Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200359
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a

členieksenátuJUDr.DášiFilovejaJUDr.VieryŠebestovej,vprávnejvecižalobcu:Coca-O.F.Slovenská
republika, s.r.o., W. 1, P.O.U. XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, zastúpený: H.. P. X., advokát, E. XX, XXX
XX X., proti žalovanému: A. riaditeľstvo SR, S. XX, XXX XX U. U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX. decembra XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a
rozhodnutie D. úradu pre vybrané daňové subjekty č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX
zrušuje podľa ust. § 250j ods. X písm. c/, d/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

M. je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XX,- eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške X XXX,XX eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

M. sa žalobou podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. osobne podanou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX
domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer D. úradu pre vybrané daňové subjekty č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len „dodatočný platobný výmer“), ktorým bol v

zmysle§44ods.Xpísm.b/zákonaY.č.XXX/XXXXZ.b.osprávedaníapoplatkovvyrubenýrozdieldane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie XXXX v sume XXX.XXX,XX eur. Y. dane neuznal
žalobcovi daňové výdavky za poskytovanie manažérskych služieb pre integrovaný celok spoločností
O. ČR a O. SR. Q. týchto daňových výdavkov odôvodňuje tým, že spoločnosť O. ČR stanovila výšku
manažérskeho poplatku účtovaného žalobcovi na základe nesprávne zvoleného alokačného kľúča.
Y. dane neuznal žalobcovi ani daňové výdavky daňové výdavky za poskytovanie vnútroskupinových
manažérskych služieb spoločnosťou O. J. Y. E. & Co. AG (ďalej len „ O. MS“). Podľa správcu dane

žalobca neposkytol dostatočné dôkazy o tom, že tieto manažérske služby boli naozaj uskutočnené.
D. predložené žalobcom neposkytovali dôkazy a informácie, aké úžitky žalobcovi z nich plynuli a že
transferová cena týchto služieb bola stanovená v súlade s princípom nezávislého trhu. M. podľa správcu
dane nepreukázal poskytnutie manažérskych služieb v súvislosti s ustanovením § 17 ods. X zákona č.
XXX/XXXX Z.z. o dani z príjmov. V odvolaní žalobca v súvislosti s neuznaním daňových výdavkov za
poskytovanie manažérskych služieb z dôvodu nesprávne zvoleného alokačného kľúča zdôrazňoval, že
ak správca dane tvrdí, že alokačný kľúč zvolený žalobcom založený na počte stálych zamestnancov

oboch spoločností nie je správny a tvrdí, že správny je alokačný kľúč založený na prepočte nákladov
na základe vzájomného pomeru objemov realizovaných predajov nápojov za príslušný rok v merných
jednotkách („unit case“) je vzhľadom k cieľu správnejší a prečo, toto mu z rozhodnutí správnych orgánov
nevyplynulo. M. v súvislosti s neuznaním daňových výdavkov za poskytovanie vnútroskupinovýchmanažérskych služieb poskytovaných spoločnosťou O. MS namieta, že ide o nesprávnu aplikáciu
ustanovenia § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. W. ustanovenie neobsahuje povinnosť preukázať
poskytovanieslužiebzahraničnouosobou,aleustanovujehmotnoprávnepodmienkyichuznateľnosti.M.

ďalej namieta rozpor s postupom oproti protokolu. Y. dane v protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX podľa § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. neuznal na základe
pomôcok časť nákladov na manažérske služby vo výške XX%. Q. na základe vyjadrenia žalobcu k
protokolu dodatkom k protokolu č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX upustil od použitia pomôcok a predmetné
výdavky v zmysle § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. neuznal vôbec. M. ďalej namieta samotný

priebeh daňovej kontroly a odopretie práva na súčinnosť podľa § 2 ods. X a § 15 ods. X zákona
č. XXX/XXXX Zb. M. tiež v odvolaní tvrdil, že právo vyrubiť daň za rok XXXX zaniklo, keďže zánik
práva vyrubiť daň mal byť posudzovaný podľa ust. § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej len
„D. poriadok“) a nie podľa ust. § 45 zákona č. XXX/XXXX Zb. Keďže žalobca nemá zdaniteľné príjmy
dosiahnuté na území druhého zmluvného štátu, lehota XX rokov na zánik práva vyrubiť daň sa na O.
SR nevzťahuje, ale vzťahuje sa naň päťročná prekluzívna lehota. M. v súvislosti so zmenou protokolu

jeho dodatkom uvádza, že dodatok je súčasťou protokolu, preto nemôže byť s ním v rozpore. Ak je teda
dodatok v rozpore s protokolom, potom protokol nemôže byť zákonným podkladom pre rozhodnutie. Z.
o nezákonný postup, dôsledkom čoho aj protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť.

M. v žalobe podrobnejšie dôvodí a tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, a to z viacerých
dôvodov. M. v doplnení odvolania tvrdil, že pri posudzovaní zániku práva vyrubiť daň sa malo postupovať
podľa ust. § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. D. poriadku platného v r. XXXX, podľa ktorého právo
vyrubiťdaňzaniklo.I.námietkousažalovanývôbecnezaoberalaanisaonejnezmieňuje.Q.rozhodnutie
je teda nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Ak súd dospeje k záveru, že právo vyrubiť daň nezaniklo a žalovaný v odvolacom konaní postupoval
zákonným spôsobom, žalobca žiada, aby súd preskúmal zákonnosť postupu, ktorý viedol k vydaniu
prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Podľa žalobcu v postupe správneho orgánu došlo k
množstvunavzájompreviazanýchzávažnýchprocesnoprávnychpochybení.Y.danevprotokoleuvádza,
že náklady na vnútroskupinové manažérske služby vykonávané spoločnosťou O. MS nepovažoval za

daňový výdavok v rozsahu, v akom boli vyfakturované. Podľa § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., teda
na základe pomôcok v protokole z daňových výdavkov vylúčil XX% týchto nákladov. M. vo vyjadrení
k protokolu namietal nezákonnosť takého postupu. R. správca dane v dodatku k protokolu uvádza, že
akceptuje námietku žalobcu a upúšťa od použitia pomôcok. Q. žalobca vo svojom písomnom stanovisku
zamietol možnosť uznať predmetné výdavky v pomernej časti (XX%), správca dane predmetné výdavky

v zmysle § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. neuznal do daňových výdavkov v plnej výške. Podľa
žalovaného zákon o správe daní neupravuje, kedy najneskôr má správca dane uzavrieť skutkové
zistenia daňovej kontroly a právna kvalifikácia je obsiahnutá až v platobnom výmere. I. právny názor
podľa žalobcu nemá oporu v zákone. Y. dane je podľa ust. § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb.
oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného

podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania. T. k protokolu
vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane sa zaznamená v dodatku k protokolu. D. je ale súčasťou
protokolu. M. právnej klasifikácie nie je možné považovať za opravu chýb a iných nesprávností. Keďže
dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, nemôže s ním byť v rozpore, inak nemôže byť protokol
zákonným podkladom pre rozhodnutie, pretože neobsahuje preukázané kontrolné zistenia. V súvislosti

s týmto žalobca namieta, že správca dane ani žalovaný nerozlišujú medzi daňou určenou dokazovaním,
dohodou alebo podľa pomôcok. M. uvádza, že správca dane v protokole navrhol žalobcovi uznať
vynaložené náklady v pomernej výške XX% s odkazom na ustanovenie § 29 ods. X zákona č. XXX/
XXXX Zb. Z tohto ustanovenia vyplýva, že správca dane nenavrhuje výšku uznaných nákladov, ale
daň podľa pomôcok určuje. Z argumentácie správcu dane a žalovaného vyplýva, že v ich postupe sa

nejednaloopomôcky,aleišloonávrhnadohodu(§29ods.Xzákona).Keďžežalobcaodmietoldohoduo
uznaní pomernej časti nákladov, bol správcom dane potrestaný tak, že „dokazovaním“ mu správca dane
neuznalžiadnenáklady.Y.danemôževykonaťlentakéúkony,ktorémuzákonč.XXX/XXXXZb.vykonať
umožňuje a musí ich vykonať spôsobom, ktorý tento zákon ustanovuje. R. však môže byť dôkazom
len vtedy, ak nebol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V danom prípade

zákonným postupom správcu dane aj protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Keďže dôkazom nie sú jednotlivé časti protokolu,
ale protokol ako celok, tento nemožno osvedčiť ani ako dôkaz k ostatným zisteniam a tvrdeniam správcudane. Keďže protokol takto použitý bol, je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie,
ktoré je jeho zavŕšením, je rovnako nezákonné.
M. ďalej tvrdí, že celý priebeh daňovej kontroly bol poznačený nezákonným postupom, ktorým sa navodil

