Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/629/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112213219
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112213219.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov 1/ S.. S. W., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX, XXX XX D. D., 2/ K.. N. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom N. XX, XXX XX D., obaja v konaní právne zastúpení advokátskou kanceláriou URBÁNI &
Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovaným

1/ Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg, so sídlom Tesáre 242, 956 21 Jacovce, IČO: 35 983
663, v konaní zastúpenému JUDr. Michalom Mladým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Prievidzská 254/26, 972 01 Bojnice, 2/ X.. T. R., s trvalým bytom R. XXX, XXX XX R., o ochranu
osobnosti, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
č. k. 13C/128/2012-217 zo dňa 13. 05. 2014 takto

r o z h o d o l :

Súd odvolacie konanie o odvolaní žalovaného 1/ z a s t a v u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť
žalobcovi 1/ trovy konania v sume 156 Eur (siedmy výrok) a žalobcovi 2/ trovy konania v sume 366 Eur
vzniknuté z titulu zaplateného súdneho poplatku a v sume 1.509,62 Eur vzniknuté z titulu trov právneho
zastúpenia (ôsmy výrok), p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. “prvoinštančný súd”) rozsudkom
zo dňa 13. 05. 2014 rozhodol, že konanie v časti, v ktorej sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia
povinnosti žalovanému 2/ upustiť od neoprávneného zverejnenia osobných údajov zastavuje (prvý
výrok), žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zverejniť na hlavnej stránke L. ospravedlnenie žalobcovi 2/

v tomto znení: „Týmto sa ospravedlňujeme za neoprávnený zásah do dobrého mena K.. N. K., N. XX,
XXX XX D., keď sme v júni 2011 neoprávnene jednostranne informovali o tom, že sa za pomoci pána
J. mal podieľať na tunelovaní klubu. Táto informácia nebola pravdivá“, a to po dobu 30 dní počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok), taktiež uložil žalovanému 2/ povinnosť zverejniť na
stránke L. ospravedlnenie žalobcom 1/ a 2/ v tomto znení: „Týmto sa ospravedlňujem za neoprávnené
zverejnenie osobných údajov S.. S. W., L. XX, XXX XX D. D. a K.. N. K., N. XX, XXX XX. D. v júni

2011, na ktoré som nemal súhlas ani oprávnenie.“, a to po dobu 30 dní počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia (tretí výrok). Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť
žalobcovi 2/ 350 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (štvrtý výrok); zároveň rozhodol,
že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 350 Eur a žalobcovi 2 sumu 350 Eur, a to v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (piaty výrok). Žalobu vo zvyšnej časti zamietol (šiesty výrok).
Zároveň rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania v sume 156 Eur, a

to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (siedmy výrok) a žalovaným 1/ a 2/ taktiež uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi 2/ trovy konania v sume 366 Eur za zaplatený súdny poplatok za žalobua trovy právneho zastúpenia v sume 1.509,62 Eur, na presne špecifikovaný účet právneho zástupcu, v
lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (ôsmy výrok).
1. 2. O trovách konania strán sporu prvoinštančný súd s poukazom na nepatrný neúspech žalobcov

1/ a 2/ (v časti nemajetkovej ujmy) rozhodol podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca 1/ je
advokátom a trovy právneho zastúpenia si neuplatnil, súd mu teda náhradu trov právneho zastúpenia
nepriznal, a v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ (len) zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 156 Eur. Vo vzťahu

žalobcu 2/ k žalovaným 1/ a 2/ súd o trovách konania rozhodoval tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi 2/ trovy konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 366 Eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.509,62 Eur. Prvoinštančný súd teda žalobcovi 2/ priznal náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 1 509,62 Eur, z toho odmenu za 13 úkonov právnej služby 1 156,34
Eur (12x 91,29 Eur + 1x 60,86 Eur), k tomu náhrada režijných paušálov vo výške 101,68 Eur (3x 7,63
Eur za úkony v roku 2012, 7x 7,81 Eur za úkony v roku 2013, 3x 8,04 Eur za úkony v roku 2014) a 20%

DPH (z odmeny a režijných paušálov) vo výške 251,60 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola
priznaná za 1. až 4. úkon podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 14 ods. 2 písm. a), § 16 ods. 3,
§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení účinnom do 30. 06. 2013; za 5. až 13. úkon podľa § 10 ods. 1, § 13a písm. a), b), c), d),
§ 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovaný1/(prostredníctvomprávnehozástupcu)vzákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok prvoinštančného súdu v druhom, štvrtom, šiestom, siedmom
a ôsmom výroku. Písomným podaním zo dňa 28. 10. 2016 vzal žalovaný 1/ svoje odvolanie späť.

3. Odvolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“

Pretože rozhodovanie o odvolaniach žalovaného 1/ a žalovaného 2/ prebieha už v dobe účinnosti CSP,
bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.“

4. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ ),
dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova.

5. Podľa ustanovenia § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť,

odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

6. S poukazom na uvedený dispozitívny úkon žalovaného 1/, odvolací súd postupoval v zmysle
citovaných ustanovení § 369 ods. 1, 3 CSP a odvolacie konanie o odvolaní žalovaného 1/ zastavil.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie i žalovaný 2/. Napadol ním výroky o náhrade trov
konania (siedmy a ôsmy výrok). Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie v časti náhrady trov konania
považuje za neurčité, nakoľko nie je zrejmé ktorý zo žalovaných sa má akým dielom podieľať na náhrade
trov konania žalobcovi 1/ a 2/. V rozsudku mu teda nie je jednoznačne stanovená presná suma, ktorú
je povinný žalobcom 1/ a 2/ zaplatiť.

8. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedli, že vzhľadom na charakter nárokov
súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov tak, ako je uvedené v rozsudku samotnom, keď tieto
súd prvej inštancie rozčlenil na trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ je cieľom odvolania
žalovaného 2/, aby každý zo žalovaných mal zaplatiť pevnú sumu trov, potom by s ohľadom na charakter

nárokov prichádzalo do úvahy jedine rozdelenie náhrady trov 50:50 vo vzťahu medzi žalovanými 1/ a
2/ navzájom, nakoľko súd neuviedol, že by k náhrade trov malo dôjsť „spoločne a nerozdielne“, majú
žalobcovia 1/ a 2/ za to, že prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 511 ods. 2 Občianskehozákonníka. Týmto spôsobom sa žalovaný 1/ a /2 vysporiadajú aj s plnením náhrady trov konania, o ktorej
súd prvej inštancie rozhodol správne.

9. V dôsledku odvolania žalovaného 2/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v
medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
385 ods. 1 a contrario, a rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch o náhrade
trov konania (siedmy a ôsmy výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. 1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 24. 05. 2012 domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zverejniť na hlavnej stránke
L. ospravedlnenie žalobcovi 2/ v tomto znení: „Týmto sa ospravedlňujeme za neoprávnený zásah do
dobrého mena K.. N. K., N. XX, XXX XX D., keď sme v júni 2011 neoprávnene jednostranne informovali
o tom, že sa za pomoci pána J. mal podieľať na tunelovaní klubu. Táto informácia nebola pravdivá“,
a to po dobu 30 dní počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej sa žalobcovia vo vzťahu k

žalovanému 2/ domáhali, aby mu súd uložil jednak povinnosť zverejniť na stránke L. ospravedlnenie
žalobcom 1/ a 2/ v znení: „Týmto sa ospravedlňujem za neoprávnené zverejnenie osobných údajov S..
S. W., L. XX, XXX XX D. D. a K.. N. K., N. XX, XXX XX D. v júni 2011, na ktoré som nemal súhlas
ani oprávnenie.“, a to po dobu 30 dní počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ďalej povinnosť
upustiť od neoprávneného zverejnenia osobných údajov žalobcov na stránke L. odstránením fotografie

dokumentu „Návrh na registráciu“ občianskeho združenia Slovenský klub chovateľov nemeckých dôg, v
lehote 3 dní od právoplatnosti a napokon povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 3000 Eur a žalobcovi 2/
sumu 7 000 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo vzťahu k žalovanému 1/ žiadali,
aby súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 3 000 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

