Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115209935
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115209935.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: R. Ď., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Y., Y. XX, právne zast. JUDr. Ladislavom Mátrayom, advokátom so sídlom v Prešove, ul.
Masarykova 16, proti žalovaným: 1. J. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Y. XX, prechodne bytom Y., D..
Y. XX, právne zast. JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Slovenská 69,
2. R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., D.. Y. XX, v konaní o zákaz vstupu na pozemok a priblíženie sa
k žalobcovi na určenú vzdialenosť, takto

r o z h o d o l :

žalovanej v 1. rade sa zakazuje vstup na pozemok par. č. XXXX/X, kat. úz. Y. s výmerou 11 600 m2 na
časť pozemku označenú č. XX o výmere 440 m2 v záhradkárskej osade XX-XX Y.,

žalovanému v 2. rade sa zakazuje vstup na pozemok par. č. XXXX/X, kat. úz. Y. s výmerou 11 600 m2
na časť pozemku označenú č. XX o výmere 440 m2 v záhradkárskej osade XX-XX Y., ako aj priblížiť
sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 m,

žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 22.4.2015 domáhal, aby súd rozhodol o tom, že žalovaným v 1.
a 2. rade sa zakazuje vstup na pozemok par. č. XXXX/X, kat. úz. Y. s výmerou 11 600 m2 na časť

pozemku označenú č. XX o výmere 440 m2 v záhradkárskej osade XX-XX Y.Š., ako aj priblížiť sa k
žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 m. Zároveň navrhoval vydať aj predbežné opatrenie vo veci.
To súd uznesením zo dňa 14.5.2015 vydal. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 11.11.2011 zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

2. Žalobca podal návrh dňa 28.4.2016 na zmenu petitu, súd svojim uznesením zo dňa 4.5.2016 pripustil
zmenu žalobného návrhu, ktorý znel:

„Žalovanej v 1. rade sa zakazuje vstup na pozemok par. č. XXXX/X, kat. úz. Y. s výmerou 11 600 m2 na
časť pozemku označenú č. XX o výmere 440 m2 v záhradkárskej osade XX-XX Y.,

žalovanému v 2. rade sa zakazuje vstup na pozemok par. č. XXXX/X, kat. úz. Y. s výmerou 11 600 m2
na časť pozemku označenú č. XX o výmere 440 m2 v záhradkárskej osade XX-XX Y., ako aj priblížiť
sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 m.“

3. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili.4. Súd nariadil vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:

5. Žalobca poukazoval na to, že na základe zmluvy o odovzdaní pozemku do dočasného užívania v
záhradkárskej osade, je on oprávnený na individuálne záhradkárčenie využívať pozemok parc. č. XXXX/
X, kat. úz. Y. s výmerou 11 600 m2, pričom v užívaní mu záhradkárska organizácia odovzdala časť
pozemku označenú číslom 17 o výmere 440 m2 v záhradkárskej osade č. XX-XX a to do roku 2045.
Potvrdil to, že tento pozemok užíval spoločne s bývalou manželkou a to až do rozvodu, ktorý prebehol

v konaní XC/XXX/XXXX a nadobudol právoplatnosť 23.7.2014. Odvtedy si neprial, aby žalovaná v 1.
rade naďalej predmetný pozemok užívala, čo jej oznámil a odvtedy dochádza na pozemku k nezhodám.
Vyvrcholilo to konfliktom 14.4.2015, keď sa dostavil aj syn - žalovaný v 2. rade a došlo k fyzickému ataku.
Keďže útoky zo strany žalovaných sa opakujú, podal takúto žalobu.