stav, kedy žalobcovi nebola daná primeraná možnosť účinne uplatniť všetky svoje procesné práva, ktoré
mu podľa zákona prislúchajú. D. kontrola začala XX.X.XXXX. M. predložil správcovi dane množstvo
požadovaných dokladov, dokumentácií, vysvetlení, informácií, analýz, ktorými preukazoval jednotlivé
daňové výdavky. Už v novembri XXXX žiadal o informácie o priebežných výsledkoch daňovej kontroly.
Y. dane XX.X.XXXX, X pracovné dni pred odovzdaním protokolu oznámil žalobcovi oblasť možných

nálezov daňovej kontroly. T. žalobcu k protokolu bolo správcovi dane doručené v elektronickej verzií
XX.X.XXXX. D. XX.X.XXXX správca dane zistil, že podmienky pre použitie pomôcok nie sú splnené.
K. prejednacej zásady, ktorá vyplýva z ustanovenia § X ods. 2 a ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. však
je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje
práva, vrátane práva na súčinnosť, v ktorejkoľvek fáze daňovej kontroly a nielen niekoľko dní pred
doručením protokolu, v lehote na vyjadrenie sa k protokolu alebo až pri jeho prerokovaní. R. správcu

dane bol žalobca úmyselne uvedený do situácie, kedy nemohol účinne obhajovať svoje tvrdenia a
uplatniť svoje práva. M. tiež poukazuje na skutočnosť, že daňový subjekt nemusí tvrdenia uvádzané v
daňových listinách, podaniach a hláseniach preukazovať, dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu
v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového
subjektu. Po predložení uvedených dokumentov správca dane nevyjadril žiadne pochybnosti o ich

hodnovernosti a žalobca nebol správcom dane vyzvaný na predloženie dodatočných podkladov. O tom,
že predložené dokumenty správca dane nepovažoval za postačujúce sa žalobca dozvedel až v dodatku
k protokolu.
K námietke žalobcu vo veci neuznania výdavkov za poskytovanie manažérskych služieb pre integrovaný
celok (alokačný kľúč) žalovaný v podstate zopakoval argumentáciu správcu dane. Y. dane znášal

dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam a mal jednoznačne preukázať, že ním zvolený alokačný kľúč
založený na prepočte nákladov na základe vzájomného pomeru objemov realizovaných predajov
nápojov za príslušný rok v merných jednotkách („unit case“) je vzhľadom k cieľu správnejší. Y. dane
nepredložil jednoznačné dôkazy k svojmu tvrdeniu. Y. dane a žalovaný opierajú dorubenie dane o
ust. § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. argumentujúc, že žalobca dostatočne nepreukázal, že

manažérske služby boli spoločnosťou O. MS skutočne poskytnuté. I. § 17 ods. X zákona č. XXX/
XXXX Z.z. stanovuje hmotnoprávne podmienky pre uznanie daňových výdavkov a nie spôsob ich
preukazovania. R. preukazovaní sa postupovalo výlučne podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. M. ďalej
tvrdí, že samotné odôvodnenie neuznania výdavkov za poskytovanie vnútro skupinových manažérskych
služieb spoločnosťou O. MS správcom dane a žalovaným je rozporné. Ak podľa správcu dane žalobca

neposkytol dostatočné dôkazy o tom, že tieto manažérske služby boli naozaj uskutočnené, potom bolo
zbytočné neuznanie výdavkov odôvodňovať aj tým, že žalobca neposkytol dôkazy a informácie, aké
úžitkyznichplynuliažetransferovácenatýchtoslužiebbolastanovenávsúladesprincípomnezávislého
vzťahu. Vzhľadom na všetky uvedené tieto argumenty navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutia pre ich
nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa X.XX.XXXX žalovaný uvádza, že D. úrad pre vybrané
daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobia rokov XXXX, XXXX a XXXX. X. bola ukončená prerokovaním protokolu o výsledku zistenia
z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX a jeho D. č. X/XXXX zo dňa

XX.X.XXXX. R. vrátane dodatku bol prerokovaný dňa XX.X.XXXX. Na ich základe vydal D. úrad pre
vybrané daňové subjekty dňa XX.X.XXXX dodatočný platobný výmer č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX,
ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku XXXX v
sume XXX XXX,XX eur.

M. v roku XXXX platil poplatky za manažérske služby v zmysle zmluvy o poskytovaní manažérskych
služieb zo dňa XX.X.XXXX, ktorú uzatvoril so spoločnosťou O.- O. U. A. republika, spol. s r.o. (ďalej len
„O. ČR“). Na základe tejto zmluvy mala spoločnosť O. ČR poskytovať spoločnosti O. SR manažérske
služby v oblastiach ako napr. príprava a riadenie metodiky štandardizovaných kmeňových dát, interný
audit, Y.-K., účtovné postupy, treasury, riadenie ľudských zdrojov, finančné služby a výkazníctvo. V

priebehu daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že náklady za poskytovanie manažérskych
služieb pre integrovaný celok žalobcu a spoločnosti O. ČR vo výške X XXX XXX,XX Sk nemôže uznať
v plnej výške za daňový výdavok podľa § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z príjmov.
Y. O. ČR stanovila výšku manažérskeho poplatku účtovaného žalobcovi na základe príslušnýchnákladov spoločnosti O. ČR a alokačného kľúča, ktorým bol počet stálych zamestnancov oboch
spoločností.Y.danevšakdospelkzáveru,žezvolenýalokačnýkľúčvdostatočnejmiereneodrážareálne
okolnosti daného prípadu. G. kľúč zvolený spoločnosťou O. ČR, ktorým bol pomer počtu zamestnancov

žalobcu k celkovému počtu zamestnancov integrovaného celku O. ČR/žalobca neodrážal v dostatočnej
miere cieľ, reálne okolnosti a skutočnosti pri poskytovaní manažérskych služieb. R. podľa vyjadrenia
splnomocneného zástupcu žalobcu hlavným cieľom zabezpečenia manažérskych služieb bol nárast
tržieb a zisku a zlepšenie trhovej pozície žalobcu vďaka skúsenostiam a know how manažmentu
spoločnosti O. ČR, správca dane zvolil za najvhodnejší alokačný kľúč vzájomný pomer objemov

realizovaného predaja nápojov za príslušný rok v spoločnostiach žalobcu a O. ČR v merných jednotkách
(tzv. unit case) používaných v skupine spoločností O.. T. tohto alokačného kľúča je odôvodnená najmä
vzhľadom na povahu a úžitok zo služby pri poskytovaní manažérskych služieb pre jednotlivé spoločnosti
integrovaného celku. R. použití nového alokačného kľúča by celkové náklady na manažérske služby
mali byť delené medzi spoločnosť O. ČR a žalobcu pomerom XX:XX. V protokole správca dane na
základe vykonaného dokazovania pôvodne posúdil vzťah spoločností žalobcu a O. ČR ,v rámci ktorého

tieto zdieľajú riadiace funkcie ako dohodu o príspevkoch na náklady v zmysle kapitoly T. Y. K.. N. činnosti
vykonávané zamestnancami spoločnosti O. ČR v prospech integrovaného celku, za ktoré bol žalobcovi
fakturovaný manažérsky poplatok, nemohli byť službami podľa M. o poskytovaní manažérskych služieb,
ale boli riadiacimi činnosťami vykonávanými pre novovytvorený integrovaný celok zamestnancami v
rámciintegrovanéhocelku.T.príspevkumábyťvtakomtoprípadestanovenánazákladepomeru,vakom

sa majú obe spoločnosti podieľať na nákladoch na riadiacich zamestnancov bez prirážky k nákladom
vo výške X%. R. k nákladom, ktorú žalobcovi fakturuje spoločnosť O. ČR, zmenšuje úžitok, na ktorý
má žalobca nárok, a preto nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. M. vo svojom vyjadrení
k protokolu uviedol nové argumenty a tvrdenia, o.i. že hlavným cieľom integrácie spoločností bolo
dosiahnuť nárast tržieb a zisku žalobcu a celkové zlepšenie trhovej pozície vďaka skúsenostiam a know-

