Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212335
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414212335.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: Mgr.
E. G., E. XXX, 053 04 Slovinky, zast. Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & Partners, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Markíza - Slovakia, s.r.o., Bratislavská 1/a, 843 56,
Bratislava 48 - Záhorská Ves, IČO: 31 444 873, zast. DEDÁK & Partners, Mlynské Nivy 45, 821 09
Bratislava, IČO: 35 906 464, o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný na vlastné náklady ospravedlniť sa žalobkyni v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatností tohto rozsudku a to odvysielaním ospravedlnenia zobrazením a prečítaním textu s
nasledovným určeným obsahom v hlavnej večernej televíznej spravodajskej relácií o 19.00 hodine na
Televízii Markíza v nasledovnom znení: „Televízia Markíza dňa 20.03.2014 odvysielala v reláciách Prvé
televízne noviny a Televízne noviny - hlavné správy reportáž s názvom „V obci na východe Slovenska sa
učiteľka „mucinkovala“ s 9-ročnými deťmi.“ V uvedenej reportáži boli odvysielané nepravdivé a pravdu
skresľujúce údaje o tom, že učiteľka základnej školy sa mala nevhodne správať k deťom, malo dochádzať
k masírovaniu, „mucinkovaniu,“ „ošahávamu“ a ohmatávaniu v oblasti krku, pliec a pŕs a priväzovaniu k
stoličkám. O týchto obvineniach mali riaditeľku základnej školy informovať rodičia sťažnosťami na danú
učiteľku. Deti mali uvádzané obvinenia potvrdiť. Všetky tieto tvrdenia odvysielané v predmetnej reportáži
sú nepravdivé a pravdu skresľujúce, a za ich odvysielanie sa dotknutej učiteľke ospravedlňujeme.“

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- eur do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.07.2014, domáhala voči žalovanému ospravedlnenia
a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur titulom neoprávneného zásahu žalovaného do
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj do súkromia žalobkyne, v zmysle § 11 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

K neoprávnenému zásahu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti malo dôjsť u žalobkyne tým, že
žalovaný dňa 20.03.2014 ako vysielateľ televíznej programovej služby Televízia Markíza, odvysielal
reportáž s názvom: „V obci na východe Slovenska sa učiteľka „mucinkovala“ s 9-ročnými deťmi.“ Išlo o
reportáž redaktora G. R., ktorá na televíznej programovej službe Televízia Markíza bola odvysielaná v
čase po 17:00 v relácii Prvé televízne noviny a v čase po 19:00 v relácii Televízne noviny. Predmetná
reportáž bola dňa 20.03.2014 zverejnená aj prostredníctvom webového sídla žalovaného.

V uvedenej reportáži boli odvysielané informácie o tom, že učiteľka základnej školy v obci na východe
Slovenska sa nevhodne správa k deväťročným deťom. Podľa informácií uvádzaných v reportáži malo
dochádzať k masírovaniu, „mucinkovaniu,“ „ošahávaniu“ a ohmatávaniu v oblasti krku, pliec a pŕs. O
týchto informáciách mali riaditeľku školy - L. E., informovať rodičia sťažnosťami na danú učiteľku. V
reportáži bolo ďalej odvysielané tvrdenie riaditeľky školy o tom, že deti mali vyššie uvádzané obvinenia
potvrdiť. Ďalej je v reportáži uvedená informácia o tom, že redaktor chcel poskytnúť priestor na vyjadrenie
aj spomínanej učiteľke, avšak nezastihol ju doma ani na mobilnom telefóne. V rámci vysielania reportáže
je vyobrazená brána k domu žalobkyne. V reportáži bolo uvedené meno riaditeľky základnej školy, na
ktorej malo k skutočnostiam uvádzaným v reportáži dôjsť, teda je možné jednoznačne stotožniť, že ide o
Základnú školu Slovinky. V uvedenej reportáži sa riaditeľka školy priamo vyjadruje, je v nej zobrazovaná
a jasne identifikovateľná. Následne je v reportáži zobrazovaná vstupná brána domu obviňovanej učiteľky,
teda žalobkyne. Vzhľadom na obsah týchto informácií je možné stotožniť, že obviňovanou osobu
je žalobkyňa. Uvedené stotožnenie je možné pre bližšie aj širšie okolie v obci Slovinky a v meste
Krompachy. Skutočnosť, že na základe odvysielanej reportáže bolo možné jednoznačne stotožnit
osobu obviňovanej učiteľky je zrejmé aj z komentárov uvádzaných pod reportážou na webovom sídle
žalovaného, najmä z komentára užívateľa označeného ako „Martin Modrookí Čech“, ktorý uviedol „hmm
naša bývala ucitelka dobra je pedofilka :D“.

V predmetnej reportáži boli odvysielané nasledovné nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje, ktoré
poškodzujú žalobkyňu a zasahujú do jej práva na ochranu osobnosti:

1) Tvrdenie, že žalobkyňa sa mala nevhodne správať k žiakom základnej školy (deväťročným deťom
tak, že malo dochádzať k masírovaniu, „mucinkovaniu,“ „ošahávanniu“ a ohmatávaniu v oblasti krku,
pliec a pŕs.
2) Tvrdenie, že o vyššie uvedených obvineniach mali riaditeľku základnej školy informovať rodičia a to
sťažnosťami na danú učiteľku.
3) Tvrdenie, že deti mali vyššie uvádzané obvinenia potvrdiť.
4) Tvrdenie, že redaktor Televízie Markíza chcel poskytnúť priestor na vyjadrenie aj spomínanej učiteľke
a že ju kontaktoval na mobilnom telefóne, avšak ona nezdvihla telefón, ako aj na adrese jej trvalého
bydliska a k veci sa nevyjadrila.

Všetky uvedené nepravdivé a difamujúce tvrdenia závažným spôsobom zasahujú do práva žalobkyne
na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Zverejnením týchto nepravdivých tvrdení bola znížená
vážnosť žalobkyne v spoločnosti, poškodené jej dobré meno, súkromie a spôsobená značná psychická
ujma. Závažnosť zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti spočíva v tom, že o osobe žalobkyne
boli už v minulosti šírené rôzne nepravdivé informácie. Ide o informácie rozširované matkou jedného
zo žiakov žalobkyne - p. G. W.. Pani W. mala v priebehu roka 2012 v obci Slovinky ako aj v priľahlých
obciach a v meste Krompachy šíriť informácie, ktorými obviňovala žalobkyňu z toho, že sa k žiakom
svojej triedy v ZŠ Slovinky mala nevhodne správať, že sa nechávala obchytkávať svojimi žiakmi (jednalo
sa o žiakov prvého stupňa) a to na pleciach, rukách, bokoch, bruchu, prsiach a tam dole. Ďalej mala
žiakov priväzovať ku stoličkám gumou, mala ich kopať do nôh a hádzať po nich ceruzky.

