Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200390
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200390.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. E. B., nar. XY, bytom K., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 7798-3/2014-BA zo dňa 27. januára 2014, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/14/2014-27 zo dňa 05. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/14/2014-27 zo dňa

05. februára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom č. k. 14Scud/14/2014-27 zo dňa 05. februára 2015 zrušil rozhodnutie žalovanej
č. 7798-3/2014-BA z 27.01.2014 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č.
705-3440187511-GC09/11-367 zo dňa 17.08.2011 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň
zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 284,08 eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
číslo: 7798-3/2014-BA z 27.01.2014, ktorým žalovaná v odvolacom správnom konaní zamietla
podané odvolania a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 705-3440187511-
GC09/11-367(57603-1/2011-KEM)zodňa17.08.2011,ktorýmpobočkažalovanejrozhodla,žežalobcovi
nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v

nezamestnanosti (ďalej len „poistenie“) od 01.04.2010 do 31.08.2010 podľa slovenskej legislatívy.
Žalobca sa zrušenia tohto rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia domáhal žalobou, v ktorej uviedol,
že bol zamestnancom zamestnávateľa B. P. B., P., ktorý vykonával na území Slovenskej republiky
podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení a výkon podnikateľskej
činnosti ukončil ku dňu 23.06.2012. Z dokazovania vykonaného správnymi orgánmi je podľa názoru
krajského súdu zrejmé, že závery o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie,

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na základe kontroly vykonanej
Inšpektorátom práce Košice, sú predčasné. Na základe výsledkov kontroly nebolo nespochybniteľne
preukázané, že žalobca na území Slovenskej republiky reálne nevykonával činnosť ako zamestnanec, a
preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 13 (3) základného nariadenia. Takýto
záver žalovanej považoval za predčasný, prijatý na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu;
z predloženého administratívneho spisu podľa jeho názoru nie je zrejmé, akým spôsobom malo byť

nespochybniteľne preukázané, že žalobca reálne činnosť zamestnanca nevykonával.

Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním, v ktorom uviedla, že jej
rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a po zhodnotení
všetkých relevantných dôkazov. Pri kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie vykonanej
Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice dňa 16. mája 2011 pobočka Sociálnej poisťovne zistila, že

pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vznikli na základe pracovných zmlúv, v ktorých boli dojednané
pracovné pomery na kratší pracovný čas 4 hodiny mesačne, pri určení mzdových podmienok - 10,00EUR mesačne. Zamestnávateľ týmto spôsobom zamestnával približne 400 zamestnancov (k 21. marcu
2011 bolo do poistenia prihlásených 318 zamestnancov, celkovo bolo prihlásených 426 zamestnancov),
všetci s trvalým pobytom v Poľskej republike. Na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov

nepostačuje len formálnym spôsobom deklarovať podnikanie, napr. pracovnými zmluvami a obchodnými
zmluvami, preto Sociálna poisťovňa pri posudzovaní reálneho výkonu činnosti vychádza napr. aj z
dohodnutých mzdových podmienok. V tejto súvislosti poukázala na to, že počet hodín, ktoré mali
zamestnanci za mesiac odpracovať a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu vzbudzujú
odôvodnené pochybnosti o rentabilnosti, keďže zamestnanci mali dochádzať z Poľskej republiky na

územie Slovenskej republiky individuálne. Dochádzať z Poľskej republiky do rôznych miest Slovenskej
republiky a odpracovať napr. 1 alebo 3 hodiny denne sa javí ako neefektívne, t. j. je predpoklad, že
výdavkyvýznamnýmspôsobompresahujúpríjmy,ktorémajúzamestnancizaručenévpracovnejzmluve.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na samotnú žalobu, v zmysle ktorej vykonanie predmetných
kontrol u zamestnávateľa žalobcu vzhľadom na povahu činnosti v žiadnom prípade pre zistenie

skutkového stavu náležitým a objektívnym spôsobom nepostačuje. Žalobca pracuje mimo sídla svojho
zamestnávateľa, pričom jeho primárnou pracovnou náplňou je roznos letákov, ktoré si preberá v externej
spoločnosti. Z preberania a distribúcie letákov má zamestnávateľ žalobcu vyhotovené fotografické
záznamy, a roznášanie letákov kontrolujú aj jeho iní zamestnanci. Okrem toho sa žalobcovi vedú aj
dochádzkové listy, čo podľa jeho názoru nepochybne preukazuje reálny výkon jeho činnosti na území

SR. Uviedol, že zamestnávateľ žalobcu pri kontrole predložil organizačnej zložke žalovanej všetky
požadované doklady, vrátane dokladov preukazujúcich reálny výkon činnosti jeho zamestnancov na
území SR. Žalovaná napriek tomu nepristúpila k doplneniu dokazovania a nepristúpila k osobnému
výsluchu dotknutých zamestnancov žalobcovho zamestnávateľa a ani k inému spôsobu preverenia
tvrdení zamestnávateľa žalobcu a zotrvala na svojich záveroch o absencii reálneho výkonu činnosti

žalobcu. Domnienky a špekulácie žalovanej o (ne)rentabilnosti výkonu práce pre zamestnancov
za daných podmienok, teda podozrenie z obchádzania právnych predpisov Poľskej republiky, sú
bezpredmetné a nepreukázané, naviac ich zisťovanie malo byť predmetom kontroly príslušných orgánov
Poľskej republiky, nie žalovanej.

Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p., a

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Zamestnávateľom žalobcu bol podľa pracovnej zmluvy B. P. B., s miestom podnikania Južná trieda 53,
Košice, IČO: 44 990 651. Zamestnávateľom bola teda fyzická osoba. Zamestnávateľ ku dňu 23.06.2012
ukončil podnikateľskú činnosť.

Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou
je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za
účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať
živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby,
ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v
spojení so zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy. Nedochádza preto ani k zániku
zodpovedností, ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho

poistenia. Ustanovenie § 7 zákona č. 461/2003 Z.z. neupravuje otázku zániku zodpovednosti v oblasti
sociálneho poistenia.

B.P.B.bolúčastníkomsprávnehokonaniaajpozánikujehoživnostenskéhooprávneniavsúlades§173
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených

týmto zákonom sa má konať, alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť
rozhodnutím správnych orgánov priamo dotknuté, a to najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým
povinnostiam na sociálne poistenie podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., resp. k
právu na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto zákona.Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný plniť si povinnosti,
uvedené v § 231 ods. 1 tohto zákona, napríklad prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové
poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím
výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po
zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol.

Vylúčenie žalobcu z účasti na sociálnom poistení podľa slovenskej legislatívy, a teda posúdenie otázky,
či žalobca ako zamestnanec bol alebo nebol z titulu pracovnej činnosti u zamestnávateľa zúčastnený
na poistení podľa zákona č. 461/2003 Z.z. sa priamo dotýka povinnosti zamestnávateľa prihlásiť do
poistenia, resp. odhlásiť (zrušiť prihlásenie) zamestnanca u nositeľa sociálneho poistenia v príslušnom
členskom štáte Európskej únie.

Vzhľadom na uvedené dôvody, krajský súd postupoval nesprávne, keď do konania ako účastníka
nepribral B. P. B. podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že prípadným
zrušením rozhodnutia žalovanej by mohli byť dotknuté práva a povinnosti zamestnávateľa žalobcu ako
účastníka správneho konania, a preto je potrebné ho aj bez návrhu pribrať do konania. Odvolací súd

preto rozsudok krajského súdu zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá
O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd priberie do konania B. P. B., vec znovu prejedná a rozhodne. V novom
rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.