Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/318/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234661
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112234661.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, 811 09, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zast.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd trovy konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi náhrady:

- majetkovej škody vo výške 125 eur,
- nemajetkovej ujmy vo výške 275 eur,

ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa vznikla ako následok nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu Okresného súdu Žilina tým, že Okresný súd Žilina postupoval

-2-

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil po uplynutí zákonom
stanovenej doby.

Nesprávny úradný postup podľa tvrdenia navrhovateľa spočíval v tom, že exekučný súd nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti tak, ako to ukladá súdu
ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku.

Podľa tvrdenia navrhovateľa v predmetnom prípade napriek tomu, že vec ním prejednávaná:

- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,

- nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní),

exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonnej
lehoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu navrhovateľovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma.

A/ Majetkovú škodu navrhovateľ vyčíslil na 125€.

Uvedená majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o uvedenej žiadosti.

Poškodený vynaložil v tomto období:

a/ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 eur,

b/ na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur,

c/ na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, poštovné spojené s
urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur.

B/ Nemajetkovú ujmu navrhovateľ vyčíslil navrhovateľ na 275,- €.

-3-

Podľa názoru navrhovateľa márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež podľa názoru
navrhovateľa došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Uvedená nemajetková ujma bola vyčíslená ako spravodlivá satisfakcia za:

- vnútorné zásahy do spoločnosti,
- ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
- porušenie jeho práv,
- stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
- za stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci,
- vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Pri vyčíslení nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. 660,-€.

V návrhu navrhovateľ odkázal na doterajšie konkrétne rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.

Vyčíslenie nemajetkovej ujmy navrhovateľom predstavuje vyššie uvedenú sumu (alikvotný pomer 55
eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu), s odkazom na vyššie uvedenú doktrínu
„zbytočných prieťahov v súdnom konaní“ ústavného súdu.

Zároveň navrhovateľ upozornil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný podľa tvrdenia navrhovateľa
viac ako 155 dní.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

Nárok navrhovateľa považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok.

Poukázal na tú skutočnosť, že Ministerstvu spravodlivosti SR bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012
doručených spolu 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Na výzvu na doplnenie žiadosti zo strany navrhovateľa bola doručená len všeobecná odpoveď,
navrhovateľ nedoplnil žiadne informácie.

-4-

Navrhovateľ uvedeným spôsobom podľa názoru odporcu zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, čím nárok navrhovateľa
nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Z uvedeného dôvodu žiaden nárok navrhovateľa nebol uspokojený.

K uplatnenému nároku na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu
spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
navrhovateľ doposiaľ dôkazy pre posúdenie tejto otázky nepredložil.

V priebehu konania na výzvu súdu navrhovateľovi na predloženie písomného podania (návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaného žalovanému.

Podľa tvrdenia navrhovateľa originál návrhu založil odporca do svojho príslušného spisu, pričom
odporca potvrdil vo svojom vyjadrení doručenie žiadosti v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 a
predložil súdu zoznam žiadostí, v ktorých si žiadateľ odvodzuje nárok na náhradu škody od pochybenia
Okresného súdu Žilina a v danom prípade je vedený pod č. 21.

Tým mal podľa tvrdenia navrhovateľa súd splnenú podmienku právomoci vo veci konať a rozhodnúť.
Navrhovateľ si za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (do 31.12.2012) uplatnil nárok na predbežné
prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a), kedy oprávneným za štát konať je Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Na nariadené pojednávanie dňa 11.6.2014 sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali
riadne a včas vykázané.
Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil, odporca ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd vec
prejednal v jeho neprítomnosti.
Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov pri aplikácií ustanovenia § 101 ods. 2 veta druhá
O.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 18Er
3847/09 doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 5.11.2009 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 30.7.2009
sp. zn. SR 01958/09, ktorý bol právoplatný dňa 7.9.2009 a vykonateľný dňa 10.9.2009.

-5-
Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ktoré listiny boli doložené k žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd vyzval Stály rozhodcovský súd výzvou zo dňa 6.11.2009 aby doložil zmluvy o úvere s
rozhodcovskou doložkou a doklad o doručení rozsudku.

