Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815010417
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6815010417.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému W.. G. D. a spol., pre prečin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 15. marca 2017, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, o
odvolaniach obžalovaných W.. G. D., K. G., W. C. a okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného

súdu Revúca zo dňa 26.10.2016, sp.zn. 3T/3/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a obžalovaných W.. G. D., K. G. a W. C. z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca uznal označeným rozsudkom sp.zn. 3T/3/2015 zo dňa 26.10.2016 obžalovaných
W.. G. D., K. G. a W. C. vinnými zo spáchania prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,

úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., obžalovaného W.. G. D. aj zo spáchania prečinu porušovania
povinnostíprisprávecudziehomajetkupodľa§237ods.2písm.a)Tr.zák.natomskutkovomzáklade,že
W.. G. D. v presne nezistenej dobe od 12. augusta 2014 do 8. októbra 2014 v obci D., v okrese O. ako
starosta obce D. a zároveň zapisovateľ zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva v D. konaného
dňa 12. augusta 2014 pri vyhotovovaní zápisnice uviedol v bode 3 písm. j/ tejto zápisnice, že „obec ide

zakúpiť zariadenie y hodnote 23.800,- €, pričom prišli tri ponuky, kde najlacnejšia bola 23.880,- € s DPH a
okolo 18. septembra majú dôjsť firmy namontovať konvektomaty, pričom za hlasovalo sedem poslancov
a proti bolo 0 poslancov" a následne aj spísal uznesenie obecného zastupiteľstva č. 5/VHI/2014, v
ktorom uviedol, že „(obecné zastupiteľstvo) schvaľuje nákup zariadenia do školskej jedálne vo výške
23.880,- €, ktoré ako starosta obce podpísal a overil úradnou pečiatkou obce D. a správnosť a pravdivosť
údajov uvedených v zápisnici a uznesení potvrdili svojimi podpismi obecným zastupiteľstvom z 12.

augusta 2014 schválení overovatelia zápisnice poslanci obecného zastupiteľstva v D. K. G. a W. C.,
pričom v skutočnosti prítomní poslanci zapísaní na prezenčnej listine rokovania obecného zastupiteľstva
z 12. augusta 2014 vôbec o zakúpení zariadenia do školskej jedálne v konkrétnej hodnote 23.800,- €
nehlasovali,aleibadiskutovali,očomvšetciobžalovanívedeli,keďžesazúčastniliuvedenéhorokovania
obecného zastupiteľstva a navyše v čase konania zastupiteľstva obec D. neevidovala v registratúrnom
denníku žiadnu ponuku na odpredaj zariadenia do školskej jedálne a tieto v počte 3 ponúk boli obci D.

doručené až v dňoch 15. augusta 2014 až 18. augusta 2014 a následne na podklade tejto zápisnice
a uznesenia 19. augusta 2014 W.. G. D. ako starosta obce D. v rozpore s § 7 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v čase spáchania skutku, podľa ktorých je
orgán obce povinný hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a
tvorby životného prostredia, majetok obce zveľaďovať, chrániť pred zneužitím a zhodnocovať, ďalej v
rozpore so Zásadami nakladania s finančnými prostriedkami obce D., ktoré boli schválené Obecným

zastupiteľstvom v D. 26. januára 2011 súčinnosťou od 26. januára 2011 a v rozpore s uznesením č.
13/1/2011 schváleným Obecným zastupiteľstvom v D. 26.01.2011, svojvoľne uzatvoril kúpnu zmluvuso spoločnosťou 4 PUBLIC PROMOTION, s. r. o. so sídlom na Zvolenskej ceste 4293/61 v Banskej
Bystrici, predmetom ktorej bola kúpa a predaj kuchynského zariadenia do školskej jedálne za kúpnu
cenu 23.880,- €, čím spôsobil obci D., so sídlom v D. č. 71, v okrese O., IČO: 328812 škodu vo výške

nie menej 9 275,20 €.
Za to obžalovaným uložil nasledovné tresty:
Obžalovanému W.. G. D. podľa § 237 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38
ods. 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri
zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere pätnásť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvadsať
mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti, spočívajúci
v zákaze vykonávania funkcie voleného zástupcu v orgánoch územnej samosprávy vo výmere štyroch
rokov.
Obžalovanému K. G. podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávania funkcie voleného

zástupcu v orgánoch územnej samosprávy vo výmere dvoch rokov.
Obžalovanému W. C. podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods.