10. 2. Na základe uvedenej žaloby súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (č. k. 13C/128/2012-217
zo dňa 13. 05. 2014) rozhodol, že konanie v časti, v ktorej sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia
povinnosti žalovanému 2/ upustiť od neoprávneného zverejnenia osobných údajov zastavuje (prvý
výrok), žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zverejniť na hlavnej stránke L. ospravedlnenie žalobcovi 2/
v požadovanom, presne špecifikovanom znení (druhý výrok), taktiež uložil žalovanému 2/ povinnosť

zverejniť na stránke L. ospravedlnenie žalobcom 1/ a 2/ v požadovanom, presne špecifikovanom znení
(tretí výrok). Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ 350
Eur (štvrtý výrok); zároveň rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 350 Eur a
žalobcovi 2 sumu 350 Eur, (piaty výrok); návrh vo zvyšnej časti zamietol (šiesty výrok), ďalej rozhodol,
že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania v sume 156 Eur, (siedmy výrok) a

žalovaným1/a2/uložilpovinnosťnahradiťžalobcovi2/trovykonaniavsume366Eurzazaplatenýsúdny
poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia v sume 1509,62 Eur, (ôsmy výrok). O povinnosti náhrady
trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.,
s poukazom na nepatrný neúspech žalobcov 1/ a 2/ (v časti nemajetkovej ujmy). Súd prvej inštancie
zároveň konštatoval, že žalobca 1/ je advokátom a trovy právneho zastúpenia si neuplatnil, súd mu teda

náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, a v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosťnahradiťžalobcovi1/zaplatenýsúdnypoplatokzažalobuvovýške156Eur.Vovzťahužalobcu
2/ k žalovaným 1/ a 2/ súd o trovách konania rozhodoval tak, že uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
nahradiť žalobcovi 2/ trovy konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 366 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 1509,62 Eur, za presne špecifikované úkony právnych služby.

11. Podľa § 511 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na
dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší,
než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov

a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh
podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

12. Podľa § 512 ods. 1 OZ, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže
každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov

rovnaký diel.

13. Vyššie citované ustanovenie § 511 ods. 2 OZ upravuje vnútorný vzťah medzi dlžníkmi. Pri pasívnej
solidarite sú dlh a zodpovednosť rozdelené, pokiaľ nie je ustanovené inak. Predovšetkým sa považujesám dlh za rozdelený, a to v tom pomere, ktorý stanovuje právny predpis, rozhodnutie súdu, alebo
dohoda strán sporu. Inak sa považuje dlh za rozdelený medzi spoludlžníkmi rovnakým dielom.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania postupoval podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., pričom rozhodol,
že žalovaní 1/ a 2/ sú povinný nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania v sume 156 Eur (siedmy výrok) a
žalobcovi 2/ trovy konania v sume 366 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za žalobu a v sume
1.509,62 Eur z titulu trov právneho zastúpenia (ôsmy výrok).

15. Pokiaľ žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výrokoch o náhrade
trov konania (siedmy a ôsmy výrok) je neurčité, nakoľko nie je zrejmé ktorý zo žalovaných sa má akým
dielom podieľať na náhrade trov konania žalobcovi 1/ a 2/ a v rozsudku mu teda nie je jednoznačne
stanovená presná suma, ktorú je povinný žalobcom 1/ a 2/ zaplatiť, odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že pokiaľ je viacerým dlžníkom uložená povinnosť k deliteľnému plneniu, hoci nie je v danom

prípade vyčíslené koľko je ktorý z nich povinný zaplatiť, prípadne nie je určený pomer v akom sú povinní
plniť, možno vzhľadom na ustanovenie § 511 ods. 2 a § 512 ods. 1 analogicky dôvodiť, že dlžníci sú
povinní plniť žalobcovi/žalobcom rovnakým dielom.

16. Výšku priznaných trov konania odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi

odvolania viazaný a žalovaný 2/ v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom
nespochybnil) správnosť výpočtu žalobcom 1/ a 2/ priznaných trov konania, resp. trov právneho
zastúpenia.

17. Po vyššie uvedenom späťvzatí odvolania žalovaného 1/ a zastavení odvolacieho konania o jeho

odvolaní odvolací súd konštatuje, že odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie sa
stali prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty a šiesty výrok, a tieto zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).

18. 1. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/ a 2/, preto im podľa vyššie uvedených
ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. 2. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).