Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315208939
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315208939.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r.
o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
advokátka, so sídlom Martinčekova č. 13, Bratislava, proti povinnému: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom L.
XX, N. S. O., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská

70, Bratislava, o vymoženie 660,24 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č. k. 10Er/398/2015-18 zo dňa 13. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil pomocou ust. § 36 ods. 1, 2, § 196 Exekučného poriadku a § 103, §
104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2, § 202 ods. 2, § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že lustráciou spisov po doručení žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na tunajšom

súde exekučné konanie pod spisovou značkou 15Er/1024/2010. Súd si preto nechal pripojiť konečné
rozhodnutie v predmetnej veci, v ktorej tunajší súd uznesením č. k. 15Er/1024/2010 - 55 zo dňa
16.11.2012 zastavil exekúciu, ktorá bola vedená na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške
660,24 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. č. k. WHC0110023 zo dňa 16.6.2010.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2010. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedených

skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia a
exekučné konanie zastavil, nakoľko v danom prípade tu existuje prekážka už rozhodnutej veci, pričom
ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podrobných dôvodoch odvolania oprávnený
namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia súd prvej
inštancie rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojim konaním odňal účastníkom konania
možnosť konať pred súdom a zároveň súd prvej inštancie pri posudzovaní vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Oprávnený zdôraznil, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd
rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len

dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia
zamietne. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu sp. zn.: 5ECdo 40/2013 a 7Cdo 108/2012 ako aj nauznesenie Ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 254/2012. Exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods.
4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné
na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať

zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne
rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale
predstavuje len proces. Zároveň poukazoval na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.

Preto týmto postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktorý je
chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté
o návrhu na vydanie poverenia.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), po

zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 355 C.s.p. a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 357 C.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako

vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 C.s.p. ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p.. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia

rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

9. Podľa § 243d Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru

2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 230 C.s.p., ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Ak Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez
ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach C.s.p., pretože
takýto záver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného

poriadku. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku
litispendencie v § 36 ods. 3, na čo poukázal oprávnený, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v
rozpore s cit. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie C.s.p.,
teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

13. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/1024/2010
medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. WHC0110023 zo dňa 16.6.2010, exekučný súd zastavil exekúciu, ktorá bola vedenána uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 660,24 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to
na základe rozhodcovského rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2013.

14. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví b)
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (1). Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) (2).

15. Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovaťnaplnenie,ktoréjeobjektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje

týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bol účastníkom konania oprávnený, a preto je oprávnenému dobre známy.

16. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu (resp. zamietol žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavil exekučné konanie) z dôvodu nedostatku
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o
ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú
istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k
zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré

však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku,
ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.

17. Pokiaľ ide o ostatné námietky oprávneného, tieto sú celkom zjavne nedôvodné, pretože napadnuté
rozhodnutie nebolo založené na dôvodoch, ktoré oprávnená v odvolaní namietla (exekučný súd

nepreskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky a právomoc rozhodcovského súdu). Odvolaciemu
súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnená podáva obdobné odvolania v konaniach, v
ktorých exekučné súdy po preskúmaní exekučného titulu dospeli k záveru, že tento je pre neplatnosť
rozhodcovskej doložky nulitný a ako exekučný titul nespôsobilý, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tento prípad však v preskúmavanej veci nešlo.

18. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19.Totouznesenieboloprijatépomeromhlasov3:0,čižejednomyseľne(§3ods.9poslednávetazákona

č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).