Žalovaný vychádzal pri spracovaní reportáže z neoverených informácií, ktoré vychádzajú z nepravdivých
tvrdení p. W.. Nie je tak pravdou, že malo dochádzať k ,,masírovaniu“, „mucinkovaniu“, „ošahávaniu“,
a „ohmatávaniu“ v oblasti krku, pliec a pŕs maloletými deťmi, taktiež nie je pravda, že o týchto
skutočnostiach mali riaditeľku základnej školy informovať rodičia, keďže o tejto skutočnosti informovala
len pani W. a nie je taktiež pravdou, že žalobkyňa bola redaktorom Televízie Markíza kontaktovaná na
mobilnom telefóne, avšak ona ho nezdvihla.

Žalobkyňa sa domáhala ochrany svojich osobnostných práv podanou žalobou voči pani G. W., pričom
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4C/106/2012, bola rozsudkom p. W.
uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni, zdržať sa ďalšieho konania a zaplatiť nemajetkovú ujmu
v peniazoch. V čase podania žaloby ešte nenadobudlo uvedené rozhodnutie právoplatnosť.

Predmetná reportáž mnohonásobne horšie zasiahla do práva žalobkyne na ochranu osobnosti, nakoľko
nepravdivé údaje boli publikované v celoslovenskom médiu a zároveň zverejnené na webstránke
prevádzkovanej žalovaným. Okruh osôb, v očiach ktorých bola vážnosť žalobkyne znížená bol podstatne
širší.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby súd zaviazal žalovaného k
definovanému ospravedlneniu a k zaplateniu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.10.2014. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že odvysielané príspevky informovali o podozreniach z možného nevhodného správania sa
učiteľky jednej základnej školy na Spiši. Žalovaný sa predmetnými príspevkami snažil poukázať na
možné riziká, ktorými môžu byť deti v škole vystavené. Žalovaný vylúčil, že by príspevkami mohlo
dôjsť k zásahu do osobnostných práv a súkromia žalobkyne, a to okrem iného aj z dôvodu, že
učiteľku v príspevku žiadnym spôsobom neidentifikoval. Ak by aj istý okruh jej známych ju bol schopný
identifikovať, nemohlo to mať pre ňu difamačné účinky, nakoľko tieto osoby už o danej kauze vedeli skôr
a žiadne nové informácie sa nemohli dozvedieť.

Samotná žalobkyňa uviedla, že zásahy do jej osobnostných práv vznikli už pred odvysielaním príspevkov
a bez akéhokoľvek prispenia žalovaného, ktorý nebol ich pôvodcom. žalovaný je presvedčený, že ujma,
ktorá by teoreticky žalobkyni vznikla aj po odvysielaní príspevkov bola takisto spôsobená inými osobami,
pravdepodobne p. W.. Za tvrdenia p. W. prípadne p. E. o žalobkyni sú zodpovedné priamo tieto osoby,
a za prípadnú náhradu ujmy má žalobkyňa žalovať priamo ich.

K jednotlivým údajom, ktoré boli odvysielané v reportáži a žalobkyňa ich označila za nepravdivé a pravdu
skresľujúce, žalovaný uviedol nasledovné:

Ad výrok 1: Tvrdenie, že žalobkyňa sa mala nevhodne správať k žiakom základnej školy (deväťročným
deťom tak, že malo dochádzať k masírovaniu, „mucinkovaniu,“ „ošahávanniu“ a ohmatávaniu v oblasti
krku, pliec a pŕs.

Pri odvysielaných príspevkoch moderátorka už v úvode upozornila divákov, že vysielané informácie
budú polemického charakteru, keď uviedla, že ,,deti museli vraj masírovať svoju učiteľku“. Polemické
výroky pritom zásadne vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti, pretože každý názor, stanovisko,
kritika a to dokonca nielen polemicky uvedená je zásadne prípustná. Redaktor, ktorý spracoval uvedené
príspevky nemal dôvod domnievať sa, že úradná osoba, štatutárny predstaviteľ školy môže poskytnúť
nepravdivé informácie, preto ich v dobrej viere v ich pravdivosť aj uverejnil. Za pravdivosť tohto výroku
teda zodpovedá výlučne L. E.L..

Ad výrok 2: Tvrdenie, že o vyššie uvedených obvineniach mali riaditeľku základnej školy informovať
rodičia a to sťažnosťami na danú učiteľku.

Túto informáciu mal redaktor taktiež od riaditeľky školy, pričom samotné tvrdenie, že rodičia upozornili
riaditeľku školy na nejaké skutočnosti nie je spôsobilé zasiahnuť do práv žalobkyne.

Ad výrok 3: Tvrdenie, že deti mali vyššie uvádzané obvinenia potvrdiť.

V príspevkoch je odvysielané vyjadrenie riaditeľky školy, že deti potvrdili, že vykonávali nejaké
masírovanie. Ide o oficiálne stanovisko predstaviteľa školy, ktorého tvrdenia si žalovaný nemusí
preverovať.

Ad výrok 4: Tvrdenie, že redaktor Televízie Markíza chcel poskytnúť priestor na vyjadrenie aj spomínanej
učiteľke a že ju kontaktoval na mobilnom telefóne, avšak ona nezdvihla telefón, ako aj na adrese jej
trvalého bydliska a k veci sa nevyjadrila.

V príspevku redaktor informoval divákov, že priestor na vyjadrenie bol poskytnutý aj dotknutej učiteľke,
pričom bolo zdôraznené, že sa ju niekoľkokrát pokúšal navštíviť. Redaktor mal divákom prezentovať
názor, že vyvinul všetky možné dostupné kroky na získanie vyjadrenej dotknutej strany. Žalovaný
ako vysielateľ nie je povinný neodvysielať reportáž, ak sa mu nepodarí získať vyjadrenie jedného z
respondentov. Takáto podmienky by prirodzene mohla zmariť prípravu väčšiny reportáží a bola by
neodstrániteľnou prekážkou objektívneho a najmä aktuálneho spravodajstva.

