Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Pc/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616205251
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616205251.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľky: N. B., N..

XX.XX.XXXX, A. XXX XX Š. XXX/X proti matke navrhovateľky: P. B., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX Š.
XXX/X, o určenie výživného od matky takto

r o z h o d o l :

Matka navrhovateľky je povinná prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 30 eur a to vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 18.07.2016.

Zameškané výživné za čas od 18.07.2016 do 28.02.2017 vo výške 223,55 eura povoľuje súd matke
navrhovateľky splácať v mesačných splátkach po 15 eur a to spolu s bežným výživným pod následkom

straty výhody splátok a exekúcie.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.07.2016 podala navrhovateľka na tunajšom súde návrh pôvodne voči otcovi T. B. na zvýšenie
výživného zo sumy 120 eur na 150 eur mesačne s účinnosťou od 09.07.2016 a návrh voči matke na
určenie výživného vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 09.07.2016. Návrh podala z dôvodu,

že manželstvo rodičov bolo rozvedené. Pre čas po rozvode boli spolu so staršou sestrou zverené do
starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného. Momentálne je situácia taká, že odišla z
domácnosti od svojej matky z dôvodu, že jej nedávala žiadne peniaze, nestarala sa o ňu a nebyť pomoci
priateľa a jeho rodiny, tak by nemala z čoho žiť. V súčasnosti žije u priateľa v S. Y..

2. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 30.09.2016. Pojednávania sa nezúčastnila
matka napriek tomu, že mala doručenie riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní riadne

neospravedlnila. Navrhovateľka voči otcovi zobrala návrh späť, pretože vo vzťahu k otcovi jej išlo najmä
o to, aby výživné posielal na jej účet a nie matke, ktorá peniaze používala pre seba.

3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.09.2016 č.k. 6Pc/2/2016-14 bolo konanie voči otcovi
navrhovateľky zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu voči nemu.

4. Vo veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 11.01.2017, ktorého sa nezúčastnila navrhovateľka

ani matka navrhovateľky, ktorá doručenie vykázané nemala. Preto súd pojednávanie odročil na deň
22.02.2017. Navrhovateľka sa nedostavila napriek tomu, že predvolanie jej bolo doručované na adresu
uvádzanú v návrhu. Zásielka bola vrátená neprevzatá v odbernej lehote. Matka navrhovateľky,
ktorá mala doručenie riadne vykázané dňom 27.01.2017 sa nedostavila takisto, svoju neúčasťneospravedlnila, nežiadala o odročenie pojednávania. Preto súd podľa § 180 CSP pojednával v
neprítomnosti účastníkov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom spisu sp.zn.
11P/254/2014 a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.11.2014 č.k. 11P/254/2014-32 bola na návrh matky zvýšená
vyživovacia povinnosť otca voči vtedy maloletej navrhovateľke N. B. zo sumy 65 eur na 110 eur mesačne
s účinnosťou od 01.09.2014. Navrhovateľka v tom čase žila v opatere svojej matky. V súčasnosti, ako

to vyplýva z výpovede navrhovateľky, pretože matka sa o ňu riadne nestarala, rozhodla sa odsťahovať
k svojmu priateľovi, ktorý sa volá Q. T.. Došlo k tomu pred viac ako rokom. Rozhodla sa kvôli tomu,
že bývanie s matkou bolo pre ňu neúnosné, nedávala jej finančné prostriedky najmä na školu, ani na
cestovné a oblečenie.
Navrhovateľka je študentkou 3.ročníka B. Y. Š. C. P. B. C.. Býva u priateľa v S. Y.. Do školy dochádza
denne. Mesačne platí cestovné 30 eur. V 3.ročníku si bude musieť zakúpiť knihy za cca 30 eur, za

obedy v škole platí mesačne 20 eur až 30 eur, nosí okuliare, za ktoré naposledy zaplatila 80 eur, ktoré si
kupuje každé 3 roky. Nosí strojček na zuby a pri návšteve zubára platí mesačne cca 15 eur. Nakoľko má
žalúdočné problémy, užíva lieky, za ktoré dopláca mesačne 5 eur. Žije u svojho priateľa, ktorý pracuje
so zárobkom cca 700 eur, ktorý býva u rodičov v ich rodinnom dome.
Podľa navrhovateľky odkedy nežije s matkou, táto neprispela na jej výživu vôbec a posiela iba rodinné

prídavky.

6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka navrhovateľky pracuje prevažne na dohodu o
vykonaní práce s nepravidelným príjmom. V období od 11.01.2016 do 03.03.2016 bol jej vymeriavací
základ 209,38 eura, 293,63 eura, 34,65 eura a do konca marca 2016 41,33 eura. Za mesiac apríl 2016

bol vymeriavací základ 262,94 eura, za mesiac máj 2016 - 311,65 eura.

7. Podľa § 62 ods.1 až 3 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

8. Podľa § 75 ods.1, 2 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

9. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

10. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Z citovaného ustanovenia § 62 vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
(§ 75 ods.1 veta prvá).
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie výživného

je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Navrhovateľka je študentkou 3.ročníka strednej školy a teda
nie je schopná sama sa živiť a je tak odkázaná na vyživovaciu povinnosť zo strany rodičov. Otec
navrhovateľky si túto povinnosť plní riadne, keď platí výživné naposledy určené vo výške 110 eur
mesačne. Navrhovateľka ako maloletá bola pre čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke,avšak pred viac ako rokom odišla od matky a začala žiť a bývať u svojho priateľa. Odvtedy ako uviedla
navrhovateľka vo svojej výpovedi, matka na jej výživu neprispela žiadnou sumou. Dôvodnosť nároku
navrhovateľky na určenie výživného je daný. Pokiaľ však ide o výšku výživného, súd na jednej strane

zohľadňoval odôvodnené potreby navrhovateľky, výšku výživného, ktoré dostáva od otca. Na strane
druhej však bolo potrebné zohľadňovať schopnosti a možnosti matky riadne si plniť svoju vyživovaciu
povinnosť, pričom bolo zistené, že táto pracuje iba na dohodu o vykonaní prác s nepravidelným
príjmom. Nebolo preto možné vyhovieť návrhu navrhovateľky v celom rozsahu. Súd vychádzal pritom
z ustanovenia § 62 ods.3 podľa ktorého, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Aktuálna výška 30% zo sumy životného minima predstavuje 27,13 eura. Preto súd
vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal matku prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 30
eur a vo zvyšku návrh zamietol.

12. V zmysle § 77 ods.1 bolo možné priznať výživné odo dňa začatia súdneho konania, ktoré začalo
dňa 18.07.2016 podaním návrhu navrhovateľky na súd. Preto vo zvyšku takisto bolo potrebné návrh
zamietnuť, pretože navrhovateľka sa domáhala určenia výživného od 09.07.2016.
Zameškanévýživnézačasod18.07.2016do28.02.2017vovýške223,55eurapovolilsúdmatkesplácať
v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a

exekúcie.

13. Vo zvyšku, z dôvodov uvedených vyššie, súd návrh zamietol.

14. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania. Zohľadnil pritom čiastočný úspech účastníkov a tiež to, že na strane matky
navrhovateľky žiadne trovy ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.