Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201307
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201307.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Vydavateľstvo
DELFÍN s.r.o., Košice, so sídlom Košice, Mlynská 2, právneho zastúpeného Mgr. Ľudovítom Pavelom,
advokátom, so sídlom Košice, Mlynská 2, proti žalovanému Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré
mesto, Hviezdoslavova 7, Košice, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 10.06.2015 č.k.

A/2015/14297-03/I/KRA, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 18.11.2015 doručenú osobne krajskému súdu 20.11.2015 navrhol, aby krajský súd

zrušil rozhodnutie žalovaného z 10.06.2015 č. A/2015/14297-03/I/KRA a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že uvedeným rozhodnutím žalovaný povolil užívanie stavby „Reštaurácia PRIMI,
Kováčska 2, Košice“ na účely prevádzky na pozemku parc.č. XXX v katastrálnom území E. G.,
nachádzajúci sa v pamiatkovo chránenom území Mesta Košice pre navrhovateľa GASTRONIX s.r.o.,

Einsteinova 23, Bratislava.

3. Žalobca v žalobe v žalobe uviedol, že o vydaní kolaudačného rozhodnutia sa dozvedel až z
rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto zo dňa 19.08.2015 č. A/2015/15848-05/I/
KOS a na jeho žiadosť mu kolaudačné rozhodnutie bolo doručené dňa 23.09.2015. Žalobca sa výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti bytového domu, ktorý je postavený na parcele bezprostredne susediacej so

budovousosúp.č.XXXpostavenou naparceleč.XXXevidovanejnaLVč.XXXXpretotožnékatastrálne
územie, v rámci ktorého bola uskutočnená stavba reštaurácie.

4. V 15-dňovej lehoty od doručenia kolaudačného rozhodnutia žalobca podal odvolanie, ktoré žalovaný
vybavil oznámením zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého odvolanie podané žalobcom nie je prípustné
z dôvodu, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania. Pretože žalobca bol rozhodnutím

žalovaného zo dňa 10.06.2015 č. konania A/2015/14297-03/I/KRA ukrátený na svojich právach podáva
proti nemu žalobu za preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p.

5. V žalobe ďalej uviedol, že o uskutočňovaní stavby sa dozvedel až dňa 23.04.2015, keď po
dôkladnejšom preskúmaní zistil, že časť stavby reštaurácie - konkrétne konštrukcia vzduchotechniky je
upevnená o múr bytového domu, a to bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu ako vlastníka bytového domu.

Pretože jeho ďalšie opatrenia, a to sťažnosť na to, že nebol prizvaný do stavebného konania, a žiadosť
o odstránenie konštrukcie vzduchotechniky neboli úspešné, podal dňa 12.06.2015 návrh na obnovukonania spolu so žiadosťou o odstránenie stavby a návrhom na vydanie predbežného opatrenia podľa
ustanovenia § 62 ods.1 písm.c) Správneho poriadku. Žalobca tento návrh rozhodnutím z 19.08.2015
zamietol s odôvodnením, že podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní nemal byť

žalobcaposudzovanoustavboureštauráciedotknutýastavebníkuskutočnilstavbureštaurácievrozpore
s touto projektovou dokumentáciou.

6. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný vo výzve na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie
zmeny stavby z 28.08.2015 uviedol, že po vykonaní štátneho stavebného dohľadu dňa 21.05.2015 a

opakovaného prejednania veci v dňoch 04.06.2015 a 10.07.2015 zistil, že stavebník uskutočnil stavbu v
rozpore s projektovou dokumentáciou a neoprávnene zasiahol do nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu
a zároveň vyzval stavebníka na predloženie projektu skutkového stavu stavby a súhlasu žalobcu
ako vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Žalobca na túto skutočnosť upozorňoval už podaním zo dňa
11.05.2015 a na miestnom šetrení dňa 21.05.2015, teda ešte pred vydaním kolaudačného rozhodnutia.
Žalovaný teda konal v rozpore s ustanovením § 3 ods.1, 5, § 32 ods.1, § 46 Správneho poriadku, § 81

ods.1 Stavebného zákona, § 81 ods.1 Stavebného zákona, § 123 Občianskeho zákonníka.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 11.02.2016 uviedol, že dňa 11.02.2015 bolo vydané stavebné
povolenie č. A/2015/07929-05/I/KRA na stavbu „Reštaurácia PRIMI, Kováčska 2, Košice“ na pozemku
parc.č. XXX v kat. území E. G. pre stavebníka GASTRONIX s.r.o., Einsteinova 23, Bratislava, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2015. Po dokončení stavby žiadateľ podal návrh na kolaudáciu s
požadovanými prílohami a zaplatil správny poplatok, preto stavebný úrad bol povinný viesť kolaudačné
konanie. Okruh účastníkov kolaudačného konania bol určený podľa § 78 ods.1 Stavebného zákona.
Vlastník susednej stavby nie je, a ani nemá byť účastníkom kolaudačného konania.

8. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní zistil, že stavba je užívania schopná a nezistil také nedostatky,
ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia a spôsobili by nevydanie kolaudačného rozhodnutia.

9. Projekt navrhovanej stavby, tak ako bol overený v stavebnom konaní, riešil stavebné úpravy v
existujúcej budove Kováčska 2, Košice, na B.. U. a v časti B.. U. v novej dispozícii za účelom

zriadenia reštaurácie. Zo žiadnej grafickej ani textovej časti projektovej dokumentácie nevyplývalo, že
by povolenou stavbou malo dôjsť k akémukoľvek zásahu do vlastníckeho práva vlastníka susednej
nehnuteľnosti. Projektová dokumentácia neobsahovala žiadnu zmienku o upevnené konštrukcie
vzduchotechniky o múr susedného bytového domu. Stavebný úrad určoval v stavebnom konaní okruh
účastníkov konania po preštudovaní projektovej dokumentácie, z ktorej vychádzal, a preto dôvodne

nezahrnul žalobcu ako vlastníka susednej nehnuteľnosti do okruhu účastníkov stavebného konania.

10. Žalovaný ďalej konštatoval, že pri určovaní okruhu účastníkov konania vzhľadom na predložené
podklady, najmä projektovú dokumentáciu nepochybil. Ak by bola stavba zrealizovaná v súlade s
predloženou a overenou projektovou dokumentáciou, nedošlo by k žiadnemu priamemu zásahu do

vlastníckeho práva žalobcu, teda nebol dôvod zahrnúť vlastníka susednej nehnuteľnosti (žalobcu) do
okruhu účastníkov stavebného konania.

11. K zásahu do vlastníckeho práva - upevneniu konštrukcie vzduchotechniky o múr susednej
nehnuteľnosti došlo realizáciou stavby v rozpore s overenou projektovou dokumentáciou. Rozsah tohto

zásahu do vlastníckeho práva a či k nemu došlo, bol predmetom zisťovania na štátnom stavebnom
dohľade.

12. Konkrétne bolo zistené, že podľa právoplatného stavebného povolenia hlavica VZT zariadenia mala
byť zrealizovaná na kóte +12,850 od kóty +0,00, ktorá je na úrovni prízemia (I. NP). Stavebník skutočne

zrealizoval vyústenie hlavice VZT na kótu +13,650, t.j. o 0,8 m vyššie ako bolo navrhnuté v stavebnom
povolení. Zároveň v zmysle citovaného stavebného povolenia VZT zariadenie malo byť kotvené do
vlastnej budovy. Stavebník skutočne ukotvil oceľovú konštrukciu pre VZT potrubie nielen do vlastnej
budovy, ale aj do parcelačného múru, čo nevyplývalo z projektovej dokumentácie overenej v stavebnom
konaní.

13. Na základe výzvy stavebného úradu stavebník predložil protokol o meraní imisií technologického
hlukuvzduchotechnickéhozariadenia,vzhľadomnabytovýdomnapozemkuparc.č.XXXvkatastrálnom
území E. G. s vyhovujúcim výsledkom a návrh technického opatrenia riešiace jeho ukotveniepožadovanej zvýšenej hlavice VZT do vlastnej budovy. Navýšenie VZT o 0,8 m je samo o sebe drobnou
odchýlkou akceptovateľnou v kolaudačnom konaní.

14. Ukotvenie oceľovej kontrukcie pre VZT do susednej budovy je v súčasnosti jediným dôvodom
konania o dodatočnom povolení stavby, ktorého účastníkom bude žalobca. Stavebný úrad vyzval
stavebníka na predloženie podkladov ku konaniu o dodatočnom povolení stavby.

15. Stavebník predložil stavebnému úradu doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v

rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi v zmysle §
88a ods.1 Stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu vyzval stavebníka, aby v určenej lehote 30 dní
odo dňa doručenia výzvy predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby s predpísanými dokladmi
podľa vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Ak
stavebník nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby s projektovou dokumentáciou v určenej
lehote, stavebný úrad bude postupovať v zmysle stavebného zákona, nariadi odstránenie stavby. Ak

vlastník stavby predloží požadované podklady s výnimkou súhlasu vlastníka dotknutej nehnuteľnosti
Vydavateľstva DELFÍN s.r.o., stavebný úrad vykoná konanie a pokúsi o dohodu účastníkov v prípade ak
nedôjde s zmieru, odkáže žalobcu na súd a konanie preruší, pretože o občiansko-právnych námietkach
nie je príslušný rozhodovať.

