Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/345/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206783
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1206206783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: I. G. D. J. D. U. E. Q.
I. Á. , bytom S. J. I., K. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom v Piešťanoch, Sad A.
Kmeťa č. 24, proti žalovanému: T. K., a.s., Bratislava, Karadžičova č. 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie
sumy 178.563,-- Sk (5.927,20 €), s príslušenstvo, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava II. zo dňa 26. júna 2012, č. k. 12 C 217/2006-508, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. júna 2012, č.k. 12 C
217/2006-508, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 26.6.2012, č.k. 12 C 217/2006-508, žalobu zamietol;
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 687,43

€ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie
náhradu trov konania v sume 371,78 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobou podanou na
súde prvej inštancie dňa 28.3.2006 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 178.563,-- Sk (5.927,20 €)
spolu s príslušenstvom, ktorej sume zodpovedá oprava (havarovaného) osobného motorového vozidla
zn. N. X., EČV: K.-XXXBG, ktoré patrilo jej. So žalovaným dňa 5.12.2005 uzavrela poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, na poistenie daného motorového vozidla pre prípad havárie, krádeže a úrazu;

dohodnutá poistná suma bola 830.000,-- Sk, dohodnutá spoluúčasť žalobkyne vo výške 5 % minimálne
5.000,--Sk.Dňa13.12.2005o19.15hod.vkatastrálnomúzemíE.N.došlokdopravnejnehode,priktorej
na poistenom motorovom vozidle zn. N. X., EČV: K.-XXXBG, bol poškodený predný nárazník, predné
čelo, obe predné svetlá, chladič, predná kapota, oba predné blatníky s konštatovaním možného
poškodenia motora; dopravná nehoda bola zdokumentovaná záznamom o dopravnej nehode zo dňa
13.12.2005 príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Žalobkyňa oznámila
škodovú udalosť žalovanému písomným oznámením o poistnej udalosti zo dňa 19.12.2005, čo potvrdil

žalovaný žalobkyni listom zo dňa 2.1.2006 a zostala u neho vedená pod č. XXXXXXXXXX. Rozsah
poškodeniamotorovéhovozidlazistillikvidátoržalovanéhoobhliadkoupoistenéhomotorovéhovozidla a
zaznamenal v zápise o poškodení vozidla a došetril následnou obhliadkou, ktorej výsledok zaznamenal
v zápise o poškodení vozidla zo dňa 22.12.2005. Žalobkyňa si nechala poistené motorové vozidlo
opraviť, náklady na jeho opravu predstavovali na základe faktúr č. XXX/XX/XXXX, Č.. XXX/
XX/XXXX, a dvoch príjmových dokladov zo dňa 9.1.2006, sumu 187.961,30 Sk, ktorú sumu žalobkyňa

uhradila v hotovosti a žalovaného vyzvala na jej preplatenie, po odrátaní spoluúčasti, listom zo dňa
9.1.2006 a opätovne zo dňa 9.2.2006; spoluúčasť žalobkyne vo výške 5 % z uvedenej sumy predstavuje
sumu 9.398,-- Sk. Žalovaný jej nárok vo výške 178.536,-- Sk (187.961,30 Sk - 9.398,-- Sk) neuznaldôvodiac, že škodovú udalosť vybavuje ako bezpredmetnú, t.j. bez nároku na poistné plnenie, pretože
nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle žalobkyni vznikla
v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, tiež že žalobkyňa pri uzatváraní poistnej

zmluvy nepravdivo odpovedala na jeho otázky tvrdením, že motorové vozidlo nebolo pred poistením
poškodené. Vyslovil tiež pochybnosti o právnom základe nároku žalobkyne ako poistenej na poistné
plnenie, nakoľko nebolo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo spôsobom a v
rozsahu tak, ako to uviedla žalobkyňa.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Dňa 5.12.2005 strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poistenie pre prípad havárie, krádeže a úrazu motorového vozidla typu N. X., EČV: K.-
XXXBG. Podľa oznámenia o poistnej udalosti žalobkyňou zo dňa 19.12.2005 doručenou žalovanému
dňa 27.12.2005 sa dopravná nehoda mala stať dňa 13.12.2005 o 19.15 ho v katastrálnom území Obce
E. N., v dôsledku ktorej bolo poškodené motorové vozidlo typu N. X., EČV: K.-XXXBG. K dopravnej

nehode malo dôjsť tak, že motorové vozidlo idúce pred motorovým vozidlom žalobkyne pribrzdilo,
pričom vodič motorového vozidla žalobkyne nestihol dobrzdiť a narazil mu do kufra. Pri vykonávaní
prešetrenia žalovaný zistil skutočnosti, na základe ktorých listom zo dňa 11.4.2006 žalobkyni oznámil,
že škodovú udalosť vybavuje ako bezpredmetnú, t.j. bez nároku na poistné plnenie, pretože nie je
možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla v súvislosti

s predmetnou dopravnou nehodou. Zistil tiež, že žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy nepravdivo
odpovedala na jeho otázky tvrdením, že motorové vozidlo nebolo pred poistením poškodené. Tým
žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť odpovedať pravdivo pri uzatváraní poistenia, a preto aj z tohto
dôvodu žalovaný využil svoje zmluvné právo odmietnuť plnenie. V konaní vedenom na Krajskom súde
Bratislava pod sp.zn. 2 Co 258/2009 bola riešená identická právna otázka zmluvnej voľnosti zmluvných

strán pri uzatváraní poistnej zmluvy, a v rozsudku zo dňa 12.3.2012 sa stotožnil s námietkou žalovaného
v tom, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje právne posúdenie práva žalovaného
(poisťovne) neposkytnúť poistné plnenie z dôvodu uvedenia do omylu zo strany žalobkyne.
Vyslovil, že súd prvej inštancie sa musí pri rozhodovaní vyporiadať aj s otázkou práva žalovaného
odmietnuť poistné plnenie podľa čl. 6 poistných podmienok s poukazom na čl. 8 bod 15 písm. c/

poistných podmienok. Z obsahu spisu zostalo nepochybné, že žalobkyňa uviedla žalovaného do omylu v
otázke poškodenia motorového vozidla zn. N. X., EČV: K.-XXXBG boli pred uzatvorením poistnej zmluvy
medzi stranami sporu vykonané rozsiahle opravy, resp. výmeny, karosárskych dielov na celej prednej
časti vozidla, vrátane skeletu karosérie, nosníkov a strechy. V prípade že by bol žalovaný pravdivo
informovaný o týchto skutočnostiach, poistnú zmluvu so žalobkyňou by nebol uzavrel. Overovacia

stanica THG Trenčín listom zo dňa 22.6.2007, doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.6.2007, potvrdila,
že objednávateľom kontroly pôvodnosti predmetného motorového vozidla bola žalobkyňa I. G., pričom
bola zistená oprava dielov motorového vozidla. Zároveň overovacia stanica THG Trenčín predložila
"Stanovisko k vykonaným opravám", ktoré bolo súčasťou výstupu pre žalobkyňu, z ktorého vyplýva,
že motorové vozidlo bolo pred uzatvorením poistnej zmluvy poškodené (nárazník predný, blatník ľavý

predný, blatník pravý predný, dvere pravé predné, kapota predná, čelo predné-maska, skelet karosérie,
nosníky karosérie, strecha, sklá, čelné sklo) a žalobkyňa touto skutočnosťou o poškodení motorového
vozidla disponovala. Táto skutočnosť je ale v rozpore s tvrdením svedka S. G., syna žalobkyne, že
overovacia stanica THG Trenčín neinformovala o poškodení motorového vozidla. Súd zdôraznil, že
overovacia stanica THG Trenčín túto skutočnosť žalobkyni oznámila dňa 5.12.2005, teda v deň, kedy

bola uzavretá poistná zmluva medzi stranami sporu, a teda žalobkyňa disponovala jej výstupom v deň
podpisu poistnej zmluvy medzi stranami sporu. Povinnosťou žalobkyne v zmysle čl. 6 písm.
a/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže
a úrazu bolo bez zbytočného odkladu toto písomne oznámiť poisťovni, čo ale žalobkyňa neurobila. Zo
strany poisťovne tak bolo možné odmietnuť poistné plnenie podľa čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných

poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu. Žalovaný
vykonal po ohlásení poistnej udalosti šetrenie (svedok F.. N. P., zamestnanec vo funkcii interného
kontrolóra) a zistil nasledovné. V snahe kontaktovať žalobkyňu telefonoval na telefónne číslo uvedené
na poistnej zmluve, komunikoval so synom žalobkyne S. G., ktorý potvrdil, že motorové vozidlo bolo
dovezené poškodené z Rakúska, v januári 2006 vo forme faxu mu zaslal faktúru od predajcu v Rakúsku,

čo dokazuje autenticitu dokladu aj z časového hľadiska. Na doklade je tiež uvedené ". K.. P.Š., čo vzniklo
pri fonetickom prepise zrejme na základe toho, že sa svedok F.. N. P. predstavil v rámci telefonického
rozhovoru. Nie je možné, aby svedok F.. N. P. získal tieto dokumenty od niekoho iného, než od toho,
kto bol priamym aktérom udalosti. Dožiadaným súdom v Rakúskej republike Bezirksgericht Graz -Ost bol vypočutý svedok E. A. - majiteľ predajne automobilov, kde predmetné motorové vozidlo N.
X. bolo zakúpené; zostalo nepochybné, že už v septembri 2005 (dňa 8.9.2005)
bola vystavená faktúra na meno žalobkyne za účelom kúpy motorového vozidla značky N. X., EČV:

K.-XXXBG. Svedok E. A. uviedol, že vozidlo bolo odpredané kupujúcemu F. O., zmluvu uzatvoril (so
svedkom) F. O., ktorý za vozidlo uhradil sumu 5.000,-- €, následne tiež bola faktúra vystavená na meno
G. I.. Svedok F. O. si nepamätal, s kým bol v Rakúsku v Meste Graz zakúpiť motorové vozidlo zn.
N. X.. Pamätal si, že bolo poškodené, nevedel uviesť, komu toto motorové vozidlo predal a nevedel
sa vyjadriť k otázke, prečo prvá faktúra o odkúpení osobného motorového vozidla zn. N. X. bola

vystavená na jeho meno a následne s tým istým dátumom bola vystavená ďalšia faktúra na meno
I. G.. Z kúpnej zmluvy o odkúpení motorového vozidla od E. A. na meno F. O.
nepochybne vyplýva, že sa jednalo o masívne poškodené motorové vozidlo neschopné jazdy a vozidlo
bolo bez dopravnej bezpečnosti; poškodenie osobného motorového vozidla bolo spôsobené nehodou,
pričom bezpečnosť v doprave bola uvádzaná ako nezaručená. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
zdôraznil výpoveď svedka S. G., syna žalobkyne I. G., žalobkyne, kde obaja uviedli, že osobné motorové

vozidlo zn. N. X. zakúpili tak, že v mesiaci november 2005 reagovali na inzerát v M. a následne išli
motorové vozidlo obhliadnuť niekde v okolí Topoľčian, ktoré súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie aj z
ďalšieho dôvodu, že obaja zhodne tvrdili, že nevedeli o tom, že motorové vozidlo bolo pred poistením
poškodené. Svedok S. G. pri výsluchu pred súdom prvej inštancie si nevedel ani spomenúť na meno
osoby, ani na bydlisko osoby, od ktorej motorové vozidlo kúpil i napriek tomu, že vedel, že motorové

