Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/45/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708204780
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5708204780.33

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu U.. U. G., O..
XX. XX. XXXX, V. V., G. X, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou LEAGLE s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Dunajská 15/A, IČO: 36 856 509 proti žalovanému U.. X. I., O.. XX. XX. XXXX, V. V. - G.
XXX, V. v konaní o zaplatenie úrokov z omeškania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 6 464,72 € titulom zvyšku nároku na 9 % úrok z omeškania

ročne zo sumy 33 193,91 € za obdobie od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania 6 % ročne zo sumy 66 387,84 € od 16.
05. 2014 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 66 387,84 € od 16. 05. 2014 do zaplatenia a 9 % ročne zo
sumy 165 969,60 € od 25. 09. 2006 do zaplatenia a zo sumy 33 193,91 € od 16. 05. 2014 do zaplatenia

sa zastavuje.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.05.2008 sa žalobca proti žalovanému domáhal pôvodne
zaplatenia sumy 10.000.000,- Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000.000,- Sk od
16.05.2005 do 23.09.2006 so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000.000,- Sk od 16.05.2006 do
23.09.2006 a z 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000.000,- Sk od 24.09.2006 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 07.09.2004 uzavrel so
žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške

10.000.000,- Sk. Podpisom na zmluve žalovaný potvrdil prevzatie tejto sumy od žalobcu. Podľa článku II
predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 10.000.000,- Sk v splátkach 2.000.000,-
Sk zročných k 15.05.2005, 2.000.000,- Sk zročných k 15.05.2006, 3.000.000,- Sk k 15.05.2007 a
3.000.000,- Sk k 15.05.2008. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného včas splatiť ktorúkoľvek
splátku, bolo zmluvnými stranami dohodnuté právo žalobcu požadovať predčasné splatenie celého
záväzku zo strany žalovaného. Žalovaný žalobcovi zo zmluvy vôbec neplnil, a preto žalobca výzvou na

plnenie zo dňa 11.09.2006 vyzval žalovaného na vrátenej celej sumy 10.000.000,- Sk a tiež na úhradu
úrokov z omeškania. Žalovaný výzvu neprevzal, avšak žalobca vychádzal z ustanovenia § 46 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku a z tej skutočnosti, že doporučená výzva žalobcu bola na pošte uložená
dňa 14.09.2006. Žalovaný dňom nasledujúcim po uplynutí 10 dňovej lehoty od uloženia zásielky na
pošte, t.j. 24.09.2006 sa dostal do omeškania splnením nesplatenej istiny, ktorá sa stala splatnou. Na
základe týchto skutočností žiadal žalobca to, čo bolo uvedené v písomnom petite žaloby.Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Martin dňa 29. 09. 2010 vyhlásil rozsudok, ktorým žalovaného
zaviazal k zaplateniu sumu 331 939,19 € spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 66 387,84
€ od 16. 05. 2005 do 23. 09. 2006, so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 66 387,84 € od 16. 05.

2006 do 23. 09. 2006 a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 331 939,19 € od 25. 09. 2006 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku na 9 % úrok
z omeškania ročne z celej istiny za deň 24. 09. 2006 súd žalobu zamietol.

Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a potom, čo dňa 04. 04. 2011 došlo na krajský súd

čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v podaní zo dňa 25. 03. 2011, ktorým žalobca zobral svoj návrh
v časti istiny pohľadávky vo výške 165 969,59 € späť, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim
uznesením sp. zn. 9Co/86/2011 zo dňa 31. 08. 2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konania.

Súčasne však odvolací súd s poukazom na ust. § 208 O. s. p. rozhodol o pripustení späťvzatia časti

žaloby a zastavil konanie o zaplatenie sumy uplatneného nároku do výšky 165 969,59 €.

Po tom čo Okresný súd Martin doplnil aj dokazovanie v smere, ktorý naznačil krajský súd, dňa 29. 05.
2013 vyhlásil vo veci ďalší rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 165.969,59 eur
spolu so 6%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 66.387,84 eur od 16.5.2005 do 23.9.2006 a od

25.9.2006 do zaplatenia, 7%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 66.387,84 eur od 16.5.2006 do
23.9.2006 a od 25.9.2006 do zaplatenia, a s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 199.163,51
eur od 25.9.2006 do zaplatenia, všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Konanie o návrhu
žalobcu na zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 331.939,19 eur za deň 24.9.2006 zastavil,
vo zvyšku uplatneného na úroku na úroky z omeškania žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol

tak, že súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Aj tento rozsudok súd vyhlásil na základe rovnakých skutkových zistení ako v rozsudku zo dňa 29. 09.
2010 vychádzajúc z presvedčenia, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu písomnej zmluvy
o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému reálne poskytol sumu 10 000 000 Sk dňa 07. 09. 2004,

čiže sumu 331 939,19 €. Keďže žalobca z tejto sumy sa rozhodol bez ohľadu na správanie žalovaného
(žalovaný v priebehu celého konania ani len čiastočne neuspokojil nárok žalobcu) uplatňovať nárok na
zaplatenie sumy 165 969,59 €, súd k tejto sume žalovaného zaviazal. Zročnosť pôžičky, teda celého
dlhu podľa presvedčenia súdu, ktoré vyslovil už vo svojom prvom rozsudku, vychádzala z ust. § 565
Obč. zák. a nastala pred pôvodne dohodnutým dňom zročnosti predposlednej splátky, teda pred dňom

15. 05. 2008 a to tým, že žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o pôžičke a v zmysle § 565 Obč.
zák., a po nezaplatení prvých dvoch splátok vo výške celkovo 4 000 000 Sk, ktoré boli zročné k 15. 05.
2005 a k 15. 05. 2006 pred zročnosťou 3 splátky zročnej k 15. 05. 2007, vyzval žalovaného výzvou z
11. 09. 2006 na zaplatenie celého dlhu. Táto výzva sa žalobcovi vrátila nedoručená, pretože žalovaný
si ju v odbernej lehote na pošte ako doporučenú zásielku neprevzal. Súčasne však sa do poznávacej

sféry žalovaného v súlade s tvrdením žalobcu dostala uložením zásielky na pošte dňa 14. 09. 2006.
Vtedy podľa presvedčenia súdu začala žalovanému plynúť lehota na zaplatenie celého zročného dlhu,
ktorý sa stal splatný 24. 09. 2006 uplynutím 10-dňovej lehoty, v ktorej podľa výzvy žalobcu, mal žalovaný
sumu 10 000 000 Sk zaplatiť. Žalovaný sa potom dňom 25. 09. 2006 dostal do omeškania so zvyškom
pôžičky, ktorý ešte zročný nebol ale sa zročným stal.

