Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Mihalčínová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/436/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615208775
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615208775.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: Rapid Life, životná
poisťovňa a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: XXXXXXXX, proti povinnému: T. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. M. F., W. XXXX/XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 40,56 Eur
s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Karas, Exekútorský úrad v Humennom,

Sládkovičova 7, pod sp. zn. EX 32/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves, č. k.: 11Er/459/2015-22 zo dňa 28.07.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 11.05.2015 mu bola predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul,ktorýmjerozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/147/2010 zo dňa 21.09.2010. Súd prvej inštancie vec

právne posúdil podľa ustanovení § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka a uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je
súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných
poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou
dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými

vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje
poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo
sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam

rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom
a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo

svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovaťod spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,

aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek
spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj
v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd

prvej inštancie má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. To, že
povinný všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísal ešte neznamená, že sa
skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť a pochopiť ich význam. Všeobecné poistné
podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo
právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ, aj keď mal možnosť
si ich prečítať, pochopil bez ďalšieho ich text. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné

podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli žalobcom podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy
resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné
poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že povinný podpísal samostatne aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného
formulára poistných podmienok. Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných

podmienkach je neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní
určí výlučne oprávnený. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov
rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou
oboch strán, totiž zvlášť vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.
V danej veci sa rozhodcovské konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu oprávneného

bez toho, aby tento výber mal povinný možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Rozhodcovská
doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok.
Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom Rozhodcovské
konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými
písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.

Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní
s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu, že táto rieši otázku kto v prípade
sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom
rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je dosiahnuť, aby všetky prípadné spory
medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje
aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde
podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup

k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane.Podľatohojetedaneprijateľné,abyrozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti

spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými
mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Už len vzhľadom na
uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na
neplatnej rozhodcovskej doložke. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa
uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým

exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd prvej inštancie žiadosť o vydanie poverenia
zamietol.3. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
Namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a),
b), c), d), e) f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/147/2010 zo

dňa 21.09.2010 vydaný Arbitrážnym súdom Košice, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2010
a vykonateľnosť dňa 3.11.2010. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti („Rozhodcovské konanie“) VPP
oprávneného, na ktorú odkazuje bod II. Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným a

povinným, ktorý vznikol na základe predmetnej poistnej zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim
sa ustanovením § 52 a nasl. OZ, čo nenamietal ani oprávnený.

8. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012
"skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

11. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa

tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa."12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo
zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa
výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

16. Rozhodcovská doložka upravená v XV. časti - "Rozhodcovské konanie", v bode 1. VPP obsahuje
znenie; že "poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami

a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho
rokovacím poriadkom".

17. Na konci VPP sú (aj) Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX,
ktoré v bode 3. obsahujú znenie; že "poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne

a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku".

18. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

19. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná. Je súčasťou poistných zmluvných

podmienok oprávneného a vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

20. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi

zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou
sú (ako predtlačený formulár) VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá
v XV. časti týchto podmienok.

21. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany

(ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj "Osobitné zmluvné dojednania"
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo VPP v prejednávanom prípade koncipovaná a
spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými
oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázalosobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie,
naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných poistných podmienkach ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým obchodným podmienkam, a to aj napriek tomu, že povinný podpísal "osobitne" Osobitné
zmluvné dojednania, ktoré sa nachádzajú v závere VPP, sú teda súčasťou formulárovej zmluvy a z ich
predtlače nevyplýva, že sa mohli dať individuálne ovplyvniť.

25. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam

posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom.

26. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z

hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Odvolací súd v danej veci je
presvedčený o tom, že povinný nemal skutočne vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku.

27. Z týchto dôvodov je záver súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

28. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne došlo
knarušeniuSmernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranami,atosamozrejmevneprospech
spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného.

29. Spotrebiteľ sa podpisom VPP, obsahom ktorých bola aj táto "rozhodcovská doložka", reálne vopred

vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou).

30. Odvolací súd k tomu ďalej uvádza, že v obdobnej veci o sťažnosti oprávneného - Rapid life
životná poisťovňa, a. s., rozhodol svojím posledným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky sp.

zn.: I. ÚS 38/2013 zo dňa 24. 10. 2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že základné právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky
porušené nebolo, pretože postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie
konkrétnej procesnoprávnej úpravy, nemožno v zásade hodnotiť ako porušovanie základných práv a
slobôd. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného

rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek na rozhodnutie, ale posúdenie
ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti rozhodnutia. Všeobecné súdy sa v odôvodnení rozhodnutia
majú zaoberať nosnými dôvodmi odvolania účastníka konania aj keď nie podľa predstáv toho ktorého
účastníka konania. Ústavný súd nie je oprávnený ani povinný myšlienkové postupy všeobecného súdu,
uvedené v odôvodnení rozhodnutia, hodnotiť a nahrádzať. Ústavný súd nemôže suplovať ani nahrádzať

právomoc súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej ústavný súd v tomto rozhodnutí
poukázal, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v obdobných prípadoch nemožno automaticky
stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto
právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii.

31. Odvolací súd preto vzhľadom na uvádzaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej
veci a vzhľadom na vývoj súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch a rozhodovacej činnosti súdov
Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto vydaný rozhodcovský
rozsudok na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nezakladá jeho vykonateľnosť pre toto

exekučné konanie, a preto súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

32. Exekučný súd správne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok,

ktorý je exekučným titulom, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní.33. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

35. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.