Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010218
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314010218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov

JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.2.2017 v
trestnej veci obžalovaného O. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/52/2014 zo
dňa 14.1.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému
O. S., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom K. XXXX/XX,
I.

u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1,2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného O. S. za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa 360 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. na vlakovej
stanici v K. nad P. vulgárne nadával svojej manželke A. S., následne sa po nej zahnal pravou rukou,

avšak ju neudrel, nakoľko stačila odskočiť a potom sa jej vyhrážal slovami zničím Ti život a prisahám,
že Ťa zabijem, čo u menovanej vyvolalo dôvodnú obavu o život.

Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil so skúšobnou dobou 1 roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný dôvodiac, že ho súd

prvého stupňa odsúdil výlučne na základe výpovede poškodenej a jej matky. V priebehu celého konania
uvádzal, že konflikt nastal výlučne z dôvodu, že v danom čase boli s poškodenou v rozvodovom konaní
(právoplatne boli rozvedení až dňa 25.10.2013) a poškodená mu v zásade chcela zabrániť v styku
s dcérou. Najprv mal dovolené sa stretávať iba na dvore rodinného domu, kde poškodená bývala srodičmi a pred odchodom zo spoločnej domácnosti s obžalovaným. Následne po predchádzajúcich
oznámeniachpoškodenej,ktoréboliriešenéakopriestupkyvobave,abynemoholbyťdôvodneobvinený
zďalšíchpriestupkov,navrholstretávaniasasdcérouvdanejobci,namiestečomožnonajviacverejnosti

prístupnom, a to vlakovú stanicu. Ku skutku došlo v čase, keď boli na stanici aj ďalšie osoby, avšak
obžaloba nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie spáchania skutku. Pokiaľ ide o výpoveď matky
poškodenej, vzhľadom na jej vzťah k poškodenej a k nemu, sú závažné pochybnosti o výpovednej
hodnote jej svedeckej výpovede. Pokiaľ ide o poškodenú, nepopieral, že po udalostiach dňa 5.10.2013
bola poškodená rozrušená, ale nie pre vyhrážky z jeho strany o ničení života a zabití, ale z dôvodu,

že jej povedal, že nevidí dôvod, prečo by sa mal stretávať s dcérou výlučne podľa podmienok, ktoré
svojvoľne stanovuje poškodená a nedovolí mu dcéru ani vziať na návštevu k jeho rodičom, a to najmä
v čase údajného spáchania skutku, kedy nebolo nijako rozhodnuté o úprave styku s maloletou a obaja
mali rovnaké rodičovské práva. S týmto úzko súvisí aj správne posúdenie lekárskej správy o ošetrení
poškodenej, kde diagnóza bola zrýchlená akcia a reakcia na ťažký stres. Súdom prvého stupňa to bolo
vyhodnotené ako dôkaz o jeho vine, ale problémy poškodenej vznikli v dôsledku konfliktu o realizáciu

styku s dcérou. Pokiaľ sa jedná o priestupky, ktorých sa mal dopustiť v dňoch 10.8.2013 a 10.9.2013
v čase vrcholiaceho rozvodu, boli vzťahy s poškodenou napäté z dôvodu bránenia styku s dcérou.
Priznal sa, že poškodenej nadával a že jej dal facku, avšak nemal síl a chuti riešiť to, ako poškodená
jemu nadávala a že pri tej facke, ktorú jej raz dal, ho poškodená ohrozovala s nožom v ruke. V jeho
prospechpodľanehosvedčíajfakt,žeod5.10.2013nedošloanipodľapoškodenejkžiadnemuďalšiemu

incidentu. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že po oznámení skutku poškodenou dňa 5.10.2013 došlo
rozhodnutím v konaní o rozvod dňa 25.10.2013 k úprave styku a odpadla obava poškodenej, že by dcéra
mohla byť zverená do jeho výchovy. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného ako oprávnenej osoby podaného v zákonnej lehote v
súlade s ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že nasledovné.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Krajský súd dôkazy, ktoré boli vykonané v štádiu prípravného konania a následne na hlavnom

pojednávaní aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil. Aj krajský súd je toho názoru, že vykonanými
dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok.

Vpredmetnejvecibolobžalovanýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeusvedčovanývýpoveďami

poškodenej A. S. a svedkyne N. K.. Výpoveď poškodenej korešponduje s ďalšími vo veci vykonanými
dôkazmi, pričom jej vierohodnosť je podporovaná tým, že o okolnostiach, za ktorých k žalovanému
skutku došlo, vypovedala viackrát konštantne. Totiž bez pochybností poškodená uviedla, že na
dohodnutom stretnutí na železničnej stanici v obci K. nad P. spočiatku toto prebiehalo bez problémov,
potom sa jej obžalovaný opýtal, či trvá na podanom návrhu na rozvod, načo poškodená uviedla, že áno,

načo jej obžalovaný povedal, že ju zničí a že ju zabije, napriahol ruky, že ju udrie, ona mu však uskočila,
keďže mal na rukách dieťa, vtedy toto konanie vyvolalo u poškodenej strach, obžalovaný jej vulgárne
nadával, neskôr už boli ich stretnutia bezkonfliktné.

Nepriamo o uvedenom skutku svedčila matka poškodenej, ktorej bezprostredne po žalovanom skutku

zavolala so slovami: „Mami, poďte po mňa dole, lebo neviem sama prísť hore.“ Táto svedkyňa ďalej
uviedla, že keď videla poškodenú, tá zjavne nevládala, povedala jej „Mami, on sa mi vyhrážal, že ma
zabije.“. Uviedla tiež, že sa ju obžalovaný snažil udrieť, pričom mal maloletú dcéru na rukách. Poškodená
ju požiadala, aby tlačila kočiar, nakoľko jej tŕpli ruky, nohy a zvieralo jej hrdlo. Po príchode domov
poškodená kolabovala, preto svedkyňa požiadala syna, aby ju odviezol na pohotovosť. Uviedla tiež,

že takéto konflikty sa opakovali počas celého manželstva s tým, že osobne počula, keď obžalovaný
poškodenej povedal, že keď o vyhrážkach povie jej (svojej matke), tak to bude posledné, čo urobí.Nepriamym dôkazom je tiež lekárska správa o vyšetrení A. S. z X.XX.XXXX, ktorá bola K.. E. J.
vypracovaná o 15:50 hod. a z ktorej vyplýva, že sa poškodená chvela na celom tele, akciu srdca mala
zrýchlenú. Diagnóza uvedeného bola indikovaná ako reakcia na ťažký stres. Aj pri ošetrení poškodená

uvádzala, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky plynie, že
obžalovaný bol dvakrát postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, jeden priestupok obžalovaný spáchal tak, že od dňa

XX.X.XXXX obťažoval poškodenú telefonickými hovormi, pričom ho upozorňovala, že si to nepraje a
v ktorých sa domáhal styku so spoločnou dcérou I., nakoľko od uvedeného dňa nežijú v spoločnej
domácnosti, lebo ju obžalovaný za posledné dva roky bil tak, že keď sa viackrát hádali v mieste bydliska,
tak jej dal facku, bez zranenia; naposledy, keď jej telefonoval dňa XX.X.XXXX jej vynadal, za čo mu bola
uložená pokuta vo výške 15,- eur. Dňa XX.X.XXXX obžalovaný fyzicky napadol poškodenú tak, že ju
udrel otvorenou dlaňou do tváre, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur. Uvedené rozhodnutia

taktiež svedčia o agresívnych sklonoch obžalovaného.

Vierohodnosť obžalovaného naopak spochybňuje samotná jeho výpoveď, keď tento poprel, aby sa dňa
X.XX.XXXX vyhrážal poškodenej slovami, že jej zničí život a že ju zabije, pripustil, že v inkriminovaný
deň došlo k výmene názorov, keď on požiadal poškodenú, že sa chce stretnúť s dcérou aj nasledujúci

deň, načo ju mal obžalovaný upozorniť, že do rozhodnutia súdu majú rovnaké práva a keby si aj dcéru
vzal domov, nemohla by mu v tom zabrániť, s tým, že v prípravnom konaní dňa 31.1.2014 na strane 6
najskôr obvinený uviedol, že v ten deň (5.10.2013) poškodenej nadával, že je ľompa zľompená a to v
rozčúlení, vzápätí na strane 7 už poprel, aby poškodenej vulgárne nadával.

