Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Katková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/212/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215319
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913215319.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., so sídlom,
Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporkyni B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.
XX, XXX XX M. N., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176
778, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa
5/A, 984 01, v konaní o zaplatenie 1846,17 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporkyne
a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
6C/17/2014-67 zo dňa 05. 08. 2014 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
OkresnýsúdRimavskáSobota(ďalejaj„okresnýsúd“,resp.„prvostupňovýsúd“)odvolanímnapadnutým
rozsudkom zo dňa 05. 08. 2014 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1846,17
Eur. Ďalej uložil odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania
predstavujúce zaplatený súdny poplatok sumu 110,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 213,94
Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý
výrok).Okresný súd nepriznal zástupcovi odporkyne a vedľajšieho účastníka právo na náhradu trov
konania voči navrhovateľovi (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že účastníci uzavreli dňa 03. 03. 2008 úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni dohodnutý úver
vo výške 15 000,- Sk (497,91 Eur) bez stanoveného účelu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
sú úverové zmluvné podmienky. Zároveň s úverovou zmluvou zmluvné strany uzatvorili aj zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej odporkyňa bola oprávnená čerpať úver opakovane
prostredníctvom kreditnej karty, za podmienok stanovených v úverových zmluvných podmienkach
navrhovateľa. Táto zmluva sa stala platnou podpisom zmluvy a účinnou okamihom prvého čerpania
finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty, pričom k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo
dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany odporkyne - k aktivovaniu karty. Odporkyňa sa zrozumiteľne a
jednoznačne oboznámila so všetkými podmienkami revolvingového úveru, ktoré jej boli oznámené spolu
s doručenou kartou nielen v úverových zmluvných podmienkach. Odporkyňa potom prejavila svoju
slobodnú a vážnu vôľu, využila svoje právo a aktivovala si doručenú kartu. Navrhovateľ jej poskytol
revolvingový úver, ktorý odporkyňa čerpala. Výška úverového rámca bola pôvodne dohodnutá na sumu
1327,76 Eur a neskôr bola navýšená na sumu 1850,- Eur. Ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu, k
prvémučerpaniurevolvingovéhoúveruzostranyodporkynedošlodňa21.10.2008akudňu31.10.2008
predstavovala vyčerpaná suma 673,07 Eur, a tak výška prvej mesačnej splátky predstavovala sumu
26,92 eur, pričom táto splátka bola splatná 20. 11. 2008. Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby
bola konkrétne stanovená v Sadzobníku poplatkov a odmien. Z predloženého splátkového kalendáravyplýva, že odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého
úveru, preto sa v zmysle úverových podmienok stal splatným celý zostatok čerpaného úveru, ktorého
splatnosť nastala ku dňu 28. 07.2011 tak, ako to vyplýva z výzvy navrhovateľa na splatenie celého úveru.
Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1846,17 Eur, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 1662,59 Eur, úroku do času zosplatnenia vo výške 154,76 Eur, zmluvnej pokuty za použitia
úrokovej sadzby 8 % vo výške 16,90 Eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 2,64 Eur + poplatku
za výpis z účtu vo výške 9,28 Eur.
Okresný súd uviedol, že z obsahu úverovej zmluvy aj zo samotného vyjadrenia odporkyne vyplynulo,
že zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou ako podnikateľkou, preto je okresný súd
posudzoval predmetnú zmluvu podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako úverovú
zmluvu.
Okresný súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka, že ide o spotrebiteľský úver, ktorý treba
podriadiť príslušným ustanoveniam zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj
„ZoSÚ“) a ustanoveniam § 52 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto nepovažoval zmluvu za
absolútne neplatnú. Keďže účastníci sú v zmysle zmluvy o úvere dodržiavať konkrétne podmienky, preto
okresnýsúdnávrhunavrhovateľavplnomrozsahuvyhovelazaviazalodporkyňunazaplateniežalovanej
sumy.
