Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10CPr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204373
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616204373.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu Q. B.,

K.. XX.X.XXXX, O. Z. X/XX, W. K. B. právne zastúpený JUDr. Jozef Koľ, advokát, Hutnícka 1, Spišská
Nová Ves proti žalovanému Q. D., U..W.., Q. XX, W. K. B., IČO: XX XXX XXX právne zastúpený Illeš,
Šimčák, Bröstl, s.r.o. so sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 36 861 472, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného na základe listiny
zo dňa 8.3.2016 je n e p l a t n é.
Pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej t r v á.

Súd návrh na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.3.2016 domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany žalovaného, na základe listiny zo dňa 8.3.2016, je neplatné a že pracovný
pomer žalobcu k žalovanému naďalej trvá. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo
výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 9.3.2016 do právoplatného skončenia konania
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a nahradiť trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca pracuje u žalovaného v pracovnom pomere na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 9.11.2005, keď bol dohodnutý pracovný pomer pôvodne na dobu určitú, ktorý sa následne
prijatím dodatku č. 4 zo dňa 18.12.2007 zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. Dohodnutým
druhomprácepocelýčastrvaniapracovnéhopomerubol„pekárvtrojzmennejprevádzke“.Dňa8.3.2016
bola žalobcovi doručená písomnosť „Okamžité skončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b) ZP“
zo dňa 8.3.2016. Podľa obsahu listiny sa žalobca mal dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny
tým, že dňa 29.2.2016 nebol prítomný na pracovisku a svoju neprítomnosť v práci neospravedlnil.

Žalobca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, tak, ako to popisuje
žalovaný v listine zo dňa 8.3.2016. Dňa 26.2.2016 (piatok) v dopoludňajších hodinách obvyklým
spôsobom požiadal nadriadeného Q. o možnosť čerpania dovolenky z vážnych dôvodov na deň
29.2.2016. Nadriadený mu na jeho žiadosť uviedol, že si má u SBS vybrať a vyplniť dovolenkový lístok
na deň 29.2.2016. V popoludňajších hodinách žalobca osobne odovzdal vyplnený dovolenkový lístok
svoju nadriadenému, ktorý ho prevzal a nič voči čerpaniu dovolenky nenamietal a ani neoznámil, že
žiadosť o čerpanie nebola odsúhlasená.

Počnúc dňom 1.3.2016 až do 8.3.2016, keď bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru
bol prítomný na pracovisku a nikto z nadriadených nepožadoval žiadne vysvetlenie veci, pričom bol po
celý čas v presvedčení, že mal dňa 29.2.2016 dovolenku. Z tohto dôvodu je logické, že mu nemohla ani
vzniknúť povinnosť ospravedlniť svoju neprítomnosť v práci.Svoj nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru oznámil žalovanému písomne ešte v deň
doručenia listiny z 8.3.2016. Konanie žalovaného považuje za cielené a účelové voči jeho osobe. Po celý
čas trvania pracovného pomeru od roku 2005 nemal v práci žiadne problémy a zo strany žalovaného

mu neboli vytýkané žiadne nedostatky z hľadiska plnenia pracovných úloh, resp. dodržiavania pracovnej
disciplíny. Správanie žalovaného sa zmenilo po tom, čo mu bola dňa 7.9.2015 priznaná choroba z
povolania - bronchiálna astma, čo malo za následok trvalú stratu zdravotnej spôsobilosti vykonávať
dohodnutý druh práce, pekár v trojzmennej prevádzke. Viackrát opakovane žiadal riešenie svojho
pracovnoprávneho vzťahu v zmysle platnej právnej úpravy, pričom poukázal na vznik prekážky v práci,