K výške požadovanej nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol a zdôraznil, že náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch Občiansky zákonník pripúšťa len vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a
to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti.
Právnymi predpismi síce nie sú určené presné pravidlá na priznanie výšky nemajetkovej ujmy, avšak
výška musí mať racionálny základ a nesmie byť založená na rozhodovacej samovôli. Poukázal na zákon
č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, podľa ktorého výška
odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. V roku 2014 teda 17.600,- eur.

Žalovaný považuje žalobu za neodôvodnenú a navrhol ju zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov G. R., L. E., G. I., Y. A., H.
D. E., prehratím reportáže odvysielanej v televíznom vysielaní a taktiež umiestenej na webovej stránke
žalovaného, rozsudkami Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajského súdu v Košiciach. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 20.03.2014 bola žalovaným odvysielaná reportáž v hlavných večerných správach, ktorá mala
zasiahnuť do osobnostných práv a práva na ochranu osobnosti žalobkyne. Obsahom reportáže bolo
informovanie verejnosti, že v obci na Spiši malo dôjsť zo strany učiteľky základnej školy k nevhodnému
správaniu sa voči deťom základnej školy. V reportáži odznelo, že na základnej škole malo dochádzať k
masírovaniu, „mucinkovaniu,“ „ošahávaniu“ a ohmatávaniu v oblasti krku, pliec a pŕs učiteľky 9 - ročnými
žiakmi. O týchto skutočnostiach mali riaditeľku školy - L. E., informovať rodičia sťažnosťami na danú
učiteľku. V reportáži bola zverejnená výpoveď riaditeľky školy o tom, že deti mali vyššie uvádzané
skutočnosti potvrdiť. Ďalej bolo v reportáži uvedené, že redaktor chcel poskytnúť priestor na vyjadrenie
aj spomínanej učiteľke, avšak nezastihol ju doma ani na mobilnom telefóne. V rámci vysielania reportáže
je vyobrazená brána k domu žalobkyne (že sa jedná o vchodovú bránu k domu žalobkyne vo svojej
výpovedi potvrdila sama žalobkyňa). V reportáži bolo uvedené meno riaditeľky základnej školy, na ktorej
malo dôjsť k uvádzaným skutočnostiam. V reportáži priamo vystupovala riaditeľka predmetnej základnej
školy.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že odvysielaná reportáž bola plná klamstiev, neprávd, prípadne
prekrútených skutočností a s potrebou nafúknutia prípadu a zvýšenia sledovanosti. Zásah do ochrany
jej osobnosti a do jej života bol značný a trvá dodnes. Zásah vidí žalobkyňa aj v tom, že neuspela vo
voľbách do obecného zastupiteľstva. Bola účastníčkou výberového konania v roku 2014 na riaditeľku
ZŠ, kde od členov rady školy nedostala ani jeden hlas. Napriek tomu, že bola z práce prepustená
oficiálne z dôvodu nadbytočnosti, dôvodom boli všetky tieto výmysly, ktoré boli následne odvysielané
a ešte prikrášlené v odvysielanej reportáži. Táto reportáž najviac zasiahla aj jej mamku, s ktorou žila
v spoločnej domácnosti a ktorej sa od vtedy pridružili zdravotné problémy. Je zhrozená z toho ako sa
na jej osobu vyjadrovali žiaci, ktorých učila a ešte aj počas štúdia na strednej škole jej ďakovali za
vedomosti, na ktorých mohli budovať a za jej prístup k nim mimo vyučovania. Šokovalo ju vyjadrenie
žiaka základnej školy, ktorý ju označil pedofilkou. Novú reportáž, ktorej odvysielanie jej ponúkol žalovaný
odmietla z toho dôvodu, že nie je osobou, ktorá by mala potrebu prezentovať sa, taktiež ju odmietla z
toho dôvodu, že televízia v hlavných správach divákom prezentovala reportáž v inom prevedení ako je
dodnes zverejnená na jej portáli. Pred reportážou nezaznamenala pokusy o jej kontaktovanie zo strany

novinárov, jej okolie vedelo, že o predmetnú vec sa zaujíma polícia. Podobné informácie o jej osobe v
okolí aj pred odvysielaním reportáže šírila p. W.á.

Voči p. W.j podala žalobu na ochranu osobnosti, ospravedlnenie a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
10.000,- eur. Žalobkyňa potvrdila, že žiaci jej od 1. ročníka bežne vyjadrovali svoju náklonnosť tým,
že sa k nej túlili, stískali ju, objímali. K žiadnemu masírovaniu však nedošlo. Čo sa týka priväzovania
nôh detí gumou k stoličkám, toto malo výlučne účel, aby si žiaci osvojili správne sedenie pri čítaní a
pri písaní, ešte aj v tom je rozdiel. Keďže deti majú problém udržať nohy celými chodidlami na zemi a
spolu, bežne tými nohami zachytia nohy stoličky. Z prádlovej gumy vytvorila tzv. kruhy, očká, ktoré si
žiaci mohli naviesť na nohy, nikdy nenariadila, že si ich musia dať, ani to nikdy zo žiakov nedala a bolo
to len na báze záujmu samotných žiakov.

V neskoršej, doplnenej výpovedi, žalobkyňa uviedla, že svedok R. tvrdí, že sa minuli keď prichádzal
k domu, nakoľko videl strieborné auto a brána ostala otvorená. V ten deň odišla z domu zavčas rána
a auto má výrazne červenej farby, s tým, že k uzavretiu brány dochádza vždy po opustení priestoru
autom a brána nie je nikdy otvorená a už vôbec nie bez toho aby tam niekto neostal. Ďalej pán R. tvrdil,
že telefón vyzváňal iba raz, pri ostatných volaniach bola vraj nedostupná. V ten deň by si nedovolila
telefón vypnúť, nakoľko nechala doma samotnú mamku, odkázanú na dve barly, niekoľko krát počas
jej neprítomnosti boli v telefonickom kontakte. Pokiaľ by bola pravda, že jej zvonil telefón iba pri prvom
volaní pána R., čo predpokladá je aj zaznamenané v reportáži, tak potom dokázala, že klame, pretože
brána za ním v reportáži je zatvorená.