6. Na pojednávaní potvrdil, že podľa neho je záhradka v jeho nájme, za ňu riadne platí nájom aj

členstvo v záhradkárskom zväze. Chcel sa so svojou bývalou ženou a synom pomeriť, ale vyvrcholilo
to spomínaným napadnutím, boli aj policajti a poslali ho na ošetrenie. Na záhradke sú stále nezhody,
pretože čo si on posadil, tak to žalovaná vyhádzala a urobila mu napriek. Poukazoval na to, že ona sa
rozhodla, že sa s ním rozvedie. Nerozumie teda prečo, nech môžu ďalej pokojne žiť, on chce mať iba
pokoj. Žalovaná ho neustále verbálne napáda. Uviedol, že sa na syna nehnevá, pretože podľa neho

je pod tlakom bývalej manželky. Žalobca potvrdil, že v roku 1984 dostali túto záhradku. Rozhodli sa
pre ňu spoločne, že tam budú spoločne hospodáriť, ale všetky zmluvy podpisoval on. Je tam kôlňa s
príslušenstvom. V roku 2007 sa robila nová zmluva, v tom čase žili spoločne s manželkou. Žili spolu do
roku 2013, kedy sa ona odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Potvrdil to, že dostal od žalovanej výzvu,
že chce obrábať polovicu záhradky, ale to neakceptoval. Informoval sa na záhradkárskom výbore a tí

potvrdili, že nemôžu parcelu rozdeliť na dve a on je členom. Dozvedel sa, že aj žalovaná si požiadala o
členstvo v záhradkárskej osade. Oni jej ho schválili, ale nezobrala parcelu, ktorú jej ponúkli.

7. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že z domu odišla kvôli týraniu, odsťahovala sa k synovi. Priznala to, že
to nebolo len z manželovej strany, ale aj od mladšieho syna E., ktorý má problémy s drogami. Čo sa

týka samotnej záhrady, chcela si tam posadiť, žalobca na ňu zaútočil, naznačoval fackanie. Tvrdila, že
incident, ktorý žalobca uvádza z apríla 2015, nebol tak, ako ho popisuje on. Nemohli sa so synom dostať
do kôlničky s náradím, lebo kľúčik tam nebol, kde vždy býva. Tvrdil, že im kľúče nedá. Syn uviedol,
že vymení zámky a on, že mu to nedovolí. Tak vznikol konflikt a prišli policajti. Ona si celú situáciu do
budúcnosti predstavuje tak, že parcela má 440 m2 a dá sa rozdeliť na dve parcely. Potvrdila to, že jej

záhradkárska osada ponúkla inú parcelu, ale to nie je taká ako ich, pretože tam nie je prístrešok, skleník,
chatka s pivnicou a nie je to porovnateľné. Stala sa členkou záhradkárskeho zväzu až teraz, pretože ju
manžel vyháňal, preto bola za predsedom a ten jej povedal, aby sa stala členkou a tak aj urobila.

8. Žalovaný v 2. rade je syn žalobcu a žalovanej v 1. rade. Potvrdil, že vzťahy medzi rodičmi sú

rozvrátené. Tvrdil, že otec vždy pristupoval k záhradke ako k svojej, ale oni si myslia a potvrdili im to aj
na záhradkárskom zväze, že k záhradke má právo aj ona. Žalovaný v 2. rade uviedol, že na záhradke
strávili detstvo, s otcom robili studňu, prístrešky, pracovali na nej, chovali tam zajace a mali aj psov, takže
celá rodina s tou záhradkou žila. Bol by rád, kedy sa vzťahy usporiadali a mohli tam pracovať obidvaja
rodičia. Žalovaný v 2. rade uviedol, že obaja rodičia sú na seba podráždení a reagujú konfliktne, ale vie

si predstaviť, že by tam pracovali obaja a spoločne ju užívali.

9. Vo veci boli vypočutí svedkovia.

10. Svedkyňa E. Y. je dcéra žalobcu a žalovanej v 1. rade. Je jej veľmi ľúto, že musí chodiť na súdy, a že

sú tam takéto nezhody. Pamätá si, že otec bol zranený po tom konflikte, volal ju, že nemôže šoférovať.
Ona po tom incidente sa s mamou už nerozpráva, snažila sa rodičov uzmieriť, ale obaja sú v tomto
smere neústupčivý.

