Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899493
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2508899493.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Kontrakting stavebné montáže,
spol. s r.o., Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 31 635 237, právne zastúpený Karkó s.r.o., Sad na
Studničkách 1029/32, Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: OMFA s.r.o., so sídlom Beethovenova
1798/16, Piešťany, IČO: 31 379 028, právne zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so

sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, o zaplatenie 17.303,66 eur s príslušenstvom, o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPiešťanyzodňa24.02.2015č.k.6Cb/19/2008-359,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušuje a vec vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 24.02.2015 č.k.
6Cb/19/2008-359 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.303,66 eur s úrokom z
omeškania vo výške 11,12 % ročne od 18.01.2002 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol s tým, že o
náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie s použitím ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 536 ods.
1, 2, 3, § 562 ods. 1, 2, § 502 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k
platnému uzavretiu zmluvy o dielo a to minimálne pre absenciu dohodu o podstatnej náležitosti zmluvy,
ktorou je dohoda o cene. Vzhľadom na to, že na základe vykonaného dokazovania neprichádza do

úvahy ani iný zmluvný vzťah medzi stranami sporu, potom plnenie žalobcu v prospech žalovaného a
to vykonaním sanačných prác na strešnej konštrukcii, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu, výška ktorého bola zistená znaleckým dokazovaním, keď vypracovaný znalecký posudok
považoval súd prvej inštancie za objektívny a z jeho záverov vychádzal pri rozhodovaní. Súd mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že pracovníci žalobcu v januári 2002 po havárii strešnej
konštrukcie výrobnej haly žalovaného v Drahovciach vykonávali práce v období od 05.01.2002 do

09.01.2002 a za týmto účelom boli do tohto objektu žalovaným, resp. jeho pracovníkmi vpúšťaný a to aj
s potrebným materiálom a vybavením, ktorého druh a množstvo žalobca listinnými dokladmi preukázal.
Z vyjadrenia žalobcu v konaní ohľadom priebehu rokovaní o uzavretí zmluvy o dielo v období decembra
2001 a januára 2002 ako aj ohľadom popisu a priebehu prác, ktoré právny predchodca žalobcu na
havarovanej strešnej konštrukcii žalovaného začiatkom januára 2002 vykonal, tvoria logicky presvedčivý
a vnútorne nerozporný celok. Súd prvej inštancie tvrdenia žalovaného ohľadom jeho straty dôvery voči

právnemu predchodcovi žalobcu z dôvodu, že v roku 1995 vykonával pre neho výstavbu predmetnej
haly,resp.strechy,ažetútovykonalnekvalitne,vdôsledkučohodošlokjejzrúteniuvroku2002,súničímnepodložené a nedôvodné, keď žalovaný nepreukázal ani netvrdil, že by si uplatňoval voči právnemu
predchodcovi žalobcu alebo žalobcovi akékoľvek vady z nekvalitne vykonaného diela. Súd prvej
inštancie vyhovel žalobe v časti istiny v celom rozsahu a v časti príslušenstva priznal úroky z omeškania

v zmysle § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.01.2004.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil v časti, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
17.303,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 11,12 % ročne od 18.01.2002 do zaplatenia, resp. zmenil

a zamietol žalobu v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v napadnutej časti za
vecne nesprávne, keď svojim postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a to z dôvodu,
že súd prekvapivo a nepredvídateľne rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, napriek tomu, že v celom kontradiktórnom konaní súd nekonal o vydaní bezdôvodného
obohatenia, žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by mu vzniklo akékoľvek bezdôvodne obohatenie voči
žalovanému, a preto súd prekročil návrh žalobcu, keď žaloba smerovala na zaplatenie plnenia zo zmluvy

o dielo, kde nebola dohodnutá cena. Súd prvej inštancie ani na pojednávaní dňa 08.12.2014 ani dňa
03.12.2015 postupom podľa § 118 ods. 2 O.s.p. nekonštatoval, že by si žalobca predmetnou žalobou
uplatnil voči žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia, teda je zrejmé, že dokazovanie nebolo
zamerané na bezdôvodne obohatenie, ale na zisťovanie dohody o cene a zaplatenia predmetnej faktúry,
ktorej doručenie žalovanému nemal súd za preukázané. Dokazovanie nebolo zamerané na zisťovanie