vozidlo bolo dovezené z Rakúska ako poškodené; na pojednávaní uviedol, že
zrejme majiteľ je nebohý. V konaní zostalo nepochybné, že na motorové vozidlo bola vystavená faktúra
na meno žalobkyne ešte pred jeho dovezením na Slovensko, a preto tvrdenie žalobkyne o kúpe a
obhliadke motorového vozidla súd prvej inštancie považoval za nepravdivé a vykonštruované, ktoré
preukazujeovedomostižalobkyne,akoisvedka,žeosobnémotorovévozidlozn.N.X.,EČV:K.-XXXBG,

ešte pred poistením bolo poškodené. Žalovaný vzhľadom na to, že sa nedalo spoľahlivo a objektívne
zistiť všetky skutkové okolnosti v súvislosti s haváriou osobného motorového vozidla a ustáliť príčinu
škody, požiadal o stanovisko spoločnosť N. s.r.o., Bratislava, IČO: 31 324 797, znalecká organizácia v
odboredopravacestná,odvetvietechnickýstavcestnýchvozidiel,stanoveniehodnotycestnýchvozidiel.
Zo stanoviska vyplýva, že analýzou nehodového deja bolo zistené, že zdokumentované poškodenia

motorových vozidiel nie sú ekvivalentné čo do energetického hľadiska zrážky a ani
geometrickým usporiadaním. Deformačná práca (kynetická energia vozidla spotrebovaná pri náraze
vozidiel na ich trvalé deformácie) je v danom prípade u oboch vozidiel v značnom nepomere vzhľadom
na charakter zrážky a viditeľné deformácie zadokumentované na mieste nehody. Postavenie vozidiel
po dopravnej nehode zachytené na fotodokumentácii z miesta nehody, ako i veľkosť a umiestnenie

poľa črepín motorového vozidla typu N. X., nezodpovedá deklarovaným jazdným úkonom vodičov
pred dopravnou nehodou. Zo znaleckého posudku zo dňa 27.9.2009, ZP č. 43/2009, znalca F.. F.
S.. Š., odbor cestná doprava, strojárstvo, vypracovaného v predmetnom súdnom konaní na základe
súdom nariadeného znaleckého dokazovania, vyplynulo, že žalobkyňou popísaný priebeh poistnej
udalosti tak, ako ho uviedla v oznámení pre žalovaného a ako ho uviedli účastníci nehody, je technicky

neprijateľný. Deklarovanej kolízii nezodpovedá konečná poloha motorových vozidiel a úlomkov vozidiel.
To znamená nielen to, že k nehode nedošlo na mieste uvádzanom údajnými účastníkmi nehody, ale
tiež to, že sa vedome snažili upraviť deklarované prostredie dopravnej nehody tak, aby vykazovalo
uvádzanú kolíziu. Je zrejmé, že na takéto konanie by nemali dôvod, keby došlo k poškodeniu vozidiel
náhodne, pretože škodovú udalosť tak povediac zinscenovali za účelom vyplatenia poistného. Znalec

ďalej vo svojom znaleckom posudku uviedol záver, že motorové vozidlo, ku ktorého poškodeniu došlo
pri škodovej udalosti dňa 13.12.2005, nie je totožným motorovým vozidlom s motorovým vozidlom,
ktoré bolo deklarované ako poistené motorové vozidlo fotodokumentáciou priloženou k poistnej zmluve
č. XXXXXXXXXX (osobitne str. 22, 23 ods. 6, 7 znaleckého posudku). Tento záver je totožný so
stanoviskom, ktoré vyjadrila spoločnosť N. s.r.o., Bratislava, vo svojej expertíze zo dňa 15.2.2006, č.

XXX/TS/XXXX. Dôkazné bremeno o tom, že na nehode malo účasť poistené motorové vozidlo zn.
N. X., EČV: K.-XXXBG, bolo na strane žalobkyne, ktorá na preukázanie tejto skutočnosti, resp. na
vyvrátenie tvrdenia znalca, nepredložila žiadne dôkazy. Na tomto mieste súd prvej inštancie poukázal na
výpoveď svedka S. G., syna žalobkyne, ktorý na pojednávaní dňa 16.9.2010 uviedol, že bol vlastníkom
motorového vozidla rovnakej značky, dokonca aj farby, ako bolo vozidlo zn. N. X., EČV: K.-XXXBG.

Jeho svedecká výpoveď obsahuje viacero protirečivých momentov, keď svedok raz tvrdí, že bol predný
nárazník lakovaný, následne bol počas opravy menený; že oprava trvala 2 až 3 týždne, avšak k
deklarovanej nehode dňa 13.12.2005 došlo už týždeň po uzavretí poistnej zmluvy (uzavretá bola dňa
5.12.2005).Žalobkyňavkonanínavrhlavykonaťkontrolnéznaleckédokazovaniezdôvodu,ževsúdnomkonaní boli predložené dva znalecké posudky s rozdielnym záverom o prijateľnosti nehodového deja. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že znalecký posudok zo dňa 20.4.2010,
z.ú.č. 015/2010, vypracovaný F.. I. N., znalcom z odboru cestná doprava, bol predložený súdu prvej

inštancie žalobkyňou, ktorý si sama objednala. Z výpovede F.. I. N. na pojednávaní dňa 3.6.2011 však
jednoznačne vyplynulo, že znalecký posudok vypracoval bez znalosti miesta dopravnej nehody a bez
dôkladného poznania okolností dopravnej nehody, pričom informácie mal od strany sporu. Na základe
týchto skutočností vo svojom posudku vychádzal z toho, že vozovka, na ktorej došlo ku zrážke, bola
rovná. Táto skutočnosť mala ale zásadný význam pre správnu simuláciu nehodového deja, ako aj záver

ovýslednejpolohevozidielpozrážke.Nímdeklarovanýpriebehnehodovéhodejajelenjedenzmožných
technicky prijateľných a ním konštatovaný záver o technickej prijateľnosti je demonštračným príkladom
riešenia. Inými slovami F.. I. N.H. pri analýze nehodového deja postupoval tak, že považoval
nehodový dej za pravdivý, a teda uvádzal veličiny, za ktorých by bol prijateľný. Z výpovede F.. I. N.
vyplývajú závery o konečnej polohe motorových vozidiel a síce že tieto nezodpovedajú stavu, v akom
boli zachytené na fotodokumentácii. Na pojednávaní dňa 3.6.2011 vykonal F.. F. S.. Š. na notebooku

simuláciu nehodového deja, ktorou boli potvrdené tvrdenia F.. F. S.. Š. o nesprávnosti výpočtu F.. I.
N.. Zo vzájomnej konfrontácie odborných záverov F.. I. N. a F.. F. S.. Š. bola zrejmá argumentačná
prevaha znalca z odboru cestnej dopravy F.. F. S.. Š., ktorý konkretizoval a demonštroval, v čom videl
nesprávnosť postupov znalca F.. I. N.. Napokon po tom, čo F.. F. S.. Š. vypracoval znalecký posudok,
F.. I. N. zrevidoval časť svojich predpokladov v súlade so závermi F.. F. S.. Š.. Z týchto

skutočností je potom zrejmé, že žiadosť žalobkyne o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania
nie je výsledkom relevantných odborných výhrad, ale bol výrazom nespokojnosti s odborným záverom
F.. F. S.. Š. o neprijateľnosti nehodového deja, ktorý žalobkyni z pochopiteľných dôvodov "nevyhovoval".
V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa
ktorého súd nemusí akceptovať všetky dôkazy označené stranami sporu. Súd vykoná iba tie dôkazy,

ktoré považuje za rozhodujúce pre meritum veci tak, aby bola zabezpečená rýchla ochrana strán sporu
podľa § 6 O.s.p. Postup v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 O.s.p. (preskúmanie znaleckého posudku)
nie je obligátornou súčasťou súdneho konania v prípade akéhokoľvek znaleckého dokazovania, ale
následok relevantných výhrad strán sporu proti znaleckému posudku, a preto návrh žalobkyne na
vykonanie revízneho znaleckého posudku zamietol. Záver znalca F.. F. S.. Š. v jeho znaleckom posudku

bol v otázke technickej neprijateľnosti deklarovaného nehodového deja jednoznačný. Žalobkyňa ďalej
navrhla výsluch svedka - príslušníka policajného zboru, ktorý mal byť prítomný pri zadokumentovaní
dopravnej nehody. Tento návrh súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že nebol bezprostredným
svedkom dopravnej nehody, pričom v optimálnom prípade by príslušník policajného zboru iba potvrdil,
že bol dňa 13.12.2005 privolaný k dopravnej nehode a vyhotovil fotodokumentáciu

poškodenia motorového vozidla značky N. X.. Skutočnosť že poškodené osobné vozidlo zn. N. X., EČV:
K.-XXXBG, ako aj poškodené motorové vozidlo zn. M. M., EČV: J.-XXXBC, sa nachádzali v katastri
Obce E. N., v konaní spochybnené nebolo, preto výsluch týchto osôb súd prvej
inštancie považoval za irelevantný. Návrh žalobkyne, aby súd prvej inštancie opätovne vypočul svedka
S. G., jej syna, za účelom konfrontácie so svedkom F.. N. P., súd prvej inštancie považoval rovnako

za bezvýznamné z dôvodu, že všetky tvrdenia svedka S. G., svedka F.. N. P., boli zadokumentované
v súdnom spise. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť strán
sporu označiť dôkazné prostriedky nielen na podporu svojich tvrdení, ale všetky, ktoré môžu prispieť k
objasneniu skutkového stavu veci. Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv.
voľného hodnotenia dôkazov, podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko, čo v priebehu konania zistil.

Súčasne zdôraznil, že úvaha súdu neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha
musí vychádzať zo zistených skutočností; v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská,
ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Procesnou požiadavkou zároveň je, aby poznatky súdu
boli v súlade s objektívnou realitou. Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať
zo skutočného stavu veci, je vyslovená jednak v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v Občianskom

súdnom poriadku (napr. § 120 ods. 1, ods. 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu
občianskeho súdneho procesu. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá
s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Je teda procesnou požiadavkou, aby poznatky
súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania; po zhodnotení všetkých dôkazov podľa ustanovenia