11. Vypočutý bol aj svedok L. Q., ktorý je v súčasnosti predsedom záhradkárskej osady a to od roku

2010. Pôsobí v záhradkárskej osade od jej založenia v roku 1984 a to najprv ako záhradkár, potom ako
hospodár a nakoniec vo výbore. Ď.C. tam boli od začiatku. Keď sa rozviedli, tak pani Ď. požiadala o
členstvo a oni jej vyhoveli. Ponúkli jej 1,5 árový pozemok, ktorý zostal voľný. Rok trvalo, kedy na ich
ponuku reagovala s tým, že tento pozemok nechce. Zmluva, ktorú má súd k dispozícii, je z roku 2007 arobil to ešte predchodca svedka. Robili sa zrejme nové zmluvy preto, pretože sa zahájilo vyporiadanie
parciel. Čo sa týka manželov, tak v záhradkárskej osade to fungovalo tak, ako to bolo s bytmi, že bolo
to písané na manžela, figurovalo tam vždy jedno meno, ale vždy sa to bralo, že je to manželov. Taký

konfliktný prípad ako sú Ď., taký ešte nemali, preto nevie, ako tento problém riešiť. Potvrdil to, že kto chce
pozemok užívať, musí byť členom záhradkárskej osady. Žalovaná v 1. rade je členkou záhradkárskej
osady od roku 2015. Oni samotní majú pozemky v nájme od SPF a potom to dávajú záhradkárom do
podnájmu, teda sa jedná o podnájom.

12. Žalobca predložil súdu aj zmluvu o odovzdaní pozemku do dočasného užívania v záhradkárskej
osade zo 17.3.2007. Zmluva je na meno žalobcu a v zmluve je uvedený pozemok, ktorý sa dáva na
dočasné užívanie s tým, že zmluva sa odvoláva na § 397 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne v dojednanej dobe užíval, alebo z nej bral úžitky.

14. Podľa § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu,
ak zmluva neurčuje inak.

15. Podľa § 397 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného v roku 1983 v čase vzniku dočasného užívania

nehnuteľnosti žalobcom), nehnuteľnosť alebo jej časť možno dohodou prenechať inému na dočasné
užívanie.

16. Podľa § 397 ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného v roku 1983 v čase vzniku dočasného užívania
nehnuteľnosti žalobcom), ten, komu bola nehnuteľnosť na dočasné užívanie prenechaná, smie ju užívať

len dohodnutým spôsobom, a ak nie je nič dohodnuté, obvyklým spôsobom zodpovedajúcim účelu, na
ktorý nehnuteľnosť slúži.

17. Podľa § 397 ods. 3 Občianskeho zákonníka (platného v roku 1983 v čase vzniku dočasného užívania
nehnuteľnosti žalobcom), za užívanie možno dohodnúť primeranú náhradu.

18. Podľa § 397 ods. 4 Občianskeho zákonníka (platného v roku 1983 v čase vzniku dočasného užívania
nehnuteľnostižalobcom),VládaČeskejsocialistickejrepublikyavládaSlovenskejsocialistickejrepubliky
môže ustanoviť nariadením, v ktorých prípadoch a za akých podmienok možno prenechať nehnuteľnosť,
alebo jej časť na dočasné užívanie len s predchádzajúcim súhlasom národného výboru.

19. Podľa § 398 Občianskeho zákonníka (platného v roku 1983 v čase vzniku dočasného užívania
nehnuteľnosti žalobcom), užívanie sa skončí uplynutím doby, na ktorú bolo dohodnuté. Ak nie je doba
určená, skončí sa užívanie uplynutím doby, v ktorej sa dosiahol alebo mohol dosiahnuť účel, na ktorý
bola nehnuteľnosť do užívania prenechaná. Ak však sa nehnuteľnosť užíva v rozpore s dohodnutým

alebo obvyklým spôsobom, možno požadovať, aby sa užívanie skončilo ihneď.

20. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Zb. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a
vyporiadania vlastníctva k nim, nájomcom, alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade
sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou,

alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva
tie pozemky, ktoré slúžia všetkých členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú
vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia.

21. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Zb. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a

vyporiadania vlastníctva k nim, ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva
podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný
vzťah.

22. Žalobca postavil svoju žalobu na skutočnosti, že on je výlučným užívateľom predmetnej

nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že tento vzťah pochádzajúci ešte z roku 1983 z dočasného užívania
nehnuteľnosti podľa § 397 vtedy platného Občianskeho zákonníka vznikol za trvania manželstva. Tvrdil,
že je výlučným nájomcom predmetnej nehnuteľnosti a žalovaným v 1. a 2. rade neplynie z tohožiadne právo užívať túto nehnuteľnosť. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného
skutkového stavu dáva súd žalobcovi za pravdu.