rozsahu bezdôvodného obohatenia, keď hodnota vykonaných prác nemôže byť považovaná za hodnotu
bezdôvodného obohatenia. Nič nenasvedčovalo tomu, že súd zisťuje bezdôvodne obohatenie, jeho
výšku, čo by bolo možné len znaleckým posudkom na určenie rozdielu hodnoty nehnuteľnosti pred
a po vykonaní investície do cudzej nehnuteľnosti (R 26/1975, s. 144). Súd vôbec neriešil pre prípad
vydania bezdôvodného obohatenia, kedy a akým úkonom mal žalobca vyzvať žalovaného na vydanie

bezdôvodnéhoobohateniavzmysle§563ods.3Občianskehozákonníka,keďtakátovýzvajezozákona
potrebná,inaknemôženastaťsplatnosťsumypožadovanejakobezdôvodneobohatenieatedažalovaný
by sa tak ani nemohol dostať do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, na ktoré vydanie ani
nebol nikdy vyzvaný a súd prvej inštancie napriek tomu zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy, ktorej
splatnosť nikdy nenastala, ako aj úroku z omeškania už odo dňa 18.01.2002, keď v tento deň nemal

žalovaný povinnosť nič platiť ani vydať žalobcovi.

4. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky nie je definovaná žiadna pohľadávka na vydanie
bezdôvodného obohatenia proti žalovanému. V prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok sa v kolónke
č. faktúry uvádza v riadku pri spoločnosti OMFA s.r.o. údaj 220001 ústna Zod, teda tam nie je

uvedená pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd neuznal existenciu pohľadávky z
neexistujúcej zmluvy o dielo, a preto ani žiadna suma nemohla byť voči žalovanému fakturovaná.
Pri postúpení pohľadávky musí byť písomne dostatočne špecifikovaná predmetná pohľadávka a to
uvedením jej právneho dôvodu, sumy i dlžníka, čo v tejto veci absentuje. V predmetnom spore ani nebol
preukázaný vlastník nehnuteľnosti, do ktorej žalobca údajne investoval. Súd v tomto smere nevykonal

žiadne dokazovanie, teda nebol zisťovaný a preukázaný subjekt, ktorého majetok by sa údajným
bezdôvodným obohatením mal zväčšiť. Takýmto subjektom nie je žalovaný. Ani v tomto ohľade žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a súd rozhodol bez dôkazov. V predmetnom konaní nebolo preukázané
ani investovanie do cudzej veci, ani hodnota bezdôvodného obohatenia, ani že by sa na úkor žalobcu
obohatil práve žalovaný. Súd preto rozhodol prekvapivo, neposkytol žalovanému možnosť vyjadriť sa

k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ktorý v rozsudku dal najavo, že vo veci posúdil
nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď samotný žalobca ani netvrdil ani
nenavrhol vykonať žiadne dôkazy potrebné na unesenie povinnosti skutkových tvrdení a povinnosti
označenia a predloženia dôkazov na preukázanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V
konaní obstaraný znalecký posudok neurčil rozdiel vo všeobecnej hodnote veci pred a po investícii do

cudzieho majetku, čo sa musí preukázať dokazovaním (R 26/1975-III, str. 144, rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 33Odo/477/2003, 33Odo/1184/2005). Doposiaľ ani nenastala splatnosť prípadného
bezdôvodného obohatenia podľa § 563 podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko splatnosť nastáva až
deň potom, kedy bol dlžník vyzvaný na plnenie. Vystavenie faktúry, ktorá naviac nikdy nebola doručená
žalovanému za údajne vykonané práce zo zmluvy o dielo, nie je možné považovať za výzvu na vydanie

bezdôvodného obohatenia.