Rovnako tak vierohodnosť jeho výpovede zoslabuje správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné z 11.10.2013, z ktorej vyplýva, že poškodená podala žiadosť o rozvod manželstva a
obžalovaný požiadal o psychologické poradenstvo s cieľom upraviť vzťahy. Ďalej sa v nej konštatuje, že
obžalovaný nedokázal spracovať ešte rozpad manželstva a jeho reakcie sú niekedy neprimerané. Na
hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2014 pripustil, že poškodenej povedal, že sa nemusí len tak jednoducho

rozviesť a že na súde bude žiadať o dieťa. Je teda nevierohodné tvrdenie, pokiaľ obžalovaný v
prípravnom konaní dňa 31.1.2014 uviedol, že nie je pravdou, že sa dňa X.XX.XXXX mal obvinený pýtať
poškodenej, či sa chce rozviesť, a keď ona povedala, že áno, mal vybuchnúť, pretože on sa rozviesť
chcel a týždeň až dva pred X.XX.XXXX to povedal aj kolíznej opatrovníčke. Z týchto dôvodov krajský
súd neuveril jeho obrane a považoval ju iba za účelovú.

Znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je pri tomto trestnom čine „vyhrá-
žanie“, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého po-
citu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, avšak jej vznik musí byť reál-
ny, preto je potrebné starostlivo hodnotiť povahu a závažnosť vyhrážania, nakoľko je potrebné rozlišo-

vať nebezpečné vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli použité silné slová, ale v skutočnosti o nič zá-
važného nešlo. Pritom sa nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia páchate-
ľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchateľa. Záver, či ide o vyhrážky spô-
sobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, je nutné posudzovať na základe komplexného po-
súdenia situácie. Či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, je nutné posúdiť so zre-

teľom ku všetkým konkrétnym okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým a charakte-
rovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, k ich
vzájomnému vzťahu a podobne.

Bez akýchkoľvek pochybností vyhrážanie sa obžalovaného slovami - zničím Ti život a prisahám, že

Ťa zabijem, potom, čo sa na ňu pravou rukou zahnal, avšak ju neudrel, lebo odskočila, spôsobilo u
poškodenej dôvodnú obavu, keďže ide o vyhrážanie sa smrťou, preto aj poškodená musela najprv
zavolať matke, aby po ňu na železničnú stanicu prišla, nakoľko sa nedokázala s dcérou vrátiť sama
domov a neskôr vyhľadať lekársku pomoc, nakoľko je tŕpli ruky v dôsledku ťažkej reakcie na stresovú
situáciu.

Obžalovaný sa navyše, vychádzajúc aj z výpovede a svedkov, ako aj z rozhodnutí o priestupkoch,
správal k poškodenej násilne aj v minulosti.Posudzujúc všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne je záver súdu prvého stupňa o tom, že konanie
obžalovaného naplnilo obligatórne znaky prečinu nebezpečného vyhrážanie v zmysle ust. § 360 ods. 1,
2 písm. a) Tr. zák. správny. Odvolací súd má za to, že skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo

výroku svojho rozsudku, zodpovedá celkovej dôkaznej situácii.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu odvolací súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a ich vzájomný pomer (§ 38 Tr. zák.),
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. s prihliadnutím

na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou jedného roka je neprimerane prísnym,
najmä s prihliadnutím na to, že sa poškodená s obžalovaným stretáva, keď mu odovzdáva dcéru v čase
určenom súdom s tým, že sa pozdravia, prípadne sa jej opýta na jej zdravotný stav. Stretnutia označila
toho času za bezkonfliktné. Za tohto stavu prihliadajúc na vyššie uvedené hľadiská považuje odvolací
súd za dostatočný a primeraný, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného,

peňažný trest vo výmere 200 eur podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zák.. Tento trest dostatočne, primerane a
spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto
uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Zároveň pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmareným ustanovil náhradný

trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.

Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.