how manažmentu O. ČR. O. projektu bolo zvýšenie výkonnosti, rozvoj zamestnancov, vyhľadávanie
riešení, zlepšenie služieb zákazníkom, zlepšenie cenovej politiky a politiky predaja. Y. dane akceptoval
tvrdenie žalobcu, že neexistuje daňová výhoda z usporiadania vzťahov jeho a spoločnosti O. ČR
pre skupinu O.-O. a fakt, že žalobcovi bola fakturovaná iba pomerná časť priamych nákladov na
poskytované služby, nie celkových nákladov. Na základe argumentov žalobcu správca dane prehodnotil

svoje posúdenie transakcie poskytovania manažérskych služieb spoločnosťou O. ČR žalobcovi ako
dohodu o príspevkoch na náklady a uznal, že za daných okolností mohlo ísť skutočne o poskytovanie
služby žalobcovi. M. správca dane prehodnotil aj alokačný kľúč, ktorý použil pre priradenie pomernej
časti nákladov na služby poskytované spoločnosťou O. ČR žalobcovi. Za najvhodnejší alokačný kľúč
pre priradenie nákladov na poskytované služby považuje vzájomný pomer objemov realizovaného

predaja nápojov za príslušný rok v spoločnostiach žalobcu a O. ČR v merných jednotkách („unit case“)
používaných v skupine spoločnosti O.. Y. dane postupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami Y.
K.. H. ustanovenia však neposudzoval izolovane, ale v kontexte kapitoly T. - K. služieb v rámci skupiny.
Žiaden z alokačných kľúčov nie je preferovaný, jeho vhodnosť závisí vždy na okolnostiach konkrétneho
prípadu. Y. dane pri dokazovaní postupoval v súlade so zákonom o správe daní. K. rozhodujúce pre

správne určenie daňovej povinnosti zistil čo najúplnejšie a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo. R. úprave alokačného kľúča vychádzal z ceny, ktorú by si stanovili nezávislé osoby.
M. tiež zaúčtoval v zdaňovacom období XXXX na účet XXX-Ostatné služby- poplatok za poskytovanie
manažérskych služieb od spoločnosti O. J. Y. E. & Co. KG N. (ďalej len „ O. MS“) v celkovej sume XX
XXX XXX,XX Sk (XXX XXX,XX eur). R. služieb poskytovaných spoločnosťou O. MS boli podľa popisu

k jednotlivým faktúram konzultačné služby, spracovanie dát, právne a účtovnícke a iné podobné služby.
K. poplatku za poskytovanie manažérskych služieb platil žalobca spoločnosti O. MS aj poplatok za
vyslaných pracovníkov na základe zmluvy o poskytovaní zamestnaneckých služieb v celkovej výške
XXX XXX,XX eur a poplatok za IT služby vo výške XXX XXX,XX eur. R. za manažérske služby boli
fakturované spoločnosťou O. MS na základe zmluvy o poskytovaní manažérskych služieb , ktorá bola

uzatvorená s účinnosťou od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX. M. uhradil poplatky fakturované spoločnosťou
O. MS na mesačnej báze na základe kalkulácie, ktorá vychádzala z odhadu nákladov a objemu
predaja nápojov v eurách. Y. dane požiadal žalobcu, aby k faktúram za manažérske služby za rok
XXXX predložil popis služieb poskytnutých spoločnosťou O. MS v zmysle článku X zmluvy spolu s
kalkuláciou a zúčtovaním poskytnutých manažérskych služieb. Y. O. MS však podľa žalobcovho tvrdenia

dokumentáciu neposkytla. J. mal správca dane požiadať žalobcu, aby predložil prehľady skutočne
poskytnutých služieb a informáciu o tom, v akých oblastiach a objemoch boli tieto služby poskytované.
M. mal tiež predložiť výstupy poskytnutých manažérskych služieb, príp. akékoľvek dôkazy preukazujúce
reálne poskytovanie fakturovaných služieb, napr. záznamy z rokovaní, elektronická komunikácia atď.M. mal tiež predložiť zoznam všetkých manažérov podieľajúcich sa na poskytovaní služieb, ktoré mu
boli fakturované. M. však nepredložil okrem fakturácie nákladov na manažérske služby žiadne ďalšie
doklady. Z predloženej kalkulácie nákladov na manažérske služby spoločnosti O. MS v skupine nie

je tak ani zrejmé, či do nákladov na manažérske služby neboli zahrnuté náklady na vykonávanie
manažérskych služieb pre skupinu, ktoré neboli využívané spoločnosťou O. SR alebo náklady na
poskytovanie iných služieb, ani či v týchto nákladoch nie sú zahrnuté služby tretích strán. D. a vyjadrenia
žalobcu v priebehu kontroly neposkytli dôkazy o tom, či manažérske služby fakturované spoločnosťou O.
MS boli touto spoločnosťou skutočne poskytnuté a či žalobca poskytnuté služby skutočne potrebuje, či

súvisia s predmetom činnosti žalobcu, či by si žalobca musel takéto služby objednať u nezávislých osôb
alebo takúto činnosť vykonať sám, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou, či cena
služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu, či v týchto službách nie sú zahrnuté duplicitné činnosti.
M. má za to, že skutočný obsah a rozsah činností a potreba činností, za ktoré bol r. XXXX fakturovaný
manažérsky poplatok na základe zmluvy o poskytovaní manažérskych služieb medzi žalobcom a
spoločnosťou O. MS neboli žalobcom dostatočne preukázané. Z funkčnej a rizikovej analýzy, ktorú

predložil žalobca, vyplýva, že takmer všetky funkcie a činnosti vykonával samostatne. T. sú strategické
činnosti na globálnej alebo skupinovej úrovni, ktoré vykonávajú spoločnosti W. O.-O. O. a O. a činnosti,
pri ktorých žalobca čiastočne využíva aj služby O. MS, a to treasury, právne a legislatívne záležitosti,
finančné analýzy, reporting, kontroling, účtovníctvo, manažment ľudských zdrojov, administrácia. V
danom prípade ale doklady a informácie predložené žalobcom neposkytovali dostatočné dôkazy o

tom, že služba bola spoločnosťou O. MS naozaj poskytnutá, ani že cena týchto služieb bola v súlade
s princípom nezávislého vzťahu. M. nepreukázal poskytovanie manažérskych služieb v súvislosti s
ust. § 17 ods. X písm. a) až d) zákona o dani z príjmov. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to,
že náklady na manažérske služby v celkovej sume XX.XXX.XXX,X Sk v roku XXXX nie je možné
zahrnúť do daňových výdavkov. M. uvádza, že zamestnanci správcu dane počas výkonu daňovej

kontroly postupovali v súlade s ust. § 2 ods. X zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého
správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej
súvislosti. Na ústnom pojednávaní dňa X.X.XXXX správca dane predložil žalobcovi súpis dokladov,
ktoré boli správcom dane vyžiadané a k dátumu ústneho pojednávania neboli predložené. K priebehu
poskytovania dokladov a vysvetlení sa žalobca vyjadril, že získavanie dokumentov požadovaných

správcom dane je pre neho veľmi náročné, vzhľadom na skutočnosť, že je potrebné získavať ich z E.
a N. a má problémy pri komunikácií s kontaktnými osobami v týchto krajinách. Y. dane toto akceptoval
a predlžoval lehoty na predloženie dokladov, čím došlo k predlžovaniu trvania kontroly. M. správcu
dane žalobcu o svojich zisteniach priebežne informovali, tieto zistenia však neboli komplexné, nakoľko
žalobca predkladal informácie a doklady neúplné. Y. dane mohol začať vyhodnocovať a posudzovať

dôkazy až k záveru kontroly, kedy mu predložené dôkazy a z nich vyplývajúce zistenia poskytovali
ucelenejší pohľad na kontrolovanú oblasť. E-mailom zo dňa XX.X.XXXX správca dane okrem iného
požiadal žalobcu o prístup do účtovného softvéru Y. za rok XXXX z dôvodu, aby nedochádzalo k
neprimeranému zaťaženiu žalobcu s tým, že si zaúčtovanie dokladov v účtovníctve žalobcu vyhľadá.
M. však tejto požiadavke nevyhovel. R. ukončením kontroly správca dane oboznámil zástupcu žalobcu

so zisteniami z daňovej kontroly, o ktorých mal vedomosť na základe dokumentov, ktoré mu žalobca
predložil do termínu uskutočnenia stretnutia. I. stretnutím však ešte nebola ukončená daňová kontrola,
správca dane pokračoval v zisťovaní relevantných podkladov pre rozhodnutie. V § 29 ods. X zákona
o správe daní je zakotvené dôkazné bremeno daňového subjektu preukázať skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní

alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť
vedených povinných evidencií. M. o správe daní neukladá správcovi dane, aby vyhľadával dôkazy v
prospech tvrdení daňového subjektu. M. má za to, že daňová kontrola prebiehala v súlade so zákonom o
správe daní, práva žalobcu, ktoré mu priznáva zákon, boli dodržané a protokol bol vyhotovený v súlade
s § 15 ods. XX a XX zákona o správe daní. M. na základe skutočnosti, že pri vyhotovení protokolu

boli dodržané všetky podmienky stanovené v zákone o správe daní a poplatkov, nesúhlasí s názorom
žalobcu, že protokol je nezákonný a nelegitímny dôkazný prostriedok. Na základe uvedeného potom
žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

X. súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj

konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p) na
nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a tejto treba priznať úspech.Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. R. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Y. republiky,

najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. X O.s.p.
musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. R. správneho orgánu sa vo všeobecnosti
rozumieaktívnačinnosťsprávnehoorgánupodľaprocesnýchahmotnoprávnychnoriem,ktorourealizuje
právomoc stanovenú zákonmi.

C. súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej
hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. M. rozhodnutia

správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.
X O.s.p.).

Z pripojeného administratívneho spisu ako bol súdu žalovaným predložený súd zistil, že D. úrad pre
vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ktorá bola začatá na základe oznámenia
č. XXX/XXX/XXXX/XX/Reh zo dňa X.X.XXXX na daň z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. XXX/
XXXX Z.z. o dani z príjmov a dodržiavanie zákona č. XXX/XXXX Z.z. za zdaňovacie obdobia rokov

XXXX, XXXX, XXXX. D. kontrola sa začala XX.X.XXXX o XX.XX hod. Na základe oznámenia o rozšírení
daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Reh zo dňa XX.X.XXXX bola kontrola rozšírená o daň z
príjmov vyberanú zrážkou podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z príjmov za zdaňovacie obdobia
rokov XXXX, XXXX, XXXX. Na žiadosť správcu dane bola žalovaným lehota na ukončenie daňovej
kontroly prípisom č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Reh zo dňa XX.X.XXXX predĺžená o XX mesiacov. M.

bol o tomto predĺžení lehoty písomne oboznámený. Z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly
zo dňa X.X.XXXX vyplýva vo vzťahu k O. MS, že z prehľadu služieb, ktoré mali byť v roku XXXX
poskytnutéžalobcovi,žemumalibyťposkytnutéajtakéslužby,ktorésizabezpečovalsám,napr.voblasti
prevádzkovej a logistickej podpory, nákupu, kvality a komunikácie a verejných záležitostí. R. služieb
nebola preukázaná ani pri ďalších službách spoločnosti O. MS v oblastiach vnútorný audit, technicko-

regionálni riaditelia, inžiniering, obchodný rozvoj a kancelária generálneho riaditeľa. N., že žalobca
nepreukázal, že služby, za ktoré platil manažérsky poplatok spoločnosti O. MS boli reálne poskytnuté.
Z predloženej projektovej štúdie, ktorá má preukázať poskytnutie služby vyplýva, že predkladateľom
projektu bol pracovník vyslaný spoločnosťou O. MS N. do spoločnosti O. ČR pán Y. Y.. Z uvedeného
dôvodu podľa správcu dane túto štúdiu nemožno považovať za službu poskytnutú spoločnosťou O.

MS. Za výstup poskytnutej služby nemožno považovať ani dokument „N. management & Z. J.“. Z.
o manuál spoločnosti O., ktorým spoločnosť stanovuje postupy pre spoločnosti skupiny O. v oblasti
rizikového manažmentu a poistenia. R. rovnakého postupu v skupine O. nie je potrebou samotných
spoločností skupiny, ale materskej spoločnosti O., ktorá zaväzuje dcérske spoločnosti ku konkrétnemu
konaniu. Z dokumentov predložených žalobcom ani z predloženej kalkulácie nákladov na manažérske

služby spoločnosti O. MS nie je zrejmé, či do nákladov neboli zahrnuté aj náklady na vykonávanie
manažérskych služieb pre skupinu, ktoré neboli využívané žalobcom, alebo náklady na poskytovanie
iných služieb, ktoré by vôbec neboli manažérskymi službami, ani či nie sú zahrnuté služby tretích
strán fakturované so ziskovou prirážkou. Q. je zrejmé ani to, aké prevádzkové náklady spoločnosti O.
MS boli do nákladov zahrnuté. Z vyššie uvedeného podľa protokolu vyplýva, že doklady a vyjadrenia

splnomocneného zástupcu žalobcu neposkytujú dôkazy o tom, či manažérske služby fakturované
spoločnosťou O. MS boli touto spoločnosťou skutočne poskytnuté, či zodpovedajú funkciám žalobcu,
či ich žalobca potrebuje, či súvisia s predmetom žalobcovej činnosti, či by si ich inak musel objednať
u nezávislých osôb alebo vykonať sám, či v nich nie sú zahrnuté duplicitné činnosti. W. žalobca podľa
správcu dane porušil ust. § 17 ods. X písm. a/-d/ zákona o dani z príjmov, nesplnil si dôkaznú povinnosť,

keďže v súlade s ust. § 2X ods. 1 zákona o dani z príjmov výdavok (náklad), ktorého vynaloženie na
daňové účely nie je dostatočne preukázané, nie je možné považovať za daňový výdavok. Y. dane sa
odvolal na § 29 ods. X zákona o správe daní, uvádzajúc, že náklady na manažérske služby vykonávané
spoločnosťou O. MS nepovažuje za daňový výdavok v rozsahu, v akom boli vyfakturované. Y. dane nazáklade uvedených skutočností určil rozsah daňovej povinnosti uznateľnosťou daňového výdavku na
manažérske služby, ktorú žalobca zahrnul v rokoch XXXX, XXXX, XXXX do daňových výdavkov. Podľa
správcu dane časť výdavku na manažérske služby nespĺňa definíciu daňového výdavku a nemala byť

v predmetných rokoch zahrnutá do daňových výdavkov. Na základe uvedeného správca dane neuzná
časť nákladov na manažérske služby vo výške XX% a upraví (zvýši ) výsledok hospodárenia o časť
celkovej sumy nákladov vyfakturovaných spoločnosťou O. MS. Čo sa týka spoločnosti O. ČR, správca
dane sa zaoberal alokačným kľúčom na rozdelenie nákladov v integrovanom celku O. ČR/žalobca,
pričom uviedol, že základným kritériom pre výber alokačného kľúča je, aby bol konzistentný a odrážal

skutočnosti a okolnosti daného prípadu. Y. dane doplní alokačný kľúč používaný pri delení nákladov na
činnosti vykonávané pracovníkmi integrovaného celku O. ČR/žalobca, ktorý takto zvolený neodráža v
dostatočnejmierereálneokolnostiaskutočnostiprivýkonečinnostívšetkýchpracovníkovintegrovaného
celku. Y. dane považuje za najvhodnejšie doplniť tento alokačný kľúč o alokačný kľúč založený na
vzájomnom pomere objemov realizovaného predaja nápojov za príslušný rok v oboch spoločnostiach
v merných jednotkách „unit case“. používaných v skupine spoločností O.. W. vo väčšej miere odráža

veľkosť výroby, ktorá ovplyvňuje rozsah a zložitosť výrobných činností a činností s výrobou súvisiacich.
Y. dane sa odvolal na bod X.XX Y. K. o transferovom oceňovaní, podľa ktorého ak sa pomerný podiel
celkových príspevkov účastníka dohody o príspevkoch na náklady nezhoduje s pomerným podielom
účastníka na celkových očakávaných výhodách, ktoré mu prinesie dohoda, daňová správa má právo
upraviť príspevok účastníka. R. výpočte alokačného kľúča na náklady na zamestnancov vykonávajúcich

činnostipreintegrovanýcelokzaloženéhonapomerepočtuzamestnancovžalobcuaO.ČRkcelkovému
počtu zamestnancov vychádzal správca dane z kalkulácie manažérskeho poplatku, ktorú správcovi
dane predložil daňový subjekt O. ČR. V roku XXXX bol alokačný kľúč stanovený v pomere XX:XX. R.
výpočte alokačného kľúča založeného na vzájomnom pomere objemov realizovaného predaja nápojov
za príslušný rok v spoločnostiach O. ČR a žalobcu v merných jednotkách vychádzal správca dane z

údajov uvedených vo výročných správach skupiny O. za roky XXXX, XXXX. Z týchto údajov bol pre
výšku príspevku na náklady na zamestnancov vykonávajúcich činnosti pre integrovaný celok v r. XXXX
správcom dane vypočítaný alokačný kľúč z pomeru objemov predaja nápojov v merných jednotkách
medzi spoločnosťami žalobcu a O. ČR ako pomer XX:XX. Z D. č. X/XXXX k R. o výsledku zistenia
z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že splnomocnený

zástupca žalobcu vzniesol námietku k argumentu správcu dane k dokumentu „Z. study XXXX in O.
and Y. O.-O. F. U. unit“ a to, že „jediným argumentom použitým proti tomuto dokumentu bolo, že
pán Y. bol vyslaný zo spoločnosti O. MS do spoločnosti O. ČR. R. Y. však počas svojho vyslania
zastrešoval aj Y. a vykonával aj činnosti v prospech žalobcu. K tomuto sa správca dane vyjadril tak,
že podľa jeho zistení Dr. Y. - integračný manažér pre plánovanie výroby bol vyslaný do spoločnosti O.