1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávania funkcie voleného
zástupcu v orgánoch územnej samosprávy vo výmere dvoch rokov.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obžalovaní W..
G. D., K. G., W. C. ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 26.10.2016,

pričom takto podané odvolanie písomne zdôvodnili podaniami prostredníctvom svojich obhajcov zo
dňa 03.01.2017 a z 23.02.2017. Proti rozsudku pritom podal odvolanie aj okresný prokurátor najskôr
stručným podaním zo dňa 10.11.2016, ktoré následne písomne zdôvodnil podaním zo dňa 21.12.2016.
Pokiaľ ide o odvolania obžalovaných W.. G. D., K. G., W. C., v odvolaní zo dňa 03.01.2017 argumentovali
tým, že pokiaľ aj svedkovia X., V., E., O. a B. tvrdili, že sa v obecnom zastupiteľstve nehlasovalo, na

druhej strane bolo preukázané, že sa hovorilo o nákupe zariadenia do školskej jedálne na obecnom
zastupiteľstve 12.08.2014, pričom sa hovorilo aj o sume, za ktorú sa malo toto zariadenie nakúpiť, a
to do 20.000,- Eur bez DPH. Naviac zvýraznili skutočnosť, že na taký nákup postačovalo odsúhlasenie
iba štyroch poslancov obecného zastupiteľstva. Svedkovia X., B. a O. boli osobne zaujatí voči D. ako
starostovi obce, keďže im z rôznych dôvodov ich žiadostiam nevyhovel a naviac aj títo svedkovia pred

súdom potvrdili konflikty so D.. Vyslovili nesúhlas s vinou podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., v uznesení 5/
VIII/2014 boli uvedené skutočnosti, ktoré už boli známe v čase jeho vyhotovenia, boli už doručené
konkrétne ponuky a v tomto uznesení bola vyhodnotená najvýhodnejšia ponuka pre obec D.. Obecné
zastupiteľstvo schválilo použitie sumy 20.000,- Eur bez DPH na nákup zariadenia školskej jedálne a v
uznesení už bola premietnutá konkrétna doručená ponuka, ktorá bola v súlade so schválením obecného

zastupiteľstva, keďže neprekročila sumu 20.000,- Eur bez DPH. G. a C. ako poslanci dostali mandát
od obecného zastupiteľstva byť overovateľmi zápisnice a túto aj overili. Ďalej v odvolaní poukázali na
obsah zásad nakladania s finančnými prostriedkami obce D. a v tejto súvislosti najmä zvýraznili obsah
článkov II, IV, XII bod 6, XIX bod 6 a XXI bod 1. Suma použitá na nákup zariadenia školskej jedálne
bola schválená v rozpočte obce na rok 2014 dňa 30.12.2013 a v júni 2015 bol schválený aj záverečný

