Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/463/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213223124
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213223124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: V. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: P. XXX/XX, R. F., o zaplatenie 1.200,25 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15C/9/2014-37 zo dňa 21. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 a 2, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ). Skutkovo súd rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
žalovaná v pozícii spotrebiteľa dňa 30.01.2008 uzatvorila so žalobcom ako veriteľom (dodávateľom)
zmluvu o úvere. Na základe uvedenej zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver,
ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 57,46 eura, splatných

vždy v 14. deň v mesiaci. Celkovo sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť sumu 1.723,76 eura, pri
ročnom úroku vo výške 76,99 % a pri RPMN vo výške 73,21 %. Poskytnutie ďalších automatických
revolvingov dňa 22.01.2009, 21.10.2010 a 25.06.2012 bolo zo strany žalobcu realizované podľa
ustanovenia 4.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaná sa však dostala do
omeškania s úhradou viac ako troch splátok, preto žalobca v zmysle § 565 OZ vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru z dôvodu omeškania s tým, že neuhradený zvyšok úveru bol vyčíslený na sumu
1.200,25 eura. Táto suma neobsahuje žiadne poplatky a ani úroky z omeškania. Pojem dobré mravy

občiansky zákonník nedefinuje, ale vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné
rešpektovanie. Je to súhrn etických a kultúrnych pravidiel uznávaných v spoločnosti. Súd uzavrel, že
dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 76,99 % (resp. ročná úroková sadzba revolvingu: 71,33 %)
v prejednávanej veci je v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia
spotrebiteľského úveru (január 2008) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových spotrebiteľských
úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške

16,16 % ročne (zdroj: Štatistické údaje uverejňované Národnou bankou Slovenska). Ročná úroková
sadzba uvedená v zmluve o revolvingovom úvere tak predstavuje takmer päť násobok priemerných
úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku
podstatne prevyšuje priemerné úroky, uplatňované v rovnakom čase bankami. Preto súd považovaldohodnutú výšku úroku za v rozpore s dobrými mravmi (aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5
Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012). Žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský revolvingový úver vo výške
spolu 2.292,49 eura, pričom žalovaná už uhradila jednotlivými splátkami spolu sumu vo výške 3.626,39

eura, teda viac finančných prostriedkov, ako jej bolo poskytnutých. Úrok, dohodnutý medzi účastníkmi
konania v zmluve o úvere, súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v súlade s § 39
OZ, zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi
právo na plnenie a žalovanej nevznikla povinnosť plniť. Preto súd žalobu zamietol. O trovách konania
súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná mala vo veci plný úspech, trovy konania

si však neuplatnila ani jej žiadne nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že návrhu v celom rozsahu vyhovie, žalovanú zaviaže na zaplatenie žalovaných nárokov a náhrady
trov konania v konaní pred súdom prvého stupňa alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom

rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil vyčíslenú náhradu trov
odvolacieho konania v sume 83,34 eura. V odvolaní žalobca predovšetkým namietal závery súdu
o rozpore výšky úrokov s dobrými mravmi a porovnávanie úrokových sadzieb bánk a nebankových
subjektov. Súd vo svojom rozhodnutí vychádza z porovnávania odplaty za úver dohodnutý medzi
účastníkmi konania v zmluve o revolvingovom úvere s priemernou odplatou bánk. Takíto postup súdu

nemá ani oporu v zákone a odporuje záverom aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011, na
ktoré sám v odvolaní poukazuje. V danom rozhodnutí sa totiž hovorí, že neprimeranou a odporujúcou
dobrým mravom je výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Nesprávnosť záverov súdu spočíva v dvoch rovinách. V prvom rade preto, že v

určitej časti rozpor s dobrými mravmi nejestvuje (nie je daný dôvod neplatnosti). Ak má súd právomoc
posudzovať čo je podstatné prevýšenie odplaty, potom súčasťou tohto rozhodovania je nevyhnutne
stanovenie aj toho, čo podstatné prevýšenie nie je. A práve v danom rozsahu nie je možné tvrdiť, že
výška odplaty (úrokov) je neprimeraná. Postup súdu je nesprávnym aj z dôvodu rozporu s § 497 a § 502
Obchodného zákonníka. Účastníci konania sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov.

Zmluvne prejavenej vôle účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach o výške
úrokovurčil,akávýškajeprimeranáanazákladetakéhoposúdeniarozhodol.Zprávnejúpravynesporne
vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver) a prepisovať vôľu
zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. a), c), d) ) f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.

3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako
sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné priznať úspech.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia 1.200,25 eura s príslušenstvom žalovanou,

ako plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi 30.01.2008. Žalobca poskytol
žalovanej revolving 22.01.2009, 21.10.2010 a 25.06.2012, vždy vo výške 1.034,28 eura, spolu
3.102,84 eura. Žalovaná žalobcovi vrátila 3.626,39 eura. Súd žalobu zamietol s poukazom na absolútnu
neplatnosť zmluvy v časti dohodnutej RPMN vo výške 76,99 %. Uzavrel, že dohodnutá výška úrokov
ako odplaty za poskytnutý úver je neprimerane vysoká, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v

časti dohodnutých úrokov pre rozpor s dobrými mravmi. Z dôvodu, že žalovaná už žalobcovi poskytla
viac, ako jej požičal, súd žalobu zamietol.Žalobca v odvolaní namietal správnosť záverov súdu a nesúhlasil so zamietnutím žaloby v celom
rozsahu hlavne z dôvodu, že súd nemohol považovať dohodu o úrokoch za neplatnú v celom rozsahu.
Správne mal súd uviesť, aká výška úrokov je primeraná a v tejto časti primeraných úrokov mal súd