Súd korigoval svoje pôvodné rozhodnutie a konštatoval, že prvá splátka pôžičky vo výške 2 000 000 Sk,
čiže 66 387,84 €, bola zročná k 15. 05. 2005 a dňom 16. 05. 2005 sa žalovaný dostal s jej úhradou do
omeškania. S druhou splátkou zročnou k 15. 05. 2006 sa žalovaný dostal do omeškania dňom 16. 05.
2006. Zvyšok pôžičky predstavujúci sumu 199 163,51 € sa stal potom zročný 24. 09. 2006 a dňom 25.

09. 2006 bol žalovaný s jeho úhradou v omeškaní.

Keďže žalobca v priebehu konania žiadal úroky z omeškania zo sumy 331 939,19 € priznať až od 25. 06.
2006 súd tento prednes vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby a v časti nároku na úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 331 939,19 € za deň 24. 09. 2006 konanie v tejto časti zastavil.

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim rozsudkom sp. zn.
9Co/494/2013 zo dňa 27. 02. 2014 potvrdil rozsudok okresného súdu zo dňa 29. 05. 2013 vo výroku,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165 969,59 €. Súčasne Krajský súd v Žilinevýrok rozsudku v časti priznaného príslušenstva (6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 66 387,84 € od
16. 05. 2005 do 23. 09. 2006 a od 25. 09. 2006 do zaplatenia, 7 % úrok z omeškania ročne zo sumy 66
387,84 € od 16. 05. 2006 do 23. 09. 2006 a od 25. 09. 2006 do zaplatenia a 9% úrok z omeškania ročne

zo sumy 199 163,51 € od 25. 09. 2006 do zaplatenia) zrušil a v tejto časti vrátil vec na ďalšie konania,
v ostatných výrokoch odvolaním nenapadnutých ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Tento nárok na úroky z omeškania ostal predmetom ďalšieho konania.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplynulo, že vzhľadom na zistený skutkový stav a vykonané
dokazovanie má aj odvolací súd za to, že ohľadom vzniku pôžičky uzatvorenej zmluvy o pôžičke
a jej reálneho naplnenia sú závery prvostupňového súdu správne. Pokiaľ však odvolací súd zrušil
výrok, ktorým prvostupňový súd priznal žalobcovi požadované príslušenstvo, na zaplatenie ktorého
nárok zdôvodnil žalobca zmluvou o pôžičke a tam dojednaných termínov plnenia jednotlivých splátok
poskytnutých na splatenie dlhu, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zo strany žalobcu riadnym

spôsobom špecifikovať, z akého titulu mu vznikol nárok na požadované príslušenstvo, jednotlivé úroky
z omeškania z jednotlivých súm. Ani z dodatočne predloženej dohody o urovnaní medzi inými osobami
ako sú účastníci konania, nevyplynulo dôvod prečo žalobca zobral žalobu v časti späť. Z dispozičnej
zásady ovládajúcej celý sporový proces vyplýva, že žalobca môže v priebehu konania meniť návrh na
začatie konania, prípadne návrh alebo jeho časť môže zobrať späť. Predmetom konania po čiastočnom

späťvzatí žaloby v časti istiny žalobcom zostala len časť pôvodne požadovaného nároku, avšak podľa
názoru odvolacieho súdu takýto postup žalobcu viedol k tomu, že nebolo možné o požadovanom
príslušenstve rozhodnúť z titulu pôvodne popísaných nárokov. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil
s odvolateľom, čiže žalovaným, že nie je možné určiť, kedy bol žalovaný v omeškaní s plnením, pretože
po späťvzatí došlo k novému vymedzeniu ním požadovaného nároku. Pokiaľ odvolací súd rozhodol o

zastavení konania o časti pôvodne požadovaného nároku, nie je možné potom vymedziť príslušenstvo
k niečomu, čoho sa žalobca nedomáha. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na možnosť premlčania
jednotlivých nárokov, o čom však v štádiu odvolacieho konania, vzhľadom na dvojinštančnosť, by
vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu,
avšak pokiaľ by tak urobil odvolací súd, účastníkom by odobral možnosť prieskumu správnosti nových

skutkových zistení na základe odvolania účastníka proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Pokiaľ by
v tejto súvislosti dospel prvostupňový súd k tomu, že nárok, resp. časť nároku premlčaná nie je,
odvolací súd má za to, že späťvzatím časti uplatňovaného nároku došlo k opätovnému vymedzeniu
požadovaných nárokov (zaplatenie sumy 165 969,59 €), čo je novo stanovený nárok, hoci právne
odvodený od zmluvy o pôžičke, avšak s novo vymedzeným rozsahom plnenia. Do úvahy by potom

prichádzalo (pokiaľ by nárok nebol premlčaný) priznať príslušenstvo od začiatku uplatňovania tohto
nároku (sumy 165 969,59 €) a v tejto súvislosti priznať požadovaný úrok z omeškania odo dňa vzniku
takto vymedzeného požadovaného plnenia.

Vzhľadom na závery krajského súdu Okresný súd Martin znova nariadil pojednávanie a súčasne žiadal

žalobcu, aby špecifikoval a právne zdôvodnil nárok na úroky z omeškania, a to v tom smere, z ktorej časti
istiny ju uplatňuje žalobca, čím by reagoval na námietky žalovaného v odvolaní i na výhrady Krajského
súdu v Žiline. Žalovaný totiž v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 29. 05. 2013
namietal, že žalobca nekonkretizoval, z ktorých konkrétnych 165 969,59 € z pôvodne uplatňovanej sumy
331 939,19 € sa domáhal v konaní po späťvzatí žaloby a napriek tomu, súd prvého stupňa bez bližšieho

ozrejmenia nároku, priznal žalobcovi úroky z omeškania aj v tej časti istiny, pri ktorej bol nárok na
zaplatenie vzatý späť. Vzhľadom k späťvzatiu návrhu v časti istiny, žalobca v tejto časti nepokračoval
riadne v konaní a tak nastáva stav, ako keby k spočívaniu premlčacej doby týkajúcej sa tejto časti
istiny nedošlo. Vzhľadom k rozdielnej splatnosti jednotlivých splátok istiny a bližšiemu nešpecifikovaniu
nároku na zaplatenie, ktorej konkrétnej časti istiny vzal žalobca návrh späť a, ktorej časti istiny sa naďalej

domáha, nie je možné o uplatnenom nároku z omeškania prvostupňovým súdom rozhodnúť. Pričom
ohľadne tohto nároku zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu potom špecifikoval nárok na úroky z omeškania
svojim prednesom na pojednávaní dňa 02. 10. 2014, na ktorom nakoniec žiadal vydať rozsudok, ktorým

by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 66 387,84 €
od 16. 05. 2005 do 23. 09. 2006 a od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014, k 7 % úroku z omeškania ročne zo
sumy 66 387,84 € od 16. 05. 2006 do 23. 09. 2006 a od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014 a k 9 % úrokuz omeškania ročne zo sumy 33 193,91 € od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014, súčet istín tvorí sumu 165
969,59 €, čo znamená, že žalobca si nebude uplatňovať úroky za zvyšné časti istiny.