Okresný súd Žilina dňa 1.3.2010 vydal Poverenie súdneho exekútora pod č. k. 5511 064344.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovujú inak

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

-6-

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č.
514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou
a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku ( s účinnosťou do 31.5.2011 ) exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2011), podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade:

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu. 4eaa)

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2010), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

-7-

Podľa návrhu navrhovateľa v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu.

V danom prípade navrhovateľ odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia a nečinnosti súdu (zbytočnými prieťahmi)
v konaní.

Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom § 153 ods. 2 O.s.p. ale aj viazaný
skutkom t.j. žalobnými tvrdeniami ( § 79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami ( § 101 ods. 1 O.s.p.) o
právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované
peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na nim tvrdenom skutkovom základe.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov:

1/ nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu resp. o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s
ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá zákona.
Nesprávny úradný postup bolo potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
smeruje.
Je nepochybné, že exekučný súd v predmetnom exekučnom konaní bol povinný udeliť poverenie ( ak
nezistí rozpor uvádzaný v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ) v lehote 15 dní odo dňa
doručenia žiadosti.

Súd vydal poverenie až po uplynutí uvedenej lehoty.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd skúmal ( v konkrétnom prípade naviac aj bol povinný skúmať) žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, tiež listiny,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia, na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu.

Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom.

-8-
V exekučnom konaní je však zo zákona nielen oprávnený ale aj povinný preskúmavať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010).
Pri aplikácii ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie
ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v
citovanom zákonnom ustanovení.
Exekučný súd v rámci predmetného exekučného konania podrobne skúmal hlavne rozhodcovský
rozsudok, čím postupoval v súlade so zákonom.
V súvislosti s uvedeným je potrebné dať do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého
smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú
doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. (bod 59).

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm. t),
každá zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky, spotrebiteľa
nezaväzovali v záujme vyššej kvality života.

Súd zastáva názor, že pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je vždy postačujúca len
žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul.
Mnohokrát sú potrebné aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú vždy ako
príloha zasielané súdu ( hoci nič nebráni exekútorovi takého prílohy naviac zaslať, zvlášť v prípade, ak
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, kde povinným je spotrebiteľ, podkladom pre rozhodnutie
rozhodcovského súdu bola spotrebiteľská zmluva ).

Pri rozhodovaní o udelení poverenia je potrebné zdôrazniť, že súd automaticky neudeľuje poverenia na
základe žiadosti exekútora.
Súdne rozhodnutie musí vychádzať z individuálneho objektívneho zistenia a posúdenia.

Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia:

a/ vyhovie,
b/ alebo žiadosť zamietne.

-9-

Zo zákona nevyplýva ako je vyššie uvedené, že exekučný súd musí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie žiadateľovi vždy a automaticky vyhovieť.

Pokiaľ exekučný súd preskúmaval listiny (dôkazy), ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, išlo
o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovať
za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako
nesústredený a so zbytočnými prieťahmi, zvlášť v konkrétnej veci.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.08.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá
je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Je teda jednoznačné, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno ( aj keď neboli rozhodnutia
vydané v zákonných lehotách ) vždy a automaticky považovať za nesprávny úradný postup.
S poukazom na uvedené, rozhodnutia exekučných súdov, ktorými bola skúmaná:

- žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
- návrh na vydanie exekúcie,
- exekučný titul ( zvlášť, ak exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok ),
- popr. iné listinné dôkazy, ktoré s predmetom konania úzko súvisia,

nemožno považovať vždy a automaticky takýto postup súdu za nesprávny úradný postup súdu.

K uvedenému je potrebné vyslovene zdôrazniť, že pri závažnosti a obtiažnosti spotrebiteľskej veci, pri
nutnosti dodržiavania zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nie je možné vždy dodržať zákonom stanovenú
15-dňovú lehotu pre udelenie poverenia, ktorú v konkrétnom čase zákon súdom ukladal.
Od pojmu „nesprávny úradný postup“ je potrebné oddeliť pojem používaný navrhovateľom „zbytočný
prieťah“.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný
prieťah v konaní, a podľa judikatúry Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 86/02, IV. ÚS 440/2012 ktorá
konštatuje, že „pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem „v
primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo
iného štátneho orgánu.

-10-
Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie
automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách."

V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná aj tá skutočnosť,
na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie II. ÚS 520/2012, že navrhovateľ pred okresným
súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce exekučných konaní -
návrhov v typovo obdobných veciach).

