Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010549
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714010549.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.1.2017 v
trestnej veci obžalovaného Q. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 149/2014 zo dňa 6.7.2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného Q. B., nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom
V., ul. O. XXXX/X,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

-dňa XX.X.XXXX v presne nezistenom čase po 18.00 hod. na zimnom štadióne v V. na ulici B. č.6,

počas zápasu štvrťfinále play-off hokejovej I. A. ročník XXXX/XXXX medzi domácim klubom HK V.,
s.r.o. a hosťujúcim klubom HC S., s.r.o. na ľadovej ploche po prerušení hry rozhodcom v tretej tretine
v hracom čase 59:37, ako hráč HC S. v hokejovom drese označenom č.7, po zhodení rukavíc počas
vzájomného držania sa za dresy s poškodeným Q. X., hráčom HK V. v hokejovom drese označenom
č.7 tohto udrel päsťou do sánky vľavo a následne ho opakovane nezisteným počtom rán udrel päsťou
do oblasti hlavy, pričom jeden úder päsťou bol o sile väčšej intenzity, čím Q. X. spôsobil pomliaždenie
mäkkých tkanív tváre vľavo, zlomeninu uhla sánky vľavo s posunutím úlomkov so zubom číslo 38
(zub múdrosti vľavo dolu) v lomnej štrbine otvorenú do ústnej dutiny, zlomeninu tela sánky vľavo s

posunutím úlomkov so zubom číslo 33 (očný zub vľavo dolu) v lomnej štrbine otvorenú do ústnej dutiny
a poškodenie ložiskového nervu sánky vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 56 dní,
pričom Q. X. ako vrcholový športovec nemohol vykonávať aktívnu a intenzívnu športovú činnosť po
dobu 3 mesiacov a bol obmedzený na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v bolestiach sánky
trvajúcich cca po dobu 5-6 týždňov, v prijímaní tekutej stravy po dobu minimálne prvých 2 týždňov, ďalej
v prijímaní stravy kašovitej konzistencie po dobu ďalších 5 týždňov, čo malo za následok zvýšené nároky
na prípravu stravy, jej charakter, skladbu, cenovú náročnosť a častosť jej prijímania, ďalej v obmedzení

reči a spoločenskom styku poškodeného po dobu 4 týždňov pre pevnú sánkovo-čeľustnú imobilizáciu, v
obmedzení po dobu 10 dní, kedy nemohol otvárať ústa pre naložené drôtené dlahy, v necitlivosti dolnej
pery vľavo, v nemožnosti dokončiť hokejovú sezónu a v začatí trénovania až do polovice mája 2013,
ďalej v nutnosti chrániť si tvár pred väčším mechanickým násilím, ktoré by mohlo obmedziť hojenie alebo
spôsobiť opätovné posunutie úlomkov po dobu minimálne 7 týždňov, ďalej v nutnosti počas tejto doby
zachovávať kľudový režim, bez zvýšenej námahy a so zabezpečením dobrej výživy pre nekomplikované
hojenie zlomenín, ako aj v nemožnosti vykonávať niektoré druhy športu i fyzicky náročnejšie práce a v

nutnosti minimálne tri mesiace vynechať aktívny športt e d a

-inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona,

a za to mu súd

u k l a d á

Podľa§155ods.1Tr.zák.,§39ods.1Tr.zák.trestodňatiaslobodyvovýmere12(dvanástich)mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa§287ods.1Tr.por.povinnosťzaplatiťpoškodenémuQ.X.,nar.XX.XX.XXXXvE.O.,trvalebytom

Za Z. XXX, 370 01 Z.-K. Z., prechodne bytom E. O., ul. Y. č. XX, E. republika škodu vo výške X.XXX,-
eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka V., G. č. XX, XXX 21 E., E. škodu vo výške 19.175,- Kč.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného Q. B. za vinného zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na

tom skutkovom základe, že:
-dňa XX.X.XXXX v presne nezistenom čase po XX.XX hodine na Zimnom štadióne v V., na ul. B. č. 6,
počas zápasu štvrťfinále play-off hokejovej I. A. ročník XXXX/XXXX medzi domácim klubom HK V., s.r.o.
ahosťujúcimklubomHCS.,s.r.o.,naľadovejplochepoprerušeníhryrozhodcomvtretejtretinevhracom
čase 59:37, ako hráč HC S. v hokejovom drese označenom č. 7, po zhodení rukavíc počas vzájomného