§ 132 O.s.p., kedy vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti, zostalo
nepochybne preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.
Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 799 Občianskeho zákonníka, čl. 6 písm. a/, čl. 8 bod 15
písm. c/ Všeobecných poistných podmienok. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľaustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej strane sporu (žalovanému) priznal náhradu trov
konania, ktorých výšku, dôvodnosť súčasne odôvodnil. O povinnosti žalobkyne uhradiť trovy konania
štátu súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p.; ich výšku, dôvodnosť

rovnako odôvodnil.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 799 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, akoby tieto
umožňovali poisťovni úplne neposkytnúť poistné plnenie, i keď takúto možnosť Občiansky zákonník

nedáva. I keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ohľadom údajného vedomého uvedenia nepravdivej odpovede, z citovaných zákonných
ustanovení je zrejmé, že zákon spája právo znížiť poistné plnenie (nie úplne neposkytnúť) len s
predpokladom vedomého uvedenia nepravdivej alebo neúplnej informácie, aj to len v prípadoch, ak malo
takéto vedomé uvedenie nepravdivej alebo neúplnej informácie zákonom predpokladaný následok, čo
nenastalo v tejto veci: a/ určenie nižšieho poistného (§ 798 Občianskeho zákonníka); b/ podstatný vplyv

na vznik poistnej udalosti, alebo c/ na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (§ 799 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Je takto zrejmé, že podľa platného Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť k
zániku práva na poistné plnenie (nanajvýš k jeho zníženiu), aj keby zákonom predpokladané okolnosti
existovali (v prejednávanej veci neexistujú). Súd prvej inštancie ako platné posúdil také ustanovenia
Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neplatné, lebo odporujú zákonu. Keď súd prvej inštancie

nepriznal poistné plnenie vzhľadom na čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok, tieto sa
svojím obsahom, účelom, priečia zákonu a sú takto ako zmluvné dojednania neplatné podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka. Konkrétne sú tieto ustanovenia v rozpore s ustanoveniami § 798, §
799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spôsob, ako môže poistiteľ postupovať (primerane
znížiť poistné plnenie nie odmietnuť) v prípadoch vedomého uvedenia nepravdivých alebo neúplných

odpovedí na písomné otázky v zmysle § 793 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia Všeobecných
poistných podmienok (konkrétne čl. 8 bod 15 písm. c/) sa svojím obsahom i
účelom zákonným ustanoveniam priečia, pretože na ich základe by poistená osoba nemala žiadne právo
na poistné plnenie, i keď zákon priznáva aspoň plnenie znížené, a to primerane. Všeobecné poistné
podmienky tu totiž riešia rovnakú situáciu, ako ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak

s následkom omnoho nepriaznivejším pre poisteného ako pripúšťa Občiansky zákonník v ustanovení
§ 799 ods. 3. Ide preto o ustanovenia obchádzajúce zákon, a preto sú neplatné. Súd prvej inštancie
napriek preukázaniu skutočnosti, že zakúpila osobné motorové vozidlo v Slovenskej republike v nie
havarovanom stave, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadom údajného zakúpenia motorového vozidla v Rakúsku v stave havarovanom. Ďalej uvádzala

dôkazy k tomu v konaní vykonané, ktoré vyvracajú skutkové závery prijaté súdom prvej
inštancie, na základe ktorých dospel k údajnému vedomému uvedeniu nepravdivej odpovede v tom, že
vozidlo nebolo havarované. Navyše ale ani takáto okolnosť by neoprávňovala žalovaného neposkytnúť
poistné plnenie, pretože žalovaný v konaní tvrdil, že ak by to vedel, vozidlo by nepoistil. Žalovaný
sa ale v trojročnej premlčacej dobe podľa § 40a v spojení s 49a Občianskeho zákonníka nedovolal

relatívnej neplatnosti právneho úkonu, hoci tvrdil, že bol v omyle a poistnú zmluvu by
neuzatvoril. Súčasne vzniesla námietku premlčania práva žalovaného dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu - poistnej zmluvy zo dňa 5.12.2005 uzatvorenej medzi stranami sporu. Vytýkala ďalej
súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal, pre vec zásadnou právnou argumentáciou, v tom, že
ani v prípade, ak by šlo o vedome nepravdivé uvedenie odpovede na otázky poistiteľa, nie je

možným zákonným následkom celkové odmietnutie poistného plnenia, ale len čiastočné a primerané.
Ku nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie patrí aj údajné zistenie, že sa poistná udalosť
nestala, k čomu dospel údajne na základe znaleckého posudku podaného znalcom F.. F. S.. Š. a údajne
na základe výsluchu tohto znalca. Znalecký posudok vypracovaný F.. F. S.. Š. bol však nepreskúmateľný
na základe nemožnosti zistenia podkladov, z ktorých znalec vychádzal; výsluch znalca nepriniesol

preukázanie názorov znalca a jeho nesprávnosť namietala aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Súdu
prvej inštancie predložila znalecký posudok znalca F.. I. N., ktorý vznik a priebeh dopravnej
nehody jednoznačne vysvetlil a potvrdil a jeho závery neboli ani jeho výsluchom a ani výsluchom znalca
F.. F. S.. Š. vyvrátené. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že poistná zmluva
a jej všeobecné poistné podmienky v čl. 8 bod 15 písm. c/ umožňujú alebo obsahujú dohodu o tom,

že nie je nárok na poistné plnenie, že by žalovaný nemusel plniť. Podané odvolanie odôvodnila tým,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.), predovšetkým preto, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia § 798 a §
799 ods. 3 Občianskeho zákonníka na takúto situáciu, ktoré upravujú odlišne od zmluvných ustanovenívšeobecných poistných podmienok v čl. 8 bod 15 písm. c/ dôsledky neuvedenia pravdivých odpovedí na
otázky poisťovateľa, súd prvej inštancie následne neaplikoval na vec ani ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) tiež preto, že súd prvej inštancie dôsledne neaplikoval ustanovenie
§ 797 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), pričom takáto udalosť nastala, avšak
súd prvej inštancie jej právo na plnenie nepriznal; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p.),

keď v rozpore so skutočným stavom, keď nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti
poistiteľa plniť (poistná udalosť), konštatoval nepodložené skutkové zistenie, zistené údajne znaleckým
dokazovaním, že ku vzniku poistnej udalosti údajne neuniesla dôkazné bremeno, keďže nejaké úlomky
vzniknuté zrážkou znalec považoval za nachádzajúce sa na miestach, kde ich znalec neakceptoval;
súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), konkrétne súdu prvej inštancie navrhla

na zistenie rozhodujúcich skutočností vzniku poistnej udalosti vypočuť účastníkov dopravnej nehody,
policajta, ktorý dopravnú nehodu zdokumentoval, aby vykonal znalecké dokazovanie Ústavom súdneho
inžinierstva v Žiline na podanie kontrolného znaleckého posudku; v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď jej postupom súdu prvej inštancie bola odňatá
možnosť konať pred súdom, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157

ods. 2 O.s.p.

4. Odvolateľke ďalej dôvodila, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zistiteľné, ako sa
súd prvej inštancie vysporiadal s nasledovnými dôkazmi, podľa ktorých ku dopravnej nehode došlo, jej
vozidlo poškodené bolo spôsobom, ako ho popísali účastníci dopravnej nehody: a/ výsluch účastníkov

dopravnejnehody(bolvkonanívykonaný,avšaksúdtentovrozsudkunijakonespomína),ktorídopravnú
nehodu potvrdili; b/ zápisnica o dopravnej nehode spísaná dopravnou políciou na
mieste dopravnej nehody, ktorá dopravnú nehodu dokazuje; c/ znalecký posudok zo dňa 20.4.2010,
z.ú.č. 015/2010, znalca F.. I. N. a jeho doplnok k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010
zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, ktoré technickú prijateľnosť, priebeh a následky dopravnej nehody,

presné miesto dopravnej nehody, dokazujú. Súd prvej inštancie naopak nevysvetľuje, ako sa vyporiadal
s rozporuplným posudkom a následným vystupovaním znalca F.. F. S.. Š., o ktorého znalecký posudok
a výsluch súd prvej inštancie oprel svoj rozsudok, keď znalec najskôr skalopevne uviedol na pojednávaní
dňa 27.1.2011, že v tomto prípade neboli žiadne jednoznačné a technicky nespochybniteľné podklady,
na ktoré by bolo v tomto prípade možné urobiť jednoznačnú a preukaznú časovo-priestorovú analýzu

dopravnej nehody, a preto žiadne výpočty ani simulácie v podanom znaleckom posudku
neuvádzal, avšak následne sa súd prvej inštancie (tiež v rozpore s možnými dôkaznými prostriedkami
a bez možnosti zistenia obsahu takého dôkazu) oprel o týmto znalcom len na počítači uskutočnenú
simuláciu nehodového deja, ktorou znalec na neskoršom pojednávaní ukazoval súdu prvej inštancie
údajný iný priebeh dopravnej nehody (znalec tvrdil, že vozidlá sa mu v simulácii inak stočili, resp. mal inú

ich konečnú polohu) nasimulovaný znalcom v počítačovom programe, čo súdu prvej inštancie stačilo na
záver o tom, že dopravná nehoda sa nestala spôsobom deklarovaným účastníkmi dopravnej nehody. Ku
tvrdeniamznalcaohľadominéhopriebehudopravnejnehody,inéhomiestadopravnejnehody,navrhlapo
zistení takej pochybnosti opätovne výsluch účastníkov dopravnej nehody. Vytýkala súdu prvej inštancie,
že tento dôkaz nevykonal, ani neodôvodnil jeho nevykonanie, hoci mal slúžiť na zistenie podstatných

okolností, ktoré znalec spochybnil. Odvolanie v rámci odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. doplnila, že z ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že tieto vyvodzujú
nepriaznivé následky pre poistenú osobu len v prípade, ak nepravdivo alebo neúplne odpovie na
písomné otázky poisťovateľa vedome. Je zrejmé, že zákon spája právo znížiť poistné plnenie len s
predpokladom vedomého uvedenia nepravdivej alebo neúplnej informácie, a to len v prípadoch, ak malo

takéto vedomé uvedenie nepravdivej alebo neúplnej informácie zákonom predpokladaný následok, čo
nenastalo v tejto veci: a/ určenie nižšieho poistného (§ 798 Občianskeho zákonníka); b/
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, c/ na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (§ 799
ods. 3 Občianskeho zákonníka). Je takto zrejmé, že podľa platného Občianskeho zákonníka nemôže
dôjsť k zániku práva na poistné plnenie (nanajvýš k jeho zníženiu), aj keby zákonom predpokladané

okolnosti existovali (v tejto veci však neexistujú). Všeobecné poistné podmienky (konkrétne v čl. 8 bod
15 písm. c/), ktoré umožňujú odmietnuť poistné plnenie, sa svojím obsahom, účelom, priečia zákonu a sú
takto ako zmluvné dojednania neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka; konkrétne sú
tieto ustanovenia v rozpore s ustanoveniami § 798 a § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka,ktoré upravujú spôsob, ako môže poistiteľ postupovať (primerane znížiť poistné plnenie - nie odmietnuť)
v prípadoch vedomého uvedenia nepravdivých alebo neúplných odpovedí na písomné otázky v zmysle
§ 793 Občianskeho zákonníka. Týmto zdôvodňuje neplatnosť ustanovení poistných podmienok, podľa

ktorých súd prvej inštancie postupoval. Zdôraznila, že zákon neumožňuje odmietnuť poistné plnenie
alebo neposkytnúť poistné plnenie, ani keby eventuálne vedome uviedla nepravdivú alebo neúplnú
informáciu,čovšakneurobila.Nesúhlasísnázoromsúduprvejinštancievtom,žebyvedomenepravdivo
odpovedala na písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. Pokiaľ na poistenom
motorovom vozidle bola pred uzatvorením poistnej zmluvy so žalovaným vykonaná oprava, ako sa zistilo

v konaní, nebolo to v čase, kedy motorové vozidlo vlastnila a ani jej nebolo známe, že by vozidlo bolo
v minulosti opravované alebo na ňom bola vymenená časť dielov. Svedok E. A. potvrdil, že vozidlo
nepredal jej, ale obchod s ním uzatvoril svedok F. O., ktorý je uvedený a podpísaný na kúpnej zmluve,
ktorého meno je uvedené aj na faktúre. Svedok tiež vysvetlil, že kupujúci F. O. ho následne prosil, aby
vystavil faktúru na iné meno a síce na meno G. I. s jej adresou. Tiež vysvetlil, že takýto postup je vtedy, ak
ku nemu príde nejaký zahraničný zákazník, kúpi vozidlo, ktoré potom sprostredkuje alebo predá ďalej,

poprosí ho o vystavenie novej faktúry na meno zákazníka, aby mohol vozidlo prihlásiť. Je takto vyvrátené
skutkové zistenie súdu prvej inštancie o tom, že údajne ona kúpila havarované vozidlo v Rakúsku. Súd
prvej inštancie výpoveď svedka E. A. vysvetľuje nesprávne v jej neprospech, i keď svedok jasne vysvetlil,
prečo vystavil druhú faktúru na jej meno, ktorá mu nebola známa. Súd prvej inštancie tak nevyhodnotil
tento dôkaz vo vzájomných súvislostiach s jej výpoveďou. Svedok F. O. potvrdil, že ju nepozná, nikdy