účet obce za rok 2014. Pokiaľ bol obžalovaný D. uznaný vinným aj zo spáchania prečinu podľa § 237
Tr. zák., nebol mu z hľadiska subjektívnej stránky preukázaný úmysel. Jednoducho obdržal tri ponuky,
vyhodnotil najvýhodnejšiu, pričom nebolo jeho povinnosťou dať si vyhotoviť znalecký posudok ohľadom
nakúpeného zariadenia. Toto je plne funkčné a pokiaľ aj nebolo využívané v plnom rozsahu, tak to iba z
dôvodu nedostatočného odvetrania miestností. V posudzovanom prípade ide o situáciu ,,tvrdenia proti

tvrdeniu“, a preto sa v tomto odvolaní všetci obžalovaní domáhali oslobodenia spod obžaloby za použitia
zásady in dubio pro reo.
Pokiaľ ide o doplnenie dôvodov odvolania ďalším obhajcom zo dňa 23.02.2017, všetci obžalovaní
v prvom rade namietali to, že v posudzovanom prípade nešlo o verejnú listinu. V tejto súvislostipoukázali na obsah ust. § 131 ods. 4 Tr. zák., zápisnica z obecného zastupiteľstva opisuje iba
priebeh konania obecného zastupiteľstva od momentu jeho otvorenia až do momentu jeho ukončenia.
Poukázali ďalej na obsah jednotlivých ustanovení zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Zvýraznili

skutočnosť, že zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva nemá právnu silu verejnej listiny a
úvahy prvostupňového súdu v dôvodoch napadnutého rozsudku nemajú oporu v platnom právnom
poriadku. Vôbec nebolo preukázané tvrdenie, že by poslanci nehlasovali o nákupe zariadenia jedálne
a teda mal byť spáchaný trestný čin podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. V prospech vypovedalo päť ľudí,
v neprospech taktiež päť ľudí. Zo žiadneho aktu nevyplýva starostovi obce obmedzenie v nakladaní

s finančnými prostriedkami, bol akurát povinný dodržať obsah ustanovenia zák. č. 138/1991 Zb. Pre
zjednotenie rozhodovacej činnosti súdov pri rozlišovaní hospodárneho od nehospodárneho konania bol
zákonodarcom prijatý zákon č. 343/2015 Z.z., obžalovaný W.. D. postupoval pri použití rozpočtových
prostriedkov obce ohľadom nákupu zariadenia do kuchyne v intenciách tohto zákona. Nebol mu
preukázaný žiadny zlý úmysel. M. W.. D. postupoval v súlade s platným právnym stavom, nákup
zariadenia bol schválený v rozpočte na rok 2014, zariadenie kúpil za cenu nižšiu než bola schválená

v tomto rozpočte, pričom aj obstaranie bolo realizované v súlade s platným právnym stavom. Nemohol
sa teda dopustiť spáchania prečinu podľa § 237 Tr. zák. Je potrebné tiež prihliadať na výpoveď hlavnej
kontrolórky, ktorá nenašla v procese nákupu zariadenia žiadne pochybenie, finančné prostriedky v tejto
súvislosti boli vopred rozpočtované a riadne odsúhlasené bez toho, aby o nich vôbec bolo potrebné
hlasovať. Ďalej v odvolaní odvolatelia poukázali aj na judikatúru, a to najmä rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 8Stp/1/2010 a obsah nálezu Ústavného súdu SR z 03.07.2008 (I.ÚS 424/07). Obžalovaný W..
D. opätovne vyhral voľby na funkciu starostu obce D. na úkor oznamovateľa trestného činu. Naviac k
tomu došlo s časovým odstupom. Tento svedok si ani nepamätal podstatné okolnosti, a to rozpočtovanie
prostriedkov, resp. schválenie ich použitia v predchádzajúcom období. Možno považovať za absurdné,
že obžalovaný W.. D. bol aj zaviazaný k náhrade škody, a to na podklade záverov znaleckého posudku,

pričom znalec ani nevykonal požadované dokazovanie. Jednoducho z ponúk bola vybratá najlepšia
pre obec, inú nemala a pokiaľ údajne mohla to zariadenie kúpiť za nižšiu cenu, ide len o špekuláciu.
Zariadenie má obec k dispozícii, starosta nepotreboval ďalšie schválenie pre jeho nákup, mohol
vyberať len z ponúk, ktoré obec obdržala, pričom všetci obžalovaní nesfalšovali vôbec nič, uznesenia
obecného zastupiteľstva boli prijaté v znení podľa obsahu zápisnice. Aj keď došlo k nesprávnemu údaju