Okresný súd nepovažoval nárok navrhovateľa za premlčaný, pretože z predloženej výzvy na splatenie
celého úveru vyplýva, že táto bola zaslaná odporkyni dňa 28. 07. 2011, navrhovateľ podal návrh na súd
dňa 18. 09. 2013, teda nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa a to vzhľadom na ustanovenie § 387
a § 397 a nasl. Obchodného zákonníka.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„O.s.p.“) a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania voči
odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí vo veci úspech nemali. Priznané trovy konania pozostávajú
zo súdneho poplatku zaplateného za podaný návrh vo výške 110,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 213,94 Eur a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie
návrhu) po 81,33 Eur + 2 x režijný paušál po 7,81 Eur + 20 % DPH.
Okresný súd nepriznal neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania voči
navrhovateľovi.
Proti rozsudku okresného súdu odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne podali v zákonnej
lehote odvolanie. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil, návrh v celom
rozsahu zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť im náhradu trov konania, eventuálne aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V odvolaní uviedli, že nie je možné stotožniť sa so skutkovým posúdením prvostupňového súdu,
že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom úverovú zmluvu v pozícii podnikateľky. Práve z úverovej
zmluvy je zrejmé, že daný úver nebol jej poskytnutý v rámci podnikateľskej činnosti, ale ako úver
za účelom osobnej spotreby. O predmetnej skutočnosti svedčí uvedenie jej rodného čísla v zmluve
o úvere, jej identifikačných údajov a neuvedenie IČO. Pre posúdenie daného právneho vzťahu je
irelevantnou skutočnosťou, že odporkyňa bola v čase uzatvorenia zmluvy podnikateľkou, keďže v
zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený zdroj príjmu, resp. obživy, jej podnikateľská činnosť, avšak
nie účel poskytnutia finančných prostriedkov. Z predmetnej zmluvy, i taktiež z výsluchu odporkyne
vyplynulo, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté za účelom osobnej spotreby, a taktiež aj použité
na jej osobné účely. Z uvedených dôvodov teda okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu a nezodpovedá ani vykonanému dokazovaniu, resp. nemá oporu v žiadnom prevedenom
dôkaze. Prvostupňový súd zároveň nesprávne vec právne posúdil, keď zmluvu o spotrebiteľskom
úvere neposúdil podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej), eventuálne zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a v znení neskorších právnych predpisov. Poukázali na to, že zmluva o
revolvingovom úvere bola zmluvou nadväzujúcou na úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.
03. 2008, resp. mala byť uzatvorená súčasne s úverovou zmluvou a byť súčasťou danej úverovej
zmluvy. Odporkyňa neprejavila vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedené podporuje
aj spôsob vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy, keď podpisom úverovej zmluvy sa spotrebiteľ
súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy drobným, voľným
okom takmer nečitateľným písmom, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorá má vzniknúť
až v budúcnosti. Judikatúra súdov stabilne vyhodnocuje daný spôsobom uzatvárania revolvingovej
zmluvy zo strany navrhovateľa ako nekalú obchodnú praktiku z dôvodu nedostatku individualizácie
zmluvy o revolvingovom úvere. Poukázali i na nedostatok písomnej formy predpísaným zákonom, ktorýmá podľa ich názoru následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keďže zmluva o revolvingovom
úvere neobsahuje ani základné náležitosti zmluvy o úvere a odkazuje na formálne nedostupné úverové
podmienky. Z aktivácie kreditnej karty nie je možné odvodzovať účinnosť zmluvy o revolvingovom
úvere, resp. danosť vôle a uzrozumenie s predmetným právnym úkonom. K zaslaniu kreditnej karty
zo strany navrhovateľa došlo až po určitom časovom odstupe (približne 7 mesiacov) s inštrukciami
na jej aktivovanie a nie bezprostredne po uzatvorení hlavnej úverovej zmluvy, preto z aktivácie karty
nie je možné dovodzovať ratihabíciu právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon totiž nie je
možné dodatočne konvalidovať a taktiež účinnosť absolútne neplatného právneho úkonu nemôže
nastať. Podľa ich názoru je pohľadávka navrhovateľa, t. j. nezaplatený zostatok poskytnutých finančných
prostriedkov vo výške 809,69 premlčaný. Premlčacia doba začala plynúť pre každú jednotlivú čiastku
v subjektívnej lehote deň nasledujúci po dni jej získania zo strany odporkyne (platby kartou, resp.