žalobe vyhovieť. Podľa názoru žalobcu dohodnutý úrok nebol neprimeraný a súd nemal dôvod žalobu
zamietnuť pre rozpor s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase
uzavretia zmluvy (30.01.2008) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. výzvou vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k možnému použitiu
hore uvedeného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001Z.z. Žalobca na výzvu súdu reagoval
a uviedol, že tvrdenie o povinnom rozpisovaní splátky (ako obligatórnej náležitosti zmluvy) nemá oporu
v žiadnom zákone. Závery súdu o rozpisovaní splátok istiny, úrokov a ostatných poplatkov popiera aj

smernica 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Výkladu ustanovenia
zo strany súdu odporujú aj iné ustanovenia zákona a to napríklad o výpočte RPMN. Ak by malo platiť
tvrdenie súdu o rozpisovaní splátky - teda ak by náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) mala spočívať
v uvedení splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktoré
ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov ešte

aj ich celkový súčet. Pri určovaní RPMN sa potom zákon nedá vykonať. Zákon hovorí o jednej splátke a
nieosplátkeistiny,splátkeúrokuasplátkeinýchpoplatkov.Takátopožiadavkabymalareálneapraktické
opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v
rôznych počtoch splátok a podobne. Súd nesprávne vykladá zákon, na podporu nesprávneho výkladu
súdu citovaného ustanovenia žalobca poukázal na znenie vyhlášky 620/2007 Z.z.

Právny výklad je súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa prejavuje v súdnej aplikácii práva a
jeho úlohou je konkretizácia zákona, objasňovanie zmyslu, obsahu a významu textov prameňov
práva. Interpretácia právnych noriem zahŕňa nie len gramatický výklad, pretože v prejednávanej
veci je potrebné prihliadnuť na právne princípy, ktoré zohľadňuje teleologický výklad právnej normy.

Teleologický výklad je určujúci pri objasňovaní cieľa a účelu právnej normy v súvislosti so všeobecnými
spoločenskými podmienkami, za ktorých sa má norma realizovať a interpretovať. Pre výklad právneho
predpisu je dôležitá vyjadrená vôľa zákonodarcu, pričom viazanosť zákonom neznamená len doslovný
výklad právnej normy, ale je potrebné prihliadnuť aj na zmysel a účel zákona.

Je nesporné, že citované ustanovenie § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má za cieľ
ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp.
priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhodne,
či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti
veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach

a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo
zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie,
zákonodarca v § 4 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom

predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku
teda bolo donútiť dodávateľov, veriteľov, aby stanovené náležitosti, údaje v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvádzali. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so
všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa v tom smere, že cit. ust. § 4 ods. 1 písm. i) zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov,
splátok istiny a splátok iných poplatkov jednotlivo popri sebe. Naopak, už zo základného gramatického
výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere
bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k

úrokom, tak aj k iným poplatkom. Vzhľadom na slovné znenie citovaného ustanovenia by ani iný výklad
nebol logický. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, tak aj iných poplatkov, čo v danom prípade
neobsahuje. K uvedenej právnej úprave pristúpil zákonodarca po predchádzajúcich skúsenostiachspotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ
si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu
(čo nebolo v rozpore s ObZ), s poukazom na povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade,

ak zmluva obsahuje náležitosti cit. ust. § 4 ods. 1 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z., jednotlivé splátky sa
započítajú aj na istinu a aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej v prejednávanej veci medzi účastníkmi nesporne nie je
uvedená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnomvčaseuzavretiazmluvy,atovýška,početatermínysplátok,istiny,úrokovainýchpoplatkov,(čo
odvolateľ sčasti ani nepopiera, iba polemizuje s významom a účelnosťou takýchto údajov v zmluve, čo je
vzhľadomnazákonnúúpravuirelevantné),bolopotomnevyhnutnépredmetnúzmluvuoúverespoužitím
§ 4 ods. 3 citovaného zákona považovať za bezúročnú a bez (akýchkoľvek) poplatkov. Vzhľadom na
zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo už potom nadbytočným zaoberať sa ďalšou
argumentáciou žalobcu, už neschopnou zvrátiť výsledok konania.

Počas konania bolo preukázané, že žalovaná v priebehu splácania už uhradila na základe dlhu z
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere 3.626,39 eura a úver jej bol poskytnutý vo výške 3.102,84
eura, čo nebolo medzi účastníkmi sporné a žalobca tieto závery súdu prvého stupňa nenamietal,
žalovaná zaplatila sumu presahujúcu poskytnutú istinu, bolo potom potrebným žalobu žalobcu ako

nedôvodnú zamietnuť.

Bolobynadbytočnéanehospodárnezrušiťrozsudok súduprvéhostupňaavyjadriťhoreuvedenýprávny
názor, ktorý by bol súd prvého stupňa povinný akceptovať a napokon žalobu opakovane zamietnuť.
Zrušenie rozsudku by vzhľadom k vyššie uvedenému a najmä s prihliadnutím k výške vrátenej sumy

žalovanou nemohlo žalobcovi priniesť priaznivejší výsledok sporu, ktorý odvolaním sledoval.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa,
vrátanezávisléhoa správnehovýrokuonáhradetrovkonania,spoužitím §219ods.1O.s.p.,potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaná si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.