ju nevidel. Potvrdil, že v okolí Grazu kúpil na svoje meno motorové vozidlo N. X. Ž. farby, ktoré potom
predal ako havarované, na inzerát sa mu ozval nejaký pán. I keď sa v konaní žalovaný
snažil preukázať, že údajne kúpila auto havarované v Rakúsku, žiadne dôkazy o tom nepredložil, z
vykonaného dokazovania je preukázaný opak tvrdení žalovaného. V konaní je výsluchom svedka S. G.,
ako aj jej výsluchom, preukázané, že vozidlo kúpila v nepoškodenom stave na Slovensku. Žalovanému

preto nemohla odpovedať nepravdivo, pretože nevedela o tom, že vozidlo bolo pred kúpou, resp. pred
poistením, havarované. Rovnako nemala vedomosť o predchádzajúcom poškodení vozidla z údajov
poskytnutých overovacou stanicou THG Trenčín. Na overovaní vozidla nebola, obdržala od svedka S.
G. z overovacej stanice THG Trenčín len odborný posudok o overení pôvodnosti vozidla SK M. zo dňa
5.12.2005, na ktorého obsah v celom konaní poukazovala, v ktorom je výsledok overenia: „A" číslo

karosérie,motoraaleboichokoliejenepoškodenéaniesúbadateľnéanižiadnestopyponeoprávnenom
vonkajšom zásahu, zmene, sprievodné doklady vozidla sú nepoškodené, a nie sú badateľné ani žiadne
stopy po neoprávnenom vonkajšom zásahu, údaje v nich vyznačené sú správne", teda ani z tohto
dokladu nemohla zistiť údajné predošlého poškodenia a iný doklad neobdržala z overovacej stanice
THG, čo potvrdil aj svedok S. G..

5. Odvolateľka ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie v rozpore so skutočným stavom, keď nastala
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), konštatoval
nepodložené skutkové zistenie zistené údajne znaleckým dokazovaním, že ku vzniku poistnej udalosti
nedošlo. Znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č. 015/2010, znalca F.. I. N. jasne preukazuje: a/

technickú prijateľnosť a prípustnosť dopravnej nehody, z ktorej si uplatňuje nárok na poistné plnenie; b/
okolnosť, že sa dopravná nehoda stala na mieste zistenom dopravnou políciou Slovenskej republiky,
nakoľko znalec jasne v posudku aj túto okolnosť zistil a zdôvodnil; c/ znalec znaleckými výpočtami
potvrdil vznik dopravnej nehody deklarovaným spôsobom; d/ znalec potvrdil možnosť a prijateľnosť
zistených poškodení na poistenom vozidle vzniknutím zrážkou týchto motorových vozidiel. Tiež aj

znalec F.. F. S.. Š. v znaleckom posudku zo dňa 27.9.2009, ZP č. 43/2009, potvrdil, že rozsah a
spôsob poškodení kolíznych vozidiel vzájomne z technického hľadiska korešponduje ako z hľadiska
energetického, tak aj mechanizmom vzniku poškodení. Z dôvodov: a/ že obaja
znalci potvrdili rozsah a prijateľnosť poškodení vozidiel vzájomnou deklarovanou zrážkou a z dôvodu,
že znalecký posudok zo dňa 20.4.20100, z.ú.č. 015/2010, znalca F.. I. N. udané miesto nehody jasne

potvrdzuje tak, že sa na dokumentovanom mieste dopravná nehoda skutočne stala, čo potvrdil znalec
F.. I. N. aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010 zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011; b/
Znalec F.. I. N. svoje závery oprel o exaktné výpočty, oproti tomu znalec F.. F. S.. Š. pribratý súdom
prvej inštancie žiadne výpočty ani simuláciu nehodového deja v znaleckom posudku neuviedol, mal
len dohady a názor, že sa síce dopravná nehoda stala a vozidlá sa zrazili, ale na inom mieste; c/

znalec F.. F. S.. Š.F. sa pri tomto tvrdení, ako aj v celom znaleckom posudku, neoprel o žiaden dôkaz v
konaní vykonaný. Navrhla do konania pribrať Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na podanie kontrolného
znaleckého posudku, ako aj na preukázanie skutočnej danosti a existencie dopravnej nehody, z ktorej
vznikol nárok na poistné plnenie uplatnené v tomto konaní. Súd prvej inštancie tento dôkaz odmietolvykonať, i keď dôkaz by sa vykonal na jej trovy a do konania by vniesol istotu ohľadom sporných
skutkových zistení vyvolaných opačnými stanoviskami dvoch znalcov, ktoré sa v konaní nepodarilo
ujednotiť, pričom znalecký posudok podaný F.. I. N. aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010

zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, jasne zdôvodňuje a preukazuje technickú prijateľnosť dopravnej
nehody, dokumentuje prípustnosť dopravnej nehody na zistenom mieste, potvrdzuje priebeh aj následky
dopravnej nehody. Súd prvej inštancie tak neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý
dôkaz,potrebnýnazistenierozhodujúcichskutočností.Údajnáinásimulácianehodovéhodeja,ktorúmal
na pojednávaní ukázať na svojom prenosnom počítači znalec F.. F. S.. Š., bola absolútne nepreukazná,

nakoľko tento znalec si protirečil, keď pri svojom prvom výsluchu tvrdil, že simuláciu nehodového deja
nevykonal, lebo sa vykonať nedala, ale následne pri ďalšom výsluchu (bez možnosti verifikácie údajov
zadaných do softvéru na simuláciu nehodového deja a bez možnosti ich kontroly) už tvrdil opak a
údajne takúto simuláciu vykonal. Simulácia nehodového deja však nie je dôkaz. Súd prvej inštancie na
základe toho rozhodol v jej neprospech, lebo znalcovi uveril, i keď takýto dôkaz, simuláciou nehodového
deja, sa mal vykonať písomne, aby bol verifikovateľný. Správne to urobil znalec F.. I. N., ktorý svoje

závery oprel o exaktné výpočty, ktoré doložil aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010 zo
dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011. Ku znaleckému posudku zo dňa 27.9.2009, ZP č. 43/2009, znalca F..
F. S.. Š. podala súdu prvej inštancie vyjadrenie zo dňa 6.4.2010: Súhlasila s tým, že rozsah a spôsob
poškodení kolíznych vozidiel vzájomne z technického hľadiska korešponduje
ako z hľadiska energetického, tak aj mechanizmom vzniku poškodení. Nesúhlasila s konštatovaním

znalca uvedeným v čl. III. Záver, bod 3.1 - odpoveď na otázku číslo 2., kde znalec uvádza, že ku
deklarovanej nehode nedošlo v účastníkmi deklarovanom mieste. Predovšetkým sa
zo znenia znaleckého posudku nedá zistiť, ako znalec ku takému konštatovaniu dospel a na základe
akých vykonaných dôkazov. Nie je jasné, či konečné polohy vozidiel boli menené alebo nie. Miesto
dopravnej nehody sama nedokumentovala, urobila to dopravná polícia a ona vychádzala len z týchto

údajov. Nevie vysvetliť, prečo znalec uvádzal úvahu o inom deklarovanom mieste, avšak musí požiadať
k tomu o vyjadrenie iného znalca. Sama nevypisovala poistnú zmluvu, nevie, ako sa na túto dostal
údaj o zakúpení vozidla v „. K. I.. Čo sa týka iného typu predného nárazníka na jej motorovom vozidle,
dozvedela sa o tom, že bol menený nárazník z dôvodu poškodenia. Nárazník bol po nehode
poškodený a toto bolo aj obhliadkou zistené. VIN číslo vozidla pri poistení a pri nehode dokazuje, že

ide o to isté poistené vozidlo. Nikdy netvrdila, že si nechala vozidlo opraviť pred poistením v autoservise
a nevie, ako znalec k takému nesprávnemu zisteniu dospel. V ňou odovzdanom
THG posudku nebolo nič uvedené o havarovaní vozidla v minulosti alebo v prítomnosti a pokiaľ takéto
znenie THG posudku k dispozícii mala poisťovňa, mohla sa poisťovňa rozhodnúť poistiť alebo nepoistiť
vozidlo. Napriek tomu, že znalec uvádza, že nemôže pre nedostatok podkladov vykonať technickú

analýzu nehodového deja, v ďalších častiach znalec konštatuje, že k nehode nedošlo na deklarovanom
mieste. Sama nevie presné miesto nehody uviesť, vzhľadom k tomu, že polícia toto miesto presne
nezaznamenala. Sám znalec F.. F. S.. Š. spochybňuje možnosť presných meraní a výpočtov, avšak
následne špekulatívne spochybňuje udané miesto nehody, pričom znalec potvrdil rozsah a prijateľnosť
poškodení vozidiel vzájomnou deklarovanou zrážkou. O závery tohto znalca sa napokon súd prvej

inštancie oprel a žalobu zamietol. Ide o nezmysel, že by sa zrazili vozidlá na inom mieste, nakoľko
miesto nehody zadokumentovala dopravná polícia. Na účel preukázania skutočného miesta nehody
navrhla výsluch dopravného policajta, npor. Podhorského, ktorý je uvedený na zázname o dopravnej
nehode zo dňa 13.12.2005, ktorý dopravnú nehodu zadokumentoval. Jeho výsluch súd prvej inštancie
zamietol s neformálnym odôvodnením, že čo by si tento policajt pamätal na práve túto nehodu po

toľkých rokoch. Práve na to výsluch navrhuje, aby svedok uviedol, čo si z dopravnej
nehody, ktorú dokumentoval, pamätá, pretože ani súd prvej inštancie nemôže vopred vedieť, či si svedok
bude niečo pamätať. Pokiaľ teda v konaní vypočutý znalec F.. F. S.. Š. urobil miesto dopravnej
nehody neisté, vytvorila sa tým potreba výsluchu príslušníka polície na zistenie, resp. potvrdenie alebo
nepotvrdenie, udaného miesta dopravnej nehody zaznamenaného svedkom do záznamu o dopravnej

nehode. V konaní vypočutí znalci podali znalecké posudky; znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č.
015/2010 znalca F.. I. N. udané miesto nehody jasne potvrdzuje tak, že sa na dokumentovanom
mieste dopravná nehoda skutočne stala. Tento záver bol potvrdený L. F.. I. N. aj v doplnku k znaleckému
posudku z.ú.č. 015/2010, zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, že miesto dopravnej nehody našiel. Znalec
F.. F. S.. Š. nie je oprávnený hodnotiť ani posudzovať posudok iného znalca, toto by mohol urobiť

len znalecký ústav, ktorý by aj vyvrátil tvrdenie znalca F.. F. S.. Š., že sa vozidlá nezrazili na mieste
deklarovanom v zázname o dopravnej nehode; uvádzal „. N. J. I. N. L. J., Ž. Y. O. M. Q. H. N. K. N. I. J.. Q.
N.J.L.I. Q.Y.N.Q.P.naI.,X.Z.Y.,Ž.G.O.N.I.F.M.naY.S.H.G.O.M.L.N.F.N.M.G.O..".
Za týmto účelom navrhla aj výsluch účastníkov dopravnej nehody S. S., Č. XXX; K. H., S. XXX, avšaksa súd prvej inštancie s týmto návrhom nevyporiadal. Nesúhlasila s výpoveďou svedka F.. N. P., pretože
je z veľkej časti nepravdivá, išlo len o dohady pracovníka poisťovne - žalovaného, ktoré však súd prvej
inštancie považoval za dôkazy. Doložila súdu prvej inštancie vyhlásenie svedka S. G., že sa ohradzuje

proti tvrdeniam svedka F.. N. P., že mu uviedol telefonicky, že pred poistením vozidla u žalovaného
nechal automobil opraviť v autoservise Ľ. S. v Obci Q. č. XXX. Navrhla preto vypočuť aj tohto muža ako
svedka k tomu, či oprava vozidla zn. N. X., ako uvádza svedok F.. N. P., bola uskutočnená alebo
nie pred vstupom vozidla do poistenia. Zdôraznila, že ani ona a ani svedok S. G. nedali vôbec automobil
opraviť pred jeho poistením. Svedkom F.. N. P. predkladaná faxom zaslaná faktúra z