ČR zo spoločnosti O. MS na základe vysielacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX s účinnosťou od X.X.XXXX
na tri roky s tým, že bol zaradený do pracovného procesu a s takými istými činnosťami ako bežní
riadiaci pracovníci O. ČR. M. vypracovanie dokumentu Z. study XXXX z pozície riadiaceho pracovníka
integrovaného celku žalobca /O. ČR. Z uvedeného teda vyplýva, že dokument nie je dostačujúci dôkaz
o tom, že služba bola naozaj poskytnutá spoločnosťou O. MS. Y. zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení

namieta, že správca dane nesprávne posúdil úlohu dokumentu „N. J. & Z. J.“. Y. dane trvá na svojom
stanovisku, že predmetný dokument je manuál spoločnosti O. F., ktorým spoločnosť stanovuje postupy
pre všetky spoločnosti skupiny. M. podľa jeho názoru neposkytol relevantné informácie, že manažérske
služby v r. XXXX v celkovej sume XX XXX XXX,XX Sk boli naozaj poskytnuté. M. nemal poskytnúť
informácie, aké úžitky mu z tejto služby plynuli a dôkazy, preukazujúce, že transferová cena z týchto

služieb bola stanovená v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Na druhej strane správca dane
akceptoval námietku žalobcu k použitiu pomôcok podľa § 29 ods. X zákona o správe daní a poplatkov a
upustil od ich použitia. Podľa správcu dane žalobca nesplnil podmienky na to, aby tieto sumy nákladov
vyfakturované spoločnosťou O. MS za poskytovanie manažérskych služieb mohli byť uznané do
daňových výdavkov. Q. žalobca zamietol možnosť uznať predmetné výdavky v pomernej časti, správca

dane ich v zmysle § 17 ods. X zákona o dani z príjmov neuznal v plnej výške. Podľa správcu dane
fakturovaná suma XX XXX XXX,XX Sk za manažérske služby nespĺňa definíciu daňového výdavku
a nemala byť v roku XXXX zahrnutá do daňových výdavkov. D. platobným výmerom X.XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX správca dane podľa § 44 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX
Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku XXXX v sume

XXX XXX,XX eur. M. zaúčtoval v kontrolovanom zdaňovacom období XXXX poplatky za manažérske
služby poskytnuté v období od X.X.XXXX na základe faktúr od dodávateľa O. ČR spolu vo výške
XXXX,- Sk. I. poplatky platil v zmysle zmluvy o poskytovaní manažérskych služieb, ktorú uzatvoril s O.
ČR. Za poskytované služby mal žalobca platiť spoločnosti O. ČR odmenu vo výške stanovenej podľarelevantných nákladov spoločnosti O. ČR, ktoré jej vznikli v súvislosti s poskytovaním služieb, najmä
osobné náklady príslušných zamestnancov, vrátane súvisiacich nákladov a administratívne náklady.
K týmto nákladom sa pripočíta prirážka používaná v bežných obchodných vzťahoch vo výške X%.

V roku XXXX kalkulácia manažérskeho poplatku vychádzala z miezd zamestnancov spoločnosti O.
ČR poskytujúcich manažérske služby. Z celkovej sumy týchto nákladov bola žalobcovi priradená časť
s použitím alokačného kľúča, ktorým bol pomer počtu zamestnancov žalobcu k celkovému počtu
zamestnancov integrovaného celku k XX.XX.XXXX. T. cena bola vypočítaná tak, že k nákladom
priraditeľným žalobcovi bola pripočítaná 5% zisková prirážka. V prípade poskytovania služieb, ktorých

výsledkom má byť zvýšenie predaja, resp. tržieb a zisku, je najrelevantnejším ukazovateľom meranie
výsledkov úspešnosti činnosti manažérov poskytujúcich takéto služby, objem predaných výrobkov. R.
použití správcom dane určeného alokačného kľúča by celkové náklady na manažérske služby mali byť
delené medzi spoločnosti O. ČR a žalobcu pomerom XX:XX. a predstavovali by sumu X XXX XXXX
XXX,XX Sk. N. medzi sumou, ktorú vyfakturovala spoločnosť O. ČR a správcom dane určenou sumou
je vo výške XXX XXX, XX Sk, ktorú podľa správcu dane nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Čo

sa týka O. MS, správca dane mal za to, že doklady a informácie predložené žalobcom neposkytovali
dostatočné dôkazy o tom, že služby boli spoločnosťou O. MS skutočne dodané. Z uvedeného dôvodu
náklady na manažérske služby v celkovej sume XX.XXX.XXX,XX Sk v roku XXXX nepovažoval za
možné zahrnúť do daňových výdavkov.

Protitomutorozhodnutiusažalobcaodvolaltvrdiac,žečosatýkaspoločnostiO.ČR,tvrdeniežalobcu,že
hlavnýmcieľomoutsorcinguniektorýchfunkciížalobcudospoločnostiO.ČRbolodosiahnuťnárasttržieb
a zisku a celkové zlepšenie trhovej pozície, bolo vytrhnuté z kontextu a súčasťou vysvetlenia, že služby
boliposkytovanéjednostrannezostranyO.ČR.T.,ktorývyvodilsprávcadanevňomnebolobsiahnutý.I.
tiež,žedaňovésubjektyvšeobecnenakupujúslužbyzaúčelomzabezpečeniasvojichčinnostíahlavným

motívom býva zlepšenie obchodnej pozície. G. argumentácie správcu dane by viedlo k záveru že objem
realizovaných predajov je jediným univerzálnym alokačným kľúčom. W. záver je v rozpore s ustálenou
praxou v oblasti transferového oceňovania ako aj smernicou K.. O. rozdiel vo výške manažérskeho
poplatku vypočítaný správcom dane na základe úpravy alokačného kľúča je podľa žalobcu marginálny.
Q. rámec uvedeného podľa žalobcu správca dane zásadne pochybil pri výpočte rozdielu medzi cenou

služieb stanovenou spoločnosťou O. ČR a cenou stanovenou na základe svojho alokačného kľúča.
Ak správca dane nepovažuje cenu, ktorá je účtovaná za služby za trhovú, je jeho povinnosťou stanoviť
tzv. trhové rozpätie, t.j. interval, v ktorom sa pohybujú ceny účtované nespriaznenými osobami za
porovnateľných obchodných podmienok. Q. by bol daňový úrad oprávnený domerať žalobcovi iba
sumu dane zodpovedajúcu rozdielu medzi skutočne účtovanou cenou a hornou hranicou zisteného

trhového rozpätia. V žiadnom prípade teda nemôže stanoviť iba jedinú najsprávnejšiu cenu, od ktorej
sa nemožno odchýliť. V súlade so závermi Y. fóra pre transferové oceňovanie by obvykle dohodnutá
prirážka mala spadať do rozmedzia do rozmedzia X-XX-%. D. daňového úradu by pri použití prípustnej
XX% prirážky bolo oveľa nižšie. Vzhľadom k tomu, že správca dane nestanovil akceptovateľné trhové
rozmedzie, je jeho rozhodnutie zaťažené zásadnou chybou a žalobca ho navrhoval zrušiť. Čo sa týka

spoločnosti O. MS, žalobca poukázal na skutočnosť, že v protokole o výsledku zistenia z daňovej
kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX správca dane tvrdil, že žalobca dostatočne nepreukázal, že
manažérske služby boli skutočne poskytnuté. Vo vyjadrení k protokolu žalobca uviedol, že aplikácia
§ 2X ods. 1 zákona o dani z príjmov je možná iba na lokálnu daňovú povinnosť, nespadá do rámca
daňovej kontroly, ktorej predmetom je preskúmanie aplikácie medzinárodných zmlúv. V dodatku č.

