Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204832
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. O. XXX, o zaplatenie 1.242,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 22. novembra 2016, sp. zn. 11Csp/11/2015-84, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti priznanej pohľadávky, vo výroku II o zamietnutí
žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku III. o trovách konania potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.052,35 Eur,
z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.052,35
Eur, ktorú povolil splácať v mesačných splátkach splatných do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca,
prvých 35 splátok po 30 Eur a 36-tu splátku vo výške 2,35 Eur, pod následkom straty z výhody splátok.
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Nepovažoval za dôvodne zo strany žalobcu uplatnený nárok na

zaplatenie sankčných poplatkov v celkovej výške 190 Eur. Vychádzajúc z uzavretého zmluvného vzťahu,
v spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť poplatky uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno
považovať za individuálne dojednané. Je neopodstatnené, ak sa žalobca v uplatňovaní tejto pohľadávky
odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), sadzobník poplatkov, resp. vývesku
úrokových sadzieb, ktoré skôr nadobúdajú dojem obsahu nepodstatného charakteru, čo spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zamietol ďalej aj nárok
na zaplatenie 28 % sankčného úroku z istiny. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastáva

stav, kedy dlžník už nemá právny titul peňažné prostriedky užívať a nie je dôvod na to, aby veriteľ
inkasovalúroky,ktorébymupatriliibazastavuoprávnenejdržbyprostriedkovdlžníka.Uvedenésankčné
úroky neboli individuálne dojednané v spotrebiteľskej zmluve. O trovách konania rozhodol podľa pomeru
úspechu účastníkov v konaní podľa § 262 ods. 2 CSP, keď čistý úspech žalobcu predstavuje 26 %.

2.Protirozsudkusúduprvejinštancievzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalobcaprotivýroku,
ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Namietal, že súd prvej inštancie nedôvodne mu nepriznal

nárok z poplatkov v celkovej výške 190 Eur, pozostávajúcich z poplatkov za nezrealizovanú platbu,
za porušenie trvalých príkazov, poplatku za výzvu a upomienky. Poukázal na znenie § 18 Zákona č.
129/2010 Z. z., ktoré upravuje podmienky informačnej povinnosti veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Poukázal ďalej na to, že Zákon č. 258/2001 Z. z., a obdobne ako Zákon č. 129/2010 Z. z. nestanovoval,že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. V čase uzatvorenia zmluvy o
účte z 22.05.2008 nebol ešte v platnosti zákon o platobných službách, pričom zákon o platobnom
styku poskytovanie platobných služieb na základe rámcovej zmluvy neupravoval. V takom prípade

je potrebné vychádzať aj z ustanovení § 708, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka v znení účinnom k 13.12.2004, podľa ktorého časť zmluvy možno určiť aj
odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. V zmysle § 101 ods. 5 Zákona o platobných službách
došlo k zosúladeniu právnych vzťahov podľa tohto zákona do 28. februára 2010 a na základe uvedeného
došlo k úprave VOP bod 4.1.1 - Zmluvy o platobných službách a 4.1.2 - Rámcová zmluva o platobných

službách. V zmysle bodu 25.5 VOP, VOP sú súčasťou zmlúv o obchodoch uzatvorených medzi bankou
a klientom, ktoré sa odvolávajú na VOP prostredníctvom odkazu. V zmysle čl. 1 je neoddeliteľnou
súčasťou VOP aj sadzobník a úrokové sadzby produktov, ktoré obsahujú jednak všetky poplatky, ktoré
súd prvej inštancie nepriznal, ako aj uplatňovanú úrokovú sadzbu. Nesúhlasil, aby žalovaná splácala dlh
v mesačných splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na ust. § 232 ods. 3 CSP, rozhodnutie
v tejto časti považuje za nepreskúmateľné. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť

a žalobe vyhovieť.

3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že je momentálne zamestnaná, jej manžel je
nezamestnaný, hľadá si prácu. Chce splácať priznanú pohľadávku v mesačných splátkach po 30 Eur.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a

oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177
ods. 2 písm. c/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379
a § 380 CSP, ktorý v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vo zvyšnej časti žalobu žalobcu na plnenie zamietol, je správny.
Odvolanie žalobcu proti tomuto výroku rozsudku okresného súdu, keď namietal nepriznanie poplatkov
pozostávajúcichznezrealizovanejplatby,zazrušenietrvalýchpríkazov,zavýzvuaupomienkyvcelkovej
výške 190 Eur, v nepriznaní sankčného úroku vo výške 28 % p. a. od 15.08.2015 (v zmysle špecifikácie

v žalobnom návrhu), ako aj v uložení povinnosti splácať priznanú pohľadávku žalovanou v mesačných
splátkach, nie je dôvodné.