Rakúska je tá faktúra, ktorá sa v spise už nachádza a jej pôvod vysvetlil v konaní pred rakúskym súdom
vypočutý svedok E. A., lebo ho o to požiadal skutočný kupujúci po nejakom čase po kúpe, za účelom
prihlásenia vozidla vyvezeného do zahraničia. Túto faktúru riadne na tento účel aj použila na prihlásenie
motorového vozidla. Svedok F.. N. P. tiež zavádzal súd o tom, že by žalovaný platne alebo právne
účinne odstúpil od poistnej zmluvy voči nej. Žiadne právne účinné ani platné odstúpenie od poistnej
zmluvyžalovanývočinejneurobilaaninemohol.Vkonanípredsúdomprvejinštancienebolipreukázané

žiadne okolnosti, ktoré by oprávňovali poisťovňu neposkytnúť poistné plnenie pri vzniku tejto poistnej
udalosti, ani vec nie je možné právne posúdiť tak, že na poistné plnenie nemá nárok; sporná môže
byť teoreticky len výška poistného plnenia, ak by mal žalovaný nárok na primerané zníženie poistného
plnenia. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zmeniť tak, že jej žalobe. Hoci odvolanie žalobkyne smeruje aj proti

rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovanému a trov konania štátu, vôbec
nenamietala vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že dňa 5.12.2005 uzavrel so žalobkyňou
I. G. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo poistené pre prípad havárie, krádeže a úrazu

motorové vozidlo typu N. X., EČV: K.-XXXBG. Podľa oznámenia o poistnej udalosti žalobkyňou zo dňa
19.12.2005 doručenou mu dňa 27.12.2005 sa dopravná nehoda údajne stala dňa 13.12.2005 a bolo pri
nej údajne poškodené motorové vozidlo typu N. X., EČV: K.-XXXBG, ktorého vlastníkom je žalobkyňa.
Podľa oznámenia došlo k dopravnej nehode tak, že motorové vozidlo idúce pred motorovým vozidlom
žalobkyne pribrzdilo, pričom vodič v motorovom vozidle žalobkyne nestihol dobrzdiť a narazil do kufra

vozidla pred ním. Pri vykonávaní prešetrovania (žalovaný) zistil skutočnosti, na základe ktorých listom
zo dňa 11.4.2006 žalobkyni písomne oznámil, že škodovú udalosť vybavuje ako bezpredmetnú, t.j.
bez nároku na poistné plnenie. Svoje zamietavé stanovisko žalovaný riadne zdôvodnil tým, že nie je
možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla v súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou. Pri prešetrení bolo tiež zistené, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy

nepravdivoodpovedalanajehootázkytvrdením,žemotorovévozidlonebolopredpoistenímpoškodené.
Zopakoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov S. G., F.. I. N.,
F.. N. P., F. O., Z. A., účastníkov dopravnej nehody S. S. a K. H., znaleckým dokazovaním znalca F..
F. S.. Š., jeho výsluchom, dopytom na Overovaciu stanicu THG Trenčín, dopytom na autopredajcu M.
A.. Keďže otázka oprávnenosti nároku žalobkyne má zákonný, ako aj zmluvný rozmer, pre prehľadnosť

analyzoval prípad z jednotlivých pohľadov.

7. K nároku žalobkyne zo zmluvného hľadiska dôvodil ustanovením § 799 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré
sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Podľa čl. 6 písm. a/ Všeobecných

poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu, popri
ostatných povinnostiach ustanovených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch má poistník a
poistený povinnosť odpovedať pravdivo a úplne na všetky otázky týkajúce sa
dojednania poistenia a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť poisťovni všetky zmeny podstatných
skutočností uvedených pri dojednávaní poistenia. Žalobkyňa v poistnej zmluve nepravdivo uviedla,

že poisťované motorové vozidlo nebolo pred uzavretím poistnej zmluvy poškodené. Podľa čl. 8 bod
15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie,
krádeže a úrazu, poisťovňa je oprávnená odmietnuť poistné plnenie, ak poistník alebo poistený porušil
povinnosti uvedené písm. a/ a b/ článku 6 týchto poistných podmienok. Keďže žalobkyňa porušila
zmluvnú povinnosť odpovedať pravdivo pri uzatváraní poistenia, využil svoje zmluvné právo odmietnuť

poistnéplnenie.VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavezodňa12.3.2012,
č.k. 2 Co 258/2009- 233, v ktorom bola riešená identická právna otázka zmluvnej voľnosti zmluvných
strán pri uzatváraní poistnej zmluvy, pričom sa stotožnil s námietkami žalovaného (str. 6 predmetného
rozhodnutia), že v odôvodnení súdu prvej inštancie absentuje právne posúdenie právažalovaného (poisťovne) neposkytnúť poistné plnenie z dôvodu uvedenia do omylu zo strany žalobkyne
(poisteného). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nevylúčil relevanciu zmluvných dojednaní, preto sa
súd musí pri rozhodovaní vysporiadať aj s otázkou práva žalovaného odmietnuť poistné plnenie podľa

čl. 6 poistných podmienok s poukazom na čl.8 bod 15 písm. c/ poistných podmienok. Poistnoprávne
vzťahy totiž nemožno ponímať izolovane od všeobecného rámca zmluvných vzťahov a z generálne
akceptovaného princípu zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Strany sporu uzavreli poistnú zmluvu,
ktorej súčasťou sú z právneho hľadiska všeobecné poistné podmienky (§ 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), ktoré je nevyhnutné aplikovať pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne. Vo vzťahu

k tvrdeniu žalobkyne, že mal namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy dôvodil, že nič nebránilo
zmluvnému dojednaniu uvedenému v čl. 6 poistných podmienok s poukazom na čl. 8 bod 15 písm.
c/ poistných podmienok, účelom ktorého bolo dosiahnuť obsahový ekvivalent ustanovení Občianskeho
zákonníka o relatívnej neplatnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa ho uviedla do
omylu v otázke poškodenia motorového vozidla. V priebehu prešetrovania poistnej udalosti dopytom
na Overovaciu stanicu THG Trenčín zistil, že na motorovom vozidle žalobkyne bola pred uzatvorením

poistnej zmluvy vykonaná rozsiahla oprava karosárskych dielov na celej prednej časti vozidla, vrátene
skeletu, nosníkov a strechy. V prípade, že by bol pravdivo informovaný o týchto skutočnostiach, poistnú
zmluvu so žalobkyňou by nebol uzatvoril. Súd prvej inštancie na jeho návrh vykonal dopyt na Overovaciu
stanicu THG Trenčín, ktorá podaním zo dňa 22.6.2007 doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.6.2007
potvrdila, že objednávateľom kontroly pôvodnosti predmetného motorového vozidla bola žalobkyňa I.

G., pričom bola zistená oprava dielov motorového vozidla. Zároveň predložil „Stanovisko k vykonaným
opravám", ktoré bolo súčasťou výstupu pre žalobkyňu, a z ktorého je zrejmé, že motorové vozidlo
bolo pred uzavretím poistenia poškodené a žalobkyňa touto vedomosťou disponovala. Táto skutočnosť
je v zrejmom rozpore s tvrdením svedka S. G., že Overovacia stanica THG Trenčín neinformovala
o poškodení motorového vozidla. V záujme dôslednej analýzy uvádza s ohľadom na rovnaký deň

výstupu Overovacej stanice THG Trenčín a uzavretia poistnej zmluvy. Aj keby žalobkyňa disponovala
výstupom po tom, čo uzavrela poistnú zmluvu, mala povinnosť podľa čl. 6 písm. a/ Všeobecných
poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu, bez
zbytočného odkladu písomne oznámiť poisťovni všetky zmeny podstatných skutočností uvedených pri
dojednávaní poistenia. To znamená, že aj v prípade dodatočnej vedomosti žalobkyne o poškodení

motorového vozidla mala povinnosť oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu poisťovni, čo ale
neurobila. Znamená to, že jeho právo (poisťovne) na odmietnutie poistného plnenia podľa čl. 8 bod
15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie,
krádeže a úrazu, ostalo zachované. Po ohlásení poistnej udalosti vykonal šetrenie prostredníctvom
interného kontrolóra poisťovne F.. N. P. a záver o výsledku je obsiahnutý v liste zo dňa 18.1.2006.

Svoje zistenia potvrdil aj v rámci súdneho konania svedeckou výpoveďou, v ktorej uviedol, že v snahe
kontaktovať poistenú žalobkyňu telefonoval na telefónne číslo uvedené na poistnej zmluve. Následne
komunikovalsS.G.,ktorýpotvrdil,žemotorovévozidlobolodovezenépoškodenézRakúska.Zaúčelom
potvrdenia uvádzaných skutočností zaslal žalovanému faxovým podaním faktúru od autopredajcu v
Rakúsku; faxové podanie svedok F.. N. P. zároveň predložil súdu. Na faxovom podaní je uvedený

dátum odoslania (január 2006), čo dokazuje autenticitu dokladu aj z časového hľadiska. Na doklade je
tiež uvedené „pre K.. P., čo vzniklo pri fonetickom prepise, keď sa F.. N. P. predstavil v telefonickom
rozhovore. Nie je možné, aby získal dokumenty od niekoho iného, než toho, kto bol priamym aktérom
udalostí. Z predložených dokladov, ako aj z výsluchu E. A., jednoznačne vyplynulo, že už v septembri
2005 (8.9.2005) bola vystavená faktúra na meno žalobkyne za účelom kúpy motorového vozidla zn.

N. X., EČV: K.-XXXBG. Tieto doklady jednoznačne preukazujú účelové zavádzanie jednak zo strany
žalobkyne, ako aj svedka S. G., o tom, že si nevedia vysvetliť, prečo je faktúra vystavená na meno
žalobkyne (tvrdenie žalobkyne a svedka o „J." tejto skutočnosti je úplne absurdné)
a že nemali vedomosť o tom, že motorové vozidlo bolo pred poistením poškodené. Dal do pozornosti
samotnú výpoveď svedka S. G., ktorý si „. spomenúť ani na meno ani na bydlisko osoby, od ktorej

motorové vozidlo kúpil, a napriek tomu, keď sa „., že motorové vozidlo bolo z Rakúska dovezené
ako poškodené, bol schopný vyhľadať ho (resp. zistiť, že je nebohý), aj keď nevedel, ani doposiaľ
nevie, žiadny identifikátor tejto osoby. V tejto súvislosti poukázal aj na výsluch žalobkyne I. G. (str. 2
zápisnice z pojednávania zo dňa 11.5.2010), ktorá uviedla, že v novembri 2005 reagovali na inzerát
v Avíze a následne išli motorové vozidlo obhliadnuť niekde v okolí Topoľčian. Keďže z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že na motorové vozidlo bola vystavená faktúra na meno žalobkyne ešte pred
jeho dovezením na Slovensko, nemožno vyhodnotiť tvrdenia žalobkyne o kúpe a obhliadke motorového
inak ako nepravdivé a vykonštruované tvrdenia, ktoré preukazujú osobnú zainteresovanosť a vedomosť
žalobkyne o všetkých okolnostiach kúpy a poistenia poškodeného motorového vozidla. Ak sa vezmúdo úvahy všetky vykonané dôkazy vrátane protirečivých výpovedí svedka S. G., žalobkyne I. G., je
nesporné, že žalobkyňa mala vedomosť o poškodení motorového vozidla pred uzavretím poistnej
zmluvy.