Z výpovede svedka pána G. R., vyplynulo, že dostali divácky tip na reportáž o tom, že v škole v
Slovinkách, v jednej z tried učiteľka od žiakov okrem iných vecí požaduje aj prejavy náklonnosti, ktoré
sa rodičom nepáčia. Divácky tip prejednal s vedúcim vydania a išiel uvedený tip preveriť na miesto. Po
príchode do Sloviniek, po vstupe do školy sa pýtal, na p. učiteľku G., pričom sa dozvedel, že tá tam už
nepracuje. Prišli za riaditeľkou školy, tá ich po zistení za akým účelom prišli do školy pozvala do riaditeľne.
Oznámil jej, čo sa dozvedel v telefonáte a pýtal sa jej čo o týchto veciach vie. Riaditeľka, tieto skutočnosti,
ktoré jej boli oznámené potvrdila, že skutočne sa takéto veci v triede diali, pričom bola ochotná rozprávať
aj na kameru. Chceli nájsť aj p. G., ktorej sa týkali informácie, ktoré p. riaditeľka povedala. Podľa
výpovede svedka dostali od riaditeľky adresu a telefonický kontakt, kde môžu p. G. hľadať. Potom išli
na adresu, ktorú dostali, s cieľom dať priestor druhej strane. Keď prichádzali k domu, o ktorom v tom
čase ešte nevedeli že je to dom p. G., vyšlo odtiaľ z dvora auto, pravdepodobne, nemohol to tvrdiť s
určitosťou, sa s p. G. minuli. Auto bolo pravdepodobne strieborné, ale nebol si úplne istý. P. G. videl prvý
krát na pojednávaní. Zazvonili niekoľko krát, nikto neotváral. Rozhodli sa počkať v domnienke, že sa
niekto vráti, keďže bola otvorená brána. Počas čakania sa skúšali kontaktovať s p. G. telefonicky. Prvý
telefonát zvonil, nik nedvíhal, od druhého pokusu bol telefón protistrany vypnutý. Keďže sa jej nedočkali,
vrátili sa domov a už cestou oslovil políciu, či o tých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel, či o nich niečo
vie, alebo či to niekedy v minulosti riešila. Následne dostal odpoveď, že neriešili vôbec niečo takéto
podobné týkajúce sa p. G.. Presne si to nepamätal, podstatné bolo, že to nebolo riešené. Po návrate
domov komunikoval s editormi, čo natočili a išli pokračovať v príprave reportáží, jedna bola vysielaná
o 17.00 hod., druhá o 19.00 hod., v tej chvíli bolo rozhodnuté, že nesmie byť p. G. nijakým spôsobom
identifikovateľná, nakoľko nemali jej vyjadrenie ani vyjadrenie žiadnej inej hodnovernej osoby, napr.
polície, že by sa také niečo dokázateľne stalo. Zároveň dostal pokyn od šéfredaktora, že má opätovne
vycestovať do Sloviniek a opätovne sa pokúsiť kontaktovať p. G., či už telefonicky alebo osobne a natočiť
si stand up na mieste, spôsobom aby nebola možná identifikácia adresy, miesta kde osoba žije. Opäť
p. G. doma nenašli, telefón bol vypnutý, bolo to okolo 14.00 alebo 14.15 hod. Urobili reportáže, schválil
ich editor a poslali ich do Bratislavy. Boli odvysielané a tam sa jeho práca na uvedených reportážach
skončila. Odkiaľ mali tip na reportáž svedok uviedol, že od matky dieťaťa, ktoré sa stretávalo s takýmito
praktikami v škole, s oznamovateľkou sa nestretol, nevie ju presne identifikovať. Z rodičov ,,dotknutých“
detí sa v rámci prípravy reportáže vyjadrila len uvedená oznamovateľka. Vyjadrenie ostaných rodičov
sa získať nesnažil, nakoľko riaditeľka školy sa vyjadrila tak ako sa vyjadrila, teda že sa sťažovali viacerí
rodičia. Neinformoval sa na Okresnom súde Spišská Nová Ves či prebiehajú nejaké konania týkajúce
sa osoby žalobkyne v súvislosti s opisovanými skutočnosťami, nakoľko sa informoval len na polícii. Ani
nevedel potvrdiť, že by niekto spomenul, že prebiehajú súdne konania ohľadom obvinení na osobu p.
G.. Svedok taktiež uviedol, že počas prípravy reportáže nemal vedomosť o tom, že existuje rozhodnutie
Okresného súdu Spišská Nová Ves, podľa ktorého sú obvinenia na osobu p. G. nepravdivé. Podľa jeho
vyjadrenia sa reportáž nesmie uverejňovať v krátkom čase, ak sa nepodarí kontaktovať osobu ktorej sa

reportáž týka, ak je táto osoba identifikovaná. V rámci spracovania reportáže považoval riaditeľku školy,
pani E. za oficiálny zdroj informácií, nakoľko bola štatutárkou uvedenej školy. Počas prípravy reportáže
nezískal indície, pocit, že by riaditeľka mohla byť voči pani G. zaujatá a neobjektívna. Sám svedok
uviedol, že opisované skutočnosti sa nemali diať v rozhodnom čase, ale v minulosti z toho zistenia, že
pani G. už nepracuje v škole, ale mal za to, že sa to dialo v nedávnej minulosti, pár mesiacov dozadu.

Z výsluchu svedkyne pani L. E. vyplynulo, že keď ich školu navštívil redaktor TV Markíza položil jej
hneď v úvode otázku, že čo vie o mucinkovaní alebo taký nejaký výraz použil, načo mu odpovedala,
že áno, riešilo sa to v r. 2012 ako sťažnosť zo strany rodičov, ako nevhodné správanie sa učiteľky
k žiakom. Uviedla ešte, že ešte to nie je ukončené, že to prebieha, že je to v štádiu vyšetrovania,
súdneho konania, preto že sa k tomu nebude ďalej vyjadrovať. Či sťažnosť na žalobkyňu podávali viacerí
rodičia, alebo jeden nevedela uviesť. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že prípad prešetruje polícia, či sa
vyjadrila redaktorovi TV Markíza, že obvinenia na osobu žalobkyne mali potvrdiť všetci žiaci jej triedy si
nepamätá. Použité termíny ako ,,masírovanie a mucinkovanie“ boli použité v sťažnosti od rodičov, z toho
dôvodu tieto termíny použila aj v reportáži. Na ,,mucinkovanie“, sa sťažovala len p. Fedoreková, ostatní
rodičia sa sťažovali na priväzovanie nôh žiakov prádlovou gumou k nohám stoličky, potom kopanie do
nôh žiakom, hádzanie predmetov po triede, napr. zväzok kľúčov. Svedkyňa rozhodne poprela, že by
redaktorovi poskytla číslo mobilného telefónu žalobkyne. Skutočnosti ohľadom priväzovania gumou,
mala od žiakov, údajne to malo byť za trest, avšak týmto spôsobom redaktora neinformovala. Taktiež si
svedkyňa nepamätala žiaden telefonický rozhovor s redaktorom, len osobné stretnutie. Svoje stanovisko
poskytla redaktorovi oficiálne, z pozície riaditeľa školy, pričom si bola vedomá toho, že toto stanovisko
môže byť zverejnené a odvysielané. Taktiež spomenula prebiehajúce súdne konanie ohľadom tejto veci
redaktorovi, pričom mala na mysli súdne konanie žalobkyne s p. W.. Voči samotnej reportáži nemala
výhrady, nebolo nič podstatné neuverejnené.

