Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200619
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1616200619.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v konaní o rozvod manželstva manželky: V.

B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX D., štátne občianstvo: SR, zastúpená: Q.. T. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, D. a manžela: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX .
D., štátne občianstvo: SR, zastúpený: JUDr. Marta Vícenová, advokátka, so sídlom Záhorácka 5478/15
B, 901 01 Malacky a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX. a N. B., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako rodičia, štátne občianstvo: SR, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo V. B., rod. S. a W. B. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX . v D., zapísané v knihe manželstiev,

matričného úradu D., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v
á d z a.

Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom
na čas po rozvode takto :

Na čas po rozvode sa z v e r u j ú mal. A. a mal. N. do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať

maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi nasledovne:
- v každom týždni vždy v utorok a štvrtok v čase od 17:00 do 19:00,
- každý párny víkend v čase od soboty od 10.00 do nedele 19.00 hod.
- každý párny rok v čase vianočných sviatkov od 26.12. od 10:00 do 27.12. do 18:00 hod. príslušného
kalendárneho roka a v čase od 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka od 10.00 hod. do posledného
dňa školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre daný kalendárny rok do 18.00 hod.

- každý nepárny rok v čase vianočných sviatkov od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod.
príslušného kalendárneho roka a v čase od 31.12. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.
- v čase letných prázdnin od 01.07. od 10.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a v čase od 01.08. od 10.00
hod. do 07.08. do 18.00 hod.

s tým, že v uvedených časoch si rodičia deti prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska matky.

Rodičia sa dohodli, že úprava styku uvedená v tejto dohode je vymedzená ako minimálny rozsah a v
ostatnom ako napr. čas ostatných školských prázdnin, iné voľná a sviatky tu výslovne neuvedené, sa
dohodnú a súdom neupravujú.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 120,- eur mesačne a na výživu mal. N. sumou
100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, právoplatnosťou
výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.01.2016 bol na Okresný súd Malacky doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva
a na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala

zveriť mal. deti po rozvode do svojej osobnej starostlivosti a manželovi určiť výživné vo výške 200,- eur
mesačne na každé dieťa. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo neplní funkciu
viac ako dva roky, prítomné sú nezhody a vážne konflikty, ktoré majú za následok vzájomné odcudzenie
sa. Navrhovateľka uviedla, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj
účel, pričom ani jeden z manželov nemá záujem na trvaní a obnovení manželského spolužitia.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Dňa 03.11.2016 bola súdu doručená rodičovská dohoda v znení tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

4. Účastníci konania v priebehu konania zhodne uviedli, že nemajú záujem na zachovaní
manželstva, považujú manželstvo za trvalo rozvrátené a obidvaja trvali na rozvode manželstva. Medzi
navrhovateľkou a manželom nebola sporná ani otázka zverenia mal. detí na čas po rozvode, ich
zastúpenia a správy majetku a úpravy styku, keď obaja zotrvali na písomne predloženej rodičovskej
dohode. Nezhoda rodičov zostala len v časti výšky výživného, keď na pojednávaní konanom dňa

07.11.2016 navrhovateľka navrhla, aby bolo na čas po rozvode manželstva určené výživné na každé
dieťa vo výške 125,- eur mesačne. Manžel žiadal určiť výživné na maloletú A. vo výške 100,- eur
mesačne a na mal. N. vo výške 80,- eur mesačne..

5. Kolízny opatrovník navrhol súdu v prípade rozvodu manželstva schváliť rodičovskú dohodu o úprave

rodičovskýchprávapovinnostínačasporozvodemanželstvaaurčiťvýškuvýživnéhopodľaúvahysúdu.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, zástupcu kolízneho
opatrovníka, rodným listom maloletých dietí, sobášnym listom, správami Sociálnej poisťovne,
potvrdeniami o príjmoch a výdajoch účastníkov, rozpisom príjmov a výdajov účastníkov, správami Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny a zistil tento skutkový stav:

7.ÚčastníciuzatvorilimanželstvodňaXX.XX.XXXX.vD..Poslednéspoločnébydliskomanželovjevobci
D.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti dcéra A., nar. XX.XX.XXXX a syn N., nar. XX.XX.XXXX.

8. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka trvá na rozvode manželstva, a to z dôvodov,
ktoré podrobne uviedla v návrhu na rozvod manželstva. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva
navrhovateľka považuje nevhodné správanie sa manžela voči nej aj deťom. Uviedla, že od januára 2016
nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka
žije spoločne s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Rodičia

majú v dome vytvorenú samostatnú bytovú jednotku, pomáhajú jej so starostlivosťou o maloleté
deti. Navrhovateľka pracuje ako zdravotná sestra, dosahuje príjem cca. 850 eur netto mesačne. Iné
vyživovacie povinnosti nemá. Mal. A. navštevuje 8. Ročník ZŠ v D., v škole sa stravuje, náklady sú vo
výške 22,50 eur mesačne. Navštevuje doučovanie Angličtiny, poplatok je vo výške 20 eur mesačne. Mal.
A. nosí okuliare, pravidelne navštevuje endokrinologickú ambulanciu, pretože má problémy so štítnou

žľazou, užíva lieky bez doplatku. Nosí fixný zubný strojček, celkové náklady na strojček boli 1 700 eur,
sú ďalej potrebné pravidelné návštevy zubnej ambulancie na mesačnej báze, vždy sa platí poplatok
10 - 20 eur. Navštevuje taktiež gynekologickú ambulanciu, jedenkrát ročne nefrologickú a neurologickú
ambulancia, obe bez doplatku. Mal. N. navštevuje 5 . roč. ZŠ D., za stravné sa hradí stravné 22,50
eur. Taktiež absolvuje doučovanie Angličtiny, poplatok je vo výške 16 eur mesačne. Jedenkrát ročne

návštevuje kardiológa, inak je zdravý. Matka uviedla, že otec sa s deťmi stretáva, vzťah so synom je
výborný, vzťah s dcérou je problematický, nakoľko dcéra sa s otcom odmieta stretávať.

9. Z výsluchu manžela súd zistil, že súhlasí s rozvodom manželstva, pretože ani z jeho strany už nie
je možné obnoviť manželské spolužitie, za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje neprimerané

zasahovanie rodiny navrhovateľky do ich manželstva. Odporca žije v prenajatom byte, za nájomnéhradí 250 eur mesačne, byt plánuje odkúpiť za sumu 45.000 eur, splatil už zálohu vo výške 20.000
eur. Odporca pracoval ako šofér kamiónovej prepravy, v roku 2010 mu diagnostikovali epilepsiu, zo
zdravotných dôvod už prácu vodiča nemohol vykonávať. V súčasnosti pracuje ako mechanik, dosahuje

príjem cca. 350 eur netto, brigádne si privyrobí ďalších cca 40 eur mesačne. Uviedol, že si aktívne hľadá
lepsšie platené zamestnanie, avšak pre zdravotné obmedzenie sa mu to nedarí. Má výučný list. Iné
vyživovacie povinnosti nemá.

10. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol súdu, že navrhuje rešpektovať zhodu účastníkov v otázke

úpravy práv a povinností k mal. deťom, ohľadom určenia výživného ponechal výšku na úvahe súdu.

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 09.09.2016 súd zistil, že obaja
rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. V šetrení ÚPSVaR Malacky
neboli zistené žiadne nedostatky na strane rodičov detí.

12. Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky - B. s.r.o. mal súd preukázané, že navrhovateľka
dosahovala za obdobie 10/15 - 07/2016 priemerný čistý mesačný príjem 897,35 eur.

13. Z oznámenia zamestnávateľa manžela - H., s.r.o. mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky
dosahoval za obdobie 08/15 - 07/16 priemerný čistý mesačný príjem 320,75 eur

14. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 09.10.2015 mal súd preukázané,
že navrhovateľka poberá prídavok na dve mal. deti od narodenia dieťaťa do súčasnosti, aktuálne vo
výške 23,52 eur mesačne na každé dieťa.

15. Z oznámení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a Sociálnej poisťovne mal súd za
preukázané, že navrhovateľka a manžel navrhovateľky nie sú poberateľmi iných dávok a príspevkov
okrem vyššie uvádzaných.