8. Nadväzne na to, že sa nedali spoľahlivo a objektívne zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť,
ktoré z nich boli príčinou škody, žalovaný požiadal o stanovisko spoločnosť N. s.r.o., Bratislava.
Analýzou nehodového deja bolo zistené, že zdokumentované poškodenia motorových vozidiel nie
sú ekvivalentné čo do energetického hľadiska zrážky ani geometrickým usporiadaním. Deformačná

práca (kinetická energia vozidla spotrebovaná pri náraze vozidiel na ich trvalé deformácie) je v danom
prípade u oboch vozidiel v značnom nepomere vzhľadom na charakter zrážky a viditeľné
deformácie zadokumentované na mieste nehody a pri následných obhliadkach vozidiel. Postavenie
vozidiel po dopravnej nehode zachytené na fotodokumentácii z miesta nehody a veľkosť a
umiestnenie poľa črepín motorového vozidla typu N. X. nezodpovedá deklarovaným jazdným úkonom
vodičov pred dopravnou nehodou. Žalovaný ďalej dôvodil, že v záujme objektívneho záveru o technickej

prijateľnosti dopravnej nehody súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom F.. F. S.. Š..
Z jeho znaleckého posudku vyplynulo, že žalobkyňou popísaný priebeh poistnej udalosti ako ho uviedla
v oznámení pre žalovaného a ako ho uviedli účastníci nehody, je technicky neprijateľný. Deklarovanej
kolízii nezodpovedá konečná poloha motorových vozidiel a poloha úlomkov vozidiel. To znamená, nielen
to, že k nehode nedošlo na mieste uvádzanom údajnými účastníkmi nehody, ale tiež to, že sa vedome

snažili upraviť deklarované prostredie dopravnej nehody tak, aby vykazovalo uvádzanú kolíziu. Je
zrejmé, že na takéto konanie by nemali dôvod, keby došlo k poškodeniu vozidiel náhodne, preto škodovú
udalosť takpovediac zinscenovali za účelom výplaty poistného plnenia. Tieto skutočnosti vylučujú
náhodnosť škodovej udalosti, ktorá je nevyhnutným atribútom, aby bolo vôbec možné vyhodnotiť
škodovú udalosť ako udalosť poistnú. Poistiteľ je povinný poskytnúť poistenému poistné plnenie v

prípade, že nastala poistná udalosť. Poistná udalosť je náhodná udalosť s osobitým skutkovým dejom,
ktorý zanechal ujmu v majetkovej sfére poisteného, čo znamená, že poistený má právo na poistné
plnenie v prípade, že ním uvádzaná poistná udalosť spôsobila ujmu v jeho majetkovej sfére. Pri úvahe
o oprávnenosti nároku žalobkyne je súd viazaný opisom rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe
(§ 79 O.s.p.), preto je pre posúdenie nároku žalobkyne potrebné zodpovedať, či došlo dňa 13.12.2005

v katastri Obce E. N. k náhodnému stretu motorového vozidla zn. N. X., EČV: K.-XXXBG, a motorového
vozidla zn. M., EČV: J.-XXXBC. Nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dňa
13.12.2005 na uvedenom mieste nedošlo k náhodnému stretu motorového vozidla zn. N. X., EČV: K.-
XXXBG, a motorového vozidla zn. M., EČV: J.-XXXBC, nemožno žalobkyni priznať nárok na výplatu
poistného plnenia z deklarovanej poistnej udalosti. Znalec F.. F. S.. Š. ďalej vyslovil záver (str. 23 ods.

7 znaleckého posudku), že motorové vozidlo, ku ktorého poškodeniu došlo pri škodovej udalosti dňa
13.12.2005, nie je totožným motorovým vozidlom s motorovým vozidlom, ktoré bolo deklarované ako
poistené motorové vozidlo fotodokumentáciou priloženou k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Tento
záver je totožný so stanoviskom, ktoré vyjadrila v expertíze spoločnosť N. s.r.o. pod č. 025/TS/2006.
Dôkazné bremeno o tom, že na nehode malo účasť poistené motorové vozidlo zn. N. X., EČV: K.-

XXXBG, bolo na strane žalobkyne, ktorá na preukázanie tejto skutočnosti, resp. na vyvrátenie tvrdenia
znalca, neuviedla, neoznačila, ani nepredložila žiadne dôkazy. Upriamil pozornosť na výpoveď svedka
S. G., ktorý uviedol, že bol vlastníkom motorového vozidla rovnakej značky a dokonca aj rovnakej farby
ako bolo poistené motorové vozidlo (str. 2 zápisnice zo dňa 16.9.2010). Svedok S. G. (str. 3-4 zápisnice
zo dňa 16.9.2010), síce tvrdí, že medzi uzavretím poistnej zmluvy a poistnou udalosťou dňa 13.12.2005

došlo k poškodeniu motorového vozidla, ale na druhej strane nevedel túto
skutočnosťžiadnymspôsobompreukázať,asúčasneuviedol,ževozidlobolop.S.požičanéspôvodným
nárazníkom. Jeho svedecká výpoveď obsahuje viacero protirečivých momentov, napr. raz tvrdí, že bol
predný nárazník lakovaný a následne uviedol, že nárazník bol počas opravy menený, že oprava trvala
dva až tri týždne, avšak k deklarovanej nehode (dňa 13.12.2005) došlo už týždeň po uzavretí poistnej

zmluvy (dňa 5.12.2005). Sám (žalovaný) zároveň vyhotovil kalkuláciu opravy poškodenia uvádzaného
svedkom S. G. v sume 901,70 €, čo je opätovne v rozpore s jeho vlastným tvrdením o sume za opravu
vo výške 2.000,-- Sk (str. 4 zápisnice zo dňa 16.9.2010). Rozpor jednotlivých tvrdení svedka S. G. ho
privádza k celkovému záveru o nedôveryhodnosti a účelovosti tejto svedeckej výpovede. Vo vzťahu
k tvrdeniu žalobkyne, že sa jednalo o totožné motorové vozidlo, pretože malo totožné VIN číslo ako

poistené motorové vozidlo, žalovaný dôvodil, že rovnaké VIN číslo možno technicky docieliť buď tzv.
prerazením pôvodného VIN čísla alebo výmenou dielu motorového vozidla, na ktorom je VIN číslo
uvedené, preto nemožno bez ďalšieho vychádzať na základe tohto argumentu o totožnosti motorovéhovozidla bez brania do úvahy súvisiacich faktov uvedených spoločnosťou N. s.r.o., Bratislava, ako aj
súdom ustanoveným znalcom F.. F. S.. Š..

9. K žalobkyňou uplatňovaným úrokom z omeškania (vo výške 6 % p.a. od 26.1.2006 do zaplatenia)
z dôvodu, že bol povinný skončiť vyšetrenie potrebné na zistenie povinnosti plniť v zákonnej lehote 30
dní od poistnej udalosti a keďže zistil celkovú výšku škody dňa 10.1.2006, po uplynutí lehoty 15 dní,
sa stalo poistné plnenie splatným, žalovaný dôvodil nasledovne. Plnenie je splatné do pätnástich dní,
len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie

sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa
poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný
preddavok (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Je teda zrejmé, že plnenie je splatné do pätnástich
dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Lehota
15 dní je viazaná na ustálenie skutkového a právneho základu poistnej udalosti a určenie rozsahu
povinnosti poistného plnenia poistiteľom. V žiadnom prípade nemožno samotné uplatnenie nároku na

poistenéplneniestotožňovaťsozáveromvyšetreniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoistiteľa
plniť. Bezodkladne po oznámení poistnej udalosti žalobkyňou začal jej prešetrovanie, po dôkladnom
prešetrení oznámil žalobkyni stanoviskom k likvidácii škodovej udalosti zo dňa 11.4.2006, č. X-XX-X-XX-
XXXX, s tým, že jej v dôsledku porušenia zákonných i zmluvných povinností odmieta poskytnúť poistné
plnenie. Doručením stanoviska žalobkyni dňa 19.4.2006 skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti plniť, a preto je prípadné poistné plnenie splatné do 15 dní od doručenia stanoviska, teda
do4.5.2006.Doomeškaniasatakmoholdostaťaždeňnasledujúcipouplynutílehoty,tedadňa5.5.2006.
Argumentáciu ohľadne úrokov z omeškania uvádza iba z dôvodu komplexného zhrnutia prípadu a
naďalej trvá na tom, že nárok žalobkyne nie je oprávnený v celom rozsahu.

10. K dôkazom, ktoré navrhla žalobkyňa vykonať a ktoré súd prvej inštancie ako nadbytočné
zamietol dôvodil nasledovne. a/ Žalobkyňa navrhla vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania
s odôvodnením, že v súdnom konaní boli predložené dva znalecké posudky s rozdielnym záverom
k prijateľnosti nehodového deja. Podľa žalovaného znalecký posudok vypracovaný znalcom F.. I. N.
je z pohľadu § 125 a nasl. O.s.p. iba listinným dôkazom a nie je znaleckým posudkom podľa §

127 O.s.p. Ako listinným dôkaz predložený žalobkyňou nemôže rovnocenne kontrovať znaleckému
posudku vypracovanému F.. F. S.. Š., ktorý bol súdom prvej inštancie ustanovený ako objektívna osoba
disponujúca odbornými znalosťami, pričom nezaujatosť F.. F. S.. Š.mka ako znalca v danej
veci nebola procesne spochybnená (vôbec namietaná) žiadnou zo sporových strán. Záver znalca F.. F.
S.. Š. je totožný s expertízou spoločnosti N. s.r.o., Bratislava, č. 025/TS/2006, ktorá bola ním predložená,

a ktoré má rovnako ako K. F.. I. N. charakter listinného dôkazu. Súd prvej inštancie využil všetky
možné dôkazné prostriedky, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti o záveroch vykonaného znaleckého
dokazovania, keď pripustil výsluch F.. I. N. v rámci súdneho konania a následný výsluch F.. F.
S.. Š.. Z výpovede F.. I. N. jednoznačne vyplynulo, že znalecký posudok vypracoval bez znalosti miesta
dopravnej nehody a bez dôkladného poznania okolností dopravnej nehody od samotných účastníkov