X/XXXX správca dane odvolávku na § 2X ods. 1 zákona o dani z príjmov vypustil. Vo vyjadrení k
protokolu žalobca namietal postup správcu dane spočívajúci v uplatnení inštitútu určenia dane podľa
pomôcok, tvrdiac, že si nie je vedomý, že by vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom
odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a zároveň určeniu dane nepredchádzal pokus
správcu dane uzavrieť dohodu o určení výšky dane podľa § 29 ods. X zákona o správe daní. R.

neobsahoval odôvodnenie výšky dodatočne dorubenej dane. Y. dane akceptoval námietku k použitiu
pomôcok a upustil od ich použitia. T. bolo neuznanie výdavkov na služby poskytnuté spoločnosťou O.
MS v plnej výške. V protokole teda správca dane pripustil, že služby boli v skutočnosti poskytnuté,
tvrdil však, že žalobca nedostatočne preukázal ich výšku. J. vydaním protokolu a dodatku správca
dane nevykonal dokazovanie, len arbitrárne rozhodol, že služby ako celok považuje za neposkytnuté v

plnom rozsahu. Q., že z dodatočného platobného výmeru nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil správca
dane, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že v R. dospel k výške nedaňových nákladov vo výške
XX% z celkovej sumy fakturovanej spoločnosťou O. MS. M. tiež zastáva názor, že ustanovenie § 17
ods. X zákona o dani z príjmov je vo svetle rozhodnutia Y. dvora EU vo veci C-XXX/XX diskriminujúcepre zahraničné subjekty a je v rozpore s čl. XX M. o ES. V prípade platieb za služby slovenskému
daňovému rezidentovi vyžaduje zákon o dani z príjmov na jeho daňovú uznateľnosť iba splnenia
všeobecného testu daňovej uznateľnosti v súlade s § 2 pís. i/ a preukázanie vynaloženia výdavku na

daňové účely v súlade s § 2X ods. 1 zákona o dani z príjmov. Na daňovú uznateľnosť platby uhradenej
zahraničnej závislej osobe - daňovému nerezidentovi však zákon o dani z príjmov vyžaduje splnenie
odlišných podmienok a v prípade platieb zahraničným osobám sa môže aplikovať predĺžená XX-ročná
lehota na dorubenie dane v súlade s § 45b ods. X zákona o správe daní, na rozdiel od domácich
subjektov, v prípade ktorých je lehota na dorubenie dane aplikovaná v súlade s § 45 ods. X zákona o

správe daní. W. so zahraničnými subjektmi teda majú znevýhodnený daňový režim, ktorý môže viesť
k obmedzeniu slobody poskytovať služby v rámci EU. M. uvádza, že predložil v odvolaní vymenované
dokumenty ako vzorku podkladov k manažérskym službám, pričom po ich predložení daňový subjekt
nebol správcom dane vyzvaný na predloženie dodatočných podkladov. R. správca dane nepovažoval za
preukázanéposkytnutiemanažérskychslužieb,žalobcabolpripravenýďalšímidôkaznýmiprostriedkami
ich poskytnutie preukázať. M. však nebol informovaný, že by predložené dokumenty správca dane

považoval za nedostačujúce, dozvedel sa o tom až po vydaní protokolu. I. konaním bola podľa žalobcu
porušená povinnosť správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti. Y. dane tiež podľa žalobcu nedostatočne zdôvodnil, prečo považuje dokumenty „ Z.
Y. XXXX in O. and Y. O.-O. F. U. I.“, N. J. & Z. J.“ za nedostatočné. H. argumentom použitým proti
dokumentu Z. Y. bolo, že pán Y. bol vyslaný zo spoločnosti O. MS do spoločnosti O. ČR. R. Y. však

počas svojho vyslania zastrešoval aj Y. a vykonával činnosti v prospech žalobcu, čo je zrejmé aj z
daňového priznania pána Y., ktoré podával na Y. v jednotlivých rokoch. J. zmluva J. Y. G. uzatvorená
medzi daňovým O. MS a žalobcom jednoznačne hovorí, že O. MS môže na účely poskytovania
manažérskych služieb ich výkonom poveriť aj iné osoby v rámci skupiny. V prípade dokumentu „N. J. &
Z. J.“ správca dane nesprávne posúdil jeho úlohu, keď je toho názoru, že sa jedná o manuál spoločnosti

O., ktorým táto spoločnosť stanovuje postupy pre spoločnosti O. v oblasti rizikového manažmentu a
poistenia a potreba rovnakého postupu nie je potrebou samotných spoločností skupiny, ale materskej
spoločnosti, ktorá zaväzuje dcérske spoločnosti ku konkrétnemu konaniu. M. naopak tvrdí, že dokument
bol predovšetkým vypracovaný pre benefit žalobcu, keď jeho účelom bolo mať ucelený manuál, príručku
so všetkými potrebnými informáciami na účely predchádzania rizík v prípade, že úraz alebo poškodenie

majetku nastane. R. by správca dane trval na daňovej neuznateľnosti nákladov na manažérske služby,
viedol by takýto prístup k dvojitému zdaneniu dodatočne vymeraného príjmu daňového subjektu. M.
ďalej poukazuje na skutočnosť, že daň alebo rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí X rokov od
konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie a napriek tomu, že pri
uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní je lehota predĺžená na XX rokov, v danom prípade

k uplatneniu medzinárodných zmlúv nedošlo a právo na vyrubenie dane už zaniklo. Z uvedeného
dôvodu by tieto zistenia nemali byť súčasťou protokolu ani predmetom vyrubovacieho konania. Q.
zároveň, že správca dane nekomunikoval prípadné výhrady k poskytnutým dôkazom a vysvetleniam
žalobcovi priebežne, napriek tomu, že tento má právo na úzku spoluprácu so správcom dane. P. v
novembri XXXX sa uskutočnilo stretnutie správcu dane so zástupcami žalobcu, na ktorom žalobca

žiadal informácie o predbežných výsledkoch daňovej kontroly. K. možných nálezov daňovej kontroly
však boli žalobcovi doručené až na stretnutí dňa XX.X.XXXX, X pracovné dni pred odovzdaním návrhu
protokolu. M. namieta, že uvedeným spôsobom bolo žalobcovi upreté právo vyjadriť sa k skutočnostiam
zisteným pri daňovej kontrole a k spôsobu ich zistenia. V doplnení odvolania sa žalobca odvolal na §
69 ods. X D. poriadku, z ktorého vyplýva, že lehota XX rokov na zánik práva vyrubiť daň sa vzťahuje

na daňový subjekt so sídlom v SR, ktorého zdaniteľné príjmy sú dosiahnuté na území iného členského
štátu. Keďže žalobca takéto zdaniteľné príjmy nemá, desaťročná lehota sa naň vzťahovať nemôže. Z
uvedeného následne vyvodil, že na žalobcu sa vzťahuje ust. § 69 ods. X a X D. poriadku, podľa ktorého
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí X rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť
podať daňové priznanie. R. vyrubiť daň alebo rozdiel dane za rok XXXX teda zaniklo. N. č. XXXXXXX/

X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný dodatočný platobný výmer D. úradu pre
vybrané daňové subjekty č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX potvrdil s odôvodnením,
že predložené dokumenty neposkytujú dôkaz o tom, že služby, ktoré boli manažérmi spoločnosti O.
MS vykonávané v prospech členov nadnárodnej skupiny O., boli skutočne využívané žalobcom, keďže
žalobca nepredložil žiadny konkrétny výstup týchto služieb. Podľa žalovaného tiež žalobca nepreukázal

konkrétnu výšku nákladov na služby poskytované O. MS, nie je zrejmé, či do nákladov na manažérske
služby neboli zahrnuté náklady na vykonávanie manažérskych služieb pre skupinu O., ktoré neboli
využívané žalobcom, alebo náklady na poskytovanie iných služieb alebo služby tretích strán fakturované
so ziskovou prirážkou. K rozporu s postupom zaujatým v protokole žalovaný uvádza, že správca danev protokole navrhol daňovému subjektu uznať vynaložené náklady na služby v pomernej výške XX%
s odkazom na § 29 ods. X zákona o správe daní. M. vo svojom vyjadrení k protokolu namietal, že
správca dane nikde neuvádza, aké konkrétne úkony daňový subjekt vykonal, ktoré by svojím účelom