o troch ponukách, ktoré obec obdržala až po zasadnutí obecného zastupiteľstva, nič to nemení na
obsahu prijatého uznesenia. Verejnou listinou môžu byť výlučne uznesenia obecného zastupiteľstva, nie
však zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Nebolo potrebné schválenie nákupu obecným
zastupiteľstvom v zmysle konkrétnej ponuky. Obžalovaní G. a C. zápisnice overili, pretože zaznamenali
uznesenia v znení tak, ako boli prijaté. Prijatím uznesenia z 12.08.2014 obecné zastupiteľstvo nepriamo

novelizovalo svoje rozhodnutie zo dňa 30.12.2013, ktorým schválilo rozpočet obce. Nie je zrejmé, o
ktoré zákonné ustanovenie oprel okresný súd svoje rozhodnutie vo vzťahu ku konaniu starostu obce pre
hospodárenie obce. Obecné zastupiteľstvo je orgánom obce, pričom jeho uznesenie nie je rozhodnutím
vydaným v správnom konaní. Pokiaľ bola obžalovanému W.. D. uložená povinnosť nahradiť škodu, túto
nik neuplatnil a naviac absentuje príčinná súvislosť medzi matematicky vypočítanou sumou a konaním

kladeným za vinu obžalovanému. Aj v tomto odvolaní poukázali odvolatelia na zásadu ,,in dubio pro
reo“, miera dôkazov je 50:50, krajskému súdu navrhli zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby boli
všetci spod obžaloby prokurátora oslobodení.
Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora, v jeho dôvodoch predovšetkým namietal ustálenie výšky
spôsobenej škody v napadnutom rozsudku, pretože v dôsledku svojvoľného konania obžalovaného W..

D. došlo k odčerpaniu celej finančnej hotovosti vo výške 23.880,- Eur k majetku obce D. a v takomto
rozsahu sa teda tento obžalovaný dopustil aj spôsobenia škody. Obec D. vôbec nemala vôľu zakúpiť
zariadenie jedálne od spoločnosti 4 PUBLIC PROMOTION, s.r.o. a teda vynaložená finančná suma
bola použitá ku škode obce. Pokiaľ ide o obžalovaných G. a C., ako poslanci obecného zastupiteľstva
mali taktiež povinnosť chrániť majetok obce pred jeho poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím

v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Museli vedieť, že o konkrétnej kúpe
kuchynského zariadenia obecné zastupiteľstvo vôbec nerozhodlo, mali tak účasť aj na skutku, ktorý sa
týkal odčerpania finančnej sumy 23.880,- Eur z majetku obce D.. Obaja obžalovaní sa museli priamo
oboznámiť s obsahom zápisnice z 12.08.2014 a uznesenia č. 5/VIII/2014 z toho istého dňa, pretože
ich overovali a osvedčovali a museli tak mať nepochybne aj vedomosť o tom, že tieto peniaze budú

odčerpané z majetku obce. Miera ich účasti bola priama a úmyselná, smerovala proti konkrétnemu
záujmu a aj sledovala konkrétny následok. Preto tento odvolateľ považoval obžalovaných G. a C. za
spolupáchateľov aj prečinu povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák. Zúčastnili sa
trestnej činnosti, i keď na druhej strane je pravdou, že nie v rovnakej miere, ako obžalovaný W.. D.,ktorému širší rozsah konania vyplýva z jeho postavenia starostu a teda štatutárneho zástupcu obce
a aj jej výkonného orgánu. Pre znak spolupáchateľstva tu postačuje aj čiastočné prispenie, hoci aj v
podriadenej úlohe, avšak za predpokladu, že je vedené rovnakým úmyslom. Ak by odvolací súd neprijal

