Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811205989
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7811205989.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne P. U., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. U.,
N. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá
26, proti žalovanej v 1. rade G. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. N.Ň., X. X G. Ž. T. X. N. S. X., Q.. XX.
X. XXXX, U. T. N., X. X, zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom so sídlom v Rožňave,

Hviezdoslavova 4, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o nároku na náhradu trov konania, o
odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/106/2011-242 zo 04. 11. 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovaným plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") uznesením označeným v záhlaví
priznal žalobkyni proti žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 18. 03. 2015 v spore rozhodol rozsudkom č. k.
10C/106/2011-207,vktoromuložilžalovanejv1.radeažalovanémuv2.rade povinnosťstrpieťvýstavbu

plota žalobkyňou na parcele KNC č. XXX - M. R. G. Q. K. T. XXX J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie U.Q., v časti bodov XXX, XX G. XXX prílohy č. 6 vytyčovacieho náčrtu znaleckého
posudku znalca Ing. Ladislava Tichého č. 11/2012. Zároveň uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému
v 2. rade povinnosť vypratať pozemok a odstrániť všetky veci a stavby vo vlastníctve žalovanej v 1.
rade a žalovaného v 2. rade, označený ako KNC č. XXX - M. R. G. Q.Á. K. T. XXX J., zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U., v časti označenej v prílohe č. 6 vytyčovacieho náčrtu pod

č. XXX, XX G. XXX a ohraničenej rodinným domom žalobkyne súpisné číslo XXX, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U., nachádzajúceho sa na parcele č. KNC č. XXX - M. R. G. Q.
K. T.J. XXX J., v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

3. Proti hore uvedenému rozsudku podali žalovaní odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v

Košiciach rozsudkom zo dňa 25. 08. 2016 č.k. 3Co/417/2015-229 a to tak, že potvrdil rozsudok
a priznal žalobkyni proti žalovaným plnú náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28. 09. 2016.

4. Nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol pred rozhodnutím odvolacieho súdu o náhrade trov konania,
v zmysle citovaných ustanovení § 251, 255 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“

účinných od 01. 07. 2016), napadnutým uznesením rozhodol o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na náhradu trov konania vychádzal z pomeruúspechu strán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie a konštatoval (100 % pomer) plný úspech
žalobkyne voči žalovaným, a to s poukazom aj na rozhodnutie odvolacieho súdu. Pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania skúmal naplnenie predpokladov v zmysle § 257 CSP a dospel k záveru,

že z obsahu spisu a okolností sporu nevyplývajú okolnosti, na základe ktorých by súd nepriznal žalobkyni
náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote (včas) podali odvolanie žalovaní. Uviedli, že súd vo veci neskúmal,
či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom napadnuté uznesenie bolo

vydané mimo pojednávania, o čom strany nemali vedomosť a nemohli v tomto smere ani produkovať
dôkazy. Sú dôchodcovia a okrem dôchodku nemajú žiadny príjem s tým, že výška ich dôchodku činí
necelých 270 eur, resp. 430 eur a majú aj zdravotné problémy, s čím sú spojené ich výdavky na lieky.
Ďalej konkrétne opisovali svoje zdravotné problémy. Dodali, že predmetom sporu bola určovania žaloba,
keďže medzi stranami bola spodná hranica medzi susediacimi parcelami, a preto bolo v záujme oboch
strán vyriešenie tejto otázky. Mali za to, že v ich prípade do úvahy prichádza aplikácia ust. § 257 CSP.

Navrhovali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a priznal im právo na náhradu trov konania,
alternatívne navrhovali rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaných uviedla, že odvolanie žalovaných je účelové, keďže sa od počiatku
snažila so žalovanými mimosúdne dohodnúť a využila pomoc aj Obecného úradu U. v zmysle ust. § 5

OZ, na čo bola zo strany žalovaných viackrát vulgárne verbálne napadaná, pričom správanie žalovaných
sa odzrkadlilo taktiež na jej zdravotnom stave. Uviedla, že od roku 2009 je invalidnou dôchodkyňou a jej
príjem činí 420,10 eur a keďže má zdravotné problémy, ktoré bližšie konkretizovala, má taktiež zvýšené
výdavky spojených s úhradou liekov. Podotkla, že významnými predpokladmi z hľadiska aplikácia § 257
sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania,

pričom vždy musí ísť o prípad zodpovedajúci osobitným okolnostiam konkrétneho sporu, s odkazom
na jeho výnimočný charakter. Preto nemožno od nej žiadať, aby si vzniknuté náklady hradila sama.
Navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

7.Žalovanívovyjadreníkvyjadreniužalobkynenesúhlasilisňoutvrdenýmiskutočnosťamiapoukazovali

na jej neochotu sa mimosúdne vo veci dohodnúť, a to aj s poukazom na skutočnosti, ktoré uvádzala v
podanom vyjadrení k ich odvolaniu.

