Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010237
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415010237.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MarcelyKosovejasudcovJUDr.
Ľudmily Králikovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného J. E., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV sp.zn. 3T/87/2015 zo dňa 21.01.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. marca
2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného J. E., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. E. uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry J. E., nar. XX.XX.XXXX a

G. E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom J.H. XX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a
deklarovanej mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/147/2011 zo dňa 25.04.2012,
ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry J. sumou 50,- e mesačne a dcéry G. sumou 40,- €
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. K., si túto vyživovaciu povinnosť neplní
od mesiaca jún 2014 doposiaľ, čím mu za uvedené obdobie vznikol voči matke oprávnených detí G. K.
dlh na výživnom vo výške 1.800,- €,

pričom v rozhodnom období neprejavil žiadny záujem nájsť si trvalé zamestnanie, prostriedky na
živobytie si obstarával brigádnickou činnosťou, v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVa R
Bratislava evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi nepoberal.

Súd prvého stupňa pre uvedený prečin obžalovanému J. E. podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/
Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov,

pre výkon ktorého obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný J. E..

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že od mesiaca jún 2014 nemal trvalé zamestnanie, pracoval

len príležitostne brigádnicky, a preto nemal možnosť platiť výživné. Príležitostne prispel v rámci svojich
možností menšou sumou, avšak nemá na to listinný dôkaz. Žiada preto o prehodnotenie veci, prípadne
úplné zrušenie trestu a žiada navrhnutie splátkového kalendára na vyrovnanie jeho podlžností na
výživnom.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, že by chcel splátkový kalendár, aktuálne

pracuje na riadnu pracovnú zmluvu asi osem mesiacov, nemá však o tom doklad. Jeho mesačný príjem
je 650,- Eur v čistom.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava uviedla, že
napadnutý rozsudok považuje za správny a uložený trest za primeraný, preto navrhla podané odvolanie

obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného J. E. nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie
o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., a tieto dôkazy aj správne
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. v odôvodnení napadnutého

rozsudku podrobne vyhodnotil.

Na základe vykonaného dokazovania aj odvolací súd, rovnako ako súd okresný v napadnutom
rozsudku konštatuje, že spáchanie žalovaného prečinu bolo obžalovanému jednoznačne a bez ďalších
pochybností preukázané tak, ako to vyhodnotil prvostupňový súd, a to jednak výpoveďou obžalovaného,

z výpovedí ktorého vyplynulo, že neplatí výživné, lebo bol zamestnaný len brigádnicky. Aktuálne, ako
uviedol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, je už zamestnaný osem mesiacov s čistým príjmom
650,- Eur, a preto žiada o určenie splátok na vyrovnanie dlžného výživného.

Spáchanie žalovaného prečinu obžalovaným je aj podľa krajského súdu preukázané i výpoveďou

svedkyne G. K., ktorá uviedla, že obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť na ich dve spoločné
deti, a to od júna 2014. Na výživu detí neprispel žiadnou inou formou. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 25.04.2012 sp. zn. 25P/147/2011 bola schválená rodičovská dohoda, na základe
ktorej boli maloleté J. a G. E. zverené do výchovy matke - svedkyni G. K. a otec - obžalovaný, sa zaviazal
k plateniu výživného na dcéru J. v sume 50,- Eur mesačne a na dcéru G. v sume 40,- Eur mesačne.

Obe maloleté deti navštevujú základnú školu.

Odvolací súd si s poukazom na hore uvedené a s poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. v celom
rozsahu osvojil odôvodnenie napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v
celom rozsahu ho opakovať.

Krajský súd dopĺňa, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku
uvedeného v rozsudku, a preto okresný súd správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je
uvedený v napadnutom rozsudku (s úpravou doby neplatenia výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku),
a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov,

ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného, ktorý svojim konaním naplnil
zákonné znaky úmyselného prečinu prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Tr. zák.

Čo sa týka odvolacích tvrdení obžalovaného prezentovaných v písomných dôvodoch ako aj na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa bráni tým, že

nemal dostatok finančných prostriedkov, lebo pracoval len brigádnici. Z vykonaného dokazovania pritom
vyplynulo, že obžalovaný v rozhodnom období neprejavil žiadny záujem nájsť si trvalé zamestnanie,
nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR a nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi.
Navyše, napriek tomu, že sám uviedol, že je zamestnaný asi osem mesiacov s čistým mesačnýmpríjmom650,-Eur,neuhradilanipočastohtoobdobiazdlžnéhovýživnéhonič.Kurčeniuvýškyvýživného
pritom došlo dohodou oboch rodičov, ktorú okresný súd schválil.

Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa
pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v
súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.
Keďže obžalovaný spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Tr. zák., základná
sadzba je daná až na dva roky. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2, ods.

4 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a správne zistil existenciu
jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. - obžalovaný už bol trestaný.

Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 0:1, v dôsledku čoho
podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica základnej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu, a teda
trestná sadzba je daná v rozpätí osem mesiacov až dva roky. Súd prvého stupňa nepochybil keď

obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere deväť
mesiacov. Odvolací súd rovnako zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť
vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto
konkrétneho prípadu, uložením trestu v danej výmere.

Pokiaľideoskutočnosť,žeobžalovanémuboluloženýtrestnepodmienečný,krajskýsúdsícekonštatuje,
že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu predchádzajúceho trestu, v ktorej sa mal
dopustiť žalovanej trestnej činnosti, (OS Trnava sp. zn. 30Pp/117/2012) sa osvedčil, avšak napriek tomu,
že z výkonu predchádzajúceho trestu bol prepustený dňa 21.11.2012, z toho podľa vlastného vyjadrenia
pracoval jednak brigádnici a jednak posledných osem mesiacov s čistým príjmom mesačne 650,- Eur,

počas tohto obdobia takmer piatich rokov nezaplatil ani časť výživného. Je preto iluzórne domnievať
sa, že by tak urobil v prípade podmienečného odkladu trestu. Požiadavka obžalovaného na určenie
splátok dlžného výživného ja navyše aj právne irelevantná v tomto konaní. Správne postupoval súd
prvého stupňa, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetnej

trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin (Okresný súd Veľký Krtíš,
sp.zn. 8T/61/2010)

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného J. E. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.