23. Inštitút prenechania nehnuteľnosti na dočasné užívanie v zmysle platného Občianskeho zákonníka
v 80-tych rokoch minulého storočia nebol inštitútom, na základe ktorého by vzniklo právo dočasného
užívania manželom tak, ako to bolo pri byte. Tak ako vyplýva z citovaného vtedy platného zákonného
ustanovenia, jednalo sa o dočasné užívanie na základe písomnej zmluvy a toto ustanovenie neriešilo
vznik spoločného dočasného užívania manželmi.

24. Žalobca predložil súdu zmluvu z roku 2007 (uzavretú v čase existencie manželstva), ktorá sa
odvolávana§397Občianskehozákonníka,ktorývšakvroku2007dávnonebolvplatnosti.Súdvšaktúto
zmluvu posudzoval podľa obsahu a podľa platných právnych predpisov. V tejto súvislosti poukazuje na
citované zákonné ustanovenia zákona č. 64/1997 Zb. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových
osadách a poukazuje na to, kto je podľa tohto zákona nájomcom alebo užívateľom týchto pozemkov.

Tým sa rozumie iba člen záhradkárskej organizácie. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že ani
žalovaná v 1. rade ani žalovaný v 2. rade neboli v čase uzavretia tejto zmluvy, teda v roku 2007 členmi
záhradkárskej organizácie. Žalovaná v 1. rade sa stala členkou záhradkárskej osady až v roku 2015,
rok po rozvode manželstva so žalobcom.

25. Ani ustanovenie platného Občianskeho zákonníka citovaného § 663 a nasl. neumožňuje, aby v
prípade podpísania nájomnej zmluvy vznikol nájom nehnuteľnosti spoločne pre manželku. Takýto inštitút
Občiansky zákonník pozná iba pri spoločnom nájme bytu.

26. V súhrne teda súd uvádza, že tak žalovanej v 1. rade ako bývalej manželke žalobcu, tak žalovanému

v 2. rade ako synovi žalobcu nemohlo vzniknúť právo na dočasné užívanie nehnuteľnosti, ani v zmysle
vtedy platného Občianskeho zákonníka (§ 397), ani v zmysle platného zákona č. 64/1997 Zb., ktoré
presne vymedzuje pojem, kto je nájomcom a užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade a
ani v zmysle ustanovenia o nájomnej zmluve v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka. Akokoľvek
nespravodlivá sa môže žalovanej v 1. rade javiť táto skutočnosť, keďže si k predmetnému pozemku

za roky manželstva a za roky zveľaďovania predmetnej nehnuteľnosti vybudovala určitý vzťah. Právo
v tomto prípade svedčí žalobcovi.

27. To, že sa žalovaná v 1. rade stala členkou záhradkárskej osady v roku 2015, teda po zániku
manželstva, nezohráva v tomto prípade žiadnu úlohu. Dôležitá je skutočnosť odvíjajúca sa od začiatku

tohto právneho vzťahu, a teda v 80-tych rokoch minulého storočia, resp. pri uzatvorení poslednej zmluvy
v roku 2007, kedy žalobca a žalovaná v 1. rade boli ešte manželia. Žalovaná v 1. rade sa stala členkou
záhradkárskej osady ako samostatná osoba, nie ako manželka, alebo ako bývalá manželka žalobcu.
Táto okolnosť bola pre rozhodnutie súdu právne irelevantná.

28. V súhrne všetkých týchto skutočnosti súd žalobe voči žalovaným v 1. a 2. rade vyhovel poukazujúc
na to, že z výpovedí oboch strán bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade na predmetnú
nehnuteľnosť, ktorej výlučným užívateľom a nájomcom je žalobca, pravidelne chodia, sadia tam a
domáhajúsaužívaniatejtonehnuteľnosti,zčohovznikajúmedzinimineustálekonfliktyatátoskutočnosť
nebola spochybňovaná ani jednou zo strán, preto bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, žalobcovi, ktorý mal
plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovaným v 1. a 2. rade s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v
znení neskorších predpisov).