Svedkyňa G. I. vo svojej výpovedi uviedla, že pozná žalobkyňu, pretože bývala v Krompachoch, teraz
býva v Slovinkách, pozná ju od detstva, bývala v Krompachoch, vedela kde robí jej mama. Neudržiavali
bližšie kontakty, pozdravili sa. V deň keď bola odvysielaná relácia o 17:00 hod., bezprostredne po
odvysielaní mala viacero telefonátov, kde sa jej príbuzní aj známi pýtali, či videla túto reláciu, upozornili
ju na to, ona túto reláciu vtedy nepozerala. Upozornená bola na to, že to bude aj v hlavných správach
o 19:00 hod. Po jej zhliadnutí bola zhrozená aké informácie boli podsunuté, mala vedomosť o tých
skutočnostiach, pretože bola poslankyňou obecného zastupiteľstva, ktoré bolo informované o konaní
pani W., ktorá začala prvá s tou informáciou, začala žalobkyňu osočovať a rozprávala, že sa takéto
praktiky dejú na škole. Podľa jej názoru tie informácie tam boli zavádzajúce, tie informácie podané
pani riaditeľkou. Bol tam záber na dom žalobkyne, kde sa dalo jasne určiť čí je ten dom o koho sa
jedná. Následne na to viacerí občania, jednak zo Sloviniek, ale aj známi z Krompách a blízkeho okolia
ju kontaktovali, diskutovali na túto tému. Boli prednesené také názory, že sa nestotožňujú s týmito
informáciami. Avšak boli aj takí ľudia, ktorí sa s tým stotožňovali, keďže to bolo v TV tak to musí byť
pravda. Následne na to, aj na podnet občanov spolu s bývalou kolegyňou žalobkyne spísali list, v ktorom
žiadali o nápravu. Vyjadrili názor, že informácie boli zavádzajúce, nepravdivé, napriek tomu že v tom
šote bolo aj vyjadrenie polície, že nie je preukázané, že skutok sa stal. S týmto listom obišli viacero
občanov, požiadali ich o podpis, malo to formu akejsi petície. Oslovení boli ľudia, ktorí to bez problémov
podpísali, povedali, že pani učiteľku poznajú, učila ich deti, boli s jej prácou spokojní. Boli však aj takí,
ktorí odmietli podpísať z dôvodu, že ZŠ navštevujú ich deti alebo vnúčatá, ale bolo pomerne dosť takých,
ktorí odmietli podpísať, nakoľko sa stotožnili s tým, že skutok sa stal, pretože to bolo v TV tak to musí byť
pravda, televízia neklame. Matka žalobkyne veľmi ťažko niesla, že sa jej dcére tou reportážou uškodilo.
S matkou žalobkyne sa párkrát stretla. Ľudia, ktorí ju informovali o tej reportáži, vedeli o koho sa jedná,
pretože obec Slovinky nie je veľká, dom žalobkyne je na frekventovanej ulici.

Svedkyňa, Y. A. uviedla, že pozná žalobkyňu, nakoľko boli kolegyne. Na ZŠ v Slovinkách nepracuje
už druhý rok. Reportáž priamo nevidela, ale na druhý deň keď prišla do práce a prišla pani riaditeľka,
zástupkyňa a ekonómka do práce, tak začal bujarý smiech medzi nimi troma. Ona len počula, že pani
riaditeľka sa mala pýtať ako vyzerala, či bola sexi, na čo sa ostatné osoby smiali. Išla do kabinetu
kolegu p. E., ktorý nesedí v zborovni a on jej vlastne celú vec objasnil, že čo sa teda stalo, čo bolo
odvysielané. Po odvysielaní reportáže sa spustila taká vlna - kamarátky, rodina, sa jej vypytovali čo sa
to u nich na škole deje. Tí, čo pani G. poznajú, tak tomu neverili, ale tí čo nie, keďže to bolo odvysielané
v TV Markíza tí tomu uverili, tým ťažko niečo vysvetliť. Učitelia danú situáciu vnímali tak, že niektorí
sa boja o prácu, nechcú mať žiadne problémy, tak len sedia a nevyjadria svoje názory, sú šťastní,

že dostanú 400,- eur odmenu. Ale potom sa nájdu ľudia, ktorým celá ta situácia nebola ľahostajná a
aj napriek tomu, že mohli rátať s tým, že už k nim vedenie nebude pristupovať ako doposiaľ tak sa
pani žalobkyni rozhodli pomôcť. Medzi nich patrí ona a pán E.. Taktiež v Krompachoch na odvysielanú
reportáž reagovali ľudia, písali jej bývalé spolužiačky, kamaráti, známi, každý sa vypytoval čo sa deje v
Slovinkách. Každému to vysvetľovať bola neuveriteľná námaha. Žalobkyňa sa povahovo po odvysielaní
reportáže veľmi zmenila. Predtým bola sebavedomá, po odvysielaní ju to zlomilo. Matka žalobkyne veľmi
ťažko vnímala tú reportáž, nevychádzala von, nechodila do obchodu, nakoniec sa jej zdravotný stav
zhoršil. Ani na pohreb jej z vedenia školy nikto neprišiel.