tento názor s tým, že u obžalovaných G. a C. chýba priama účasť, tento odvolateľ zvýraznil to, že
bez ich pričinenia a s ich podporou vyjadrenou v overení, osvedčení a teda odsúhlasení zápisnice
zo zasadnutia a súvisiaceho uznesenia pred konaním obžalovaného W.. D., by bola jeho motivácia a
snaha iná, predovšetkým však ťažšie obhájiteľná pred ostatnými poslancami obecného zastupiteľstva.
G. a C. mu minimálne uľahčili nezákonné odčerpanie sumy 23.880,- Eur z majetku obce a minimálne

splnili podmienky účasti na prečine podľa § 237 Tr. zák., § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Záverom svojho
odvolania prokurátor krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o vine všetkých
obžalovanýcharozhodujúcsámtýchtouznalvinnýmipodľaobsahuobžalobyauložilimtrestyvovýmere
podľa obsahu jeho záverečnej reči na hlavnom pojednávaní 26.10.2016.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní okresného prokurátora a obžalovaných W.. G. D.,
K. G. a W. C. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaných W..
D., G. a C. neboli dôvodne podané.

Verejné zasadnutie krajského súdu o podaných odvolaniach pritom bolo vykonané v neprítomnosti

obžalovaného W.. G. D., ktorý listom zo dňa 14.03.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom
zasadnutí a zároveň požiadal, aby toto bolo vykonané v jeho neprítomnosti (§ 293 ods. 7 Tr. por.).

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v

súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov,najmäak
sinavzájomodporovali.Ztohtoodôvodneniajetiežzistiteľné,akýmiprávnymiúvahamisaspravoval,keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady

škody.Krajskýsúdďalejpovažujezapotrebnézdôrazniť,žesúdprvéhostupňaprejednávanémuprípadu
venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 06.04.2016 vykonal výsluchy obžalovaných,
svedkov W. N., C. X., G. L., K. V., E. E., na hlavnom pojednávaní 04.05.2016 vykonal výsluchy svedkov
W. B., W. Q., I. O., I. Y., R. K., R. J., znalkyne W.. K. K., na hlavnom pojednávaní 06.06.2016 vykonal
výsluchy svedkov G. K., S. G., G. J., P. B., po odročení tohto hlavného pojednávania uznesením zo dňa

22.06.2016 pribral do konania znalca W.. K. T., znalca z odboru strojárstvo, odhad strojových zariadení
a tiež znalkyňu W.. J. P. ohľadom oceňovania nábytku, pričom na hlavnom pojednávaní 26.10.2016
doplnil dokazovanie výsluchom znalca W.. K. T.. Na podklade ust. § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné
dôkazy. Z tých, ktoré sú obsahom spisu, prečítal najmä výpis z protokolu o prevzatí diela, uznesenie
obecného zastupiteľstva a jeho program, zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva 12.08.2014,

uznesenia zo zasadnutia, zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 13.10.2014, zoznam
ponúk a jednotlivé ponuky, obsah kúpnej zmluvy medzi obcou D. a firmou 4 PUBLIC PROMOTION,
s.r.o., jednotlivé faktúry, vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva, zásady s nakladaním finančných
prostriedkov obce D., rokovací poriadok obecného zastupiteľstva, rozpočet obce D. na roky 2013
až 2018, zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 13.12.2013, obsah záverečného

účtu obce D. za rok 2014, list svedka G. J., vyjadrenie združenia miest a obcí a správy týkajúce
sa osôb obžalovaných a jednotlivé odpisy z registra trestov. Po takto vykonanom dokazovaní dospel
súd prvého stupňa k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu záveru, že obžalovaní zisteným
konaním falšovali verejnú listinu v úmysle, aby sa použila ako pravá a naviac obžalovaný W.. D. inému
spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať

a spravovať cudzí majetok.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil najmä tým, že v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní zameral svoju pozornosť najmä na zistenie, či na obecnom zastupiteľstve obce 12.08.2014
sa hlasovalo o tom, že obec zakúpi zariadenie na prípravu jedla v školskej jedálni, pokiaľ sa hlasovalo,