8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadrila.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07.
2016, ďalej len "CSP"), prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných nie je dôvodné.

10. Žalovaní podali proti napadnutému uzneseniu odvolanie už za účinnosti Civilného sporového
poriadku, t.j. v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 01. 07. 2016.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. S účinnosťou od 01. 07. 2016 Civilný sporový poriadok upustil od doterajšej koncepcie uplatňovania
si nároku na náhradu trov konania, s cieľom zjednodušiť a zhospodárniť inštitút rozhodovania o náhrade
trov konania. Preto o nároku na náhradu trov konania od 01. 07. 2016 súd rozhodne aj bez návrhu, a
to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. rozhodovanie o trovách konania podľa doterajšej právnej
úpravy prebieha v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na

náhradu trov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením.14. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje sudca podľa zásad o náhrade trov konania (v zmysle §
255 CSP a § 256 CSP) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. Proti
tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Až po tom, ako je vec právoplatne skončená a je právoplatne

rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, až vtedy rozhoduje súdny úradník osobitným uznesením
ovýškenáhradytrovkonania,pričomvychádzazprávoplatnéhorozhodnutiasudcuvkonanípredsúdom
prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, keďže ustanovenia o trovách konania platia rovnako pred
súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím konaním. Treba uviesť, že proti rozhodnutiu súdneho
úradníka, ktorý vyčíslil vo svojom rozhodnutí výšku náhrady trov konania je prípustná zase sťažnosť

v zmysle § 239 CSP, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie a to tak, že ak nie je sťažnosť dôvodná,
sťažnosťzamietne,akjesťažnosťdôvodná,napadnutéuzneseniezrušíalebozmení.Vprípadezrušenia
uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu súdu prvej inštancie.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, že vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 03. 2015 č.k.

10C/106/2011-207 v tom znení, že uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť strpieť
výstavbu plota žalobkyňou na parcele KNC č. XXX - M. R. G. Q. K. T. XXX m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U., T. Č. U. XXX, XX G. XXX R. Č.. X vytyčovacieho náčrtu
znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Tichého č. 11/2012 a zároveň uložil žalovanej v 1. rade
a žalovanému v 2. rade povinnosť vypratať pozemok a odstrániť všetky veci a stavby vo vlastníctve

žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, označený ako KNC č. XXX - M. R. G. Q. K. T. XXX J., M. Q. S.
T. Č.. XXX, X. Ú. U., v časti označenej v prílohe č. X T. Q. R. Č.. XXX, XX G. XXX a ohraničenej rodinným
domom žalobkyne súpisné č. XXX, M. Q. S. T. Č.. XXX, X. Ú. U., nachádzajúceho sa na parcele č. X.
XXX, M. R. G. Q. K. T. XXX J., do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Teda žalobe žalobkyne vyhovel.
Nakoľko žalovaní podali proti napadnutému rozsudku odvolanie, Krajský súd v Košiciach rozsudkom

zo dňa 25. 08. 2016 č.k. 3Co/417/2015-229 potvrdil rozsudok a priznal žalobkyni proti žalovaným
plnú náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd rozhodoval už po 01. 07. 2016, t.j. už za
účinnosti CSP, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP a vychádzal z toho, že úspešná žalobkyňa v odvolacom
konaní má nárok na plnú náhradu trov konania, keďže neúspešní žalovaní nemajú nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Uviedol, že o výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Treba dodať, že súd prvej inštancie neaplikoval v napadnutom
uznesení ust. § 257 CSP z dôvodu, že nevzhliadol zákonné predpoklady pre jeho dôvodnú aplikáciu,
nakoľko od 01. 07. 2016 účinná úprava v ust. § 257 CSP. ktorá nahradila úpravu v ust. § 150 O.s.p., v
prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa zaviedla, že súd musí rozhodnúť o nepriznaní

náhrady trov konania, kým v minulosti len mohol. Treba podotknúť, že odvolací súd neaplikoval ust. §
257 CSP vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí 3Co/417/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.
09. 2016, nakoľko rovnako mal za to, že v danom spore neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257 CSP.

16. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím ale rozhodoval o nároku na náhradu trov konania

vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže vo svojom rozhodnutí č.k. 10C/106/2011-207
zo dňa 18. 03. 2015 o trovách konania nerozhodoval. V čase jeho rozhodnutia bolo účinné zákonné
ustanovenie v tom znení, že v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 veta prvá O.s.p.). Nakoľko od 01. 07.