držania sa za dresy s poškodeným Q. X., hráčom HK V. v hokejovom drese označenom č. 7 a potom, čo
Q. X. dal najavo, že sa biť nebudú, načo Q. X. pustil jeho dres a pootočil hlavou mierne doprava, aby videl
svojho spoluhráča, ktorý bol napadnutý niekoľkými protihráčmi, tohto nečakane udrel päsťou do sánky
vľavo a následne ho opakovane presne nezisteným počtom rán udrel päsťou do oblasti hlavy, pričom
jeden úder päsťou bol o sile väčšej intenzity, čím Q. X. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív tváre

vľavo, zlomeninu uhla sánky vľavo s posunutím úlomkov so zubom číslo 38 (zub múdrosti vľavo dolu)
v lomnej štrbine otvorenú do ústnej dutiny, zlomeninu tela sánky vľavo s posunutím úlomkov so zubom
číslo 33 (očný zub vľavo dolu) v lomnej štrbine otvorenú do ústnej dutiny a poškodenie ložiskového nervu
sánky vľavo, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 56 dní, pričom Q. X. ako vrcholový športovec
nemohol robiť aktívnu a intenzívnu športovú činnosť po dobu 3 mesiacov a bol obmedzený na obvyklom

spôsobe života spočívajúcom v bolestiach sánky trvajúcich cca po dobu 5-6 týždňov, v prijímaní tekutej
stravy po dobu minimálne prvých 2 týždňov, ďalej v prijímaní stravy kašovitej konzistencie po dobu
ďalších5týždňov,čomalozanásledokzvýšenénárokynaprípravustravy,jejcharakter,skladbu,cenovú
náročnosť a častosť jej prijímania, ďalej v obmedzení v reči a spoločenskom styku poškodeného po
dobu 4 týždňov pre pevnú sánkovo-čeľustnú imobilizáciu, v obmedzení po dobu 10 dní, kedy nemohol

otvárať ústa pre naložené drôtené dlahy, v necitlivosti dolnej pery vľavo, v nemožnosti dokončiť hokejovú
sezónu a v začatí trénovania až do polovice mája 2013, ďalej v nutnosti chrániť si tvár pred väčším
mechanickým násilím, ktoré by mohlo obmedziť hojenie alebo spôsobiť opätovné posunutie úlomkov po
dobu minimálne 7 týždňov, ďalej v nutnosti počas tejto doby zachovávať kľudový režim, bez zvýšenej
námahy a so zabezpečením dobrej výživy pre nekomplikované hojenie zlomenín, ako aj v nemožnostivykonávať niektoré druhy športu i fyzicky náročnejšie práce a v nutnosti minimálne tri mesiace vynechať
aktívny šport.

Za to mu súd podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere dvoch rokoch. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona súd prvého stupňa uložil povinnosť osobne sa ospravedlniť
poškodenému Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Za Z. XXX, XXX XX Z. - K. Z., prechodne bytom
E. O., ul. Y. č. XX, XXX XX E. O., E. republika.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému Q. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Za Z. XXX, XXX XX Z. - K. Z., prechodne bytom E. O., ul. Y. č. XX, XXX XX,

E. republika bolestné X 555,-eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni pobočka V., E. republika, G. č. XX,
XXX XX E. O. náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 19 175,-Kč.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie obžalovaný.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré obžalovaný doplnil dodatočne prostredníctvom svojho obhajcu,
namietal neúplnosť a nesprávnosť deklarovaných skutkových zistení. Súd prvého stupňa sa, podľa
jeho názoru, nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie a vytkol mu jeho
nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť. Nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení videl v tom, že súd

prvého stupňa dospel k skutkovému zisteniu, že potom, čo poškodenému dal najavo, že sa biť nebudú,
tento následne pustil jeho dres a zároveň pootočil hlavou mierne doprava, aby videl svojho spoluhráča,
pričom v tom momente ho mal obžalovaný nečakane udrieť päsťou do sánky vľavo. Mal za to, že tieto
deklarované skutkové zistenia nemajú oporu v obsahu dôkazov produkovaných v priebehu hlavného
pojednávania s výnimkou výpovede poškodeného a navyše sú v rozpore s obsahom predovšetkým