Uviedol, že žalobu zobral späť ohľadne istiny, ktorú tvorí súčet splátok mimo prvej splátky, ktorá bola
zročná prvá v sume 66 387,84 €, ďalej druhej splátky v sume 66 387,84 € a v poradí tretej zročnej
splátky, z ktorej však uplatňuje len nárok na sumu 33 193,91 € a táto suma spolu tvorí istinu, ktorá
už žalobcovi bola právoplatne priznaná v rozsahu 165 969,59 €. Zvyšok istiny do sumy pôvodne
uplatňovanej istiny vo výške 331 939,19 € bol zobratý späť. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu

do spisu poukázal na úkon započítania pohľadávok zo dňa 13. 05. 2014, ktorý doplnil do spisu,
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/209/2009, fotokópiu doporučenej zásielky, ktorá sa
nedoručená žalobcovi vrátila poštou späť a fotokópiu ďalšej nedoručenej zásielky, ktorou žalujúca strana
druhýkrátdňa23.05.2014sapokúšaladoručiťžalovanémujednostrannézapočítaniepohľadávokstým,
že ani jednu doporučenú zásielku žalovaný v odbernej lehote neprevzal. Preto právny zástupca žalobcu
krátkou cestou právnemu zástupcovi žalovaného a v prítomnosti žalovaného na pojednávaní dňa 02.

10. 2014, opätovne doručil listinu, a to započítanie pohľadávok zo dňa 13. 05. 2014. Skutočnosť, že
obsahom doporučenej zásielky, ktorú žalobca posielal žalovanému dňa 23. 05. 2014 a, ktorá zásielka sa
nedoručená vrátila žalobcovi 02. 06. 2014, bol započítací úkon žalobcu, list zo dňa 13. 05. 2014 vrátane
jeho príloh, bola zistená aj samosudkyňou priamo na pojednávaní otvorením nedoručenej zásielky
žalobcu adresovanej žalovanému. Súčasne právny zástupca žalobcu poukázal na námietky žalobcu

v procesnej pozícii povinného proti exekúcii, ktorá je vedená proti žalobcovi ako povinnému na návrh
žalovanéhoakooprávnenéhonavymoženiepovinnostipriznanejžalovanémuprotižalobcovirozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/209/2009.

Natakomtopredneseaúpravežalobnéhopetitupotomžalujúcastranazotrvalaajvpodanízodňa17.11.

2014, ktoré nazvala „vyjadrenie k predmetu sporu“. V tomto podaní žalobca ďalej špecifikoval, že deň 15.
05. 2014 je deň, ktorý si zvolil žalobca ako deň, kedy podľa jeho názoru v zmysle zákona došlo najskôr
k doručeniu prejavu jednostranného zápočtu vzájomných peňažných pohľadávok žalobcu a žalovaného
zo dňa 13. 05. 2014, a to čo do celého rozsahu istiny pohľadávky žalobcu nazvanej ako pohľadávka 1 vo
výške 331 939,19 €, kedy pohľadávka žalobcu ako celok zanikla započítaním a došlo tak k zastaveniu

úročenia celej istiny úrokmi z omeškania. Ak by súd teoreticky vyhodnotil v rámci riešenia prejudiciálnej
otázky deň účinnosti doručenia zápočtu pohľadávok zo strany žalobcu žalovanému na neskorší deň,
napr. najneskôr k 02. 10. 2014, kedy bol žalobca osobne prítomný na pojednávaní v čase ďalšieho
doručovania zápočtu pohľadávok, žiadal žalobca priznať úroky z omeškania za tento čas do 15. 05.
2014 a to z dôvodu právnej istoty. Celková výška uplatnených úrokov z omeškania z istiny judikovanej

pohľadávky do 15. 05. 2014 predstavovala podľa názoru žalobcu sumu 95 830,39 € a výpočty úrokov z
omeškania uskutočnil právny zástupca žalobcu v priloženej tabuľke k tomuto podaniu. Vo zvyšnej časti
pôvodne uplatňovaných úrokov z omeškania je potom nutné tento procesný úkon žalobcu zo dňa 02.
10. 2014 vyhodnotiť ako čiastočné späťvzatie žaloby, čo do príslušenstva, teda úrokov z omeškania a
konanie zastaviť.

Žalobca súčasne poukázal na skutočnosť, že napriek späťvzatiu žaloby v rozsahu 1 pôvodne uplatnenej
istiny pohľadávky v rozsahu 165 969,59 €, nedošlo k zániku nároku na túto nejudikovanú časť istiny
pohľadávky po lehote splatnosti a tento nárok hmotnoprávne trval aj v čase vydania rozsudku Okresného
súdu Martin a rozsudku Krajského súdu v Žiline. Pohľadávka len nebola ďalej uplatňovaná žalobcom v

súdnom konaní a jej príslušenstvo uplatňované bolo. Žalobca sa ani nevzdal hmotnoprávneho nároku na
1 istiny pôvodnej pohľadávky, ktorá bola predmetom pôvodnej žaloby a po čiastočnom späťvzatí žaloby
v roku 2011 nebola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Martin, šlo o procesný úkon čiastočného
späťvzatia pohľadávky, nie o vzdanie sa tohto nároku z hľadiska hmotného práva voči žalovanému.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu, resp. časti nároku žalobcu, ktorú uplatnil v súdnom
konaní žalovaný, poukázal žalobca na to, že z odvolania žalovaného voči rozsudku Okresného súdu
Martin, v ktorom námietka premlčania bola vznesená, nie je úplne zrejmý rozsah tejto námietky, možno
však logicky vyvodiť, že námietka smerovala voči premlčaniu 1 nejudikovanej istiny pohľadávky žalobcu,
voči ktorej bolo konanie zastavené a v tejto súvislosti aj v časti príslušenstva v tejto nejudikovanej

pohľadávky, ktoré bolo v tom čase ešte predmetom konania. Uplatnená námietka premlčania nároku na
súde nemá vplyv na existenciu hmotnoprávneho nároku žalobcu alebo jeho časti, ktorý trvá aj naďalej vo
forme naturálnej obligácie a nemá priamy zákonný vplyv ani na spôsobilosť tohto nároku byť predmetom
zápočtu, v tomto prípade jednostranného započítania pohľadávok žalobcu proti pohľadávke žalovaného.Vo svojom ďalšom podaní zo dňa 30. 11. 2014 nazvanom ako „Vyjadrenie k predmetu sporu III“ žalujúca
strana uviedla, že s poukazom na predbežný právny názor konajúceho Okresného súdu Martin v tom