5. Právny predchodca žalobcu podal žalobu predčasne, pretože ak by aj dlh existoval, nebol splatný,
pretože nebola doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď táto skutočnosť mávýznam aj z hľadiska premlčania celého dlhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto žalovaný
vzniesol námietku premlčania celej žalovanej sumy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza teda
z nesprávneho právneho posúdenia veci a to neaplikáciou ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka,

podľa ktorého zmluva o postúpení pohľadávok nikdy doteraz nenadobudla právnu účinnosť. Ak by súd
prvej inštancie aplikoval tieto ustanovenia zistil by, že na nadobudnutie účinnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu bol potrebný vklad zmluvy o postúpení
pohľadávok do zbierky listín príslušného súdu, ktorý vedie obchodný register a to z dôvodu, že jediným
spoločníkom a jediným zo zakladateľov žalobcu a zároveň osobou ovládajúcou pôvodného žalobcu je

tá istá fyzická osoba, ktorá bola zároveň predsedom predstavenstva pôvodného žalobcu a je konateľom
súčasného žalobcu a to Ing. Ivan Kolárik. Takýto vklad zmluvy do zbierky listín však podľa obsahu
zbierky listín terajšieho žalobcu ani právneho predchodcu žalobcu nebol vykonaný. Zmluva tak podľa
§ 59a Obchodného zákonníka nikdy nenadobudla účinnosť. Uloženie zmluvy do zbierky listín žalobcu
bolo potrebné z dôvodu v zmysle § 59a Obchodného zákonníka, pretože protihodnota (odplata) za
nadobudnutie pohľadávok bola vyššia ako 10 % základného imania žalobcu a podľa článku 4.2 zmluvy

o postúpení pohľadávok je odplata 13.303,30 eur a základné imanie žalobcu tvorí od 10.02.2010 vklad
34.000,- eur. Nenadobudnutie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno už konvalidovať,
pretože všetky pohľadávky (práva a záväzky) právneho predchodcu žalobcu zanikli, spolu so zánikom
právneho predchodcu žalobcu ako ich nositeľa spolu s výmazom z obchodného registra Okresného
súdu Žilina dňa 16.01.2014. V konaní žalovaný tvrdil neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

dňa 16.01.2014, 17.01.2014, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok nebola právne účinná a práva
aj záväzky zanikli so zánikom právneho subjektu, ktorý bol ich nositeľom. Teda ak by aj žalovaná
pohľadávka existovala, zanikla najneskôr dňa 16.01.2014 bez toho, aby bola správne účinne postúpená
na žalobcu. Pôvodný žalobca tak akékoľvek pohľadávky právne účinne nepostúpil na žalobcu do dňa
svojho zániku. Súd prvej inštancie nemohol posúdiť žalobcu ako aktívne vecne legitimovanú osobu

ani z dôvodu údajného oznámenia o postúpení pohľadávky pôvodným žalobcom žalovaného, pretože
k takémuto oznámeniu nedošlo a ani s takýmto oznámením zákon nespája hmotnoprávne účinky
postúpenia pohľadávky. Žalovaný v konaní tvrdil, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.08.2012, ktoré mala podpísať a zaslať spoločnosť KP recovery, k.s. (teda nie
žalobca). V konaní nebolo preukázané doručenie takéhoto oznámenia žalovanému, ani doručenie

takéhoto oznámenia z 01.08.2012 zásielkou danou na poštovú prepravu dňa 07.01.2013. Žalobca
doručenie preukazoval dokladmi, ktoré z časového hľadiska nesúvisia. Podací lístok zo dňa 07.01.2013
tak časovo ani vecne nesúvisí s listinou z 01.08.2012. Takú zásielku s oznámením postúpenia
pohľadávky žalovaný neobdržal. Okolnosť nepostúpenia pohľadávky (ak existuje) o ktorej súd konal,
je daná absolútnou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom ak je zmluva platná, tak

nenadobudla účinnosť v zmysle § 59a Obchodného zákonníka. Táto okolnosť je daná a známa,
pretože je preukázaná obsahom zbierky listín vedenej príslušným registrovým Okresným súdom Žilina.
Predložená zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje ani právny úkon žalobcu, že postúpené
pohľadávky touto zmluvou prijíma. Písomný právny úkon tak nie je dvojstranný v tomto ohľade.