záznamu z predmetného stretnutia. Výpoveď poškodeného považoval za nehodnovernú z dôvodu jej
nekonzistentnosti, keď poškodený výpoveď opakovane modifikoval. Pri prvotnej výpovedi tvrdil, že mal
celú hlavu vytočenú vľavo, neskôr, že pohyb hlavy bol len veľmi mierny, resp. že išlo o pohyb očí.
Nehodnovernosť výpovede poškodeného, podľa názoru obhajoby, zakladá samotná skutočnosť, že
poškodený objektívne nemusel otáčať hlavu naľavo, a to vzhľadom na pozíciu, v ktorej sa nachádzal

jeho spoluhráč V., keď tento sa nachádzal v postavení za obžalovaným. Navyše tvrdenie poškodeného
je v rozpore so skutočnosťou, že poškodený bezprostredne pred samotným úderom ho držal pravou
rukou za dres, a teda musel byť uzrozumený, že konflikt medzi nimi neskončil. Ďalej uviedol, že nie
je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s obsahom výpovede poškodeného a s obsahom
produkovaného obrazového záznamu, podľa ktorých poškodený v čase, keď sa nachádzal na modrej

čiare, zaregistroval konflikt medzi jeho spoluhráčom V. a protihráčom HC S., pričom na tomto konflikte on
nijako neparticipoval, napriek tomu poškodený zhodil rukavice, už na modrej čiare, dokorčuľoval k nemu,
pričom ho chytil za dres oboma rukami. Osobitne žiadal upriamiť pozornosť na ozrejmenie dôvodov,
pre ktoré poškodený zhodil rukavice už na modrej čiare, keď v tejto súvislosti poškodený uviedol, že
bez rukavíc sa lepšie drží spoluhráča za dres. Preddeliktné konanie poškodeného objasňuje okolnosti,

ktoré bezprostredne predchádzali samotnému skutku, a ktoré vyvolali - iniciovali samotný konflikt medzi
ním a poškodeným, vrátane osoby, ktorá konflikt vyvolala. Objasnenie uvedenej skutkovej okolnosti sa,
podľa jeho názoru, javí podstatnou z hľadiska posúdenia závažnosti jeho konania, teda okolnosti, ktorá
podmieňuje relevantnosť úvah o existencii okolnosti vylučujúcej
protiprávnosť jeho konania vo forme inštitútu výkonu práv a povinností podľa ust. § 28 Tr.

zák. Mal za to, že v jeho konaní absentuje predovšetkým protiprávnosť ako elementárny všeobecný
pojmový znak podmieňujúci trestnú zodpovednosť páchateľa, a to pre existenciu okolnosti vylučujúcej
protiprávnosť takéhoto konania z dôvodu výkonu športovej činnosti. Fyzický konflikt medzi hráčmi
možno, podľa jeho názoru, subsumovať pod výkon športovej činnosti, a teda právne kvalifikovať ako
okolnosť vylučujúcu protiprávnosť vo forme plnenia pracovných, či iných úloh, za podmienky, že sa

vykonáva v medziach stanovených pravidiel pre daný druh športu. Za výkon športovej činnosti, v
medziach stanovených pravidiel, je potrebné považovať aj výkon športovej činnosti, ktorý síce formálne
porušuje stanovené pravidlá hry, avšak tieto pravidlá hry s takýmto konaním výslovne počítajú a pre
tento prípad aj ustanovujú sankcie - tresty. Poukázal na to, že hokej je fyzicky kontaktný šport, bitkysú bežnou súčasťou tohto športu, aj keď v rozpore s jeho pravidlami. Jednoducho nejde o žiaden
exces a žiaden exces nevykazuje ani predmetný skutok, teda bitka medzi obžalovaným a poškodeným.
Obaja hráči, ktorí sa zúčastňujú bitky, sú uzrozumení aj s prípadnými následkami vo forme škody