či sa hlasovalo aj o konkrétnej ponuke na predaj zariadenia za sumu 23.880,- Eur a či kúpa zariadenia
jedálne bola pre obec výhodná alebo nie. Že sa na obecnom zastupiteľstve nehlasovalo, potvrdili
svedkovia X., V., E., O. a B.. Síce vo všeobecnosti sa o tejto veci rokovalo, no k hlasovaniu samotnému
nedošlo. Účelom tohto rokovania bolo najmä zabezpečiť to, aby sa v obci mohlo variť. V prospechobžalovaných na druhej strane vyzneli okrem ich tvrdení aj výpovede svedkov Q. a K.. Títo svedkovia
a taktiež obžalovaní pritom ale nepotvrdili, že by sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva 12.08.2014
hlasovalo aj o konkrétnej ponuke na kúpu zariadenia jedálne v sume 23.880,- Eur. V samotnej zápisnici

však bolo konkrétne uvedené, že obecné zastupiteľstvo jednohlasne schválilo kúpu kuchynského
zariadenia v cene 23.880,- Eur s DPH. Okresný súd mal na podklade vykonaných dôkazov preukázané,
že zo strany obžalovaného ako starostu zodpovedného za obsah zápisnice, ako aj uznesení z obecného
zastupiteľstva a zo strany obžalovaných G. a C., ako overovateľov správnosti týchto listín, došlo
k úmyselnému a závažnému pozmeneniu obsahu konkrétneho uznesenia č. 5/VIII/2014, pretože

skutočnosti v tomto uznesení nemohli byť v súlade so skutočným priebehom zasadnutia. Ponuka firmy 4
PUBLICPROMOTIONbolaobcidoručenáaž18.08.2014,pritomzasadnutieobecnéhozastupiteľstvasa
konalo 12.08.2014. Pokiaľ teda došlo k zámernému pozmeneniu obsahu zápisnice a taktiež súvisiaceho
uznesenia, umožnilo to obžalovanému W.. D. ako starostovi podpísať kúpnu zmluvu s firmou 4 PUBLIC
PROMOTION ohľadom kúpy kuchynského zariadenia. Bez podpisu obžalovaného G. a C. nemohli byť
uvedené listiny použité ako pravé. Obžalovaný D. ako starosta mal jednoznačne žiadať hlasovaním o

súhlas obecného zastupiteľstva na túto kúpu podľa obsahu predložených ponúk. I keď si kontrolórka
obce W. N. škodu neuplatnila, zaoberal sa okresný súd tiež tým, či kúpa tohto zariadenia bola pre
obec výhodná alebo nie. V tejto súvislosti zvýraznil obsah písomných znaleckých posudkov, ktoré sú
obsahom spisu a taktiež obsah znaleckých vysvetlení znalca W.. T. v konaní pred súdom. Na podklade
najmä týchto dôkazov ustálil potom výšku spôsobenej škody pre obec D. v sume najmenej 9.275,20 Eur.

Nemožno pritom bez povšimnutia ponechať tvrdenia znalca W.. T., že v inkriminovanej dobe bolo možné
kúpiť úplne nové kuchynské zariadenie za nižšiu cenu než obec kúpila, a to už použité za sumu 23.880,-
Eur s DPH. Pokiaľ prokurátor v obžalobe kládol za vinu spáchanie prečinu porušovania povinností pri
správe cudzieho majetku aj obžalovaným G. a C., v tejto súvislosti okresný súd dôvodil najmä tým, že
to bol obžalovaný W.. D. ako starosta, ktorý zodpovedal za správu majetku obce, pričom obžalovaní G.