smere, že pohľadávka žalobcu mohla zaniknúť k okamihu stretu s pohľadávkou žalovaného, ktorá
bola judikovaná s vyššie uvádzaným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/209/2009,
žalobcaplnesúhlasísprávnymnázoromkonajúcehosúdu,avšakzdôvoduprávnejistoty,trvánasvojom
nároku, ktorý procesne uplatňuje v tomto konaní z čoho vyplýva, že celkovo na úrokoch z omeškania
uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 95 830,95 € tak, ako ich vypočítal už aj v pripojenej tabuľke a to

vzhľadom na skutočnosť, že ďalší procesný úkon čiastočného späťvzatia žaloby by podliehal schváleniu
žalovaného a preto žalobca naďalej uplatňuje procesne tento nárok, nárok na úroky z omeškania, ktorý
tak ako bol špecifikovaný na pojednávaní dňa 02. 10. 2014, pričom úroky z omeškania sú vyčíslené vo
výške 95 830,95 €.

Podľa tabuľky, ktorú žalobca totiž pripojil k svojmu podaniu zo dňa 17. 11. 2014, úroky z omeškania, a

to 6 % zo sumy 66 387,84 € za obdobie od 16. 05. 2005 do 23. 09. 2006 pri počte 495 dní omeškania
predstavovali sumu 5 401,97 €, 6 % úroky z omeškania zo sumy 66 387,84 € za obdobie od 25. 09.
2006 do 15. 05. 2014 pri počte z 2 789 dní omeškania predstavovali sumu 30 436,55 €, ďalej úroky z
omeškania 7 % ročne zo sumy 66 387,84 € za obdobie od 16. 05. 2006 do 23. 09. 2006 pri počte 130
dní omeškania predstavovali sumu 1 655,15 €, 7 % úroky z omeškania ročne zo sumy 66 387,84 € za

obdobie od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014 pri počte 2 789 dní omeškania predstavovali sumu 35 509,31 €
a nakoniec 9 % úroky z omeškania ročne zo sumy 33 193,91 € od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014 pri počte
2 789 dní omeškania predstavovali sumu 22 827,41 €, takže spolu takto vyčíslené úroky z omeškania
ku 15. 05. 2014 predstavovali sumu 95 830,39 €.

Z vyššie uvedených procesných postupov žalobcu a z jeho podaní urobených po poslednom zrušujúcom
rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Žiline sú zrejmé tieto skutočnosti:
Po poslednom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline v konaní zostal uplatnený nárok žalobcu
na zaplatenie 6 % úroku z omeškania ročne zo sumy 66 387,84 € za obdobie od 16. 05. 2005 do 23. 09.
2006 a potom od 25. 09. 2006 do zaplatenia, ďalej nárok na zaplatenie 7 % úroku z omeškania ročne zo

sumy 66 387,84 € za obdobie od 16. 05. 2006 do 23. 09. 2006 a od 25. 09. 2006 do zaplatenia a nárok
na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 199 163,51 € od 25. 09. 2006 do zaplatenia. Vzhľadom na
skutočnosť, že následne žalobca špecifikoval nárok, a to ústnym prednesom na pojednávaní dňa 02. 10.
2014 a následne aj vyššie uvádzanými písomnými podaniami bolo zrejmé, že žalobca uplatňuje nárok
na 6 % úrok z omeškania z vyššie uvedených prvých dvoch splátok pôžičky, avšak limituje požiadavku

na zaplatenie 6 % a 7 % úrokov z týchto prvých dvoch splátok pôžičky do 15. 05. 2014 a pokiaľ ide o
zvyšok pôžičky, kde po zosplatnení dlhu uplatňoval nárok na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 199
163,51 € od 25. 09. 2006 do zaplatenia, tak tu žalobca najmarkantnejšie ustúpil od pôvodného nároku
a uplatňoval len 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 33 193,91 € od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014.

Podania žalobcu, ktorými došlo k čiastočnému obmedzeniu nároku v časti uplatňovaného príslušenstva
ale aj prednes žalobcu boli doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie. Súčasný právny
zástupca žalovaného bol prítomný na pojednávaní, kde došlo k obmedzeniu nároku v časti príslušenstva
a keďže žalovaná strana netlmočila súdu svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby v časti
príslušenstva, súd vo výrokovej časti tohto rozsudku zastavil konanie, v tej časti kde žalobca nárok na

príslušenstvo obmedzil, teda zastavil konanie o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania 6 %
ročne zo sumy 66 387,84 € od 16. 05. 2014 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 66 387,84 € od 16. 05.
2014 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 165 969,60 € (rozdiel medzi sumou 199 163,51 € a sumou
33 193,91 €) od 25. 09. 2006 do zaplatenia, a o nároku na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 33
193,91 € od 16. 05. 2014 do zaplatenia.

Pri rozhodovaní o zvyšku uplatneného nároku na príslušenstvo tak, ako bolo vymedzené právnym
zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 02. 10. 2014 a v následných písomných podaniach potom
súd vychádzal z výsledkov dovtedy vykonaného dokazovania a z dokazovania, ktoré súd vykonal
oboznámením sa s listom žalobcu zo dňa 13. 05. 2014, ktorým žalobca započítal svoju pohľadávku zo

zmluvy o pôžičke, ktorá bola predmetom konania pred Okresným súdom Martin proti pohľadávke, ktorú
žalovaný mal proti žalobcovi, a ktorý bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
10Cb/209/2009 zo dňa 23. 05. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 05. 05. 2014.Vykonaným dokazovaním, ktoré súd uskutočnil v rámci konania sp. zn. 9C/45/2009 súd dospel k
rovnakým skutkovým záverom, aké vyslovoval vo svojich prvých rozsudkoch a totiž, že na základe
zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel žalobca v pozícii veriteľa a žalovaný v pozícii dlžníka v písomnej forme

dňa 07. 09. 2004 vznikol žalobcovi nárok na vrátenie sumy 10 000 000 Sk, inak 331 939,19 €, pričom
prvá splátka tejto pôžičky bola zročná vo výške 66 387,84 € k 15. 05. 2005, druhá splátka pôžičky vo
výške 66 387,84 € bola zročná k 15. 05. 2006 a vzhľadom na využitie práva veriteľa podľa § 565 Obč.
zák., teda žalobcu v dôsledku nesplácania dlhu žalovaným, sa zvyšok pôžičky v rozsahu 199 163,51
€ stal zročný k 24. 09. 2006.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by nárok žalobcu v rozsahu 331 939,19 €, teda nárok žalobcu
na vrátenie istiny pôžičky zanikol, či už vzdaním sa nároku žalobcu voči žalovanému, prípadne, žeby
nárok žalobcu na zaplatenie istiny pôžičky vo vyššie uvedenom rozsahu zanikol niektorým zo spôsobov,
ktoré pozná Občiansky zákonník v ust. § 559 až 587, mimo započítania upraveného v § 580 až 581
Obč. zák., ku ktorému sa súd vráti nižšie. Teda aj keď sa žalobca v priebehu konania rozhodol ďalej