na zdraví. V danom prípade poškodený bol dokonca iniciátorom bitky, keď predtým ako pristúpil k
obžalovanému, zhodil rukavice z rúk, čo sa všeobecne medzi hráčmi hokeja považuje za výzvu na
bitku a navyše poškodený, ako prvý chytil oboma rukami obžalovaného za dres. Následne konanie
poškodeného, keď tento napriek negatívnej reakcii obžalovaného na výzvu poškodeného, či sa chce
biť, stále držal rukami obžalovaného za dres, ktorý takéto konanie vyhodnotil ako snahu poškodeného

pokračovať v konflikte, resp. začať bitku. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
aby obžalovaný udrel poškodeného zákerne, neočakávane. Bol toho názoru, že uplatňovanie trestnej
zodpovednosti za týchto okolností by narušovalo zmysel a podstatu hokeja, ako aj genézu jeho vývoja.
Jednoducho jeho cieľom prijatím výzvy na tzv. férovku - bitku nebolo spôsobiť mu zranenie, ale
konfrontovať svoj fyzický potenciál tak, ako je tomu aj v iných herných situáciách. Uviedol s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 493/2015, že pri posudzovaní intenzity

porušenia športových pravidiel sa nemá vychádzať výlučne, resp. v rozhodujúcej miere zo závažnosti
následku, ale zo závažnosti konania hráča, pričom pri posudzovaní závažnosti konania je potrebné
uplatniť nasledovné hodnotiace kritériá: charakter športovej činnosti, podstata výkonu športovej činnosti
(hokejové bitky, ktoré nevykazujú symptómy zákernosti), spoločensko - kultúrny vývoj. Namietal ďalej,
že medze interpretácie a aplikácie inštitútu výkonu práv a povinností, nie sú určované disciplinárnymi

pravidlami stanovenými pre jednotlivé športové činnosti, ale materiálnou podstatou tohto športu, ako
aj tohto hmotnoprávneho inštitútu. Nie každé konanie, ktoré porušuje športové pravidlá a zároveň
napĺňa aj formálne pojmové znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, možno bez ďalšieho
považovať za natoľko spoločensky škodlivé, že je nevyhnutné ho aj trestnoprávne postihovať, ale
len také konanie, ktoré zároveň odporuje materiálnej podstate (charakteru) tohto športu. Nazdával

sa, že samotné okolnosti, za ktorých došlo ku konfliktu, vylučujú existenciu zavinenia v jeho konaní.
Jednoducho predmetný konflikt bol bezprostredným dôsledkom predchádzajúcej hernej situácie počas
športového podujatia na ľadovej ploche za aktívnej účasti oboch protihráčov. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie a rozhodnutie eventuálne, aby odvolací súd sám rozhodol a obžalovaného spod obžaloby

oslobodil.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného ako oprávnenej osoby podaného v zákonnej lehote v
súlade s ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo porušené
ustanovenie trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.) a uložený trest je zrejme neprimeraný ( §
321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.).

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom

rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Krajský súd však ešte považoval za potrebné doplniť dokazovanie prehratím obrazového záznamu z čl.
199 od minutáže 02:55 do 03:50, a preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom
o odvolaní obžalovaného doplnil.

Odvolací súd má za to, že skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo výroku svojho rozsudku,
nezodpovedá celkovej dôkaznej situácii, a to z týchto dôvodov.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že dňa XX.X.XXXX v presne nezistenom
čase po XX.XX hod. na zimnom štadióne v V. na ulici B. č.6, počas zápasu štvrťfinále play-off hokejovej

I. A. ročník XXXX/XXXX medzi domácim klubom HK V., s.r.o. a hosťujúcim klubom HC S., s.r.o. na
ľadovej ploche po prerušení hry rozhodcom v tretej tretine v hracom čase 59:37, obžalovaný ako hráč
HC S. v hokejovom drese označenom č. 7, po zhodení rukavíc počas vzájomného držania sa za dresy
s poškodeným Q. X., hráčom HK V. v hokejovom drese označenom č. 7 poškodeného udrel päsťou do
sánky vľavo a následne ho opakovane nezisteným počtom rán udrel päsťou do oblasti hlavy, pričom