a C. sa prakticky spoliehali pri kúpe zariadenia na jeho úsudok. Bol to obžalovaný D. ako starosta, ktorý
celý proces nákupu zariadenia zabezpečoval, a preto iba v jeho prípade obstála kvalifikácia prokurátora
v obžalobe v zmysle § 237 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

K odvolacím námietkam obžalovaných a prokurátora krajský súd primárne zdôrazňuje, že vyššie

naznačenú argumentáciu okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku si v plnom rozsahu
osvojil. Naviac sa žiada zdôrazniť, že na podklade vykonaných dôkazov dospel prvostupňový súd k
správnemu záveru, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva 12.08.2014 sa nehlasovalo, konkrétna
ponuka obci bola doručená šesť dní po tomto zasadnutí (rovnako aj ďalšie dve). Zákon o majetku
obcí výslovne predpokladá vykonanie hlasovania v obecnom zastupiteľstve v súdenom prípade, bez

súhlasu obecného zastupiteľstva mohol rozhodnúť starosta obce sám, a to len po sumu 3.300,- Eur.
Obec pritom taký súhlas môže prejaviť len po hlasovaní vo forme uznesenia, pričom až toto uznesenie
je predpokladom podpísania kúpnej zmluvy. Peniaze na kúpu zariadenia jedálne boli síce schválené
hlasovaním v rozpočte na konkrétny rok, toto schválenie ale nepostačovalo na podpis zmluvy starostom
bez nespochybniteľného uznesenia Obecného zastupiteľstva obce D.. V posudzovanom prípade však

hlasovanie na obecnom zastupiteľstve nebolo vykonané a teda aj samotná zmluva o kúpe zo dňa
19.08.2014 je spochybnená. Pokiaľ ide o obžalovaných G. a C., ako overovatelia osvedčili pravosť
údajov v zápisnici a teda vedome podpísali niečo, čo pravdou nebolo. Suma 23.880,- Eur bola z
majetku obce odčerpaná bez toho, aby bol na taký zákonom predpokladaný postup zachovaný. Výrazné
pochybnosti pritom nasvedčujú aj na konanie predávajúceho (J.), ktorý príjem z tohto predaja zatajil,

neuviedol ho v daňovom priznaní a sankcii v trestnom konaní sa vyhol z dôvodu účinnej ľútosti.
Pokiaľ šlo o opakujúce sa námietky ohľadom toho či šlo vo veci o verejnú listinu alebo nie, krajský
súd pripomína, že túto problematiku rieši obsah ust. § 131 ods. 4 Tr. zák., podľa obsahu ktorého sa
verejnou listinou na účely Trestného zákona rozumie písomnosť vydaná na základe zákona štátnym
orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá, mení alebo ruší

práva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo osvedčuje totožnosť osoby
alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť alebo právom chránené záujmy. Obec je nepochybne
iným orgánom verejnej moci, ide o orgán územnej samosprávy a teda verejnou listinou je i uznesenie
obecného zastupiteľstva v súdenom prípade č. 5/VIII/2014. Nech už bol motív trestného oznámenia zo
strany svedka C. X. akýkoľvek, vo veci ani krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by bez ďalšieho

nielen jeho výpoveď, ale aj výpovede svedkov V., E., O. a B. akýmkoľvek spôsobom spochybňovala,
pokiaľ opakovane tvrdili, že na obecnom zastupiteľstve 12.08.2014 k hlasovaniu nedošlo. Pokiaľ ide
o odvolanie prokurátora, výšku spôsobenej škody správne prvostupňový súd ustálil v minimálnom
rozsahu, najmä s poukazom na závery znaleckého posudku znalca W.. T.. Obstála v tejto súvislosti ajargumentácia prvostupňového súdu, že obžalovaní G. a C. sa pri kúpe zariadenia jedálne ako poslanci
spoľahli na úsudok starostu W.. D., ktorý celý nákup zariadenia takpovediac riadil a aj zariadil, z ktorého
dôvodu v prípade týchto obžalovaných neobstála kvalifikácia v zmysle obžaloby prokurátora v tom