16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o

rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov

medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

19. Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

21. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

32. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

33. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení

výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

34. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

35. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy mesiac dopredu.

36. Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím
mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný

hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na
opätovné obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní svoj spoločenský účel a ani jeden z nich
nemá záujem o obnovu manželského spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária
spolu, intímne sa nestýkajú. Manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Nie je tu teda
ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským

účelom, nakoľko navrhovateľka ani manžel navrhovateľky nemajú o uvedené záujem. Vzhľadom na tieto
skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol v
názorových rozdieloch na vedenie manželstva, ktoré vyústili do ich citového odcudzenia sa.

38. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletých detí, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vzhľadom k tomu, že rodičia v
priebehu konania uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
deťom, súd túto preskúmal a má za to, že je v záujme mal. A. a mal. N., a preto ju schválil. Na základe
uvedenej dohody boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súčasne sa upravil styk otca s mal. deťmi.

39. Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Rodičia k dohode o výške
výživného nedospeli. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí,
ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Navrhovateľka býva spoločne s maloletými

deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Navrhovateľka je zamestnaná, pričom jej
mesačný príjem sa pohybuje na úrovni cca. 900,- eur netto. Navrhovateľka nemá inú vyživovaciu
povinnosť. Maloletý N. navštevuje 5. ročník ZŠ v D., kde sa stravuje s nákladmi vo výške 22,50
eur mesačne, je zdravý. Ďalšie náklady na stravu, hygienu, oblečenie a obuv sú primerané veku
dieťaťa Maloletá A. navštevuje 8. ročník ZŠ v D., kde sa stravuje s nákladmi vo výške 22,50 eur

mesačne. NavštevujedoučovanieAngličtiny,poplatokjevovýške20eurmesačne.Mal.A.nosíokuliare,
pravidelne navštevuje endokrinologickú ambulanciu, pretože má problémy so štítnou žľazou, užíva
lieky bez doplatku. Nosí fixný zubný strojček, celkové náklady na strojček boli 1 700 eur, sú ďalej
potrebné pravidelné návštevy zubnej ambulancie na mesačnej báze, vždy sa platí poplatok 10 - 20 eur.
Navštevuje taktiež gynekologickú ambulanciu, jedenkrát ročne nefrologickú a neurologickú ambulancia.

Ďalšie náklady na stravu, hygienu, oblečenie a obuv sú primerané veku dieťaťa. Otec je zamestnaný ako
automechanik a dosahuje priemerný mesačný príjem na úrovni cca. 320,- eur netto, brigádne si privyrobí
ďalších cca 40 eur mesačne. Otec trpí na epilepsiu. Má výučný list, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

40. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a

možnostiach otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej A. sumou 120 eur mesačne a na
maloletého N. sumou 100 eur mesačne a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a
schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek
a odôvodnené potreby. Takto určeným výživným bude zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom je zohľadnená aj skutočnosť, že odporca sa s

maloletým N. pravidelne stretáva a počas realizácie styku zabezpečuje potreby dieťaťa vo vlastnej réžii.
Súd má za to, že otec maloletých detí je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že má
možnosťbrigádnesiprivyrábať,pričommácelkomlendvevyživovaciupovinnosti,schopnýplatiťvýživné
na maloleté deti v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiama schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám konkrétneho dieťaťa s prihliadnutím na jeho
vek, zdravotný stav, osobné potreby a náklady v škole, ktoré sa u maloletých upravili. Pokiaľ ide o
výdaje rodičov, treba si uvedomiť, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov

a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Teda je prvoradou
povinnosťou rodičov - aj otca detí, postarať sa o výživu svojho dieťaťa. Súd poukazuje na to, že
prvoradou povinnosťou rodiča je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok
finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na úhradu výživného pre maloleté dieťa a až zo
zvyšnej časti je možné hradiť náklady, ktoré vznikajú odporcovi pre vlastnú potrebu.

41. Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania
ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

43. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 1 a 2 zákona
o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa§
370 a nasl. CMP.