neuplatňovať nárok na zaplatenie polovice istiny pôžičky a v tejto časti, po jeho čiastočnom späťvzatí
žaloby v roku 2011, bolo konanie Krajským súdom v Žiline zastavené, šlo o dispozitívny úkon žalobcu, na
ktorý mal právo a v konaní nebol produkovaný dôkaz, že by k takémuto úkonu žalobca pristúpil vzhľadom
na správanie žalovaného, napr. plnenie z jeho strany alebo vzhľadom na skutočnosť, že by v takomto
rozsahu došlo k zániku uplatňovaného nároku.

Žalobca do spisu pripojil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/209/2009-252 zo dňa 23.
05. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 05. 05. 2014. Týmto rozsudkom bol žalobca v procesnej pozícii
žalovaného zaviazaný zaplatiť žalovanému v procesnej pozícii žalobcu sumu 209 121,69 € spolu s 13
% úrokom z omeškania ročne od 24. 07. 2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku

a súčasne bol zaviazaný nahradiť žalovanému v procesnej pozícii žalobcu trovy konania vo výške 22
096,83 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Teda v zmysle citovaného rozsudku sa záväzok
zaplatiť náhradu trov konania vo výške 22 096,83 € stal splatný 09. 05. 2014, avšak záväzok žalobcu
zaplatiť žalovanému sumu 209 121,69 € podľa odôvodnenia tohto rozsudku bol zročný 24. 07. 2006.
Istina bola žalovanému v procesnej pozícii žalobcu priznaná titulom zmluvnej pokuty, táto skutočnosť

vyplýva z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 10Cb/209/2009 na strane 13 rozsudku. V odvolacom konaní
bola žalovanému priznaná náhrada trov v sume 1 022,98 €, ktorá bola rovnako zročná k 09. 05. 2014.

Z vykonaného dokazovania bolo potom zrejmé, že žalovaný v procesnej pozícii oprávneného vyvolal
na Okresnom súde Bratislava IV exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky judikovanej rozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/209/2009 a Okresný súd Bratislava IV vydal 16. 09. 2014
poverenie k vykonaniu exekúcie, ktorá je vedená pod sp. zn. 15Er/4175/2014 v prospech oprávneného,
ktorým je žalovaný proti žalobcovi, ktorý je v procesnej pozícii povinného.

V priebehu konania pred Okresným súdom Martin sp. zn. 9C/45/2009 však žalobca urobil hmotnoprávny

úkon smerujúci tak, že k zániku pohľadávky žalovaného proti žalobcovi, ktorá je predmetom exekúcie
ako aj k zániku pohľadávky, ktorú žalobca proti žalovanému uplatňoval v konaní sp. zn. 9C/45/2009 pred
Okresným súdom Martin a totiž žalobca vykonal úkon započítania.

Listom zo dňa 13. 05. 2014 žalobca žalovanému oznámil, že je veriteľ splatnej peňažnej pohľadávky vo

výške 331,939,19 €, ktorá vznikla z právneho titulu nevrátenia peňažnej pôžičky poskytnutej na základe
písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 07. 09. 2004. Prvá pohľadávka je po lehote splatnosti, ktorá nastala
dňom 24. 09. 2006. Príslušenstvo tejto pohľadávky tvoria úroky z omeškania z nezaplatenej istiny, ktoré
ku dňu 15. 05. 2014 predstavujú sumu 209 967,45 € a náklady spojené s jej uplatnením, ktorými sú trovy
prebiehajúceho súdneho konania vedeného pod spisovou značkou 9C/45/2009 pred Okresným súdom

Martin. Žalovaný ako veriteľ je majiteľom peňažnej pohľadávky voči žalobcovi ako dlžníkovi v celkovej
výške209121,69€,ktorávzniklazprávnehotituluneuhradeniazmluvnejpokutyzaporušeniepovinnosti
podľa článku III. písomnej zmluvy o budúcej Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 07. 11. 2002
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 08. 11. 2002. Celá pohľadávka žalovaného nazvaná pohľadávkou 2 je
po lehote splatnosti, ktorá nastala dňom 23. 07. 2006. Právny dôvod vzniku a existencie pohľadávky

žalovaného (pohľadávka 2) bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. 05. 2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť čo do istiny a príslušenstva dňa 05. 05. 2014. Príslušenstvo pohľadávky
tvoria úroky z omeškania z nezaplatenej istiny pohľadávky, ktoré ku dňu 15. 05. 2014 sú vo výške 212421,81 € a náklady spojené s jej uplatnením, ktorými sú trovy súdneho konania sp. zn. 10Cb/209/2009,
spolu vo výške 23 119,81 €.
Keďže pohľadávka 1 (pohľadávka žalobcu) a pohľadávka 2 (pohľadávka žalovaného) sú plnením

rovnakého druhu, sú vzájomné, stretli sa ku dňu splatnosti pohľadávky 1, teda ku dňu 24. 09. 2006. Obe
pohľadávky sú spôsobilé byť predmetom zápočtu v súlade s ustanovením § 580 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka, preto žalobca započítava svoju splatnú pohľadávku aj s
časťou príslušenstva tejto pohľadávky oproti splatnej pohľadávke žalovaného s celým príslušenstvom
a to vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú, teda vo výške 444 663,30 € a to v takomto členení: časť

istiny pohľadávky 1 vo výške 209 121,69 € voči celej istine pohľadávky 2 (pohľadávky žalovaného),
zvyšnú časť istiny pohľadávky 1 vo výške 122 817,50 € voči časti príslušenstva pohľadávky 2 - úroky
z omeškania vo výške 122 817,50 €. Časť príslušenstva pohľadávky 1 - úroky z omeškania vo výške
89 604,30 € voči časti príslušenstva pohľadávky 2 - úroky z omeškania vo výške 89 604,30 € a časť
príslušenstva pohľadávky 1 - úroky z omeškania vo výške 23 119,81 € voči zvyšnej časti príslušenstva
pohľadávky 2 - trovy konania 2 vo výške 23 119,81 €, čím dochádza k zániku celej istiny pohľadávky

1 (pohľadávky žalobcu) a časti príslušenstva pohľadávky 1 v úrokoch z omeškania vo výške 112 724,1
€ a k zániku celej istiny pohľadávky 2 a celého príslušenstva pohľadávky 2 priznaného právoplatným
rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVzápočtom.Započítaniepohľadávokspríslušenstvom vdanom
rozsahu nastane spätne, t.j. ku dňu stretu vzájomných pohľadávok.
Špecifikácia a výpočet úrokov z omeškania potom tvorili prílohu tohto listu.

