktorá však nemá
zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyžaduje ust. § 4 zákona č. 258/2001
Z. z. Pokiaľ aj odkazuje oznámenie na ustanovenia obchodných podmienok, je potrebné zdôrazniť, že
obchodné podmienky neboli žalovaným podpísané, a teda nie je splnená požiadavka písomnej formy.

Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje jej neplatnosť (§ 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z.).

11.Dokazovanímbolopreukázané,žežalovanýkreditnúkartuvyužívalaspoluvyčerpalčiastku4670,12
Eur.Celkovozaplatilžalobcovisumu5294,65Eur.Keďžezmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahovala

zákonom požadované náležitosti, bola zo strany súdu konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť
pokytnutého úveru, navyše zmluva ako taká nebola uzavretá v zákonom požadovanej forme, tak ako sa
odvolávalavzmluveobežnomúčte.SamotnéoznámenieoposkytnutíúverukT.kreditnejkartekžiadosti
reg. číslo XXXXXXXXXF. (ktorá k spisu doložená nebola) nenahrádza zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Aj keď toto oznámenie o spotrebiteľskom úvere obsahuje zrejme podpis žalovaného s dovetkom prevzal,

je s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdením o prevzatí kreditnej karty, tak ako tomu nasvedčuje v
závere oznámenia správa, kde si môže klient prevziať kreditnú kartu. V žiadnom prípade nie je toto
oznámenie doložené do spisu zo strany žalobcu zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak ako to bolo medzi
stranami upravené v časti II.- platobná karta zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a tak ako si to
vyžaduje zákon č. 258/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 1. Pre nedostatok písomnej formy odvolací súd mal za

to, že zmluva je neplatná a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. Dôvody uvádzané v odvolaní žalobcu, kde vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal
revolvingovou povahou poskytnutého úveru, súd nepovažoval za relevantné vzhľadom k tomu, že bol
toho názoru, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzatvoreniu revolvingovej zmluvy.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že v
konaní pred odvolacím súdom bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v spojení s § 262 ods. 1 CSP. O výške trov v prípade uplatnenia rozhoduje súd
prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).