Ústavný súd konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd resp. štát zodpovednosti za zbytočné
prieťahy v konaní.
Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali
adekvátne opatrenia na riešenie situácie.

Ústavný súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril po vzore Európskeho súdu pre ľudského práva
na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach.
Nešlo teda o situácie keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami podaní na súd prispel k väčšej
zaťaženosti súdu a týmto aj k dlhšej dobe rozhodovania všetkých vecí.

V prípadoch keď jediná spoločnosť iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typov v obdobných
veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v
záujme ochrany práv a slobôd iných účastníkov.
Pri zohľadnení vyššie uvedeného kritéria je potrebné zohľadniť aj kritérium faktickej zložitosti veci o
ktorej súd koná a v uvedenom je potrebné zohľadniť aj kritérium správania navrhovateľa ako účastníka
súdneho konania.

V takýchto prípadov je teda možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní.
Je možné konštatovať, že povinnosťou okresného súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi
navrhovateľa, čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu
ochranu bez zbytočných prieťahov v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa
pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v

-11-

disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Navrhovateľ aj napriek tomu, že používa právny výraz „ zbytočný prieťah“, v konaní:

- postup v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nepreukázal,
- nepreukázal, že by takýto „zbytočný prieťah“ bol konštatovaný subjektom v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z.

Objektívne je možné konštatovať, že zákonom garantovaná 15 dňová lehota nebola dodržaná.

V rámci kritérií a významu veci pre navrhovateľa je potrebné konštatovať, že v danom prípade nejde
napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor, či spor pre navrhovateľa inak existenčný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti posudzovaného prípadu súd dospel k záveru, že
dĺžka konania od podania žiadosti na vydanie poverenia na Okresný súd Žilina, do vydania poverenia,
nemôže byť považovaná za tak neprimeranú, ktorú by súd vyhodnotil ako nesprávny úradný postup,
spôsobilý navrhovateľovi spôsobiť, navrhovateľom uplatnenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.

Všeobecne môžeme konštatovať, že Okresný súd Žilina o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v období, kedy navrhovateľ pred
Okresným súdom Žilina inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce
exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach), mimo bežného nápadu vecí Okresného
súdu Žilina.

Exekučným titulom pre udelenie poverenia na základe žiadosti exekútora o udelenie poverenia bol
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský súd uložil odporcovi - spotrebiteľovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi priznanú sumu, ktorá suma vyplývala so spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej
medzi navrhovateľom a odporcom - spotrebiteľom.

Pokiaľ exekučný súd preskúmaval a hodnotil žiadosť o udelenie poverenia a prílohy k uvedenej žiadosti
môžeme konštatovať, že takáto činnosť súdu, ktorá priamo smerovala k vydaniu rozhodnutia nemôže
byť považovaná za úradný postup, ktorý by bol nesprávny, prípadne nesústredený, či neefektívny.

K uvedenému je potrebné tiež dodať, že pokiaľ súd nerozhodol o žiadosti exekútora v zákonnej lehote,
žalobcovi nič nebránilo, využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým je

-12-
bezpochyby podanie sťažnosti predsedovi súdu proti porušovania práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch.
Ak navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust.
§ 415 OZ.

Podľa § 2 ods. 1 Obch. zák. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Navrhovateľ je právnickou osobou, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, v
oddiely: Sro, vo vložke číslo: 23636/B.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ je podnikateľom v zmysle § 2 ods.
1,2 Obch. zák., znášajúci podnikateľské riziká, ktorý vykonával a naďalej vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

A/ Navrhovateľ sa v podanom návrhu domáhal majetkovej škody.

Navrhovateľovi mala podľa tvrdenia navrhovateľa predmetná škoda vzniknúť ako „vynaložený náklad v
tomto období“ ( myslené v období od podania žiadosti až do rozhodnutia súdu ).

V konaní navrhovateľ všeobecne uvádzal termín škoda, pričom v rámci podaní bližšie nešpecifikoval, či
sa domáha skutočnej škody alebo ušlého zisku.

Z predložených listinných dôkazov a ani iných dôkazov nemal súd preukázané, že by Ústavný súd SR
rozhodol, že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) postupom Okresného súdu Žilina
bolo porušené.