jeden úder päsťou bol o sile väčšej intenzity, čím Q. X. spôsobil poranenia v rozsahu stanovenom
znaleckým posudkom. Túto skutočnosť nespochybňoval ani samotný obžalovaný.Spornými v tomto prípade boli predovšetkým otázky, či údery obžalovaného boli nečakané a nastali
až potom, čo sa poškodený pootočil hlavou mierne doprava, aby videl svojho spoluhráča, ktorý bol
napadnutý niekoľkými súpermi, a ďalej či konanie obžalovaného naplnilo všetky obligatórne znaky

skutkovej podstaty žalovaných trestných činov, najmä, či boli pokryté úmyselným zavinením a napokon,
či v predmetnej trestnej veci nejde o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, a to výkon práv a povinností
zo strany obžalovaného.

Vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa, že úder obžalovaného smerujúci k poškodenému

mal byť nečakaný, odvolací súd uvádza, že tieto zistenia nevyplývajú z vykonaných dôkazov.

V prvom rade je potrebné prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného, že výpoveď poškodeného
nebola konzistentná, pokiaľ ide o priebeh skutkového deja. Pri svojom prvom výsluchu (dňa 21.8.2013)
poškodený uviedol, že obžalovaný, potom čo ho poškodený pustil a pozrel sa na svojho spoluhráča, toto
využil, odviedol jeho pozornosť a zákerne ho silou udrel do ľavej strany čeľuste. Neskôr (7.8.2014)

priebeh tohto deja poškodený poopravil a uviedol, že pokiaľ povedal, že bol otočený hlavou a pozeral
sa inde, tak týmto myslel to, že pootočil hlavou mierne doprava. Upresnil, že sa jednalo o veľmi mierny
pohyb hlavy a očí smerom cez ľavé rameno a na spoluhráča V. sa na sekundu zapozeral. Uvedené malo
byť zrejmé aj z predloženého videozáznamu, a to že pohyb hlavy a pohyb očí bol nepatrný.

Za účelom odstránenia týchto rozporov bolo krajským súdom doplnené dokazovanie a na verejnom
zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného bol prehratý obrazovo - zvukový záznam z predmetného
hokejového zápasu, z ktorého nemožno vyvodiť záver, že by obžalovaný nečakane využil to, že by
poškodený zameral svoju pozornosť na spoluhráča. Naopak vyplýva z neho, že obaja aktéri bitky
sa navzájom rukami držali za dresy, nevyplýva z neho, aby poškodený otočil hlavu iným smerom,

obžalovaný pritom hlavou prikývol, teda z objektívneho dôkazu, ktorým obrazový záznam zo zápasu
nepochybne je, sa nepotvrdila výpoveď poškodeného, ktorý dňa 18.12.2013 tvrdil, že obžalovaný
na otázku poškodeného, či sa chce biť, nesúhlasne krútil hlavou, čo on pochopil, že sa obžalovaný
biť nechcel, a preto útok obžalovaného nečakal. Navyše situáciu bezprostredne pred bitkou popísal
poškodený odlišne ako táto plynie zo záznamu, keď poškodený tvrdil, že jeho spoluhráč ležal na zemi,

napádal ho pritom hráč súpera (HC S.), poškodený sa mal báť, aby obžalovaný B. nezaútočil na jeho
spoluhráča. Zo záznamu však plynie, že rozhodca pacifikoval hráča HK V. Q. V. a obžalovaný mal
položenú ruku na ramene V., obžalovaný pritom na nikoho fyzicky neútočil, vtedy ku obžalovanému
prišiel poškodený, oboma rukami ho chytil za dres a odvádzal od rozhodcu a V., vtedy, držiac sa za
dresy došlo k bitke medzi obžalovaným a poškodeným. Nie je teda pravdou tvrdenie poškodeného, že

by poškodený obžalovaného pustil a za dres ho nedržal a preto útok obžalovaného nečakal. Naopak,
vzájomné držanie sa, prikývnutie hlavou obžalovaným, snaha zhodiť si prilby z hlavy, ako aj kľaknutie
poškodeného na ľad svedčia pre to, že išlo o tzv. férovú bitku, podľa nepísaných a rešpektovaných
pravidiel hokejistov. Napokon samotný poškodený na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom
uviedol, že sa počas bitky snažili zhodiť protivníkovi prilbu z hlavy, keď sa poškodený nevládal biť,

kľakol na ľad, čo obžalovaný rešpektoval a prestal sa biť. Preto krajský súd, keďže skutok okresný súd
nesprávne ustálil, keď uviedol, že obžalovaný dal najavo, že sa biť nebudú, že poškodený pustil dres
obžalovanéhoapootočilhlavuaútoknečakal,vtomtosmereopravil,keďžeskutkovávetavnapadnutom
rozsudku je v rozpore so záznamom z hokejového stretnutia.

