Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011016
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116011016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

29. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
U. R., nar. XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom U., U. XXXX/X,
prechodne bytom G., F. XXX/XX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 11.09.2015 v čase okolo 21:25 hod. v obci G. na ulici SNP v priestoroch reštaurácie s názvom
"PizzeriaHalenár",podvplyvomalkoholu,najprvvulgárnevykrikovalasprávalsaurážlivovočipersonálu
reštaurácie, načo bol upozornený tam prítomným V. H., ktorý k nemu pristúpil a povedal mu, aby sa
správal slušne a nekričal, načo sa obvinený otočil smerom k V. H. a tohto vzápätí fyzicky napadol tým
spôsobom, že ho spredu čelovou časťou hlavy udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho V. H. spadol na
zem na chrbát a zadnú časť hlavy, čím uvedeným spôsobil V. H. zranenia ako otras mozgu, tržnú ranu

čelovej oblasti, pomliaždenie hlavy v temenno-záhlavovej oblasti hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice a
pomliaždenie lakťa vľavo, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, lekárske ošetrenie a liečenie v celkovej dĺžke
2 (dva) týždne.

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa slovne a fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a s použitím
§ 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere od 8 (osem) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a/Tr.zák.saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobody podmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa§50ods.2Tr.zák.vspojenís§51ods.3písm.b/Tr.zák.saobžalovanémuukladáajobmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta
2, IČO: 35937874, škodu vo výške 743,35 €,
- Sociálnej poisťovni, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, škodu vo výške 111,80 €,
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený V. H., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom G., W. XXX/XA, s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovaného U. R., poškodeného V. H., ďalej splnomocnenej zástupkyne poškodeného subjektu - N..

V. Y., ako aj svedkov I. W., rod. Y., N. I. a Y. I., bol vypočutý znalec I.. Z. Y., C.. k odbornému vyjadreniu,
ktoré vo veci vypracoval, a bola taktiež prečítaná zápisnica o výsluchu splnomocnenej zástupkyne
poškodeného subjektu - N.. U. R. a boli oboznámené aj listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný U. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a neuznáva nároky poškodených
na náhradu škody. V ten večer sedel oproti v pohostinstve, kde vypil 2-3 poháre vína. Keďže v tom
pohostinstve nepodávajú žiadne jedlá, telefonicky v čase asi o 20:45 hod. si objednal pizzu v pizzerii
Halenár. Čašníčka mu ozrejmila, že pizza bude hotová do 20 minút. V čase asi 21:05 hod. si po tú pizzu

prišiel a keď ju chcel vypýtať, čašníčka mu povedala, že ešte nie je hotová. Na to sa jej spýtal, koľko
to ešte potrvá, na čo mu odpovedala, že 5 minút. Išiel si von zapáliť, potom sa vrátil a keď sa spýtal,
či je hotová, odpovedala mu, že ešte 10 minút. Nepáčilo sa mu, že im to tak dlho trvalo, keďže v iných
pizzeriách to upečú aj za 20 minút. Keď sa na to ozval zvýšeným hlasom, tak k nemu od chrbta pristúpil
pán H., ktorého dovtedy nepoznal, ktorý ho chytil za ľavé plece a prudko s ním trhol dozadu, hlavou udrel

o jeho vlastnú hlavu, následkom čoho pán H. spadol a nestihol ho prichytiť. Okamžite si k nemu kľakol a
snažilsamuposkytnúťprvúpomoc.Načašníčkukričal,abyzavolalasanitku.Prvínamiestoprišlipolicajti
a potom sanitka. Po príchode sanitky ho policajti požiadali o občiansky preukaz, po chvíli mu ho vrátili a
poslali ho preč. Keď sa pýtal, či ho nepredvedú na policajné oddelenie, neurobia s ním zápisnicu alebo
vysvetlenie v danej veci, bolo mu odvrknuté policajtom: „Ty už si toho dneska narobil značne dosť, radšej

zmizni odtiaľto.“. Po skutku telefonoval samotnému H., ospravedlnil sa mu a žiadal ho, aby ho mohol
navštíviť osobne a ospravedlniť sa mu do očí. On súhlasil s tým, že akonáhle ho pustia z nemocnice, dá
mu vedieť, aby ho mohol navštíviť ho u neho doma. Poškodený bol prepustený z nemocnice v nedeľu
okolo obeda a tak, ako znela dohoda, ju aj dodržal, ozval sa mu a o 14:00 hod. prisľúbil návštevu.
Keď za ním prišiel, tak poškodený vyšiel z domu a na krku mal tzv. D. golier, sťažoval sa mu, že má