Súd zastáva názor, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať okresný
súd v tomto konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti ( popr. predseda prísl. súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ).
Pokiaľ okresný súd vychádzal z pojmu uvádzaného navrhovateľom, definovaný ako „zbytočný prieťah“,
nemal súd preukázané, že Okresný súd Žilina v exekučnom konaní spôsobil „prieťah v konaní“ v
právnom slova zmysle.

Všeobecne povedané podľa názoru Okresného súdu Žilina navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik
škody (majetkovej ujmy) ani ako skutočnú škodu a ani ako ušlý zisk v žalovanej výške 125€

-13-

Z obsahu podaného návrhu a doložených listín navrhovateľom nemá súd preukázané, že navrhovateľ
vynaložil vo veci správy a vymáhania pohľadávok akékoľvek finančné prostriedky.

K uplatnenému nároku je potrebné dodať, že pokiaľ by navrhovateľ v konaní aj preukázal vynaloženie
finančných prostriedkov na správu a vymáhanie pohľadávky alebo pohľadávok, uvedené náklady
navrhovateľa nemôže súd automaticky, bez ďalšieho považovať za škodu spôsobenú súdom
nesprávnym úradným postupom v rozhodnom období.

Bez individualizácie nákladov uplatnených navrhovateľom na konkrétnu žalovanú vec môžeme nárok
navrhovateľa považovať len za náklad podnikateľa vo veci správy a vymáhania pohľadávok vôbec t.j.
náklady podnikateľa súvisiace s podnikaním.

V prípade, že v súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa vznikne škoda ( napr. pri správe a
vymáhaní pohľadávky ), ktorú podľa tvrdenia navrhovateľa mal zaviniť odporca, je navrhovateľ povinný
vznik škody a jej výšku v konaní preukázať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zastáva názor, že navrhovateľ v časti uplatneného nároku z titulu
náhrady škody, v uplatnenom základe a výške neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom na uvedené,
súd v tejto časti nárok navrhovateľa ( ohľadom majetkovej škody ) žalobný návrh zamietol.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.
Navrhovateľ nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu
nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v návrhu uvádzal len tvrdenia ( v návrhu definované riziká ), na základe ktorých vyčíslil
nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Na preukázanie škody a jej výšky nepredložil žiadne dôkazy.

Navrhovateľ si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky ( spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) prv uvedenú sumu.
Vyčíslenú nemajetkovú ujmu vypočítal navrhovateľ alikvotným pomerom 55€ za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, na základe doktríny ústavného súdu, konštatovanú v nálezoch
ústavného súdu ( 660€ za 12 mesiacov, jeden mesiac 55€ krát navrhovateľom udávaných počet dní
omeškania), s odkazom na nálezy ústavného súdu v návrhu.

-14-

K vyššie uvedenému je potrebné uviesť to isté čo prv, že v konkrétnom prípade ústavný súd nerozhodol,
že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky ( a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) postupom Okresného súdu Žilina bolo
porušené.

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( popr. predseda
prísl. súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ).
Inak povedané, konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR
( rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 9Co 285/2011 ).

Vzhľadom na vyššie uvedené, použitie metodiky uvádzanej navrhovateľom pre posúdenie nemajetkovej
ujmy a jej výšky, bez splnenia ďalších podmienok považuje Okresný súd Žilina za predčasné.

Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ je právnická osoba a pokiaľ odkazuje navrhovateľ
na pocity uvádzané navrhovateľom v návrhu, takéto pocity nemôže prechovávať právnická osoba.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti pre uplatnenie nároku vo forme nemajetkovej ujmy v
peniazoch nemôžu byť chápané ako pocity navrhovateľa - právnickej osoby ( odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, pretože fyzickým osobám nevzniká ujma
priamo (30Cdo 675/2011) ).

Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľský subjekt, uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov -
spotrebiteľov.

Navrhovateľ v konkrétnom prípade využil zákon a podal na Okresný súd Žilina bližšie neurčený počet
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorých žiadostiach o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol Okresný súd Žilina povinný v zákonných lehotách rozhodnúť
Predmetné žiadosti o udelenia poverenia boli podané na Okresný súd Žilina nad rámec bežného nápadu,
pričom súd na také množstvo nemá ani materiálne a ani personálne vybavenie.
Aj napriek uvedenému Okresný súd Žilina rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo vyššie uvedenej lehote, s ohľadom aj na tú skutočnosť, že exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, na základe neplnenia si povinností spotrebiteľa, vyplývajúcich so spotrebiteľskej
zmluvy.