(str. 2 zápisnice zo dňa 3.6.2011). Tieto skutočnosti viedli k tomu, že vo svojom posudku vychádzal
z toho, že vozovka, na ktorej došlo ku zrážke, bola rovná. Táto skutočnosť má zásadný význam pre
správnu simuláciu nehodového deja, ako aj záver o výslednej polohe motorových vozidiel po zrážke.
Ako aj sám uviedol (str. 6 zápisnice zo dňa 3.6.2011) ním deklarovaný priebeh nehodového deja je jeden
z možných technicky prijateľných a ním konštatovaný záver o technickej prijateľnosti

je demonštračným príkladom riešenia. Inými slovami F.. I. N. pri analýze nehodového deja postupoval
tak, že považoval nehodový dej za pravdivý a uvádzal veličiny, za ktorých by bol prijateľný ako reálie
nehodového deja. Zároveň bolo preukázané (str. 8 zápisnice zo dňa 3.6.2011), že závery F.. I. N. o
konečnej polohe motorových vozidiel nezodpovedajú stavu, v akom boli zachytené na fotodokumentácii.
Na pojednávaní dňa 3.6.2011 vykonal F.. F. S.. Š. na notebooku simuláciu nehodového deja, ktorou bolo

potvrdené jeho tvrdenie o nesprávnosti výpočtu F.. I. N. (str. 8 zápisnice zo dňa 3.6.2011). Zo vzájomnej
konfrontácie odborných záverov F.. I. N. a F.. F. S.. Š. bola zrejmá argumentačná prevaha F.. F. S.. Š.,
ktorý konkretizoval a demonštroval, v čom vidí nesprávnosť postupov F.. I. N.. Napokon po tom, čo F.. F.
S.. Š. vypracoval znalecký posudok, F.. I. N. zrevidoval časť svojich predpokladov v súlade so závermi
F.. F. S.. Š.. Z týchto skutočností je zrejmé, že žiadosť žalobkyne o vykonanie kontrolného znaleckého

dokazovania nie je výsledkom relevantných odborných výhrad, ale iba výrazom nespokojnosti s
odborným záverom F.. F. S.. Š. o neprijateľnosti nehodového deja, ktorý žalobkyni pochopiteľne
takpovediac „J.. V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého
súd nemusí akceptovať všetky dôkazy označené stranami sporu. Súd vykoná iba tie dôkazy, ktorépovažuje za rozhodujúce pre meritum veci tak, aby bola zabezpečená rýchla ochrana práv strán sporu
podľa § 6 O.s.p. Postup súdu prvej inštancie podľa § 127 ods. 3 O.s.p. (preskúmanie znaleckého
posudku) nie je obligátnou súčasťou súdneho konania v prípade akéhokoľvek znaleckého dokazovania,

ale následok relevantných výhrad strán sporu proti znaleckému posudku. Z týchto dôvodov považuje
postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania vzhľadom
na priebeh daného súdneho konania, za správny. Výsledok znaleckého dokazovania vykonaného F.. F.
S.. Š. bol v otázke technickej neprijateľnosti deklarovaného nehodového deja jednoznačný. b/ K návrhu
žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov - príslušníkov policajného zboru, ktorí mali

byť prítomní pri zadokumentovaní dopravnej nehody, dôvodil, že tieto osoby neboli bezprostrednými
svedkami dopravnej nehody. V optimálnom prípade (vzhľadom na časový odstup od dopravnej nehody
nepravdepodobnom) by potvrdili, že dňa 13.12.2005 boli privolaní k dopravnej nehode a vyhotovili
fotodokumentáciu poškodeného motorového vozidla zn. M. M., EČV: J.-XXXBC a motorového vozidla
zn. N. X., EČV: K.-XXXBG v katastri Obce E. N.. Skutočnosť, že sa poškodené motorové
vozidlá dňa 13.12.2005 nachádzali v katastri Obce E. N., však v konaní spochybňovaná nebola, preto

výsluch týchto osôb nemá žiadny význam pre posúdenie nároku žalobkyne. c/ K návrhu žalobkyne na
opätovný výsluch svedka S. G. za účelom konfrontácie s F.. N. P. k výpovedi F.. N. P. okrem detailnej
analyzácie v predchádzajúcej časti, dôvodil, že všetky tvrdenia podložil aj listinnými
dokladmi preukázateľne z obdobia, keď vec vyšetroval (napokon, boli obsahom súdneho spisu už pred
jeho výsluchom), čo vylučuje účelovosť a nepravdivosť jeho výpovede. Naopak, v priebehu konania si

svedok S. G. opakovane protirečil a jeho nedôveryhodnosť vyplynula aj z iných vykonaných dôkazov. V
závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že súd vychádza pri rozhodovaní zo stavu v čase jeho vyhlásenia
(§ 154 ods. 1 O.s.p.), pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba žalobkyne je nedôvodná
vo všetkých zmienených rozmeroch a preukázanie ktoréhokoľvek z nich, tobôž všetkých súčasne, má
za následok zamietnutie žaloby žalobkyne. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol preto ako

vecne správny potvrdiť.

11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvej
inštancie dôvodila, že žalovaný sa pri svojej argumentácii odvoláva na Všeobecné poistné podmienky,
ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi povinnosťami žalobkyne ako spotrebiteľa a právami
žalovaného ako podnikateľa v oblasti poisťovania majetku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
aj čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok (podľa ktorého jej súd prvej inštancie
nepriznal poistné plnenie), podľa ktorých je poisťovňa oprávnená odmietnuť poistné plnenie, ak poistený
porušil povinnosti uvedené v písm. a/ a b/ článku 6 týchto poistných podmienok, ktorým je podľa

žalovaného povinnosť odpovedať pravdivo pri uzatváraní poistenia. V konaní nebolo ničím preukázané,
že neodpovedala pravdivo na otázky poistiteľa. Zákon ale ani v opačnom prípade neumožňuje
poistné plnenie úplne zamietnuť, ale prípadne len znížiť, a to primerane. Podľa ustanovenia § 798
Občianskeho zákonníka je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe
vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné. Podľa § 799 ods. 3

Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto
porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. I keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom údajného vedomého uvedenia nepravdivej

odpovede, z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zákon spája právo
znížiť poistné plnenie (nie úplne neposkytnúť) len s predpokladom vedomého uvedenia nepravdivej
alebo neúplnej informácie, aj to len v prípadoch, ak malo takéto vedomé uvedenie nepravdivej alebo
neúplnejinformáciezákonompredpokladanýnásledok,ktorýalenenastalvtejtoveci:a/určenienižšieho
poistného (§ 798 Občianskeho zákonníka), b/ podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo c/ a

zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Je takto zrejmé,
že podľa platného Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť k zániku práva
na poistné plnenie (nanajvýš k jeho zníženiu), aj keby zákonom predpokladané okolnosti existovali
(v tejto veci neexistujú). Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ako platné také ustanovenia
Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú ale neplatné, lebo odporujú zákonu. Okrem toho ide o

poškodzovanie spotrebiteľa neprijateľnými podmienkami, na ktorých znení nemal spotrebiteľ možnosť
zmeny pri dojednávaní poistenia. Keď súd prvej inštancie nepriznal poistné plnenie vzhľadom na čl. 8
bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok, tak tieto sa svojím obsahom, ale tiež účelom, priečia
zákonu a sú takto ako zmluvné dojednania neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.Konkrétne sú tieto ustanovenia v rozpore s ustanoveniami § 798 a § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú spôsob, ako môže poistiteľ postupovať (primerane znížiť poistné plnenie - nie odmietnuť)
v prípadoch vedomého uvedenia nepravdivých alebo neúplných odpovedí na písomné otázky v zmysle §

793 Občianskeho zákonníka. Všeobecné poistné podmienky (konkrétne čl. 8 bod 15 písm. c/) sa svojím
obsahom i účelom zákonným ustanoveniam priečia, pretože na ich základe by poistená osoba nemala
žiadne právo na poistné plnenie, i keď zákon priznáva aspoň plnenie znížené, a to primerane.
Všeobecnépoistnépodmienkytutotižriešiarovnakúsituáciuakoustanovenie§799ods.3Občianskeho
zákonníka, avšak s následkom omnoho nepriaznivejším pre poisteného, ako pripúšťa zákon v

ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ide preto o ustanovenia obchádzajúce zákon, a z tohto
dôvodu sú neplatné. Poistná udalosť sa stala tak, ako to oznámila žalovanej. V konaní vypočutí znalci
podali znalecké posudky, znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú. č. 015/2010, znalca F.. I. N., udané
miesto nehody jasne potvrdzuje tak, že sa na dokumentovanom mieste dopravná nehoda skutočne
stala, čo potvrdil znalec F.. I. N. aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010
zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, kde uviedol, že miesto dopravnej nehody našiel. Znalec F.. F. S..

Š. nie je oprávnený hodnotiť ani posudzovať posudok iného znalca, toto by mohol len znalecký ústav.
V konaní navrhla súdu prvej inštancie, aby na zodpovedanie odborných technických otázok ohľadom
miesta a prijateľnosti dopravnej nehody pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva
v Žiline a aby posúdil znalecké posudky doposiaľ založené do spisu a aj dopravnú nehodu ako celok.
Na vyvrátenie tvrdenia znalca F.. F. S.. Š., že sa vozidlá nezrazili na mieste deklarovanom v zázname o

dopravnej nehode, keď tvrdí, „.Z. N. J. I. N. L. J., Ž. Y. O. M. Q. H. N. K. N. I. J.. Q. N. J. L. I. Q. Y. N. Q. P.
na I., X. Z. Y., Ž. G. O. N. I. F. M. na Y. S. H. G. O. M. L. N. F. N. M. G. O.."., ktoré uviedol na pojednávaní
dňa 3.6.2011, navrhla v konaní výsluch oboch účastníkov dopravnej nehody ku zisteniu skutočnosti, kde
sa vozidlá zrazili (tvrdí, že nie inde ako na tom mieste kde bolo deklarované) a akým spôsobom sa zrazili
(tvrdí, že nie iným spôsobom ako bolo deklarované): S. S., bytom Č. XXX, K. H., bytom S. XXX. Súd prvej

inštancie sa ale s týmto návrhom na doplnenie dokazovania nevysporiadal. Znalecký posudok zo dňa
20.4.2010,z.ú.č.015/2010,znalcaF..I.N.jasnepreukazuje: a/technickúprijateľnosťaprípustnosť
dopravnej nehody, z ktorej si uplatňuje nárok na poistné plnenie; b/ okolnosť, že sa dopravná nehoda
stala na mieste zistenom dopravnou políciou, nakoľko znalec jasne v posudku aj túto okolnosť zistil a
zdôvodnil; c/ znalec znaleckými výpočtami potvrdil vznik dopravnej nehody deklarovaným spôsobom;

d/ znalec potvrdil možnosť a prijateľnosť zistených poškodení na poistenom vozidle vzniknutím zrážkou
týchto motorových vozidiel. Tiež aj znalec F.. F. S.. Š. v znaleckom posudku zo dňa 27.9.2009, ZP č.
43/2009, potvrdil, že rozsah a spôsob poškodení kolíznych vozidiel vzájomne z technického hľadiska
korešpondujeakozhľadiskaenergetického,takajmechanizmomvznikupoškodení.Zdôvodov,žeobaja
znalci potvrdili rozsah a prijateľnosť poškodení vozidiel vzájomnou deklarovanou zrážkou, že znalecký

posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č. 015/2010, znalca F.. I. N. udané miesto nehody jasne potvrdzuje tak,
že sa na dokumentovanom mieste dopravná nehoda skutočne stala, čo potvrdil znalec F.. I. N. aj v
doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010 zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, že znalec F.. I. N.
svoje závery oprel o exaktné výpočty, oproti tomu znalec F.. F. S.. Š. pribratý súdom prvej inštancie
žiadne výpočty ani simuláciu nehodového deja v znaleckom posudku neuviedol, mal len dohady a názor,

že sa síce dopravná nehoda stala a vozidlá sa zrazili, ale na inom mieste; že znalec F.. F. S.. Š. sa pri
tomto tvrdení, ako aj pri celom znaleckom posudku, neoprel o žiaden dôkaz v konaní vykonaný. Navrhla
do konania pribrať Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na podanie kontrolného znaleckého posudku, ako
aj na preukázanie skutočnej danosti a existencie dopravnej nehody, z ktorej vznikol nárok na poistné
plnenie uplatnené v tomto konaní. Súd prvej inštancie tento dôkaz odmietol vykonať, i keď dôkaz by

sa vykonal na jej trovy a do konania by vniesol istotu ohľadom sporných skutkových zistení vyvolaných
opačnými stanoviskami dvoch znalcov, ktoré sa v konaní nepodarilo zjednotiť. F.. I. N. v
znaleckom posudku, v doplnku k znaleckému posudku, pritom jasne zdôvodňuje a
preukazuje technickú prijateľnosť dopravnej nehody, dokumentuje prípustnosť dopravnej nehody na
zistenom mieste, potvrdzuje priebeh aj následky dopravnej nehody. Súd prvej inštancie nemal v konaní

preukázané žiadne okolnosti, ktoré by oprávňovali poisťovňu neposkytnúť poistné plnenie pri vzniku tejto
poistnej udalosti, ani vec nie je možné právne posúdiť tak, že na poistné plnenie nemá nárok. Sporná
môže byť teoreticky len výška poistného plnenia, ak by mal žalovaný nárok na primerané zníženie
poistného plnenia. Na podanom odvolaní preto trvala v celom rozsahu.