alebo obsahom odporovali osobitnému predpisu, alebo ho obchádzali. M. názor, že určeniu dane podľa
pomôcok musí predchádzať pokus správcu dane uzavrieť dohodu o určení dane. Y. dane akceptoval
námietku kontrolovaného daňového subjektu k použitiu pomôcok. M. nesplnil podmienky na to, aby
náklady vyfakturované spoločnosťou O. MS za poskytovanie manažérskych služieb mohli byť uznané
do daňových výdavkov. Z protokolu je podľa žalovaného zrejmé, že v prípade neuznania nákladov

na manažérske služby fakturované spoločnosťou O. MS nešlo zo strany správcu dane o použitie
pomôcok. K námietkam k neuznaniu daňových výdavkov za poskytovanie manažérskych služieb pre
integrovaný celok, spoločností O. ČR a žalobcu žalovaný uviedol, že vytvorením integrovaného celku
došlo k efektívnejšiemu využitiu synergií najmä v dodávateľskom reťazci, ľudských zdrojoch a financiách
a rovnako aj k úspore nákladov a poskytovaniu lepších služieb zákazníkom a spotrebiteľom. Na základe
vykonaného dokazovania správca dane posúdil integrovaný celok v rámci ktorého spoločnosti zdieľajú

riadiace funkcie ako dohodu o príspevkoch na náklady. R. dohode o príspevkoch na náklady však nie
je podľa žalovaného opodstatnená zisková prirážka X%. Q. teda tvrdenie žalobcu, že prístup správcu
dane k zisťovaniu skutkového stavu bol jednostranný a neobjektívny. Ak žalobca v odvolaní namieta,
že pokiaľ by správca dane trval na daňovej neuznateľnosti nákladov na manažérske služby, viedol by
takýto postup k dvojitému zdaneniu dodatočne vymeraného príjmu žalobcu. M. k tomu uvádza, že táto

skutočnosť bola dôvodom, prečo správca dane pôvodne v protokole navrhol uznať XX% z celkovej
sumy nákladov vynaložených na manažérske služby. M. voči takémuto postupu namietal a správca dane
jeho námietku akceptoval. K lehote na vyrubenie dane žalovaný v rozhodnutí uviedol, že predmetom
posudzovania správcu dane bola transakcia medzi zahraničnými závislými osobami, a to žalobcom a O.
MS. R. na zdanenie časti ziskov, ktoré by mali spĺňať princíp nezávislého vzťahu v každom z dotknutých

zmluvných štátov vyplýva nielen z vnútroštátneho daňového prepisu, ale aj z čl. X M. medzi A. a N.
republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a majetku č. XX/XXXX Zb., z čoho
podľa žalovaného vyplýva, že v tomto prípade ide o uplatnenie medzinárodných zmlúv v oblasti daní,
ktorými je SR viazaná a žalobcovi možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane aj za zdaňovacie obdobie r.
XXXX.

Podľa § X47 ods. 1, 2 a X O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. R. rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
R. preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch X a X aj rozhodnutie, proti ktorému
zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa ust. § 165 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní (daňového poriadku)

(1) R. úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(2) D. konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Y. národnej rady
č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o

zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do XX. decembra XXXX, ak
skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do XX. decembra XXXX a ak je to pre daňový
subjekt priaznivejšie
(3) I. tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov.
(4) D. kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších

predpisov.
(5) T. konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa
doterajších predpisov.
(X) Q. daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Y. národnej rady č. XXX/
XXXX Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do XX. decembra
XXXX sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona .(7) Y. úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo

vybratie dane.

V ustanovení § 2 zákona o správe daní sú zakotvené základné zásady daňového konania. H. z týchto
zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v
konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a
dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených na daňovom konaní.

M. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je
vyjadrený v čl. XX ods. X C. Y. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia

odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v
daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné
zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, takto zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

Podľa § X5 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. D. kontrola sa
vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 1X ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na
predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca
správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa

odsekuXXdruhejvety,d)nahliadnuťdozápisnicezmiestnehozisťovaniavykonanéhouinéhodaňového
subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. X zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v
písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom
dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia

najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety,
f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a
umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového
subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. X).

Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení
dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo §
17a kontrolovanému
daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí
dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty

na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. X. daňový subjekt je oprávnený
písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. M. lehoty
nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu
alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na
prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo

výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Y. dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. T. kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa
druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu.

D. k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní protokol musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno
a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. XX ), ak mu bolo pridelené,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,

e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov
h) preukázané kontrolné zistenia,
i) dátum vypracovania protokolu,

j) dátum prerokovania protokolu,
k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.

Podľa ust. § 15 ods. XX zákona o správe daní daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania

protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. I. dane podľa pomôcok (§
29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
I. dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. X
). D. nasledujúcim po
dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške

dane (§ 29 ods. X )
sa začína vyrubovacie konanie (§ 44 ); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že
daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov,Xb)
za kontrolované zdaňovacie obdobie

daňová povinnosť nevznikla. D. protokolu podľa odseku XX alebo spísanie zápisnice o dohode o výške
dane (§ 29 ods. X )
sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. X ). Ak sa vykonáva daňová kontrola na
požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek X), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo

rozdielu dane (§ 45 ods. X ) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, XX a XX sa primerane použijú
aj na daňovú kontrolu.

Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia. K. najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých
prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o
XX mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku XX, príslušným orgánom na predĺženie

lehoty je ministerstvo.

Podľa § 29 zákona o správe daní
(X)Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
(2) Y. dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Q. dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) G. dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Z. najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o

daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.
(5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane
výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11 .

(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému
predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa §
15 ods. X , je správca

dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré
si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. W. pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z
verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v
iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových
združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu

podobných daňových subjektov.
(7) Y. dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.
(8) D. subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 30 zákona o správe daní
(1) V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. N. je
pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.
(2) N. musí obsahovať najmä
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa

rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona.
d) výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého

sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie,
aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné
vylúčenie odkladného účinku,f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo
správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie
a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo

ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok
úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.Xaa)
(3) N. obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti

boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
na základe ktorých sa rozhodovalo.
(4) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch alebo v poučení bolo nesprávne uvedené
poučenie, že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, prípadne bola skrátená lehota na
podanie opravného prostriedku alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, uzná správca dane opravný
prostriedok podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia, za včas podaný.

(5) Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného prostriedku lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí
lehota uvedená v rozhodnutí.
(6) N., ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem úroku, sankčného úroku,
pokuty ustanovených zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru
alebo dodatočného platobného výmeru. D. podľa § 1a písm. a) je splatná do XX dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný zákonXa) neustanovuje inak.
(7) N., ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí
obsahovať odôvodnenie

(8) N. o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. K. nie je
potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.
(9) D. rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je právoplatné.
(XX) N. je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadne opravné prostriedky alebo ak ich podanie
nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia

Podľa § 45 zákona o správe daní
(1) Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo
priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový

subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak
ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu,XXdaf)
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane
po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom

bola táto daňová strata vykázaná.
(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú
lehoty podľa odseku X znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. T.
daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť
podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez

povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.
(3) R. uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno
daňovému subjektu vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo vrátenie dane najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať

daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti
podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane; v týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia
odsekov X a 2.

Podľa ust. § 69 ods. X D. poriadku pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je
Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa
osobitných predpisov1) najneskôr do
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom boldaňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému
subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov;X) v tých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2. S.

desiatich rokov na zánik práva vyrubiť daň sa vzťahuje na daňový subjekt so sídlom v Y. republike,
ktorého zdaniteľné príjmy sú dosiahnuté na území druhého zmluvného štátu, a tiež aj na daňový subjekt
so sídlom mimo územia Y. republiky, ktorého zdaniteľné príjmy sú dosiahnuté na území Y. republiky, ak
tieto neboli priznané a zdanené na území Y. republiky.

Podľa § 48 ods. X zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždyvrozsahupožadovanomvodvolaní.Akvyjdúpripreskúmavanínajavoskutkové,čiprávneokolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť.