Z vykonaného dokazovania naviac nemal súd preukázané, že by navrhovateľ v konkrétnej exekučnej
veci využil akékoľvek právne prostriedky smerujúce k odstráneniu prieťahov v konaní formou ústavnej
sťažnosti, resp. sťažnosti na prieťah v konaní a pod., podanej do vydania udelenia poverenia.
V konaní nie je preukázané, že by navrhovateľ chcel zvrátiť ten stav, v ktorom pociťoval podľa jeho
vyjadrenia právny stav neistoty, frustrácie, .... .

-15-

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zastáva názor, že navrhovateľ v časti uplatneného nároku z titulu
nemajetkovej ujmy neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom na uvedené súd aj v tejto časti nárok
navrhovateľa ( ohľadom nemajetkovej ujmy ) žalobný návrh zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ( porušenie právnej povinnosti, vznik a existencia škody, príčinná
súvislosť ), súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ žiadal „o vydanie medzitýmneho rozsudku“, ktorým medzitýmnym rozsudkom mal súd
konštatovať, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti navrhovateľa nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Žilina.

Podľa § 152 ods. 1/ prvá veta OSP rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.
Podľa § 152 ods. 2 prvá veta OSP rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Podľa § 152 ods. 2, druhá veta OSP ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len
o jej časti alebo len o jej základe.

Vzhľadom k tomu, že v konaní navrhovateľ nepreukázal základ nároku navrhovateľa, nie je možné
rozhodnúť o návrhu navrhovateľa tak, ako to požaduje navrhovateľ v predmetnom návrhu.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 5.6.2014 žiadal Okresný súd Žilina, aby súd predmetné konanie z dôvodov
uvedených v uvedenom návrhu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ OSP p r e r u š i l až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci vylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.
K návrhu doložil sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
adresovanú Ústavnému súdu SR.

Ako dôvod pre prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že doposiaľ nebolo konformným spôsobom
vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému
súdu.
Tiež navrhovateľ poukazoval na pomer sudcu k veci ( vyplývajúci aj z právneho záujmu sudcu na
prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý ), poukazoval na získanie
poznatkov o veci iným spôsobom a poukázal aj na vzťah ekonomickej závislosti.

Uznesením Krajského súdu Žilina 6NcC 209/2013 zo dňa 21.2.2013, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.5.2013 bolo rozhodnuté, že sudca Okresného súdu Žilina JUDr. D. Mrva nie je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné žiadne opravné prostriedky.

-16-

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ ( prvá veta ) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru Okresného súdu Žilina návrh navrhovateľa na prerušenie konania z vyššie uvedených
dôvodov nie je dôvodný.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1/ písm. b/ OSP nie je dôvodný, pretože
otázka zákonného sudcu bola vyriešená rozhodnutím vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu
Žilina, ktoré rozhodnutie je rozhodnutím konečným, čím rozhodnutie súdu vo veci samej nezávisí od
žiadnej otázky, ktorú by súd bol oprávnený riešiť.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2/ písm. c/ OSP nie je tiež dôvodný.
Predmetné zákonné ustanovenie nie je ustanovením, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť.
Keďže sa jedná o identický dôvod pre prerušenie konania, otázka zákonného sudcu je vyriešená
zákonným spôsobom.

S poukazom na vyššie uvedené Okresný súd Žilina rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol.

Odporca sa podaným návrhom zo dňa 15.4.2012 ( doručeným k č.k. 25 263/2012 a i ) domáhal spojenia
vecí napadnutých do oddelenia 25C.
Uznesením Okresného súdu Žilina 25C 263/2012-37 zo dňa 27.9.2013 súd návrh navrhovateľa na
spojenie vecí zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd odporcovi
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k) (účinnosť do 30.9.2012) v zmysle ktorého
zákonného ustanovenia od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

-17-

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Vzhľadom na procesný výsledok v tomto konaní, kedy súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol,
nezaviazal súd odporcu ako úspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho poplatku z podaného
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

-18-

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).