2016 došlo k novej úprave rozhodovania o trovách konania, táto zákonná úprava bola z ustanovení CSP
vypustená. Vzhľadom na to, že o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bol povinný odvolací
súd rozhodnúť, a to aj pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o tomto nároku v zmysle § 262 ods. 1
CSP, keďže išlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo, súd prvej inštancie napadnutým uznesením
rozhodol o nároku na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie v zmysle § 262 ods.

1, § 251 CSP a § 255 CSP za dôvodného nevzhliadnutia naplnenia predpokladov v zmysle § 257 CSP,
čo podľa odvolacieho súdu nemôže zmeniť ani odvolanie žalovaných.

17. Odvolací súd pripomína, že nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len vo
výnimočných prípadoch a do 30.6.2016 bolo upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že od 1.7.2016

je potrebné túto otázku posudzovať v zmysle § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa
tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo
v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu
tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inakprislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho

sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak
patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej
majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej

praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.

18. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nárokunanáhradutrovkonaniaexoffo.Zúradnejpovinnostipretomusískúmaťajprípadné(ne)splnenie

podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

19. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie ex offo skúmal naplnenie
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257, keďže to uviedol v bode 7 posledná veta
odôvodnenia napadnutého uznesenia v tom znení, že skúmaním spisového materiálu a okolnosti

prípadu dospel k záveru, že podmienky stanovené v § 257 CSP naplnené neboli, teda neexistujú
výnimočné okolnosti, na základe ktorých by nepriznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania, s
odkazom na ktorú má nárok podľa odvolacieho súdu v zmysle § 255 CSP z dôvodu jej 100 % úspechu,
t.j. plného úspechu vo veci vychádzajúc z právoplatného rozhodnutia vo veci. Teda z konštatovania súdu
prvejinštanciejednoznačnevyplýva,žezospisovéhomateriáludodobyrozhodnutiasúduprvejinštancie

o nároku na náhradu trov konania vzniknutých v konaní na súde prvej inštancie, neboli zrejmé dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a teda v danej veci nemožno hovoriť o výnimočnosti
prípadu, a to s prihliadnutím aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu
pri zohľadnení aj predmetu daného sporu, pričom o nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje aj
uznesením od 1. 7. 2016 v zmysle ust. § 234 ods. 1 CSP a to vtedy, ak nerozhoduje vo veci samej a

neprichádza do úvahy postup v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

20. Odvolací súd uvádza, že aj keď žalovaní v podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu
poukazovali na svoje zlé majetkové pomery, keďže sú invalidní dôchodcovia s dôchodkom necelých 270
eur, resp. 470 eur, pričom majú zdravotné problémy, s čím sú spojené ich výdavky, treba podotknúť,

že v takejto situácii je aj žalobkyňa, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 420,10 eur
mesačne a jej výdavky sú taktiež spojené so zvýšenými poplatkami za lieky. Keďže zlé finančné pomery
sú na oboch stranách sporu, nebolo by na mieste, aby súd nepriznal úspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí v konaní úspech nemali, berúc do úvahy aj jej snahu sa
mimosúdne so žalovanými dohodnúť (viď žalobu na č.l. 1,2 spisu), čo žalovaní kategoricky počas celého

priebehu konania odmietali. Preto podľa odvolacieho súdu v danej veci nie sú naplnené predpoklady
v zmysle ust. § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni, keďže v konaní je
potrebné aplikáciu ust. § 257 CSP posudzovať aj z hľadiska okolností prejednávanej veci, so zreteľom
na okolnosti u strán sporu, a teda aj z ich postoja počas priebehu konania (viď uznesenie NS SR z 18.
01. 2012 sp. zn. 6MCdo 5/2011) v tom znení, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 ust. § 257 CSP)

neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi stranami sporu, ale k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé,abyten,ktodôvodnebránilsvojeporušenéaleboohrozenéprávaaleboprávomchránené
záujmy, nezískal náhradu trov, ktoré v tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutiu súdu, podľa ktorého
ten, kto v konaní napokon uspel, neznášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán

sporu v priebehu konania, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod., pričom treba apelovať aj na to, že
samotná skutočnosť oslobodenia od súdneho poplatku nezakladá dôvod pre použitie ust. § 150 O.s.p.
(od 1. 7. 2016)(viď uznesenie NS SR z 31. 03. 2010 sp. zn. 1MObdo V/19/2008).

21. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v

zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznalplný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v odvolacom konaní. S
poukazom na hore uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania,
odvolací súd nevzhliadol naplnenie predpokladov v zmysle § 257 CSP.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).