K uplatneným námietkam odvolateľa vo vzťahu k namietanej okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, a to
výkonu práv a povinností, krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že účelom pravidiel športových
hier je nielen stanoviť súperiacim stranám rovnaké podmienky, ale súčasne chrániť zdravie hráčov
pred zákrokmi, ktoré spravidla alebo aspoň občas vedú k ich zraneniu a že na dodržaní herných
pravidiel je spoločenský záujem. Z tohto pohľadu je preto potrebné prísne individuálne posudzovať

vzniknutézraneniahráčovnielenprijednotlivýchdruhochšportu,aleaj mierunarušeniadanýchpravidiel
upravujúcich športové odvetvie.

Právomoc k posudzovaniu previnení proti pravidlám hry v hokeji a ukladanie sankcií za ne sú zverené
rozhodcovi. V danom prípade bol tak obžalovaný, ako aj poškodený potrestaný za údery (správa PRO

- HOKEJ a.s. zo dňa 5.2.2014). Prípadné rozhodnutie príslušnej disciplinárnej komisie je potom možné
považovať za vyvrcholenie konania o závažnosti porušenia hokejových pravidiel. Obžalovaný Q. B.
v tomto prípade, vychádzajúc z vyššie citovanej správy, pre skutok obžaloby disciplinárnou komisiou
prejednávaný nebol.Krajský súd je zástancom toho názoru, že nie všetko, čo sa odohráva na ľadovej ploche, je možné
posudzovať iba na základe príslušných športových pravidiel a že pôsobnosť práva vo forme vyvodenia

trestnej zodpovednosti je vylúčená. Nemožno taktiež obmedzovať trestnú zodpovednosť len na
úmyselné konanie, ale trestná sankcia prichádza do úvahy aj v najzávažnejších prípadoch zavinenia
z nedbanlivosti.

Zo skutkových zistení súdu je nepochybné, že obžalovaný svojim zákrokom v rozpore s pravidlami hry

spôsobil poškodenému vyššie opísané zranenia, ktoré dosiahli intenzity ťažkej ujmy na zdraví (§ 123
ods. 2, 3 Tr. zák).

Ľadový hokej je výrazne kontaktným športom, ani to však neznamená, že úmyselný útok proti telesnej
integrite hráča, zvlášť za situácie spôsobenia následku na zdraví, je vždy a len rizikom z hry. V danom
prípade bolo spôsobené zranenie poškodeného po prerušení hry, údermi päsťou do oblasti sánky

poškodeného, ktoré konanie nie je možné posudzovať ako výkon práv a povinností, toto konanie nemá
s hrou nič spoločné. Pokiaľ obhajoba poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo
493/2015, z tohto na jednej strane plynie, že pri hodnotení, či konanie hráčov, v dôsledku ktorého
došlo k ujme na zdraví, je konaním v rozpore s ust. § 415 Občianskeho zákonníka, je treba zohľadniť
samotnýcharakteruvedenéhošportu,priktoromdochádzakujmenazdraví,atenktosatakéhotošportu

zúčastňuje,simusíbyťtohtorizikavedomý,vdanomdruhušportuobvyklúmierurizikahráčtedavedome
akceptuje. Na druhej strane však z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ dôjde k zraneniu
hráča, je namieste posúdiť nielen, či spoluhráčom prevedený herný zákrok bol v súlade s predpísanými
pravidlamihry,aletiežzaakýchokolnostíknemudošloačijehonegatívnynásledokbolpredanýokamih
nevyhnutný v dôsledku hernej situácie. Z tohto rozhodnutia ďalej plynie, že pre posúdenie intenzity

porušenia pravidiel nemôže byť rozhodujúcim hľadiskom závažnosť následkov, ktoré nič nevypovedajú
o tom, akú povahu malo porušenie pravidiel a za akých okolností k nemu došlo. Excesom nie je každé
porušenie pravidiel, ale iba také konanie, ktoré zjavne vybočuje z bežného spôsobu hry, či nemá s hrou
nič spoločné.