12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470
ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje todôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. decembra 2016; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu, právny zástupca žalobkyne, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219

ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne
správny a ako taký potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku
ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

13. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb.; O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou
od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované
(predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.).

Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti,
ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali
v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.).
Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157
O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212

ods. 3 O.s.p., takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom
na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu, by bolo už len zopakovaním
skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd
zdôrazňuje, že osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo

výroku o náhrade trov konania žalovanému a štátu, keďže odvolateľka v odvolaní žiadnymi konkrétnymi
dôvodmi nenamietala vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu, žalovaný odvolanie
nepodal, ide o konanie, v ktorom bol súd viazaný žalobou, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. l O.s.p.).

15. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie odmietol vykonať kontrolný znalecký
posudok a stotožnil sa s argumentáciou znalca F.. F. S.. Š., ktorý vypracoval znalecký posudok a ktorého
závery preukazujú, že celá škodová udalosť bola zinscenovaná a že motorové vozidlo, k poškodeniu
ktorého došlo, nie je totožným motorovým vozidlom s motorovým vozidlom, ktoré bolo deklarované
ako poistené motorové vozidlo fotodokumentáciou priloženou k poistnej zmluve. K rovnakému záveru

dospela aj spoločnosť N. s.r.o., Bratislava, ktorú o analýzu nehodového deja požiadal žalovaný. V rámci
konania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa predložila aj znalecký posudok vypracovaný znalcom F..
I. N., ktorého súd prvej inštancie k ním podanému znaleckému posudku aj vypočul, avšak jeho závery
boli znalcom F.. F. S.. Š. vyvrátené a neskôr aj sám Ing. Vojtech Svetlík zrevidoval časť svojich
predpokladov v súlade so závermi F.. F. S.. Š.. Odvolací súd poukazuje na to, že kým F.. I. N. svoj

znalecký posudok iba „.“ na žalobkyňou uvádzaný priebeh dopravnej nehody, na základe jej údajov,
znalecký posudok F.. F. S.. Š. je komplexnejší a vierohodnejší. Znalecký posudok totiž netvorí len jeho
písomná časť, ale aj výpoveď znalca na súdnom pojednávaní, ale aj F.. I. N.. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nehodový dej bol dostatočným spôsobom
preukázaný a nariadenie kontrolného znaleckého posudku by v danom prípade bolo nadbytočné a

neúčelné, keďže medzi znaleckými posudkami neboli v čase rozhodovania také rozpory, ktoré by bolo
potrebné odstraňovať. Navyše, po vyhodnotení písomných posudkov a výpovedí znalcov,
považujesúdodbornéposúdenievykonanéF..F.S..Š.zavierohodnéapochybnostivzniklilenvovzťahu
ku kvalite posudku podaného F.. I. N.. Odvolací súd sa pritom opieral predovšetkým o vecnú stránku
posudku F.. F. S.. Š., pričom jeho hodnotiace úsudky smerujúce k posudku F.. I. N. mali pre posúdenie

veci iba podporný charakter (v podstate sa výsluchom F.. I. N. potvrdili).

16. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že nariadenie kontrolného znaleckého posudku je možné len v
obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo ak závery znalcov súv zjavnom rozpore, o čo ale v prejednávanej veci nejde. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že v zmysle § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania)
súd nemusel akceptovať všetky dôkazy označené stranami sporu.

17. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa zamietnutia ňou navrhnutých dôkazov, a to výsluchu
príslušníkov policajného zboru, ktorí dopravnú nehodu zdokumentovali a opätovného výsluchu svedka
S. G., výsluchov vodičov oboch motorových vozidiel, ku okolnostiam, ktoré uviedol na jeho osobu na
pojednávaní dňa 27.3.2012 F.. N. P., odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie

odôvodňujúcou zamietnutie vykonania vyššie uvedených dôkazov. Obaja vodiči vypočutí boli, príslušníci
policajného zboru pri poškodení oboch vozidiel neboli prítomní. K opätovnému výsluchu svedka S. G.
za účelom konfrontácie s F.. N. P. odvolací súd poukazuje na to, že konfrontácia je výnimočný úkon, na
ktorého nariadenie musí byť dôvodný predpoklad, že jeho vykonaním dôjde k odstráneniu rozporov vo
výpovediach, ktorý v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie je. Výpovede svedkov, tak ako
sú zaznamenané v spise, umožňujú v kontexte s ďalšími dôkazmi zodpovedne posúdiť vierohodnosť

výpovedí aj ich význam pre rozhodnutie, čo súd prvej inštancie aj urobil.

18. Sumarizujúc všetko doteraz uvedené výpovede vodičov oboch motorových vozidiel, žalobkyne,
jej syna, o mieste, čase, spôsobe, poškodenia oboch motorových vozidiel, ich priebehu, skutočnosti
uvádzané v zázname o dopravnej nehode, v oznámení o poistnej udalosti, boli nezávisle od seba

vyvrátené dvomi posudkami znalcov z odboru cestnej dopravy, a síce expertízou zo dňa 15.2.2006,
č. 025/TS/2006, spoločnosti N. s.r.o., Bratislava, vypracovanej na podnet žalovaného, znaleckým
posudkom zo dňa 27.9.2009, ZP č. 43/2009, súdom ustanoveným znalcom F.. F. S.. Š.. Následne po
doplnení dokazovania súdom prvej inštancie F.. I. N., ktorý prvotne znalecký posudok zo dňa 20.4.2010,
z.ú.č. 015/2010, vypracoval na podnet žalobkyne a na základe jej informácií, bez znalosti miesta

dopravnej nehody a bez dôkladného poznania okolností dopravnej nehody, po tom, čo F.. F. S.. Š.F.
vypracoval znalecký posudok, F.. I. N. L. K. Č. N. K. I. N.Ú. N. L. F.. F. S.. Š.. V konaní teda zostalo
nepochybné,ženebolpreukázanýzákladnárokužalobkyne (Ztechnickéhohľadiskakdopravnej
nehode nedošlo spôsobom prezentovaným a žalobkyňou oznámeným; zdokumentované poškodenia
oboch motorových vozidiel nie sú ekvivalentné čo do energetického hľadiska zrážky a ani geometrickým

usporiadaním. Deformačná práca je v značnom nepomere vzhľadom na charakter stretu a viditeľné
deformácie oboch vozidiel. Postavenie vozidiel po nehode nezodpovedá deklarovaným jazdným
úkonom oboch vodičov pred nehodou. Z technického hľadiska je vylúčené, aby ku kolízii predmetných
dvochosobnýchmotorovýchvozidielN.X.,M.M.,účastníkmidošlovdeklarovanommieste.Markantyna
vozidle N. X. spochybňujú, že pri deklarovanej nehode bolo skutočne poškodené u žalovaného poistené

vozidlo.), a tak ňou navrhnuté doplnenie dokazovania, ktorého nevykonanie v odvolacom konaní
vytýka súdu prvej inštancie, by bolo nadbytočné, neúčelné, nehospodárne, neprinieslo by skutočnosti
svedčiace v jej prospech. Už len tieto dôvody boli spôsobilé odôvodniť zamietnutie žaloby žalobkyne
(bez posudzovania žalovaným namietaného ďalšieho porušenia povinnosti žalobkyňou). Odhliadnuc od
toho, odvolací súd ale považuje uviesť ešte nasledovné.

19. Nadväzne na ustanovenie § 798 Občianskeho zákonníka [poistiteľ je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§
793) bolo určené nižšie poistné], § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie

rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa
toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť) možno vyvodiť, že v § 799
ods. 3 Občianskeho zákonníka je
zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon,
poistná zmluva alebo poistné podmienky poisťovateľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799

ods. 2 Občianskeho zákonníka
(povinnosť toho, kto má právo na plnenie, bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a
predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada; poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti) po vzniku poistnej udalosti. Táto sankcia spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia

plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods.
3 O bčianskeho zákonníka môže
poisťovateľ uplatniť voči poistenému, ak sú splnené tieto zákonné predpoklady: a/ ide o vedomé
porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, b/ porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci

význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov), c/ medzi
porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná
príčinná súvislosť. Dôsledky, ktoré zákon
spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak
poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poisťovateľa) porušil vedome tieto povinnosti.

Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného
porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť
uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju napriek
tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol. Ide teda o vedomé
porušenie povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poisťovateľa, ak sa otázka týka
stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy a poistený odpovie tak, ako to stavu veci nezodpovedá,

hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne. Pre posúdenie,
či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť
pre seba nejaké výhody (napr. uzavrieť zmluvu s platením nižšieho poistného). Splnenie podmienok
na zníženie poistného plnenia musí preukázať poisťovateľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je
oprávnenýpoistnéplnenieprimeraneznížiť,atovrozsahu,vakommaloporušeniepovinnostipoisteným

podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza
len primerané zníženie poistného plnenia, nie jeho odmietnutie. Právo na zníženie poistného plnenia
môžepoisťovateľuplatniťlenpredvyplatenímpoistnéhoplnenia.Akbypoisťovateľoporušenípovinností
poisteným vedel už pred výplatou poistného plnenia a napriek tomu by plnenie neznížil alebo ho
síce znížil, ale len v menšom rozsahu, aký by zodpovedal povahe porušenej povinnosti poisteným,

po výplate poistného plnenia už nemôže od poisteného žiadať vrátenie toho, čo už vyplatil alebo o
čo mal plnenie znížiť. Z ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka totižpoisťovateľovivyplývaprávoznížiťpoistnéplnenie,nie
povinnosť tak urobiť. Miera primeranosti zníženia poistného plnenia sa určí pomerom medzi poistným,
ktoré bolo zaplatené, a poistným, ktoré by pri pravdivých a úplných odpovediach musel poistník zaplatiť.

Primeranosť zníženia poistného plnenia sa vyráta percentuálne. Vzhľadom však k tomu, že základ
nároku žalobkyne, od ktorého si uplatňuje voči žalovanému nárok na poistné plnenie, nie je daný, vyššie
uvedené otázky sa stali bezpredmetnými. Z toho istého dôvodu nebol daný ani základ pre postup súdu
v otázke skúmania platnosti/neplatnosti poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok, z pohľadu
ochrany práv spotrebiteľa, keď napokon túto otázku žalobkyňa vzniesla až v odvolacom konaní (nie

napr. pri uplatňovaní nárokov od žalovaného v roku 2006).

20. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z

hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany
sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne

v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

21. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť
každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť
súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Doobsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.
ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami

sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

23. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a

ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

24. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému patrí náhrada trov odvolacieho konania, o ktorej
rozhodol odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 396 ods. l, § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).