Ako bolo zistené, tento list žalobca podal na prepravu ako doporučenú zásielku 2-krát a to 13. 05.
2014 a potom znova 23. 05. 2014. Prvá doporučená zásielka sa z adresy bydliska žalovaného vrátila
ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 19. 05. 2014. Zásielka, ktorá bola podaná na poštu dňa 23. 5.
2014, sa ako neprevzatá v odbernej lehote vrátila 02. 06. 2014. Navyše na pojednávaní dňa 02. 10.
2014 v prítomnosti samosudkyne žalujúca strana prostredníctvom právneho zástupcu opätovne doručila

žalovanému v prítomnosti jeho právneho zástupcu spomínané započítanie pohľadávok spolu s oboma
prílohami, teda výpočtom úrokov z omeškania.
Pokiaľ ide o platnosť takéhoto hmotnoprávneho úkonu žalobcu urobeného v priebehu súdneho konania,
súd jeho platnosť a účinky posudzoval v súlade s ustanoveniami § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.
Podľa § 581 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody
spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.

Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj

pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
Podľa § 581 ods. 4 Občianskeho zákonníka započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon
o rodine.
Započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka a je
to tiež privodenie zániku dvoch navzájom proti sebe stojacich pohľadávok tým, že jedna a druhá sa

považujú navzájom vyrovnané. Účelom a zmyslom započítania je teda zánik záväzku bez toho, aby
došlo ku skutočnému plneniu. Pri započítaní ako spôsobe zániku záväzku v prípade jednostranného
právneho úkonu musí byť splnená podmienka, aby vzájomné pohľadávky boli spôsobilé na započítanie.
Musí ísť o vzájomné pohľadávky, pohľadávky rovnakého druhu, platné pohľadávky, splatné pohľadávky
a pohľadávky, ktoré nie sú zákonom zo započítania vylúčené. Vzájomnosť pohľadávok znamená, že

veriteľ jednej pohľadávky spôsobilej na započítanie je zároveň dlžníkom druhej pohľadávky a naopak.
Rovnorodosťou pohľadávok sa rozumie to, že pohľadávky sa kvalitatívne týkajú podobnej majetkovej
hodnoty. Táto požiadavka je splnená, ak predmetom plnenia sú pohľadávky rovnakého druhu a takýmito
pohľadávkami sú v prevažnej väčšine prípadov pohľadávky, ktorých predmetom je peňažné plnenie.
Pohľadávkami rovnakého druhu nie sú pohľadávky z verejného práva a pohľadávky zo súkromného

práva. V tomto prípade však u oboch účastníkov konania išlo o pohľadávky vzniknuté v rovine
súkromného práva a rovnorodé peňažné pohľadávky. Ďalšou podmienkou započítania je skutočnosť,
že pohľadávka je platná. Predmetom započítania teda nemôžu byť pohľadávky, ktoré neexistujú, ale
ani pohľadávky, ktoré nemožno uplatniť súdnou cestou, alebo pohľadávky, voči ktorým možno vzniesťnámietky napríklad z dôvodu premlčania. Zákon nepripúšťa jednostranné započítanie premlčaných
pohľadávok. Ak by dlžník v priebehu súdneho konania dôvodne vzniesol námietku premlčania, stane
sa predmetná pohľadávka premlčanou pohľadávkou, ktorej sa nemožno domáhať na súde. Takúto

pohľadávkubypretonebolomožnébezzodpovedajúcejdohodysdlžníkomzapočítať.Zhľadiskazákona
však nie je rozhodujúce, kedy bol urobený prejav vôle smerujúci k započítaniu. Podľa súdnej praxe
je rozhodujúce pre posúdenie otázky premlčania započítanej pohľadávky okamih, kedy sa vzájomné
pohľadávky stretli, teda nie doba, kedy bol urobený prejav smerujúci na započítanie, resp. kedy tento
prejav došiel do sféry dispozície druhého účastníka. Námietku premlčania vzájomnej pohľadávky

možno totiž s úspechom uplatniť len vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa
pohľadávky stretli (R69/1972). Námietku premlčania pohľadávky započítavanej do žalobnej pohľadávky
možno s úspechom uplatniť len vtedy, ak započítaná pohľadávka bola premlčaná už vo chvíli, keď
sa stretla so žalobnou pohľadávkou. Čas, keď bol urobený započítací prejav, nemá pre uplynutie
premlčacej lehoty započítavanej pohľadávky význam (R156/1953). Rovnaký záver vyplýva napríklad aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky Ro z 24. 04. 2007 sp. zn. 33Odo/336/2005.

Právny následok započítania, teda zánik kryjúcich sa pohľadávok nastane účinkami ex tumc, t.j. od
okamihu stretu.
Bezpodmienečne možno započítať iba pohľadávku, ktorá je splatná najneskoršie k dobe započítania.
Pohľadávky, ktoré nie sú započítateľné, uvádza Občiansky zákonník v ustanovení § 581. Pričom právna
kvalifikácia započítavanej pohľadávky pre platnosť započítania nie je vyžadovaná. Započítací prejav

musí smerovať voči druhému účastníkovi záväzkovo právneho vzťahu a tento kompenzačný prejav
vôle musí spĺňať všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka. Kompenzačný prejav neznamená však tú skutočnosť, že dlžník súčasne uznáva existenciu
dlhu. Právne účinky kompenzačného prejavu nastanú, keď sa dostane do sféry dispozície druhého
účastníka. Týmto okamihom je voči druhému účastníkovi urobený a až vtedy nastávajú právne následky

s ním spojené, ak bol urobený platne. Ak bol teda prejav vôle smerujúci k započítaniu doručený
do poznávacej sféry druhého účastníka, dochádza k zániku pohľadávok v okamihu, keď sa stretli.
Občiansky zákonník nepredpisuje doručenie zásielky obsahujúcej právny úkon smerujúci k započítaniu
do vlastných rúk druhého účastníka, preto postačí, ak sa takáto zásielka ocitne vo sfére jeho dispozície
tým, že získa možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Nie je pritom vždy nevyhnutné, aby sa druhý

účastník naozaj s obsahom prejavu vôle oboznámil; rozhodujúce je, aby mal možnosť poznať obsah
písomnosti (Rc/104/2008).
Vychádzajúc z týchto zákonom stanovených podmienok pre platnosť jednostranného započítacieho
úkonu, ktorý v priebehu konania urobil aj žalobca, súd dospel k presvedčeniu, že právny úkon
započítania urobený žalobcom jeho listom zo dňa 13. 05. 2014 zodpovedal kritériam vyžadovaným

ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka, ale aj ustanovením § 37, dostal sa do dispozičnej, teda
poznávacej sféry žalovaného opakovane prvýkrát, najneskôr do 18. 05. 2014, keď 19. 05. 2014 pošta
vrátila prvú nedoručenú zásielku adresovanú do miesta trvalého bydliska žalovaného ako neprevzatú v
odbernej lehote. Najneskôr sa ale dostal do dispozičnej sféry žalovaného na pojednávaní dňa 02. 10.
2014.

