Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Pc/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222767
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116222767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

S. D., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX P. I. XXX, Š. R. W., právne zastúpený Mgr. Branislavom
Samcom, advokátom so sídlom Sad SNP 8, 010 01 Žilina, IČO: 42 217 679, proti odporkyni: Q. D.,
K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. XXXX/XX, XXX XX, Š. R. W., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje s účinnosťou od 01.07.2016 povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne, ktorá bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/230/2011-275 zo dňa 09.09.2013.

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 06.09.2016 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 08.09.2016
domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd s účinnosťou od 01.07.2016 povinnosť navrhovateľa
prispievať na výživu odporkyne, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
30P/230/2011-275 zo dňa 09.09.2013.
2. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že spoločne rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
30P/230/2011-275 zo dňa 09.09.2013 bol zaviazaný prispievať na výživu odporkyne (vtedy ešte
maloletej) mesačne sumou 100,- eur. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 06.07.2015. Ďalej navrhovateľ uviedol, že u odporkyne došlo k podstatnej zmene pomerov, keď dňa
24.06.2016 ukončila prípravu na budúce povolanie na Strednej škole spoločného stravovania v Žiline,
v odbore čašník. Dňa 13.08.2015 sa jej narodil syn I.. Momentálne žije s priateľom a synom na sídlisku
Z. v Ž.. Nie sú mu tak známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by odporkyňa nebola schopná sama sa živiť.
Napriek tomu si plnil vyživovaciu povinnosť až do júla 2016, keď jej poslal posledné výživné v sume
125,- eur. Napokon navrhovateľ uviedol, že sa s odporkyňou dohodli na zrušení vyživovacej povinnosti
k dátumu 01.07.2016.

3.Odporkyňasakdoručenémunávrhupísomnevyjadrilapodanímzodňa16.01.2017,vktoromsúhlasila
so zrušením vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.07.2016..
4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 24.01.2017 v
neprítomnosti oboch účastníkov a za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa. Účastníci svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili (podaniami zo dňa 16.01.2017), pričom obaja súhlasili s
pojednávaním a rozhodnutím súdu aj v ich neprítomnosti.
5. Navrhovateľ pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na návrhu.

6. Súd tak vychádzal z hľadiska skutočného stavu vo veci z listinných dôkazov produkovaných
navrhovateľom, pričom ďalej vychádzal zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, keďže
o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti a neboli v rozpore s vykonanými dôkazmi (§
37 CMP).7. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/230/2011-275 zo dňa 09.09.2013, ktorý podľa doložky na
ňom vyznačenom nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2015, zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu
(v tom čase maloletej) odporkyne výživným vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám jej matky.
8. Z uvedeného rozsudku súčasne vyplynulo, že navrhovateľ je otcom odporkyne, pričom matkou
odporkyne je R. D., nar. XX.XX.XXXX.
9. Odporkyňa podľa nesporného skutkového tvrdenia navrhovateľa ukončila dňa 24.06.2016 prípravu
na budúce povolanie na Strednej škole spoločného stravovania v Žiline, v odbore čašník.

10. Podľa ust. čl. 35 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý má
právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú
činnosť.
11. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

12. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa ust. § 78 ods. 2 ZoR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
14. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých

a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Navrhovateľ sa tak podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 08.09.2016 domáhal
zrušenia svojej vyživovacej povinnosti podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR voči odporkyni ku dňu 01.07.2016.
16. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR limitované do času,

kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť treba podľa súdu definovať tak, že
touto je pri zohľadnení realizácie práva podľa ust. čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, t. j. po absolvovaní prípravy
na budúce povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky na
krytie jeho životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť sa dieťaťom nie je možné
spájať s dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 5Cz

19/67zodňa06.05.1967,publikovanépodR100/67),anisvekovouhranicou25rokov,dokedymôžebyť
dieťa posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa ust. § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa
a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. do ktorého veku môže byť
dieťa spoločne posudzované s rodičmi pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa zákona č.
417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré

riadnepokračujevprípravenabudúcepovolanieštúdiomnavysokejškoleponadobudnutíveku25rokov
života nemalo už právo na výživu od rodičov, čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne
dieťa plnoletosť (či iný vyšší vek), avšak sa ďalej pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším
štúdiom, nie je zásadne ešte schopné samo sa živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na
budúce povolanie a nepokračuje v tejto ďalším štúdiom, resp. ani nekoná za účelom získania samotnej

možnosti absolvovať ďalšie takéto štúdium (napr. po neúspešnom absolvovaní prijímacích skúšok na
vysokú školu po ukončení strednej školy, navštevuje kurz potrebnej prípravy na prijímacie skúšky na
vysokú školu, aby tak mohlo prijímacie skúšky úspešne absolvovať budúci rok), je možné zásadne
vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál (schopnosť) samo sa živiť. Pokiaľ tak ZoR v ust. § 62
ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie o schopnosti a súčasne aj možnosti, ako tieto

pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach), je možné aj v prípade, že sa dieťaťu nepodarí
následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce povolanie) zamestnať (či už zo subjektívnych
alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že schopnosť samo sa živiť nadobudlo a vyživovacia
povinnosť rodiča k nemu zanikla. Podľa názoru súdu na uvedenom závere nemôže nič meniť ani
konkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže toto nastavenie schopnosť dieťaťa samo sa

živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť.
17. Zo zisteného skutočného stavu nesporne vyplynulo, že odporkyňa ukončila svoje štúdium (prípravu
na povolanie) na Strednej odbornej škole spoločného stravovania dňa 24.06.2016. Súd mal tak za to, že
odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa živiť v zmysle ust. § 62 ods. 1 ZoR dňa 24.06.2016, pričom
vyživovacia povinnosť jej rodičov zanikla najneskoršie dňom nasledujúcim, t. j. dňa 25.06.2016. Súd tak

návrhu navrhovateľa vyhovel a s účinnosťou od 01.07.2016 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
k odporkyni, ako bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/230/2011-275 zo
dňa 09.09.2013.18. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 58 v spojení s ust. § 52 CMP tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní sa navrhovateľ vzdal

práva na podanie odvolania, právo podať odvolanie proti tomuto rozsudku má len odporkyňa.