Podľa § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z príjmov Y. základu dane zahraničnej závislej

osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých
osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými
osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. R. určení
rozdielu sa použije postup podľa § 18 . R. určení základu dane zahraničnej závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových

výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je
závislou osobou, ak
a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby
b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej
ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou

c) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ X8 ods. 1 ),
d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi
osoby dosahujúce úžitok z tejto služby

Podľa § 18 ods. 1, X a X zákona o dani z príjmov
(1) Na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. X sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania
ceny. Ak nemožno spoľahlivo použiť niektorú z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny, použijú
sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy,
ktoré nie sú uvedené v odseku X alebo odseku 3. R. možno len takú metódu, ktorej použitie je v

súlade s princípom nezávislého vzťahu. R. nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok
dohodnutýchvobchodnýchvzťahochalebofinančnýchvzťahochmedzizahraničnýmizávislýmiosobami
s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo
finančných vzťahoch za porovnateľných okolností. R. porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti
vykonávané porovnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a

predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby,
dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. R. sú vzájomne
porovnateľné, ak medzi nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť.
(2) J., ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú:
a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá

medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi
nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi zahraničnými závislými
osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných
obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok,
b) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného zahraničnou závislou

osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto zahraničná závislá osoba majetok
opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných
nezávislých predajcov,
c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych
a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými závislými osobami,

zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým
osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode
za porovnateľných podmienok.
(3) J., ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého
závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu
nezávislého vzťahu,

b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu
alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni,
ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

Podľa § X50j ods. 2 písm. c), d) e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

V danom prípade po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj jemu predchádzajúceho
postupu daňových orgánov v oboch stupňoch dospel tunajší súd k právnemu záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné zrušiť, keďže zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie

veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež v
konaní daňového orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Q. napadnutého rozhodnutia je zrejmá predovšetkým vo vzťahu k žalobcom namietanej preklúzií práva

správcu dane vyrúbiť daň po uplynutí päťročnej lehoty a aplikovaniu dlhšej desaťročnej prekluzívnej
lehoty, keď žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal len s pôvodnou argumentáciou žalobcu
uvedenou v odvolaní, avšak nijakým spôsobom sa nevyjadril k tvrdenému zániku práva vyrubiť daň
podľa § 69 D. poriadku. Za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie tiež možno považovať
tvrdenie žalovaného, že žalobca dostatočne nepreukázal, že manažérske služby boli spoločnosťou O.

MS skutočne poskytnuté. I. § 17 ods. X zákona o dani z príjmov stanovuje hmotnoprávne podmienky
pre uznanie daňových výdavkov zahraničných závislých osôb na služby vynaložené osobou, voči ktorej
je závislou osobou. W. ustanovenie však nestanovuje spôsob ich preukazovania. R. preukazovaní
splnenia týchto podmienok sa postupuje podľa zákona o správe daní a pokiaľ mal správca dane
pochybnosť o žalobcových tvrdeniach a dôkazoch ním predložených, mal povinnosť žalobcovi uviesť,

na základe akých zistení a správnej úvahy k týmto pochybnostiam dospel a umožniť žalobcovi uvedené
pochybnostiodstrániť,kčomuvšakvdanomprípadenedošlo.Y.danemalúmyselurčiťvýškudanepodľa
pomôcok, pričom k určeniu dane podľa pomôcok však možno pristúpiť až po splnení v zákone presne
špecifikovaných podmienok, predovšetkým ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných
skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť

správne určiť a daň sa neurčí ani dohodou podľa § 29 ods. X zákona o správe daní, alebo ak
daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu
alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane. Y. dane však nijakým spôsobom
nekonkretizoval, ktorú svoju zákonnú povinnosť mal žalobca porušiť, ani ktorému osobitnému predpisu
odporoval postup žalobcu. Z uvedeného zákonného ustanovenia je takisto zrejmé, že k určeniu dane

podľa pomôcok je možné pristúpiť len v prípade, že daňovú povinnosť nemožno správne určiť. M.
ani prvostupňový správny orgán nešpecifikovali ani dôvod, pre ktorý sa správca dane v protokole k
daňovej kontrole domnieval, že daňovú povinnosť nemožno správne určiť, ba ani žiadnu skutočnosť,
ktorá tento jeho náhľad zmenila, keď následne (už v D. č. X/XXXX k protokolu z daňovej kontroly) mal
za to, že daňovú povinnosť možno správne určiť dokazovaním, a to tak, že žalobcovi neuznal žiaden

daňovývýdavoknamanažérskeslužby.Vnapadnutomrozhodnutížalovanýibazopakovalargumentáciu
prvostupňového orgánu, ale s tvrdeniami sa nevysporiadal.

Z rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov je takisto zrejmé nedostatočné zistenie skutkového
stavu, keď správca dane najskôr v R. k daňovej kontrole navrhoval priznanie daňových výdavkov

v pomere XX:XX, avšak následne bez akéhokoľvek ďalšieho zisťovania skutkového stavu žalobcovi
nepriznal daňové výdavky na manažérske služby v plnom rozsahu. Je teda zrejmé, že pokiaľ by správca
dane zistil skutkový stav dostatočne, nenavrhoval by určenie dane podľa pomôcok (ktoré však sám v R.
nešpecifikoval), a pokiaľ mal za to, že výšku daňového výdavku nemožno určiť správne (čo je zákonnýpredpoklad určenia dane podľa pomôcok, keďže ide o subsidiárny postup pri určovaní dane , ktorý je
možné použiť len ak nie je možné určiť daň dokazovaním), nie je zrejmé, čo správcu dane primälo k
zmene názoru a určeniu dane „dokazovaním“, pokiaľ už následne žiadne dokazovanie nevykonával.

W. súd má tiež za to, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť aj podľa § X50j ods. 2 písm. e) O.s.p.,
keď za vadu v konaní, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia je potrebné považovať
rozpor medzi skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z R. k daňovej kontrole a D. č. X/XXXX k tomuto R..
M. správne namieta, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu a preto nemôže byť s ním v rozpore,

keďže takýto protokol potom neobsahuje preukázané kontrolné zistenia, ako to ustanovuje § 15 ods.
XX písm. h) zákona o správe daní, resp. obsahuje kontrolné zistenia, ktoré sú vzájomne rozporné a ako
také nemajú výpovednú hodnotu pre meritórne rozhodnutie v daňovom konaní. W. protokol z daňovej
kontroly je potom nezákonným dôkazom a nemôže byť v správnom konaní použitý.
Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutia zrušil tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Po vrátení veci správnemu orgánu bude jeho povinnosťou, riadiac sa záväzným právnym názorom súdu,
v súlade so zásadou materiálnej pravdy zistiť skutkový stav veci, na základe takto zisteného skutkového
stavu vydať rozhodnutie, ktoré relevantne odôvodni tak, že sa vysporiada so všetkými námietkami
žalobcu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a vecne úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania predstavovanú náhradou súdneho poplatku XX,- eur a trovami právneho
zastúpenia pozostávajúcich z:
• úkonov právnej služby podľa § XX v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky J. spravodlivosti Y. republiky č. XXX/

XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“),
a to:
X. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa X.X. XXXX (§ X4 ods. 1 písm.
a) vyhlášky)............................................................................... XXX,XX eur
X. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa XX.X.XXXX (§X4 ods. 1 písm. b)

vyhlášky) ........................................................................................ XXX,XX eur
X. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa XX.XX.XXXX (§ 14 ods. 1
písm. c) vyhlášky)............................................................................... XXX,- eur
• režijného paušálu za tri úkony právnej služby (2x X,XX eur + X,XX eur) (§ 16 ods. X
vyhlášky) ........................................................................................................XX,XX eur

• cestovných nákladov - G. G X priemerná spotreba X,X l X/XXX km
Q. hotových výdavkov podľa vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. - cestovné výdavky za pracovné
cesty ...............................................................................................XXX,XX eur.
- zastupovanie pred KS v U. XX.XX.XXXX (X. - U. - X. = XXX km), cena nafty X km (X,XX eura x X,XXX)
= X,XXXXX eura, sadzba paušálnej náhrady X,XXX eura, cena za X km (X,XXXXX eura + X,XXX eura)

= X,XXXXX eura, XXX km x X,XXXXX eura = XXX,XX eura.
• náhrady za stratu času (XX,XXx XX) ( § X7 vyhlášky)............................XXX,XX eur
Q. výdavkov za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. X. - U. - X. XX.XX.XXXX
(XX hodín, XX polhodín). Y. za každú aj začatú polhodinu za čas strávený na ceste XX,XX eura, suma
za XX polhodín ................. ..............XXX,- eur.

• daň z pridanej hodnoty XX% zo základu XXX,XX eura ......................... XXX,XX eur.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Y. trovy právneho zastúpenia 1.137,31 eur, k povinnosti ktorých zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvo podpísaného súdu na Najvyšší súd v Bratislave,písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42
ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).