Svedok H. D. E., vo svojej výpovedi uviedol, že s pani G., pochádzajú z jedného mesta, je mladšia,
spolu navštevovali ZŠ v Krompachoch. Takže ju od žiackych čias pozná z videnia. Pani G. hodnotí
ako veľmi schopnú, zásadovú, zodpovednú pedagogičku. Možno až s prehnaným zmyslom pre detail a
precíznosť. Na poradách sa nebála upozorňovať na prípadné chyby, nedostatky vedenia školy a tak sa
stala nežiaducou. Malo to v podstate svoju genézu, vývin a to taký, že ju riaditeľka ZŠ, protiprávne poslala
na psychologické vyšetrenie. Čo sa týka samotnej reportáže, dozvedel sa o nej od susedy, miestnej
jazyčnice, ktorá mu povedala, čo videla v tých správach. Samotnú reportáž zhodnotil ako prvoplánovú,
povrchnú, nepravdivú. Už samotný ten úvod, keď moderátorka začala svoj výstup zo slovami: „na jednu
zo základných škôl chodia žiaci s odporom a hnusom, že budú musieť, už...“. Spomínaná suseda deň
po odvysielaní išla z kostola s tým, že mu oznámila, že cestou z kostola sa nehovorilo o ničom inom ako
o G. a jej pedofilných sklonoch. Treba poznať aj mentalitu obce Slovinky, kde sa dobrá správa šíri rýchlo,
ale zlá trojnásobne a ešte sa prilieva olej do ohňa. Tí skôr narodení majú také zmýšľanie, že ak to bolo
v televíznych novinách musí to byť pravda, veď to vysielala Markíza. Sám je triednym učiteľom žiakom,
ktorých mala pani G. na prvom stupni, teda tých žiakov, kde sa malo údajné nevhodné správanie konať,
dnes sú siedmaci, aj napriek tomu, že je ich len 9 učí sa tam veľmi ťažko, nie preto že by mali pani
učiteľku pedofilku, ale že v rozhodnom čase boli traumatizovaní, boli vypočúvaní a to riaditeľkou, ktorá
sa pýtala, zástupkyňou, ktorá zapisovala, bez účasti rodičov, polície a samotnej triednej učiteľky. Myslí si,
že celá kauza bola postavená na hlinených nohách, vykonštruovaná, vymyslená. Svedok ďalej uviedol,
že má dve kamarátky, ktoré pracovali v Panasonicu a keď ho stretli, tak sa živo zaujímali, čo to tá G.
vyvádza. Že v Panasonicu sa o tom ľudia cez prestávky rozprávajú, opierajúc sa o odvysielanú reportáž.

Svedok potvrdil, že učitelia na ZŠ boli na porade informovaní o údajnej pedofílii navrhovateľky ešte pred
odvysielaním reportáže.

Po prehratí inkriminovanej reportáže na pojednávaní, právni zástupcovia a žalobkyňa uviedli, že zreteľne
rozumeli každému odvysielanému slovu.
Súd vykonal aj dôkaz prehratím reportáže uverejnenej na internete nakoľko v tejto reportáži malo byť
riaditeľkou školy uvedené, že sa k predmetnej reportáže nemôže vyjadrovať, nakoľko je vec v štádiu
súdneho konania. Táto skutočnosť bola vykonaním uvedeného dôkazu aj preukázaná.

Na základe vykonaného dokazovania môže súd jednoznačne konštatovať, že odvysielanou reportážou
dňa 20.03.2014 boli zverejnené nepravdivé, pravdu skresľujúce výroky, že žalobkyňa sa mala nevhodne
správať k žiakom základnej školy (deväťročným deťom) tak, že malo dochádzať k masírovaniu,
„mucinkovaniu“, „ošahávaniu“ a ohmatávaniu v oblasti krku, pliec a pŕs, a že mala deti priväzovať
bielizňovou gumou k stoličkám. Taktiež, že o vyššie uvedených obvineniach mali riaditeľku základnej
školy informovať rodičia, a to sťažnosťami na danú učiteľku, pričom deti mali vyššie uvádzané obvinenia
potvrdiť. Súd taktiež vyhodnotil ako nepravdivé tvrdenie, že redaktor Televízie Markíza chcel poskytnúť
priestor na vyjadrenie aj spomínanej učiteľke a že ju kontaktoval na mobilnom telefóne, avšak ona
nezdvihla telefón a k veci sa nevyjadrila. Uvedené nepravdivé výroky porušili právo na ochranu osobnosti
žalovanej a mali jednoznačne difamačné účinky voči jej osobe a jej rodine.

Odvysielaním uvedenej reportáže došlo zo strany žalovaného na celoslovenskej úrovni k šíreniu
neobjektívnych informácií, ktoré zasiahli do práv žalobkyne. Bežný divák musel po odvysielaní uvedenej
reportáže nadobudnúť dojem, že opísané udalosti sa skutočne stali, pričom ak by si moderátor v
čase spracovania reportáže riadne overil všetky informácie, nadväzujúce na divácky tip, na výpoveď
riaditeľky školy, musel by nadobudnúť minimálne pochybnosť o skutočnostiach, ktoré odzneli v reportáži.
Uvedené pochybnosti by následne museli mať odraz v odvysielanej reportáži, resp. v závere či reportáž
vôbec natočiť a spracovať. V čase výroby reportáže, redaktor vedel, že existuje súdne konanie (bez
bližšej špecifikácie), ktoré má základ v okolnostiach, ktoré tvorili predmet reportáže. Z dokazovania

nijakým spôsobom nebolo zistené, že by moderátor zisťoval predmet uvedeného súdneho konania,
jeho účastníkov či podobne. Pričom ak by to moderátor zisťoval, zistil by, že v čase výroby reportáže
už existoval rozsudok súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 10.10.2013 č. k. 4C/106/2012-258, ktorým
bolo rozhodnuté, že pani W., odporkyňa v uvedenom konaní sa musí ospravedlniť pani G. za šírenie
nepravdivých informácií o jej osobe a uhradiť jej náhradu nemajetkovej ujmy 2.000,- eur. Uvedený
rozsudok síce v čase výroby reportáže nebol právoplatný, právoplatnosť nadobudol až počas tohto
konania, vydaním potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/13/2014-299, ale
oboznámenie sa s týmto rozsudkom redaktorom, by muselo mať za následok, že redaktor pri zachovaní
všetkej profesnej zodpovednosti by mal uvedený rozsudok zobrať do úvahy pri výrobe reportáže.