Pokiaľ ide o otázku zavinenia, v tomto smere odvolací súd, na rozdiel od okresného súdu, konštatuje,
že obžalovaný konal v nepriamom úmysle, a teda obžalovaný bol uzrozumený s možnosťou porušenia
alebo ohrozenia záujmu chráneného trestným zákonom, pretože tento vedel, že svojím konaním môže
ohroziť alebo porušiť zdravie poškodeného. Uvedené možno vyvodiť predovšetkým zo vzájomného
postavenia aktérov bitky a smerovania úderov do oblasti tváre, a to čeľuste poškodeného. Obžalovaný

vedel, že svojimi údermi môže spôsobiť zranenie spoluhráča, ale spoliehal sa na to, že k jeho poraneniu
nedôjde, no s prípadným následkom bol uzrozumený.

Napriek tomu, že hokej je silovým a kontaktným športom, tak i v ňom, rovnako ako v iných športových
disciplínach platí a musí byť ctená a dodržiavaná fair play. Obžalovaný konaním, ktoré sa mu kladie za

vinu, vybočil z herných pravidiel
hokejovejhryanemožnotolerovaťjehoobranu,žebitkysúsúčasťoutohtošportu,ajkeďvrozporesjeho
pravidlami, pokiaľ ide o naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., a to ani s poukazom na to, že účastní na bitke boli viacerí, vrátane samotného
poškodeného. Obžalovaný teda svojím konaním poškodenému ublížil na zdraví, čoho následkom bola

ťažká ujma, čím porušil záujem chránený Trestným zákonom, ktorou je ochrana zdravia iného a jeho
konanie bolo pokryté zavinením, a to nepriamym úmyslom.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že pri jednočinnom súbehu zločinu a prečinu alebo dvoch (viacerých)
prečinov sa materiálny korektív posudzuje osobitne vo vzťahu k právnej kvalifikácii prečinu, resp.

každého zo zbiehajúcich sa prečinov. Kritériom závažnosti (nepatrnej alebo vyššej) v zmysle § 10 ods.
2 Tr. zák. sú totiž i následky činu, pričom následok je z hľadiska skutkových podstát dotknutých prečinov
(aj keď spáchaných jedným konaním) rôzny. Výsledkom takého posúdenia môže teda byť použitie len
niektorej z do úvahy prichádzajúcich právnych kvalifikácií skutku ako trestného činu, keď kvalifikácia
prečinu s nepatrnou závažnosťou nebude použitá (bude vypustená).

Jedným zo zákonných znakov prečinu výtržníctva v zmysle 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je, že páchateľ
fyzicky napadol iného a tým sa dopustil hrubej neslušnosti na mieste verejnosti prístupnom. Základným
predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetkyformálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zák. To znamená,
že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). Nie každé fyzické

napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil na mieste verejnosti prístupnom, musí vždy naplňovať
skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. aj z pohľadu materiálneho
korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.

Pri skúmaní, či konanie obžalovaného naplnilo obligatórne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a/ Tr. zák., odvolací súd venoval pozornosť tomu, z akých pohnútok bol čin spáchaný a čím bol
motivovaný, či išlo o pohnútku, ktorou by páchateľ prejavoval aroganciu voči ostatným jednotlivcom a či
nebol útok vyprovokovaný a či nevybočil len z rámca normálnej reakcie.

Trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je jedným z trestných činov, ktoré hrubo
narušujú občianske súžitie. Formy výtržníckeho konania preto musia narúšať občianske spolužitie

hrubo, t.j. vo zvýšenej miere, pričom nestačí menej závažné, bežné alebo obvyklé prejavy rušenia
tohto spolužitia. V tomto smere je potrebné vziať na zreteľ aj skutočnosť, na akom mieste prístupnom
verejnosti sa páchateľ mal dopustiť výtržnosti v takej miere, aby mohla byť posúdená ako trestný čin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko z povahy chráneného záujmu vyplýva, že
výtržnosť sa musí určitým výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty.