ktorú je žalovaný povinný riešiť.
Žalovaný mu nariadil počnúc dňom 21.1.2016 účasť na „vzdelávaní“. Tento stav trval až do dňa 8.3.2016,
pričom obsah a trvanie vzdelávania mu nikto bližšie neoznámil. Od 21.1.2016 bol po celý čas, každú
pracovnú zmenu sám v jednej miestnosti a boli mu dané receptúry na ich štúdium.
Dňa 15.2.2016 sa podrobil na základe pokynu žalovaného lekárskej prehliadke vo vzťahu k pracovnej
pozícii „pekár - technológ“ so záverom „spôsobilý na výkon posudzovanej práce - nie do prevádzky“. K

dohode o zmene dohodnutého druhu práce podľa § 55 ods. 3 Zákonníka práce nedošlo.
V mesiaci február, dňa 19.2.2016 mu bola uložená pracovná úloha, ktorá sa netýkala jeho pracovnej
pozíciealepozície „pekár-technológ“.Malzabezpečiťnávrhyinovácievýrobkov-novétrendyvpríprave
pečiva a návrh technologických postupov. Plnenie tejto úlohy písomne odmietol listom z 22.2.2016 s
tým, že postup žalovaného bol v rozpore s § 47 ods. 1 psím. a) Zákonníka práce. Žalobca po priznaní

choroby z povolania dal žalovanému vždy na vedomosť, že nebude súhlasiť so zmenou dohodnutého
druhu práce, nakoľko ochranu svojho zdravia pokladá za prvoradú.
Z postupu žalovaného je zrejmé, že všetky jeho kroky boli vykonané s cieľom, aby nedošlo k plneniu
nárokov žalobcu z titulu priznanej choroby z povolania, a to nároku na odstupné podľa § 76 ods. 3
Zákonníka práce, ktoré predstavuje 10 násobok priemerného zárobku. Podľa článku 2 základných zásad

Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Konanie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi vníma ako zjavné porušenie tejto zásady.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení uviedol, že odmieta účelovosť
a cielenosť svojho konania v predmetnej veci, prípadne sledovanie akýchkoľvek cieľov voči žalobcovi

ako osobe. Žalobca za účelom čerpania dovolenky na deň 29.2.2016 kontaktoval nadriadeného Ing. Q.
O., vedúceho výroby pekáreň a cukráreň, ktorý mu však povinné tlačivo o nástupe na dovolenku (tzv.
dovolenkový lístok ) nepodpísal ani dovolenku nijako inak neschválil (neudelil súhlas). Práve naopak,
žalobcovi uviedol, že dovolenku musí schváliť niekto z nadriadených. Rovnako tak neučinil ani žiaden
iný z nadriadených žalobcu, predovšetkým však RNDr. A. B., výrobná riaditeľka.

Žalobca napriek skutočnosti, že nemal na deň 29.2.2016 riadne schválenú dovolenku, sa do práce po
celý deň nedostavil. Po návrate z dovolenky svoju neprítomnosť v práci nijako neospravedlnil, ani si
dodatočne neoveril napr. či dovolenkový lístok bol zamestnávateľom schválený a teda, či z jeho strany
šlo skutočne o riadne čerpanie dovolenky. Konanie žalobcu bolo kvalifikované ako neospravedlnená
neprítomnosť v práci (absencia), ktorej dôvod nebol ani dodatočne ospravedlnený, čo v zmysle bodu

2.1.5., písm. k) Pracovného poriadku spoločnosti Q. D. a.s. zo dňa 1.1.2016 zakladá pre zamestnávateľa
dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so
zamestnancom.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 11.4.2016.

Súdvykonanýmdokazovaním,zpredloženýchdokladov,pracovnejzmluvy,dohodyozmenepracovných
podmienok č. 4, okamžitého skončenia pracovného pomeru, nesúhlasu so skončením pracovného
pomeru, lekárskeho posudku, potvrdenia o účasti na lekárskom ošetrení, písomných oznámení,
oznámenia Inšpektorátu práce, výsluchom účastníkov konania a svedkov zistil tento skutkový a právny

stav:

Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 9.11.2005, ktorou bol dohodnutý
pracovný pomer na dobu určitú, ktorý sa následne prijatím dodatku č. 4 zo dňa 18.12.2007 sa zmenil na
pracovný pomer na dobu neurčitú. Dohodnutým druhom práce po celý čas trvania pracovného pomeru

bol - pekár v trojzmennej prevádzke.
Dňa 8.3.2016 bola žalobcovi doručená písomnosť „Okamžité skončenie pracovného pomeru - § 68 ods.
1 písm. b) ZP“ zo dňa 8.3.2016. Podľa obsahu listiny sa žalobca mal dopustiť závažného porušeniapracovnej disciplíny tým, že dňa 29.2.2016 nebol prítomný na pracovisku a svoju neprítomnosť v práci
neospravedlnil.
Listom zo dňa 8.3.2016 oznámil žalovanému nesúhlas so skončením pracovného pomeru.

Podľa predloženého potvrdenia zo dňa 29.2.2016 sprevádzal rodinného príslušníka na ošetrenie.

Podľa lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, je spôsobilý na prácu - pekár - technológ,
nie do prevádzky.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracuje od roku 2005 ako pekár v trojzmennej
prevádzke. Práceneschopný bol asi 9 mesiacov. Zamestnávateľovi predložil lekárske potvrdenie, že
zo zdravotného hľadiska túto prácu nemôže vykonávať. Od 12.1.2016 nastúpil do práce a boli mu
prideľované administratívne práce. Dňa 26.2.2016 prišiel do práce a volal p. O., že potrebuje súrne
dovolenku na 29.2.2016. P. O. mu povedal, že si má vyžiadať od SBS dovolenkový lístok, vypísať ho,

podpísať ho a on si ho poobede príde vyzdvihnúť za ním do zasadacej miestnosti. Vypísaný lístok mu
podal, vzal ho a odišiel, nič pri tom nepovedal. Manželka je na rizikovom tehotenstve a sprevádzal ju v
uvedený deň do lekára. V ten deň mu nikto z práce nevolal, na druhý deň keď prišiel do práce, tiež mu
nikto nič nepovedal, až 8.3.2016 prišiel za ním p. O. a pani B. a dali mu papier o okamžitom skončení
pracovného pomeru a povedali, že porušil pracovnú disciplínu, lebo oni mu dovolenku neschválili. Súdu

predložil potvrdenie o účasti na lekárskom ošetrení. Toto potvrdenie v práci neodovzdal, lebo bol v tom,
že má dovolenku. Predtým, keď chcel dovolenku, oznamoval to p. O., dovolenkový lístok vypisoval p. O.
a dovolenkový lístok odovzdával na konci mesiaca a on ho podpisoval niekedy skôr, niekedy až na druhý
mesiac. Od januára až do okamžitého skončenia pracovného pomeru sedel v zasadacej miestnosti
a študoval knihy, ktoré mu boli predložené, s uvedenou prácou nesúhlasil, o čom písomne informoval

žalovaného. Nebolo mu povedané, že má ísť za p. B. a ani nikto od neho žiaden doklad nežiadal, ani
z personálneho.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že predtým ako žalobca dostal okamžité skončenie pracovného
pomeru, dňa 26.1.2016 oznámil žalovanému, že bude žalobcu zastupovať a upozornil ho, že nebola
riešená situáciu po vzniku priznania choroby z povolania a že tento stav považuje za prekážku v práci

podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Následne zaslal list na Inšpektorát práce Košice na prešetrenie
postupu zamestnávateľa, ktorý vyhodnotil toto ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa.
Žalovaného listom zo dňa 22.2.2016 požiadal o riešenie problému. Skutočnosť, že sa jednalo o prekážku
v práci považuje za významnú skutočnosť, nakoľko aj podľa viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR (1Cdo/217/2005, 1MCdo/13/2009), nie je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak

sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy nedostavil do
zamestnania a po dobu prekážky v práci sa na pracovisku nezdržiaval. Prehlbovanie vedomostí, ktoré
mu bolo nariadené nemalo žiaden časový, obsahový rámec, nebol žiaden zodpovedný školiteľ, žalobca
bol po celý čas sám v jednej miestnosti, kde študoval receptúry. Následne dostal pokyn na inú prácu, čo
je zdokumentované v predložených listoch a tento postup považovali za účelový postup žalovaného.

Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že sa po celý čas snažil žalobcovi vyjsť v ústrety,
snažil sa pre neho nájsť inú vhodnú prácu, ktorá by bola kvalifikovane vyššia práca ako tá ktorú
vykonával, žalobca porušil pracovnú disciplínu aj 20.1.2016, svojvoľne odišiel z pracoviska, nemal
žiadnu priepustku, takisto porušil závažným spôsobom pracovný poriadok, avšak zamestnávateľ to riešil

zmierlivo, upozornením. So žalobcom nechcel skončiť pracovný pomer, nie je to účelové.
Žalobca bol oboznámený s pracovným poriadkom a tiež vedel aký je postup pri schvaľovaní dovolenky.
P. O. ho upozornil na to, že dovolenku mu musí schváliť p. B., ktorú žalobca ohľadom čerpania
tejto dovolenky nekontaktoval. V tomto prípade mal byť aktívny žalobca a overiť si či mu bola
dovolenka schválená. Svojou absenciou v práci porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu, ani pri

prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru nedoložil ani nepreukázal, že v deň absencie
bola na jeho strane prekážka v práci.

Svedok Ing. Q. O. uviedol, že u žalovaného pracuje ako vedúci výroby v pekárni a cukrárni. Štvrtok asi
25.2.2016 ho kontaktoval p. B. telefonicky na služobný telefón a opýtal sa, či nemôže čerpať 29.2.2016

dovolenku. Povedal mu, že má vážne dôvody. Povedal mu, že v rámci pekárne s tým nemá problém, ale
musí postupovať štandardným spôsobom, t.z. že si má vypísať dovolenkový lístok, ktorý mu nechá na
vrátnici a dohodli sa, že na druhý deň si dovolenkový lístok vyzdvihne. Na druhý deň bol za žalobcom,
ktorý mu dal vypísaný dovolenkový lístok. Povedal, že mu dovolenkový lístok nepodpíše. Mala topodpísať p. B., ktorej dovolenkový lístok odniesol. Predtým dovolenkové lístky podpisoval on, podpisoval
dovolenkové lístky v rámci pekárne a výrobných pracovníkov pekárne a p. B. už riešil administratívne
receptúry.

Pri konfrontácií žalobcu a svedka, žalobca tvrdil že mu nepovedal, že dovolenkový lístok mu nepodpíše,
iba vzal dovolenkový lístok a bez slova odišiel. Svedok tvrdil, že mu povedal, že on mu dovolenku
neodpíše.
Svedokďalejuviedol,žedovolenkypodpisoval,aleniekedy,keďprišlanáhladovolenka,takjupodpísalaj
dodatočne. Stávalo sa, že dovolenkové lístky napísal dodatočne, lebo keď chýbali vo fonde odpracované

hodiny, tak si pracovník musel dodatočne čerpať dovolenku. Je otvorený systém denne - nočné, voľno.
Keď mu pracovník doniesol dovolenkový lístok, podpísal ho hneď, ale nebolo to vždy. Žalobcovi bol
nadriadený on a aj p. B., ktorá je aj jeho priama nadriadená. Žalobcovi nepovedal v ten deň, že má ísť
za p. B..

Svedkyňa RNDr. A. B. uviedla, že od novembra 2015 výrobnou riaditeľkou firmy, nakoľko došlo k

spojeniu dvoch podnikov. Som priamou nadriadenou výrobných zamestnancov, som nadriadená aj
priamo p. O.. Povinnosťou vypísať dovolenkový lístok je na zamestnancovi a súhlas na dovolenku dáva
priamy nadriadený, priamo nadriadenou žalobcu je ona. Pekárov v trojzmennej prevádzke riadi p. O. a
podpisuje im aj dovolenky. Tým, že žalobcu mal priznanú chorobu z povolania, bolo mu zmenené miesto
výkonu práce v administratívnej budove v priestore zasadacej miestnosti kým sa neuvoľní kancelária,