V čase výroby reportáže taktiež existovalo uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, Odboru kriminálnej polície
v Spiškej Novej Vsi sp. zn. ORP-324/OVK-SN-2012 zo dňa 24.05.2012 o odmietnutí veci podľa § 197
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Okresnej prokuratúry
v Spišskej Novej Vsi sp. zn 1 Pn 569/12-3. Pre úplnosť súd uvádza znenie § 197 ods. 1 písm. d)
Trestného poriadku - ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania, prokurátor alebo policajt uznesením
vec odmietne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali začatie trestného stíhania. Na tieto skutočnosti podľa názoru súdu, musel moderátor
prihliadať pri výrobe reportáže, čo sa však nestalo. Moderátor teda zanedbal svoju povinnosť riadne
preveriť všetky skutočnosti a získané informácie, ktoré majú byť odvysielané v televíznej reportáži, najmä
ak ide o mimoriadne citlivú tému, ktorá bola obsahom reportáže a ktorá môže mimoriadne zasiahnuť
dotknutú osobu.

Všetky potrebné a doplňujúce informácie by redaktor mohol získať, ak by dal priestor na vyjadrenie
dotknutej osobe, teda pani G.. Súd predpokladá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že
ak by moderátor dal priestor na vyjadrenie žalobkyne, táto by mu uviedla, že trestné konanie
skončilo odmietnutím podania pani W., že žalobkyňa bola úspešná v súdnom konaní o ochranu
osobnosti voči pani W. (aj keď neprávoplatne) a taktiež, že bola úspešná v pracovnoprávnom spore
s bývalým zamestnávateľom - Základnou školou v Slovinkách (taktiež neprávoplatne v čase prípravy
reportáže). Pritom, žalobkyňa nebola jediným zdrojom, z ktorého mohol redaktor získať vyčerpávajúce
informácie týkajúce sa spracovávanej témy reportáže. Z dokazovania totiž vyplynulo, že redaktor vedel
o ,,nejakých“, súdnych konaniach, avšak nijakým spôsobom sa nesnažil zistiť o aké konania išlo, v akom
sú štádiu, prípadne aký bol ich výsledok. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou redaktora vyporiadať sa
so všetkými dostupnými informáciami, ktoré mohol a mal získať pri výrobe reportáže. Redaktor požiadal
Políciu Slovenskej republiky o stanovisko k uvedenej téme, reakcia hovorkyne bola aj v reportáži použitá.
Hovorkyňa policajného zboru vo svojom stanovisku uviedla, že neboli preukázané také skutočnosti, ktoré
by dostatočne preukázali že k trestnému činu došlo.

Súd považuje za zásadný nedostatok odvysielanej reportáže skutočnosť, že nebol daný priestor na
vyjadrenie sa dotknutej učiteľky - žalobkyne. K tak závažným obvineniam, aké zazneli v reportáži bolo
jednoducho nutnosťou dať priestor dotknutej strane. Na tomto mieste súd konštatuje, že deklarovaná
snaha redaktora o kontaktovanie žalobkyne bola nedostatočná, povrchná. Považovať vykonaný
telefonický hovor a zazvonenie na domový zvonček nemožno považovať vyčerpanie všetkých možností
o získanie vyjadrenia dotknutej osoby k téme, ktorá sa jej bytostne dotýka. Reálne vykonanie hovoru
redaktora žalobkyni pritom ani nebolo v konaní preukázané, ostalo taktiež nepreukázané odkiaľ mal
mať redaktor telefónne číslo na žalobkyňu, nakoľko riaditeľka školy poprela, že by mu dala uvedené
číslo. V čase výroby televízne reportáže sa nemusí kontaktovaná osoba zdržiavať doma, nemusí
zdvihnúť telefón ak mu volá neznáme číslo, to však neznamená, že redaktor sa môže uspokojiť s takto
uskutočnenou snahou o získanie vyjadrenia. Existuje množstvo iných spôsobov ako kontaktovať osobu
od ktorej sa požaduje vyjadrenie.

Súd by pravdepodobne, inak vyhodnocoval obdobnú situáciu, ak by predmetom reportáže bola
aktuálna, ,,horúca,, téma, o ktorej má verejnosť právo byť informovaná v rozhodnom čase aj bez získania
všetkých relevantných informácií. V tomto prípade, sa však skutočnosti, ktoré boli obsahom reportáže
mali stať dávno pred odvysielaním. Z toho dôvodu nič nebránilo redaktorovi, aby venoval príprave viac
času aj za účelom získania vyjadrenie dotknutej osoby.

Bez uvedeného vyjadrenia celá reportáž vyznela jednostranne, redaktor v podstate len prebral
informácie od osoby, ktorá dala tip na reportáž, riaditeľky školy, čo v priemernom divákovi muselo

zákonite vyvolať dojem, že opísané podozrenia zo zneužívania detí sa stali. Pričom v čase výroby
reportáže už bolo jasné, že žiadne skutočnosti tak ako boli opísané v reportáži sa nestali. Súd v takomto
postupe žalovaného jednoznačne vidí snahu o zvýšenie diváckej sledovanosti príspevkov.

Moderátorka Televíznych správ uviedla uvedenú reportáž spôsobom, ktorý mal jednoznačne pritiahnuť
pozornosť diváka. Použitie výrazov ako: ,,rodičia sa strasú od strachu a zhusenia“, „deti vraj nútila jedna
z učiteliek, aby ju masírovali na hornej časti tela a nazývala to práve mucinkovaním“, považuje súd
jednoznačne za účelovú ,,senzáciechtivú“ upútavku na predmetnú reportáž, ktorej účelom bolo pritiahnuť
diváka k sledovaniu reportáže. Použitie slovného spojenia ,,...nazývala to práve mucinkovaním“,
považuje súd za absolútne klamlivé, nakoľko termín mucinkovanie použila riaditeľka školy. V žiadnom
prípade sa nepreukázalo, že by niekedy žalobkyňa uvedený výraz adresovala svojim žiakom.

Taktiež tendenčne bola použitá informácia, že sa na žalobkyňu mali sťažovať viacerí rodičia a že
obvinenia mali potvrdiť aj dotknuté deti. Ak redaktor narábal s informáciou, že sa na žalobkyňu mali
sťažovať viacerí rodičia, mal túto skutočnosť jednoznačne preveriť, nakoľko je jednoznačný rozdiel ak sa
na učiteľku sťažuje jeden rodič (možno z dôvodu existencie osobnej zaujatosti, animozity voči učiteľovi),
alebo viacerí rodičia.