Pokiaľ ide o platnosť pohľadávok, ktoré boli žalobcom započítavané proti judikovanej pohľadávke
žalovaného, súd nemal pochybnosti o tom, že platnou pohľadávkou je nevrátená istina pôžičky vo
výške 331 939,19 €, ktorá v čase stretu nebola premlčaná. Napriek tomu žaloba v priebehu súdneho
konania z nej proti žalovanému uplatňoval len polovicu a tá bola nakoniec aj vyššie spomínaným
rozsudkom Okresného súdu Martin žalobcovi priznaná. Tento nárok žalobcu bol preukázaný v rámci

vykonaného dokazovania bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu ho nakoniec žalobca pred súdom
uplatnil a rovnako rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 10Cb/209/2009 zo dňa 23. 05.
2012 bola judikovaná pohľadávka žalovaného minimálne v rozsahu istiny 209 121,69 €. Pokiaľ však
ide o príslušenstvo týchto pohľadávok, tu sa súd odchýlil vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd uvádza
nižšie, od tvrdení žalobcu a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu stret pohľadávky žalobcu

titulom zmluvy o pôžičke s pohľadávkou žalovaného, ktorá bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV, nastal inak, ako tvrdil žalobca a to nasledovne:
Ako bolo v konaní nesporne preukázané, tak žalobca mal voči žalovanému ku dňu 15. 05. 2005 zročnú
prvú splátku pôžičky vo výške 66 387,84 €, k 15. 05. 2006 mal zročnú druhú splátku pôžičky vo výške
66 387,84 € a 24. 09. 2006 sa stal zročný celý zvyšok dlhu vo výške 199 163,51 €. Žalovaný mal ku

dňu 24. 07. 2006 zročnú pohľadávku voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty vo výške 209 121,69 € a ku
dňu 09. 05. 2014 mal v zmysle vyššie uvádzaného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/386/2012 splatné príslušenstvo vo forme náhrady
trov konania v celkovej výške za prvostupňové i druhostupňové konanie 23 119,81 €.Keďže žalobca vo svojom započítacom prejave zo dňa 13. 05. 2014 započítaval časť istiny svojej
pohľadávkytitulomzmluvyopôžičkevočiistinepohľadávkyžalovaného,jepotomzrejmé,žepohľadávka

žalobcu na zaplatenie prvej splátky pôžičky vo výške 66 387,84 € ale aj pohľadávka žalobcu na
zaplatenie druhej splátky pôžičky vo výške 66 387,84 € sa s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie
sumy 209 121,69 € stretla ku dňu zročnosti pohľadávky žalovaného, teda ku dňu 24. 07. 2006. K tomuto
dňu stretom týchto pohľadávok zanikol nárok žalobcu na prvé dve splátky pôžičky, a to ich započítaním
spätne ku dňu stretu s pohľadávkou žalovaného, to znamená, že žalobca má tak, ako súd konštatoval

vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch aj nárok na úroky z omeškania z prvých dvoch splátok, avšak
na 6 % úrok z omeškania ročne z prvej splátky od 16. 05. 2005 do 23. 07. 2006, čo zodpovedá sume 5
401,97 € a z druhej splátky pôžičky má nárok na 7 % úrok z omeškania ročne za obdobie od 16. 05. 2005
do 23. 07. 2006, čo zodpovedá sume 1 655,15 € s prihliadnutím na počet dní omeškania. Nárok žalobcu
na tieto úroky tak, ako súd už predtým konštatoval nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zák.
a vzhľadom na ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo vtedy platnom znení.

Dňa 24. 09. 2006, ako súd vyššie konštatoval, žalobca zosplatnil celý zvyšok dlhu vo výške 199 163,51
€. Túto sumu žalobca vo svojom prejave o započítaní zo dňa 13. 05. 2014 stále započítaval voči
pohľadávke na istinu žalovaného. Tu súd konštatuje, že po tom, čo sa pohľadávka žalovaného ku dňu
24. 07. 2006, keď sa stala zročná, ako to konštatoval vo svojom rozsudku Okresný súd Bratislava IV v

odôvodnení, stretla s už splatnými pohľadávkami žalobcu na prvé dve splátky pôžičky, tak pohľadávka
žalovaného po tomto strete klesla na sumu 76 346,01 €. Od tohto momentu, od 24. 07. 2006, mal
žalovaný priznaný aj nárok na 13 % úrok z omeškania ročne, ale tento úrok mu prislúcha len do 24. 09.
2006, keď sa zvyšok nároku žalovaného na istinu zmluvnej pokuty vo výške 76 346,01 € spolu s 13 %
úrokom z omeškania ročne za obdobie od 24. 07. 2006 do 24. 09. 2006 vyčíslený vo výške 1 712,97

€, stretáva so zvyškom nároku žalobcu na zaplatenie zvyšku pôžičky vo výške 199 163,51 €. Týmto
momentom, teda ku dňu 24. 09. 2006, podľa presvedčenia súdu, zaniká celý zvyšok nároku žalovaného
na zvyšok zmluvnej pokuty, ale aj na príslušenstvo, nakoľko sa k 24. 09. 2006 stretáva s vyššou
nepremlčanou, platnou a zročnou pohľadávkou žalobcu. Naopak pohľadávka žalobcu na zaplatenie
zvyšku pôžičky vo výške 199 163,51 € týmto stretom klesá na sumu 119 391,56 € k 25. 09. 2006 (199

163,51 € - 76 346,01 € - 1 712,97 €). Z tohto vyplýva, že žalobca už nemohol potom započítavať časť
príslušenstva svojej pohľadávky, teda úrokov z omeškania voči príslušenstvu pohľadávky žalovaného
- proti úrokom z omeškania tak, ako to vyplývalo z jeho započítacieho prejavu zo dňa 13. 05. 2014,
nakoľko len započítaním zvyšku istiny pohľadávky žalobcu zanikla celá pohľadávka žalovaného vrátane
príslušenstva, ktoré tvorili úroky z omeškania v judikovanej sadzbe, avšak ku dňu stretu pohľadávok,

teda k 24. 09. 2006. Žalobcovi ďalej zostal nárok na úroky z omeškania z prvých dvoch splátok pôžičky
ku dňu 24. 07. 2006 a nárok na zaplatenie zvyšku istiny pôžičky vo výške 119 391,56 € spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 25. 09. 2006 do zaplatenia.