prudké bolesti hlavy a závrate, že berie silné lieky od bolesti. Prišiel aj so svedkom I. I., priniesol so
sebou tašku so sladkosťami, pýtal sa ho, či nepotrebuje nejaké lieky, či nepotrebuje niečo zariadiť a
samozrejme sa mu ospravedlnil a povedal, že ho celá vec mrzí. Ospravedlnenie prijal a keď sa ho spýtal,
ako bude treba celú vec riešiť, odpovedal, že chce bolestné vo výške 300,00 € a jeho slová boli: „Potom
to zametiem pod koberec.“. S tou sumou súhlasil aj napriek tomu, že bol nezamestnaný, vymenili si

telefónne kontakty a dohodol sa s ním, že akonáhle bude mať peniaze, odovzdá mu ich. I. I., ktorý prišiel
s ním k poškodenému na návštevu, ale v ten večer stretol pána Brázdoviča v pohostinstve u Y., ktoré je
oproti pizzerii, pričom bol bez goliera, zjavne bez akýchkoľvek problémov otáčal hlavou a keď sa ho I. I.
spýtal, či už mu je lepšie, odpovedal mu: „Ako by to vyzeralo, aká hanba by to bola, keby ma ľudia videli
chodiť s takýmto golierom po ulici.“. Po uplynutí zhruba mesiaca tých dohodnutých 300,00 € pre pána

H. mal, ale ten už nereagoval na jeho telefonáty. Po dvoch týždňoch sa stretli pred Kultúrnym domom
v Smoleniciach a odpovedal mu: „Ty si sa na mňa pekne vysral.“ a jeho odpoveď bola „Mal si zdvíhať
telefón.“, na čo reagoval: „Ja som si tvoje číslo neuložil a cudzie čísla nezdvíham.“. To bolo asi všetko.
Po polroku od skutku ho osobne navštívil policajt I. D., ktorý ho konfrontoval s tým, prečo si nepreberá
poštu. Keď mu povedal, že žiadna mu neprišla, tak mu osobne podal do rúk predvolanie na prešetrenie

veci, aby sa išiel vyjadriť ku skutku a nahliadnuť do zápisnice, ktorá bola spísaná predtým s pánom H..Prišiel a pýtal sa policajta prečo im to tak dlho trvalo vypočuť aj jeho v danej veci a ten mu povedal, že
jeho názor nikoho zaujímať nebude, nakoľko ak by tvrdil čokoľvek, nikto mu to neuverí, pretože je fyzicky
zdatnejší od pána H., a keď sa ho spýtal, ako si môže dovoliť tvrdiť niečo také, tak mu to ozrejmil tým,

že H. veľmi dobre pozná, nakoľko boli spolužiaci. Preto si myslí, že policajt držal stránku pánovi H.. Vie
o tom, že pôvodne mal vec vyšetrovať iný policajt, ale záhadným spôsobom sa to dostalo k druhému
policajtovi. Na otázky odpovedal na hlavnom pojednávaní nasledovne: Dodal, že poškodený mal ževraj
na neho vykrikovať, aby sa skľudnil a nenadával, ale on ho absolútne nepočul ani neregistroval a ani
nevedel, ako vo vzťahu k nemu poškodený vystupoval. Poškodený za ním prišiel zľava, zrejme svojou

pravou rukou ho prudko potiahol za jeho ľavé rameno, on stál vtedy opretý o barový pult, jednou nohou
založenou za druhou, stál na jednej nohe, zvrtol sa a už to aj bolo a udrel ho hlavou. On nespadol, pričom
sa poškodeného pokúšal chytiť, ale nestihol to. Jemu sa vtedy nič nestalo. Poškodeného udrel ľavou
časťou čela do oblasti niekde medzi jeho nosom a čelom. V tom čase bol v miestnosti on, poškodený a
pán T.. Aj poškodený mal vtedy vypité, lebo na stole mali nejaký alkohol. Poškodený ho vraj oslovil, lebo
sa mu nepáčilo, že kričí po čašníčkach, ale on na nich kričal z toho dôvodu, že sa mu nepáčilo, že dlho

čaká na pizzu. Voči policajtovi, ktorého spomenul vo svojej výpovedi, nevzniesol námietku zaujatosti.
Potvrdil, že do zápisnice o jeho výsluchu v rámci trestného konania boli napísané všetky skutočnosti,
ktoré uvádzal, pričom zápisnicu mu dal policajt i prečítať. Potvrdil, že podpísal vlastnoručne zápisnicu o
svojom výsluchu a aj záznam o preštudovaní spisu (po predošlom nahliadnutí do nich).