6.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniasúdomprvéhostupňavyplýva,žemedziprávnympredchodcom
žalobcu - Dexia bankou Slovensko, a.s. a žalovanou bola dňa 22.05.2008 uzatvorená Zmluva o

spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo (I.1) uzatvorenie
Zmluvy o zriadení rastového osobného účtu č. 1645123002. Podľa bodov I.2 bola uzatvorená Zmluva
o vydaní a používaní platobnej karty Maestro. Z bodu I.4 vyplýva, že predmetom zmluvy nebolo
poskytovanie služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“. Skutočnosť, že na základe Zmluvy o
zriadení rastového osobného účtu z 22.05.2008 bolo až neskôr umožnené žalovanej poskytovanie

služby „povoleného prečerpania“ vyplýva až z podania žalobcu zo dňa 08.09.2016, ako z reakcie
na výzvu súdu prvej inštancie. V uvedenom vyjadrení žalobca uviedol, že počas trvania zmluvného
vzťahu bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 500 Eur, pričom žalovaná opakovane
prekračovala povolený limit a tak sa dostala do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania
v zmysle ust. 3.12 VOP. V dôsledku uvedeného došlo zo strany žalobcu k „zatvoreniu rastového

osobného účtu“ ku dňu 14.08.2015, na základe interného postupu žalobcu, ktorý debetný zostatok na
účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet (viď skutkové tvrdenie uvedené v žalobnom
návrhu). Na základe uvedených skutkových tvrdení v žalobnom návrhu, ako aj na základe dodatočného
ujasnenia uvádzaných skutkových okolností žaloby v podaní zo dňa 08.09.2016 je možné vyvodiť, že
žalobca uvedené tvrdenie nepreukázal. V podaní zo dňa 08.09.2016 žalobca uvádzal, že počas trvania

zmluvného vzťahu bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 500 Eur, pričom žalobca
v súvislosti s uvedeným tvrdením Dodatok k zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania súdu ako
dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil (§ 132, § 185, § 186 ods. 2 CSP), na základe čoho
súd prvej inštancie nemohol vziať za preukázané tvrdenie žalobcu o naplnení zmluvných a zákonných
predpokladov pre riadne uplatnenie nároku na zaplatenie žalovanej istiny, poplatkov a úrokov. Z tvrdenia

uvádzanéhoz08.09.2016skôrvyplýva,žežalovanápohľadávkavzniklanazákladeposkytovaniaslužby
povolenéhoprečerpania,kuktorémuzostranyžalovanejzdôvoduvykonanýchdebetnýchúkonovdošlo,
avšak tieto neuhrádzala. Rozdielne a nelogicky taktiež vyplýva tvrdenie žalobcu o uplatnení pohľadávok
podľa článku 3.12 VOP, keď v podaní zo dňa 08.09.2016 uvádza skutočnosť omeškania s vyplatenímpovoleného prečerpania, pričom v žalobnom návrhu uvádza pojem „nepovolené prečerpanie“, a to v
súvislosti „pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, oprávnenom
zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane a ostatných prípadoch“. Žalobca v súvislosti s preukazovaním

svojho tvrdenia a podanou žalobou predložil ako listinné dôkazy (okrem zmluvy z 22.05.2008), výpis
z účtu, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, účinných však od 01.07.2016, ktoré
súd prvej inštancie do úvahy pri vyhodnocovaní výsledkov nemohol vziať, keďže nie je zrejmé, či
v takejto podobe VOP a sadzobník poplatkov platili aj v čase vzniku nároku žalobou požadovaných
poplatkov a sankčného úroku vo výške 28 %. Nesúlad medzi skutkovými tvrdeniami v žalobe spolu s

predloženými dôkazmi má za následok rozhodnutie súdu v podobe zamietnutia žalobného nároku. K
takýmto okolnostiam došlo aj v prejednávanej veci, keďže na základe skutkového vymedzenia nároku v
žalobe s predloženými dôkazmi znamenalo nepreukázanie dôvodnosti uplatneného nároku na plnenie,
na základe čoho správne súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej in štancie v napadnutom výroku, spolu s výrokom o trovách konania,
ako správny potvrdil.

7. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o splatnosti priznanej pohľadávky,
keď povolil žalovanej splácať žalovanú pohľadávku v mesačných splátkach. Nepovažoval za dôvodnú
odvolaciu námietku žalobcu, že podľa CSP splácanie dlhu v splátkach nie je možné v zmysle § 232 ods.
3 CSP. Aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku po 01.07.2016, je možné v rozsudku

uložiť dlžníkovi povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné splátky tak, ako v danom prípade
súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 232 ods. 4 CSP.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnej žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)