zatiaľ zmenenú pracovnú zmluvu nemá.
Pán O. prišiel za ňou a oznámil jej, že pán B. chce dovolenku, dal jej dovolenkový lístok s tým, že on
mu to nepodpíše, položila ho v kancelárii na stôl a čakala kedy sa ozve. Neprišiel za ňou, až personálne
oddelenie jej oznámilo, že nemá tento deň pokrytý. Pána B. videla, až keď mu odovzdali skončenie
pracovného pomeru, dovtedy s ním nejednala, nežiadala dodatočne predložiť nejaký doklad.

Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na

oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu

bankového spojenia.

Podľa § 68 Zákonníka práce,
(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so

zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej
dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie
ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke azamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť
pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a
to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý
smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného
vyhotovenia zamestnancovi.
Dôvodom, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného
pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom a vyžaduje si, aby išlo o zavinené konanie zo

stranyzamestnanca,atoajznedbanlivosti,amusídosahovaťintenzituporušeniapracovnýchpovinností
závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri
rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným
spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci.
Základné povinnosti pracovníkov, ktorých porušenie môže byť sankcionované, vyplývajú z

pracovnoprávneho vzťahu. Závadné správanie pracovníka, ktorým neboli porušené povinnosti z
pracovnoprávneho vzťahu, nemožno posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny. Pri hodnotení stupňa
intenzityporušeniapracovnejdisciplínysúdniejeviazanýtým,akozamestnávateľvosvojompracovnom
poriadku hodnotí určité konanie zamestnanca.

Súd mal vykonaním dokazovaním preukázané, že podaný návrh je dôvodný. Žalovaný so žalobcom
ukončil okamžite pracovný pomer podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktorej sa mal dopustiť tým, že dňa 29.2.2016 nebol prítomný na
pracovisku a svoju neprítomnosť v práci neospravedlnil.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca oznámil vedúcemu Ing. O. s dostatočným

predstihom, že z vážnych dôvodov potrebuje na deň 29.2.2016 dovolenku a na jeho pokyn vyplnil
dovolenkový lístok, ktorý si od neho prevzal. Aj keď Ing. O. tvrdil, že žalobcovi povedal, že mu
dovolenku nepodpíše, čo žalobca poprel, mal mu dovolenkový lístok vrátiť, čo neurobil. Z výpovedi
svedkov je zrejmé, že nikto nežiadal žalobcu aby uviedol dôvod prečo v uvedený deň nebol v práci,
iba rovno mu bola daná okamžitá výpoveď. V prípade, že by ho niekto kontaktoval mal možnosť

predložiť lístok od lekára o sprevádzaní tehotnej manželky na vyšetrenie. Tvrdenie žalovaného, že jeho
priamym nadriadením sa stala RNDr. B. neobstojí, pretože k zmene pracovnej zmluvy a to pracovného
zaradenia nedošlo. Tiež neobstojí odvolávanie sa na pracovný poriadok, že neospravedlnená absencia
v akejkoľvek dĺžke trvania je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Pri hodnotení stupňa
intenzityporušeniapracovnejdisciplínysúdniejeviazanýtým,akozamestnávateľvosvojompracovnom

poriadku hodnotí určité konanie zamestnanca.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca z dôvodu priznanej choroby z povolania stratil zdravotnú
spôsobilosť pre výkon práce pekár v trojzmennej prevádzke. K zmene pracovnej zmluvy nedošlo a tento
stav treba považovať za prekážku v práci na strane zamestnávateľa, podľa § 142 ods. 3 Zákonníka
práce. Za existencie tejto prekážky v práci nemá zamestnanec povinnosť sa dostaviť na pracovisko a

zotrvávať na ňom po celý pracovný čas.
Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané, že žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným
spôsobom, opakovane a že išlo o zavinené konanie zo strany žalobcu, preto žalobe vyhovel.

Nárok na náhradu mzdy súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách konania

a to po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.