6. Žalovaný ďalej namietal, že ak by aj údajná zmluva o postúpení pohľadávok bola platná, čo však
rozhodne popiera, nebola právnym úkonom uzavretým medzi pôvodným žalobcom a žalobcom, ale
medzi fyzickými osobami JUDr. H. F., PhD. a Ing. A. F., pretože z obsahu podpisovanej strany údajnej
zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že túto uzavreli a podpísali fyzické osoby, nie pôvodný žalobca
so žalobcom. Ak podpis písomného právneho úkonu nie je pripojený k napísanému alebo vytlačenému

obchodnému menu obchodnej spoločnosti, nemôže ísť o písomný právny úkon obchodnej spoločnosti,
ale s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôjde o právny úkon fyzickej osoby,
ktorej meno je pri podpise uvedené, a ktorá podpis na listine urobila. Pri podpise osôb JUDr. H. F. PhD.
a Ing. A. F. nie je jasné, za koho tieto osoby konali, a preto v zmysle § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platí, že konali za seba ako fyzické osoby.

7. Súd prvej inštancie nevykonal v konaní navrhnutý dôkaz doplnením dokazovania v zmysle
návrhu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 12.04.2006, ktorý z dôvodu výhrad
voči predloženému znaleckému posudku navrhol doplniť znalecké dokazovanie obhliadkou všetkých
väzníkov, ktoré sa rekonštruovali a po následnej obhliadke, aby podal znalec doplňujúci znalecký

posudok. Taktiež navrhol výsluch svedka Ing. E. R. J., v akom stave rozpracovanosti rekonštrukcie
strechy vstúpila spoločnosť STAVING & Co Piešťany na práce namiesto žalobcu (právneho predchodcu
žalobcu). Mal sa tak preukázať rozsah údajnej rozpracovanosti rekonštrukcie stavu diela, čím by sadal objektivizovať aj prípadný rozsah bezdôvodného obohatenia, ak by sa preukázali aj ostatné prvky
nároku.

8. Súd prvej inštancie prekročil návrh žalobcu, ktorý skutkové okolnosti bezdôvodného obohatenia v
podanej žalobe netvrdil, ani v konaní nepreukázal. Takýto postup súdu je nezlučiteľný so zásadou
spravodlivého súdneho konania a spôsobuje nepresvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia. Súd zároveň
znemožnil žalovanému vyjadriť sa relevantným spôsobom k tomu, ako sa vysporiadal s právnou
argumentáciou žalovaného, keď uvedený postup súdu je zároveň i odňatím práva konať pred súdom.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny, vydaný na základe riadne zistené skutkového stavu, preskúmateľný, zrozumiteľný, z
ktorého odôvodnenia je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec správne posúdil, a
preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na

náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Námietku nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu zo strany žalovaného považuje žalobca za nedôvodnú a účelovú, pretože
platnou a účinnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.07.2012 uzatvorenou medzi pôvodným
žalobcom, za ktorého konal a podpisoval správca konkurznej podstaty úpadcu a súčasným žalobcom,
za ktorého konal a podpisoval jeho konateľ Ing. Ivan Kolárik, pôvodný žalobca postúpil na súčasného

žalobcu okrem iného aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, ktorá je špecifikovaná v
zozname pohľadávok, ktorá špecifikácia tvorí prílohu k zmluve a to pod poradovým číslom 30 a to
titulom ústnej zmluvy o dielo a faktúry 220001 vo výške 521.290,- Sk s príslušenstvom so splatnosťou
17.01.2002. Postúpenie predmetnej pohľadávky správca konkurznej podstaty pôvodného žalobcu
oznámil žalovanému listom zo dňa 01.08.2012, ktorý následne v priebehu konania predložil žalobca

Okresnému súdu Piešťany spolu s podacím lístkom o zaslaní listu prostredníctvom poštového podniku
žalovanému. Uznesením zo dňa 10.06.2013 č.k. 6cb/19/2008-313, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
06.08.2013, súd prvej inštancie považujúc za splnené zákonné podmienky na zmenu účastníka konania
na základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.07.2012, pripustil vstup žalobcu do
tohto konania namiesto pôvodného žalobcu, keď žalovaný sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal, preto

žalobca považuje námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie za nedôvodnú.

10. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, že by zo strany právneho predchodcu žalobcu boli
vykonané práce na jeho objekte a v priebehu konania viackrát menil procesnú obranu navzájom si
odporujúcimi a ničím nepodloženými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalovaný popiera akúkoľvek

dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rozsahu o rozsahu, spôsobe a cene
poskytnutého plnenia, žalobca sa snažil poukázať na zásadnú skutočnosť a to, že žalovaný prijal od
právnehopredchodcužalobcuplnenie,pričomzatotoplnenieneposkytolžalobcovi,resp.jehoprávnemu
predchodcovi žiadne protiplnenie, a preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a námietky
uvádzané žalovaným v odvolaní nemôžu obstáť.

11. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie 21.04.2015 označené ako predloženie listinných
dôkazov k odvolaniu žalovaného zo dňa 11.03.2015 uviedol, že predkladá súdu potvrdenie Okresného
súdu Žilina zo dňa 20.03.2015 značka NCOR 272/2015 ohľadom spoločnosti KONTRAKTING
STAVEBNÉMATERIÁLY,a.s.spis.zn.Sa/10116/L,potvrdenieOkresnéhosúduŽilinazodňa20.03.2015

značka NCOR 272/2015 ohľadom spoločnosti Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o. spis. zn.
Sro/2834/L, ktorými preukazuje, že ku dňu 20.03.2015 nebola ani pri jednej z vyššie uvedených
obchodných spoločností do zbierky listín Okresného súdu Žilina uložená listina - Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 25.07.2012 uzavretá medzi spoločnosťou KONTRAKTING STAVEBNÉ MATERIÁLY,
a.s.akopostupcomaspoločnosťouKontraktingstavebnémontáže,spol.sr.o.akopostupníkom,pretože

jediným spoločníkom a jedným zo zakladateľov žalobcu a zároveň osobou ovládajúcou pôvodného
žalobcu je tá istá fyzická osoba, ktorá bola zároveň predsedom predstavenstva pôvodného žalobcu a je
konateľom súčasného žalobcu a to Ing. Ivan Kolárik, bol takýto vklad zmluvy do zbierky listín potrebný.
Zmluva o postúpení pohľadávok tak podľa § 59a Obchodného zákonníka nikdy nenadobudla právnu
účinnosť.

12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.08.2016 totožne ako v predchádzajúcom
vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.06.2013 č.k. 6Cb/19/2008-313 pripustil
vstup žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu, voči ktorému rozhodnutiu nepodal opravnýprostriedok, keď súd prvej inštancie sa námietkou žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej
legitimáciesúčasnéhožalobcuvkonanípodrobnezaoberal,apretojupovažujezanedôvodnúaúčelovú.
Rovnako ako v predchádzajúcom vyjadrení skonštatoval, že čo sa týka merita veci, zotrváva na svojich

predchádzajúcich vyjadreniach a prednesoch, keď v konaní bolo dostatočne preukázané, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému plnenie, ktoré žalovaný prijal, avšak odmietol zaň zaplatiť.
Ďalej považoval námietku, že súd prvej inštancie rozhodol prekvapivo a nepredvídateľne za nedôvodnú,
keď žiadna zo strán sporu nie je povinná učiniť právnu kvalifikáciu svojho nároku, pretože právne
posúdenie prislúcha súdu, keď súd ani nie je viazaný právnym posúdením veci stranami sporu a teda

žalovanému nemohla byť odňatá možnosť konať pred súdom.

13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1

písm. b), e), f), h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku
čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti s použitím § 389 ods.

1 písm. b), c) C.s.p. zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy
uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty
základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva

nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak
je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva
spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

Podľa § 59a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote

dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie
spoločnosti.

Podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj
na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom

spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo
spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10%
hodnoty základného imania.

16. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo

prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, mohol žalobca alebo ten, na koho boli tieto práva
alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho
účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Podľa
ust. § 92 ods.2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na zmenu účastníkov
konania na strane žalobcu, súd vyhovel návrhu, ak sa preukázalo, že po začatí konania nastala právna

skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasil ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu; súhlas
žalovaného alebo toho, kto mal vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžadovala. Podľa § 524 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe písomného návrhu (č.l. 293) žalobcu
vydal dňa 10.6.2013 uznesenie č.k. 6Cb/19/2008-313, ktorým pripustil vystúpenie pôvodného žalobcu
KONTRAKTING STAVEBNÉ MATERIÁLY, a.s. z konania a aby do konania ako žalobca vstúpila
spoločnosť Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., IČO: 31635237 a to z titulu zmluvy o postúpenípohľadávky zo dňa 25.7.2012 (č. l. 307), ktorou pôvodný žalobca ako postupca, postúpil na nového
žalobcu ako postupníka, svoje splatné pohľadávky voči dlžníkom (článok 3. zmluvy). Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 6.8.2013.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie o zámene účastníka konania na strane žalobcu
právoplatne rozhodol, a to s poukazom na postúpenie pohľadávky pôvodného žalobcu novému
žalobcovi, vykonaného zmluvou zo dňa 25.7.2012. Nový, t. j. súčasný žalobca, ako nový veriteľ
postúpených pohľadávok, sa tak právoplatne stal účastníkom konania, čo však neznamená, že by v

závere súdneho konania nemohla byť posúdená jeho aktívna vecná legitimácia, avšak nie na už raz
posúdenom právnom základe - zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú súd prvého stupňa právoplatne
vyhodnotil za spôsobilý titul zámeny účastníka na strane žalobcu.

18. Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má
ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca

bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva, rieši súd až v samom
závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie
účastníkov konania. Preskúmavanie aktívnej vecnej legitimácie (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

v konaní je dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie pri riešení otázky, či
bol žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný vôbec neodôvodnil, ako dospel k záveru, že žalovaná
pohľadávka skutočne prešla na žalobcu ako postupníka, keď z odôvodnenia nie je zrejmé, či súd prvej

inštancie skúmal, či bol potrebný vklad predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok do zbierky listín
príslušného súdu, ktorý vedie obchodný register v zmysle citovaného ust. § 59a Obchodného zákonníka,
teda či predmetná zmluva o postúpení pohľadávok nadobudla účinnosť. Odvolací súd sa nestotožňuje
s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná tým, že
považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú. Otázku aktívnej vecnej legitimácie je nutné skúmať

aj z hľadiska, či na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.7.2012, skutočne na žalobcu
ako postupníka prešla aj žalovaná pohľadávka. Bez vyriešenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie
je možné rozhodovať v merite veci.

20. I napriek tomu, že odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov,

považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že predmetné
rozhodnutie je prekvapivé, nakoľko žalobca resp. právny predchodca žalobcu si uplatnili nároky zo
zmluvy o dielo, keď v priebehu celého konania nebolo vykonané dokazovanie na preukázanie vydania
bezdôvodného obohatenia, keď súd prvej inštancie ani na pojednávaní pri konštatovaní v zmysle
§ 118 ods. 2 O.s.p. neuviedol, že by mal za sporné nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

a jeho výšku, keď v konaní ani nebolo vykonané dokazovanie za účelom zistenia, či bol žalovaný
vyzvaný v zmysle § 563 ods. 3 Občianskeho zákonníka na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo má
podstatný vplyv na začatie premlčacej doby. Taktiež znalecký posudok nebol vyhotovený za účelom
preukázania výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá sa môže určovať pri investíciách do nehnuteľnosti
prostredníctvom určenia rozdielu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred a po vykonaní investície do

cudzej nehnuteľností, keď rovnako nebolo skúmané v konaní, koho vlastníctvom bola nehnuteľnosť, do
ktorej mali byť vynakladané investície právnym predchodcom žalobcu.

21. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a
nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi

závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

22.PodľanálezuÚstavnéhosúduI.US26/94obsahprávanasúdnuochranuuvedenývčlánku46odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo

ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

23. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého
rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

24. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v
dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

25. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než
súd prvej inštancie, porušil by právo strán sporu na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať
správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť
vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy.

26. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, preto

odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v prvom rade posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
v prípade potreby doplniť dokazovanie pre účely posúdenia účinnosti predmetnej zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 25.7.2012, pričom musí postupovať v smere vyplývajúcom z odôvodnenia
odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

28. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie

ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

29. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).