V intenciách týchto úvah dospel krajský súd k záveru, že konanie obžalovaného síce formálne naplnilo
znaky skutkovej podstaty výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., avšak je v tomto smere
namieste aplikovať materiálny korektív (§ 10 ods. 2 Tr. zák.). V prvom rade odvolací súd zohľadnil, že
na ľadovej ploche sa strhlo niekoľko bitiek, išlo o zápas, v ktorom sa dosiahol nový extraligový rekord

v počte trestných minút, spolu bolo v zápase uložených až 476 trestných minút, pričom väčšina atakov
bola zákernejšia, ako aj dlhšie trvajúca, evidentných bitkárov tímov orgány činné v trestnom konaní
žiadnym spôsobom neriešili, bitky prebiehali súbežne na celej ploche, z tohto pohľadu nemohol byť stret
obžalovaného s poškodeným vnímaný ako ten, ktorý hrubo narúša verejný poriadok. Nemenej dôležitým
faktom pri posudzovaní, či tento skutok mal skutočne vyššiu intenzitu narušenia verejného poriadku a či

ako taký sa výrazným spôsobom dotkol tejto chránenej hodnoty je, že spoluhráč poškodeného (Q. V.)
divákov povzbudzoval k skandovaniu, ktorí uvedenému priebehu zápasu, teda bitkárom, aplaudovali.
Rovnako odvolací súd zohľadnil, že nebolo preukázané, že by údery obžalovaného voči poškodenému
boli motivované konkrétnym dôvodom, ale boli výsledkom spoločného stretu a údery boli vzájomné a
ako také nie je možné vyvodiť, že by boli prejavom arogancie obžalovaného. Z uvedených hľadísk je

preto závažnosť jeho konania vo vzťahu k verejnému poriadku ako chránenému záujmu pri trestnom
čine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nepatrná.

Na základe uvedeného potom dospel odvolací súd k skutkovým záverom, ktoré sú uvedené vo výroku
rozsudku, ktorým krajský súd čiastočne, pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhovel odvolacím námietkam

odvolateľa, keďže tieto boli dôvodné, lebo vychádzali z objektívne zabezpečeného dôkazu - obrazového
záznamu. Okresný súd pritom vychádzal len z výpovede poškodeného, ktorá bola čiastočne v rozpore
s týmto záznamom. Predmetné konanie obžalovaného napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a tomuto zodpovedá i výrok o vine tohto rozsudku.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. a na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Predovšetkým krajský súd v správaní obžalovaného vzhliadol zhodne s okresným súdom poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život. Na rozdiel od okresného súdu však nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

Pokiaľ ide o určenie výmery trestu bolo potrebné vychádzať z trestnej sadzby podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
štyri až desať rokov. S poukazom na účel trestu sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu a

dôvodmi ním uvádzanými, že použitie tejto trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto sú splnené podmienky
na mimoriadne zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu.Obžalovaný bol hodnotený ako vzorný hráč, nikdy v minulosti nebol disciplinárne riešený, je veľmi
zodpovedný, svojim charakterom bol vzorom pre spoluhráčov, je majstrom sveta v ľadovom hokeji
a hráčom s najväčším počtom reprezentačných štartov za SR. V tomto konkrétnom prípade nebolo

preukázané, aby napadol hráča nečakane, zákerne, naopak, obžalovaný dal najavo, že ide o bitku, ktorá
je v komunite hráčov považovaná za obvyklú.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že trest odňatia slobody

v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 12 (dvanásť)
mesiacov je dostatočný a primeraný, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného.
Tento trest dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery
obžalovaného.

Keďže si poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne a včas a výška uplatneného nároku
nebola spochybnená, odvolací súd zopakoval výrok okresného súdu a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil
obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému Q. X., nar. XX.XX.XXXX v E. O., trvale bytom Za Z.
XXX, XXX XX Z.-K. Z., prechodne bytom E. O., ul. Y. č. XX, E. republika škodu vo výške 5.555,- eur
a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka V., G. č. XX, XXX XX E. O., E. republika škodu vo výške

19.175,- Kč.

Z týchto dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.
zák. zrušil a následne na základe § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.