Súd v tejto chvíli konštatuje, že do tohto momentu ani jedna z pohľadávok, či už žalobcu alebo

žalovaného, ktoré obe boli spôsobilé na započítanie, nebola premlčaná, teda ani jedna z pohľadávok
nebola premlčaná ku dňu stretu týchto pohľadávok. V poslednej časti svojho započítacieho prejavu
žalobca započítal časť príslušenstva svojej pohľadávky úrokov z omeškania vo výške 23 119,81 € proti
pohľadávke žalovaného na náhradu trov konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn.
10Cb/209/2009 v celkovej výške 23 119,81 €. Keďže rozsudok bol vykonateľný 10. 05. 2014 a náhrada

trov konania mala byť v zmysle jeho výrokovej časti poskytnutá do troch dní od jeho právoplatnosti,
ktorá nastala 05. 05. 2014 je zrejmé, že zročnosť pohľadávky žalovaného na náhradu trov konania vo
výške 23 119,81 € nastala k 09. 05. 2014. Ako bolo vyššie uvedené proti pohľadávke na náhradu trov
konania žalovaného, žalobca započítal časť svojho príslušenstva úrokov z omeškania z pohľadávky
vyplývajúcej z nároku na vrátenie pôžičky, teda žalobca mohol započítavať opäť len pohľadávku na

úroky z omeškania, ktorá nebola premlčaná a ku dňu 09. 05. 2014, kedy sa pohľadávka žalobcu na
úroky z omeškania stretla s pohľadávkou žalovaného na náhradu trov konania. Takto sa k 09. 05. 2014
stretla pohľadávka žalobcu na 6 % úrok z omeškania ročne z prvej splátky pôžičky za obdobie od 16.
05. 2005 do 24. 07. 2006, kedy bolo ukončené omeškanie, čo vo vyčíslení predstavuje sumu 5 401,97
€, ďalej pohľadávka žalobcu na úroky z omeškania z druhej splátky pôžičky za obdobie od 16. 05. 2005

do 24. 07. 2006, kedy nárok zanikol započítaním, čo v číselnom vyjadrení predstavuje sumu 1 655,15
€ a po odpočítaní týchto súm od pohľadávky žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania vo výške
23 119,81 € klesá pohľadávka žalovaného na sumu 16 362,69 €.Ďalej mohol ku dňu 09. 05. 2014, kedy dochádza k stretu pohľadávky žalobcu na príslušenstvo
istiny - pôžičky úrokov z omeškania s pohľadávkou žalovaného, žalobca započítavať len nárok na to
príslušenstvo, ktoré k 09. 05. 2014 nebolo premlčané. V tejto súvislosti súd poukazuje, že žalobca v

konaní naďalej uplatňoval nárok na príslušenstvo z prvých dvoch splátok pôžičky a ďalej ho potom
uplatňoval zo sumy 33 193,91 €, čo bol zvyšok istiny judikovanej rozsudkom Okresného súdu Martin
vyššie uvádzaným po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v roku 2011 za obdobie od 25. 09. 2006 do
15. 05. 2014 v sadzbe 9 % ročne. Šlo o úrok z omeškania, ktorý tvoril príslušenstvo pohľadávky v konaní
pred Okresným súdom Martin riadne uplatnenej a následne aj judikovanej, a naďalej uplatňované ku dňu

vyhlásenia rozsudku. Preto tento nárok žalobcu na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 33 193,91 €
za obdobie od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014, nemohol byť ku dňu 09. 05. 2014 premlčaný, napriek tomu,
že žalobca v roku 2011 zobral žalobu späť ohľadne istiny 165 969,59 €, a žalovaný voči príslušenstvu
tejto istiny vzniesol námietku premlčania.

Nárok žalobcu na takýto úrok ku dňu stretu jeho pohľadávky na úroky z omeškania zo sumy 33 193,91

€ od 25. 09. 2006 do momentu stretu s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie zvyšku náhrady trov
konania vo výške 16 362,69 €, teda k 09. 05. 2014 pri počte 2 650 dní omeškania, predstavoval sumu
21 677 € a do 15. 05. 2014, kedy bol konečný deň, do ktorého tento nárok žalobca v konaní uplatňoval,
predstavoval pri 2 789 dňoch omeškania sumu 22 827,41 €. Táto pohľadávka žalobcu na takto vyčíslený
úrok z omeškania sa stretla s pohľadávkou žalovaného k 09. 05. 2014 a týmto stretom celá pohľadávka

žalovaného na zaplatenie sumy 16 362,69 € titulom zvyšku náhrady trov konania judikovanej rozsudkom
OkresnéhosúduBratislavaIVzapočítanímzanikla,ažalobcovizostalnároknazaplatenierozdielumedzi
sumou 22 827,41 € a sumou 16 362,69 €, čo je zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania zo sumy
33 193,91 €, ktoré v konaní uplatňoval. Táto suma potom predstavuje 6 464,72 €.

Túto sumu súd žalobcovi priznal titulom zvyšku 9 % úroku z omeškania ročne, resp. nezaplatenej časti
9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 33 193,91 € za obdobie od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014.

Vzhľadom na skutočnosť, že všetky ďalšie nároky žalobcu na príslušenstvo prvej a druhej splátky
pôžičky, ktoré uplatňoval v konaní zanikli započítacím prejavom z 13. 05. 2014 a zánikom pohľadávky

na zaplatenie prvých dvoch splátok ich započítaním ku dňu 24. 09. 2006, nebolo možné uplatňovať za
ďalšie obdobie úroky z omeškania, po 24. 09. 2006 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Tam, kde žalobca svojim prednesom na pojednávaní dňa 02. 10. 2014 a následne aj naň nadväzujúcimi
podaniami zobral žalobu späť súd konanie zastavil. Šlo o nárok žalobcu na zaplatenie 6 % úrokov z

omeškania ročne zo sumy 66 387,84 € od 16. 05. 2014 do zaplatenia, 7 % úroku z omeškania ročne zo
sumy 66 387,84 € od 16. 05. 2014 do zaplatenia a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 165 969,60
€ od 25. 09. 2006 do zaplatenia a zo sumy 33 193,91 € od 16. 05. 2014 do zaplatenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa presvedčenia súdu šlo o zložitejší prípad, súd v zmysle § 151 ods.

3 O. s. p. rozhodnutie o trovách konania vyhradil samostatnému rozhodnutiu, ktoré súd vydá do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.