smere, že by aj títo obžalovaní spáchali prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a to ani vo forme účasti v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Pokiaľ ide o úvahy krajského súdu ohľadom druhu a výmery trestu obžalovaným W.. G. D., K. G. a W. C.
za spáchanie posudzovanej trestnej činnosti, žiada sa nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa poukázať na nasledovné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Okresný súd ukladal obžalovanému W.. G. D. úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie dvoch prečinov,
a to podľa § 237 ods. 2 Tr. zák., ktorý je z nich prísnejšie trestný, keďže Trestný zákon v sankcii ust. §

352 ods. 1 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody až na tri roky, pričom v
sankcii ust. § 237 ods. 2 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od jedného
do piatich rokov. Správne na strane tohto obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 písm. j) Tr. zák., t.j., že viedol pred spáchaním oboch prečinov riadny život, na druhej strane v jeho
prípade zistil aj jednu okolnosť, ktorá mu priťažovala, a to v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., pretože

spáchal viac trestných činov. Aj krajský súd v tomto prípade dôsledne rešpektoval ust. § 34 ods. 5 Tr.
zák., keď súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u spolupáchateľov prihliadne aj na to, akou mierou
konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Tomuto obžalovanému uložil okresný súd
úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý aj krajský súd
považoval za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol pri úvahách o výmere trestu povinný

prihliadnuť. Vzhľadom však na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, mal aj krajský súd dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu tohto obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Preto okresný súd postupoval v súlade so stavom veci a zákonom, pokiaľ obžalovanému takto uložený
trestodňatiaslobodypodmienečneodložilazároveňmuurčilprimeranúskúšobnúdobupodmienečného

odsúdenia na 20 mesiacov, ktorú v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák. pritom mohol určiť na jeden rok až päť
rokov.

ObžalovanémuK.G.aW.C.uložilprvostupňovýsúdtrestyodňatiaslobodyvovýmerešiestichmesiacov,
t.j. opäť pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., za ktorý

ako už bolo uvedené vyššie, Trestný zákon v sankcii tohto ustanovenia umožňuje jeho páchateľovi
uloženie trestu odňatia slobody až na tri roky. Aj v tomto prípade postupoval okresný súd správne, pokiaľ
obom obžalovaným takto uložené tresty odňatia slobody podmienečne odložil, keďže i v ich prípade boli
splnené podmienky predpokladané ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ako u obžalovaného W.. D.. Obom
obžalovaným pritom určil skúšobnú dobu na jeden rok, t.j. na dolnej hranici ustanovenia § 50 ods. 1 Tr.

zák., ktorú aj krajský súd považoval za primeranú, rešpektujúc obsah ust. § 34 ods. 5 Tr. zák.

Obžalovaným W.. G. D., K. G. a W. C. okrem podmienečných trestov odňatia slobody v súlade so stavom
veci a zákonom uložil okresný súd aj tresty zákazu činnosti vykonávať funkcie voleného zástupcu v
orgánoch územnej samosprávy, pretože sa ako páchatelia dopustili trestného činu v súvislosti s touto

činnosťou.Žiadasazvýrazniť,ževzmysle§61ods.2Tr.zák.môžesúdtakýtodruhtrestuuložiťnajeden
rok až desať rokov. Pokiaľ okresný súd vymeral obžalovanému W.. D. tento trest na dobu štyroch rokov a
obžalovaným G. a C. každému z nich samostatne na dobu dvoch rokov, aj v tejto súvislosti prvostupňový
súd vychádzal dôsledne zo zásady, že pri určovaní výmery trestu u spolupáchateľov prihliadne na to,
akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej

listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák.Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na podklade ktorých nepovažoval krajský súd odvolania
podané okresným prokurátorom, obžalovanými W.. G. D., K. G. a W. C. za podané dôvodne, a preto
tieto postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.