výberu z bankomatu), pretože až v tomto období sa navrhovateľ dozvedel, kto a v akej výške sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil. Údaj o výške úrokov a poplatkov bol neurčito uvedený vo formálnom
nedostupnom jednoliatom texte úverových zmluvných podmienok. Úverové podmienky odkazovali na
Sadzobník poplatkov, ktorý bol až súčasťou metodickej príručky doručovanej spolu s kartou. Tento
sadzobník nebol zo strany odporkyne podpísaný. Daný spôsob uvedenia základnej náležitosti, akou je
odplata za poskytnutý úver, nie je možné považovať za riadne a platné dojednanie odplaty v písomnej
podobe. Zároveň poukázali na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013.
Zároveň obšírnym spôsobom odôvodnili aplikáciu Občianskeho zákonníka pri úvere poskytnutom na
základe spotrebiteľskej zmluvy. Podľa ich názoru každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu
na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských
zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne a vedľajšieho účastníka na jej strane žiadal rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Uviedol, že dňa 03. 03. 2008
uzatvoril v pozícii veriteľa s odporkyňou ako dlžníčkou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej sa zaviazal odporkyni poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 497,91 Eur (15 000,- Sk)
bez stanoveného účelu, t. j. vo forme finančnej čiastky s možnosťou navýšenia s tým, že odporkyňa
sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej
úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky. Odporkyňa svojím podpisom úverových zmluvných
podmienok potvrdila, že je s nimi oboznámená, ich ustanovenia sú jej zrozumiteľné a považuje ich
za dostatočne určité a prejavila súhlas byť týmito podmienkami viazaná. Podpisom úverovej zmluvy
zmluvné strany uzatvorili aj Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. V prípade, ak odporkyňa bude
riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúc z Úverovej zmluvy a z Úverových zmluvných podmienok, sa
účastníci dohodli na tom, že navrhovateľ je oprávnený odporkyni poskytnúť revolvingový úver, vydať
a zaslať kreditnú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a Metodickou príručkou. Neoddeliteľnou súčasťou
Metodickej príručky bol aktuálny Sadzobník poplatkov a odmien. Odporkyňa podpísaním úverovej
zmluvy podpísala a súhlasila aj s tou časťou textu, ktorá sa týkala dojednania o revolvingovom úvere.
Zmluva o revolvingovom úvere nadobudla platnosť podpísaním úverovej zmluvy, avšak mala odloženú
účinnosť do budúcna, a to uskutočnením aktivácie karty. K aktivovaniu karty nedošlo automaticky,
ale aktívnym telefonátom na určené telefónne číslo a aktivovaním karty prostredníctvom operátora,
preto odporkyni nevznikla žiadna povinnosť okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale
až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Odporkyňou tvrdený nedostatok vôle
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s ním považoval za účelové. Odporkyňa mala dostatok času na
oboznámenie sa s dotknutou úverovou zmluvou a úverovými podmienkami a rozhodnúť sa, či s nimi
prejaví súhlas svojím podpisom a to dokonca v pohodlí svojho domova, keďže úverová zmluva je
„telefónnou pôžičkou“. Odporkyňa taktiež mala dostatok času na rozhodnutie, či na základe už platnej
úverovej zmluvy si bude aktivovať kartu, a tým nadobudne vykonateľnosť Zmluva o revolvingovom
úvere. Zdôraznil, že žiaden všeobecný právny predpis v čase podpísania zmluvy nestanovoval veľkosť
písma, a taktiež žiadny právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej
zmluve. Podľa jeho názoru úverová zmluva nebola v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádzala a ani
nebola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov, ktoré
považujú úverovú zmluvu vrátane zmluvy o revolvingovom úvere medzi tzv. absolútny obchod. Zmluvu
o revolvingovom úvere nie je možné považovať za absolútne neplatný právny úkon a z uvedeného
dôvodu nie je možné začiatok premlčacej doby počítať pre každú jednotlivú čiastku ako deň nasledujúci
po jej získaní zo strany odporkyne (platby kartou, resp. výberu z bankomatu). Odporkyňa sa dostala
do omeškania so zaplatením viacerých splátok. K zosplatneniu úveru došlo dňa 28. 07. 2011, kedy
odporkyňu vyzval na úhradu dlžnej čiastky v lehote 15 dní. Jeho pohľadávka nie je premlčaná, pretožesvoje právo si mohol uplatniť na súde až dňom splatnosti pohľadávky, t. j. 28. 07. 2011, a teda premlčacia
doba mohla uplynúť až dňom 28. 07. 2014. Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 11. 09.