Nemôže obstáť obrana žalovaného, že reportáž bola vedená v polemickom duchu, nakoľko moderátorka
v úvode reportáže upozornila, že vysielané informácie budú polemického charakteru, keď uviedla, že
„deti museli vraj masírovať svoju učiteľku“. Súd rozhodne súhlasí s tým, že polemické výroky v zásade
vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti. Avšak odvysielanú reportáž súd nemohol považovať za
reportáž polemickú, nakoľko v nej neboli obsiahnuté žiadne polemické výroky, ktoré by dávali možnosť
divákovi polemizovať a vytvoriť si vlastný nárok na základe predostretých polemických informácií.
Samotné použité slovo moderátorky ,,vraj,, nemôže byť univerzálnym výrokom, ktorý aj z jednostrannej
a tendenčnej reportáže má urobiť reportáž polemickú.

Ak žalovaný tvrdí, že nemusí preverovať informácie od štatutárneho orgánu, úradnej osoby, tak súd
uvádza, že žalovaný mal pracovať s komplexnou informáciou, ktorú mu poskytla riaditeľka školy, teda
že prebieha isté súdne konanie s nadväznosťou na udalosti, ktoré sa mali stať v škole a túto informáciu
preveriť. Súd v zásade súhlasí, že novinár si nemusí preverovať pravdivosť informácií poskytnutých
z oficiálnych zdrojov, avšak ani toto nemôže platiť absolútne. Ako príklad si dovoľuje súd uviesť, že
ak by novinár dostal od relevantného oficiálneho zdroja napríklad informáciu, že na pokutách sa v
mesiaci február 2015 v Slovenskej republike vyzbieralo stotisíc eur nemá dôvod o pravdivosti tejto
informácie pochybovať, aj keď sa neskôr možno preukáže, že informácia bola nesprávna. Ak by sa však
za identických okolností dozvedel, že bolo vyzbieraných sto eur, o tejto informácii proste pochybovať
musí a uvedenú informáciu ďalej preveriť.

Uvedeným príkladom chcel súd poukázať, že nie každú ,,oficiálnu informáciu“, nemusí novinár preveriť
a automaticky ju použiť vo svojej reportáži. Najmä ak ide o informáciu, ktorá už sama osebe vyvoláva
minimálne pochybnosť o jej pravdivosti, tak ako v tejto veci, respektíve novinár má k dispozícii aj iné
informácie, ktoré oficiálnu informáciu spochybňujú.

Vykonaným dokazovaním bolo taktiež jednoznačne potvrdené, najmä výpoveďami svedkov, že
žalobkyňa bola v reportáži pre istý okruh divákov identifikovateľná, nakoľko odvysielaná reportáž spustila
vlnu negatívnych reakcií ľudí žijúcich v okolí žalobkyne, čo viedlo jednoznačne k difamačným účinkom
odvysielanej reportáže na osobu žalobkyne, so zrejmým zásahom do práv žalobkyne na ochranu
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Žalobkyňa tento zásah pociťuje dodnes, spôsobená psychická ujma
sa zákonite prejavuje na ďalšom živote žalobkyne.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol, že žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobkyni
spôsobom, ktorý je určený vo výroku tohto rozsudku.

Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni súd
vychádzal zo skutočností, že napriek tomu, že reportáž, ktorá zasiahla do právom chránených záujmov
žalobkyne bola odvysielaná v hlavnom vysielacom čase v celoslovenskej televízii, okruh osôb, ktorí boli
schopní žalobkyňu stotožniť v reportáži bol ohraničený miestom, kde žalobkyňa žije. Dopad difamačných
účinkov reportáže na žalobkyňu teda nemožno vnímať v celoslovenskom meradle. Taktiež pri určení

výšky náhrady súd musel prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že v reportáži opisované skutočnosti sa
mali stať cca dva roky pred odvysielaním reportáže, pričom relevantný okruh osôb žijúcich v okolí
žalobkyne už o týchto skutočnostiach, resp. problémoch žalobkyne súvisiacich s uvedeným obvinením
musel vedieť. Uverejnené informácie pre nich neboli nové, boli však podané novou formou - televíznou
reportážou. Je však zrejmé, že vďaka reportáži sa o týchto obvineniach žalobkyne dozvedeli aj noví
ľudia v jej okolí, pre ktorých to bola informácia nová. Z výsluchov svedkov vyplynulo, že reportáž vyvolala
záujem okolia o osobu žalobkyne a nechcenú publicitu.

Ďalším faktorom, ktorý mal význam pri rozhodovaní o výške nemajetkovej náhrady bola skutočnosť, že
žalobkyňa odmietla ponuku žalovaného na odvysielanie ,,dodatkovej“ reportáže v ktorej by žalobkyňa
dostala priestor na vyjadrenie sa. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je namieste práve
v prípade, ak už odstránenie spôsobených následkov nie je dobre možné iným spôsobom. V tomto
prípade má súd za to, že odvysielanie tejto reportáže, tak ako ponúkal žalovaný, bolo spôsobilé odstrániť,
alebo aspoň čiastočne korigovať spôsobené difamačné následky odvysielanej reportáže. Odmietnutím
odvysielania vlastne sama žalobkyňa znížila možnosť odstránenia nežiaducich následkov predmetnej
reportáže.

Súd musel samozrejme prihliadať na fakt, že výška priznanej nemajetkovej náhrady musí mať racionálny
základ. Požadovanú výšku nemajetkovej náhrady považoval súd za absolútne nereálnu vzhľadom na
rozsah a hĺbku zásahu do právom chránených záujmov žalobkyne. Súd však dospel k jednoznačnému
záveru, že u žalovanej bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti v ktorej žije.
Šírenie neoverenej informácie televíznym vysielaním, podľa ktorej mala učiteľka základnej školy nútiť
svojich žiakov, aby ju ,,masírovali,“, pričom malo dôjsť k ,,mucinkovaniu,“, „ošahávaniu“ a ohmatávaniu v
oblasti krku, pliec a pŕs, považuje súd za taký zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorý nie je celkom
možné v plnom rozsahu odstrániť iným spôsobom. Uvedené teda odôvodňuje priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Pri určení výšky nemajetkovej náhrady súd dospel k záveru, že práve priznaná suma
je optimálna a dostatočná na to, aby aspoň zmiernila dopad reportáže na život žalobkyne.

Súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.