16. Ukotvenie oceľovej konštrukcie pre VZT do susednej budovy skrutkami je v súčasnosti jediným
dôvodom konania o dodatočnom povolení stavby, pretože tým stavebník zasiahol do vlastníckeho
práva vlastníka susednej nehnuteľnosti. Tento zásah nebol stavebným úradom povolený. Ukotvenie
do susednej nehnuteľnosti bolo viditeľné iba z múru terasy nehnuteľnosti žalobcu pri pohľade dolu,
resp. vylezením na oceľovú konštrukciu VZT. Nebolo viditeľné samotnou bežnou ohliadkou. Skrutky

boli stavebníkom čiastočne odpílené. Ďalšou možnosťou, ktorá môže nastať, je, že skrutky budú úplné
odstránené a susedná stavba bude vrátená do pôvodného stavu, v dôsledku čoho by odpadol dôvod
konania o dodatočnom povolení stavby.

17. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na

konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba.

19. Podľa § 177 ods.1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu

verejnej správy.

20. Podľa § 3 ods.1 písm.b) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie
rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa

osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

21. Podľa § 3 ods.1 písm.c) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie opatrením
orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým

sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté.

22. Podľa § 7 písm.a) Správneho súdneho poriadku správne súdy nepreskúmavané právoplatné
rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich

právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora,
zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.23. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku bolo možné žiadať súd, aby
preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdila, že bola na svojich právach ukrátená (§ 247 ods.1 O.s.p.).

24. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods.2 O.s.p.).

25. Podľa § 244 ods.3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

26. Z obsahu spisu súd zistil, že žaloba žalobcu bola podaná proti rozhodnutiu vydaného v kolaudačnom
konaní, ktorým bolo stavebníkovi povolené užívať stavbu (Reštaurácia PRIMI, Kováčska 2, Košice). Ide
o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému je prípustné odvolanie.

27. Žalobca po doručení tohto rozhodnutia (na jeho žiadosť zo dňa 11.09.2015) podal proti

nemu odvolanie zo dňa 28.09.2015. Žalovaný listom z 20.10.2015 č. A/2015/14297-08/I na toto
odvolanie žalobcovi odpovedal, že nakoľko nebol účastníkom kolaudačného konania, jeho odvolanie
je neprípustné. Konštatoval, že v predmetnej veci bolo právoplatne rozhodnuté a poskytol žalobcovi
poučenie o možnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku.

28. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05.10.2011 okrem iného vyplýva, že správne
súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana
nastupuje až v okamžiku, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci
správnehokonania(uplatnenímprípustnýchriadnychopravnýchprostriedkov).Zavyčerpanieopravných
prostriedkovtrebapovažovaťažrozhodnutieonichvrámcidruhostupňovéhokonania,ktoréužspravidla

možno napadnúť žalobou podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

29. Súd z obsahu zistil, že žalobca žiadal, aby súd preskúmal prvostupňové správne rozhodnutie.
Odvolanie, ktoré podal po doručení tohto rozhodnutia, žalovaný nepredložil odvolaciemu orgánu na
rozhodnutie, ale listom z 20.10.2015 oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie je neprípustné.

30. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Stavebný zákon ak nie je výslovne
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 58 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje

inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

31. Z uvedeného vyplýva, že o odvolaní žalobcu doteraz nerozhodol odvolací orgán a žaloba smeruje
proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktoré vzhľadom na to, že zákon proti nemu pripúšťa

opravný prostriedok, nemôže byť predmetom súdneho preskúmavania. V danom prípade ide o taký
nedostatok konania, ktorý nie je možné odstrániť. Preto súd podľa § 99 písm.d) Správneho súdneho
poriadkukonaniezastavil.Žalobcajeoprávnenýdožadovaťsazákonnýmiprostriedkamitoho,abyojeho
odvolaní rozhodol odvolací orgán, a že toto rozhodnutie môže byť predmetom súdneho preskúmavania.

32. Podľa § 170 písm.b) Správneho súdneho poriadku žiaden z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj,kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoručené,opísanierozhodujúcichskutočností,aby

bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.