2013, preto je potrebné považovať jeho právny nárok voči odporkyni za nepremlčaný.
Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedli,
že dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere, od ktorého si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok bolo
právoplatne vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
8Co/68/2013-302 zo dňa 28. 06. 2013. Opätovne zdôraznili, že úverová karta bola zaslaná odporkyni až
po určitom časovom odstupe od uzatvorenia pôvodnej úverovej zmluvy na spotrebiteľský úver. Prejav
vôle odporkyne ako spotrebiteľky, a to podpísaním úverovej zmluvy nie je možné súčasne považovať
za platne uzatvorený iný zmluvný vzťah. Len zo samotnej skutočnosti, že odporkyňa podpísala „hlavný“
zmluvný vzťah, o ktorý mala skutočný záujem, nie je možné mať za to, že bol súčasne platne a účinne
uzatvorený aj iný zmluvný vzťah. Konanie navrhovateľa, ktorý skrytou formou vnucuje dlžníkovi zmluvný
vzťah,oktorýneprejavilindividuálnyzáujemaktorýniejedostatočneurčitý,pretožeobsahujelenpoukaz
na príslušné hlavy úverových podmienok, je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá v
spotrebiteľskom práve nemôže požívať právnu ochranu. Podľa ich názoru navrhovateľ nemohol pristúpiť
k zosplatneniu absolútne neplatného právneho úkonu. Zároveň poukázali na rozhodnutia všeobecných
súdov a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 3512/11.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221
ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie a to z týchto dôvodov:
Z obsahu spisu odvolací súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom (v pozícii veriteľa) a odporkyňou
(v pozícii dlžníčky) bola uzavretá dňa 03. 03. 2008 úverová zmluva (č.l.4 spisu). Z úverovej zmluvy
vyplýva, celková splátka úveru 15 000 Sk, mesačná splátka 679 Eur, počet splátok 36, ročná úroková
sadzba 34,39%, RPMN 41,3%, celkové náklady spotrebiteľa 9444 Sk, lehota splatnosti 36 mesiacov
po poskytnutí úveru. V kolonke zamestnanie klienta je zdroj príjmu uvedený - podnikateľ, IČO: čistý
mesačný príjem 13 000 Sk, čistý mesačný príjem partnera/ky 13 500 Sk, počet vyživovacích povinností
0. Z Hlavy 3. Účel úveru, § 1 Úverových zmluvných podmienok vyplýva, „úver spoločnosť poskytuje
klientovi bez stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.“
Ťažkočitateľným,malýmpísmomjevrámciúverovejzmluvydoložka,žeúčastníci„...súčasneuzatvárajú
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, čiže Zmluvu o RÚ1...“
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05. 08. 2014 vyplýva, že odporkyňa v rámci výsluchu uviedla: „...
Je pravdou, že v čase uzavretia zmluvy som bola podnikateľka, prevádzkovala som na základe živnosti
reštauračné služby, živnosť som odovzdala v roku 2011. Na ďalšiu otázku sudkyne odporkyňa udáva,
že tento úver si zobrala na súkromné účely, pretože potrebovala v tom čase peniaze.“
I keď v úverovej zmluve nie je uvedený účel poskytnutia úveru a odporkyňa výslovne na pojednávaní
uviedla, že úverovú zmluvu uzatvorila, pretože potrebovala finančné prostriedky na súkromné
účely, okresný súd nesprávne vyhodnotil, že odporkyňa uzavrela úverovú zmluvu (vrátane zmluvy o
revolvingovom úvere) v pozícii podnikateľky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou odporkyne, a preto
úverovú zmluvu nepovažoval za spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedených dôvodov úverovú zmluvu ani
nepodrobil súdnej kontrole v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ, Zákona o ochrane spotrebiteľa,
ale aplikoval na záväzkový vzťah vzniknutý medzi účastníkmi ustanovenia Obchodného zákonníka a to i
v súvislosti odporkyňou a vedľajším účastníkom na strane odporkyne vznesenou námietkou premlčania.
Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že odporkyňa v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
vykonávala podnikateľskú činnosť, je vo vzťahu k záväzkovému vzťahu vzniknutom medzi účastníkmi
právne irelevantná.
Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
podnikaniedlžníkaťažítoho,ktotaktvrdí.Bezpečnýmpreukázanímnemôžebyťdokoncaani všeobecný
údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku,
aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto povolaním či predmetom činnosti,uzavretie príslušnej zmluvy. I vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon povolania" v spojení s
nedostatkom akejkoľvek aktivity odporcu má taký vplyv, ako by v zmluve nebol účel úveru vymedzený
vôbec.
Z uvedených dôvodov pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu
uzavretú medzi navrhovateľom a odporkyňou nie je možné klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a v
dôsledku toho neskúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, išlo zo strany okresného súdu o
nesprávny postup vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia predmetného záväzkového vzťahu.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky
do Európskej únie boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút,
ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane
spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa
iných zákonov ako podľa Občianskeho zákonníka možno tiež považovať za splnenia určitých kritérií za
spotrebiteľské, napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) za účelom ochrany tzv. slabšej zmluvnej strany.
Zmluva o úvere je v právnom poriadku Slovenskej republiky predmetom právnej úpravy v Obchodnom
zákonníku ako absolútny obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka
ako aj v ZoSÚ. Právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá nad rámec právnej úpravy
obsiahnutej v Obchodom zákonníku vyžaduje ďalšie náležitosti zmluvy o úvere, je potrebné aplikovať
v prípade, že úver je poskytovaný dlžníkovi, ktorý je v pozícii spotrebiteľa. Vzťah medzi Obchodným
zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch je potrebné vyhodnotiť ako vzťah všeobecného
právneho predpisu (lex generalis) a osobitného právneho predpisu (lex specialis).
Podstatou zmluvy o úvere v zmysle súčasnej právnej úpravy je, že veriteľ sa zaväzuje na požiadanie
dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, pričom je obligatórne predpísaná písomná forma tejto zmluvy
(ajvzmysleObchodnéhozákonníkaaajvzmyslezákonaospotrebiteľskýchúveroch).Vposudzovanom
prípade mala byť medzi účastníkmi uzavretá súčasne zmluva o úvere a zmluva o revolvingovom úvere,
čo je špecifický druh úveru. V zmluve o (revolvingovom) úvere by v zmysle Obchodného zákonníka
ako jej obligatórna náležitosť mal byť uvedený záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok dlžníka tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky. Osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené vo vyššie uvedenom Zákone o
spotrebiteľských úveroch.
Keďže odvolací súd je toho názoru, že predmetná úverová zmluva vrátane zmluvy o revolvingovom
úvere je spotrebiteľská zmluva, pričom okresný súd túto zmluvu nepodrobil súdnej kontrole ex offo v
zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ, Zákona o ochrane spotrebiteľa, odvolaciemu súdu neostala
iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o navrhovateľom uplatnenom
nároku, pričom posúdi záväzkovoprávny vzťah medzi odporkyňou a navrhovateľom, ku ktorému malo
dôjsť na základe zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov
odvolacieho súdu.
V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.