Poškodený V. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v daný večer išiel s kamarátom T. na pizzu,
ktorú keď začali jesť, tak v daný moment sa rozleteli dvere a vošiel do miestnosti obžalovaný, ktorý
sa tam rozčuľoval a vykrikoval niečo ohľadne pizze, a to vlastne so zosilneným hlasom na personál,
došlo i k nadávkam, no a stále sa to neukľudňovalo, boli z jeho strany stále narážky, tak vstal od stola
a povedal mu, nech sa ukľudní, že došli na pizzu, nech tu nie je taký rev, na čo sa obžalovaný otočil

a tresol ho hlavou do hlavy. Z tej doby si nič nepamätá, len to, že ležal na zemi, silno ho bolela hlava,
obžalovaný sa nad ním skláňal a ospravedlňoval sa mu, že ho to mrzí, že to nechcel. Obžalovaný ho
udrel do pravej strany čela. Zobrali ho do nemocnice sanitkou, kde ležal od piatka večera do nedele a
potom mal navštíviť svojho obvodného lekára. Liečil sa relatívne doma a chodil na kontrolu k I.. Y. na
chirurgiu. V ten večer mal menšiu oslavu, zadarilo sa mu, niečo vyhral, takže popíjali. V pizzerii vypil dve

vodkyamalrozpitéjednopivo.Predtýmbolinaihrisku,kdevypiljedentatranskýčaj.Určiteajobžalovaný
bol vtedy pod vplyvom alkoholu, pretože mal reakcie a správanie, ktoré tomu zodpovedali. Piť ho ale
osobne nevidel nič. Nemyslí, že voči nemu vystúpil nejako vulgárne, že by mu nadával, len ho upozornil,
aby nenadával a aby sa správal slušne, aby stíchol, fyzicky sa ho nijako nedotkol. Najväčšia bola bolesť
hlavy, ktorú si vytrpel. PN mal od piatka 11.09.2015 do cca 26.09.2015. Hlavne pri spánku ho bolela

krčná chrbtica a zadná hlavová časť, ktorá bola najviac postihnutá, hlavne pri nejakej práci, zohýnaní,
rýchlejšom pohybe. S obžalovaným sa relatívne dohodli na tom, že keď tá doba liečenia nebude viac ako
3-4 dni, tak je mu ochotný zaplatiť 300,00 €, ktoré mu ale nezaplatil. Hovoril mu aj, že ho kontaktoval, ale
už to s ním ďalej neriešil. Obžalovaný bol pri pulte, čašníčka stála za pultom a oni dvaja s kamarátom
sedeli za stolom. Obžalovaný sa vyjadroval k personálu slovami „ ku..., pi...“. Postavil sa len od stola

a v daný moment, kedy ho oslovil, tak ho fyzicky napadol. V momente, keď sa prebral, bol pri ňom
obžalovaný a jeho kamarát, s ktorým sedel pri stole. Mal pod hlavou vlastnú bundu, ležal na zemi. Golier
v aute nepoužíval, doma ho používal, von vtedy vôbec nechodil, to bolo v období, keď bol PN. Bolo
mu navrhnuté, resp. doporučené z polície, aby sa dohodol s obžalovaným na bolestnom, aby to nešlo
na súd. Požadoval od obžalovaného bolestné vo výške 300,00 €, ktoré v podstate stratil na zárobku.

Obžalovaný povedal, že mu to je ochotný zaplatiť v splátkach, chcel to potvrdiť nejakou zmluvou, k čomu
sa už nedostali, lebo sa už nekontaktovali. Na polícii bol vypočúvaný u nejakého D., prvú výpoveď robil u
iného policajta. D. je jeho spolužiakom zo základnej školy. K obžalovanému pristúpil od chrbta, nepoložil
na neho ruku. Obžalovaný reagoval na jeho ohlásenie sa na neho tým, že urobil krok smerom k nemu
a uderil ho do čela. Myslí si, že v tom čase bola za pultom aj čašníčka. V mieste, kde spadol, je rovná

podlaha. Poškodený V. H. si zároveň uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 300,00 €.

Splnomocnená zástupkyňa poškodeného - Sociálnej poisťovne - svedkyňa N.. V. Y. na hlavnom
pojednávaní uviedla, že o stíhanom skutku nič nevie, pričom Sociálna poisťovňa si uplatňuje voči
obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 111,80 €, a to za obdobie od 21.09.2015 do 25.09.2015

za vyplatené nemocenské dávky poškodenému V. H..

Svedkyňa I. W., rod. Y., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že celé to začalo tým, že obžalovaný
prišiel ešte s jednou osobou, s nejakým pánom, do pizzerie R., kde pracuje ako čašníčka, a objednalisi pizzu na zabalenie. Pán zaplatil, odišiel a po nejakej polhodine sa vrátil po pizzu obžalovaný. Lenže
tú pizzu si neprevzal, aj keď mu niekoľkokrát povedala, že ju má zaplatenú, nech si ju vezme, vôbec
nereagoval a behal po pizzerii, ako keby niekoho hľadal. Stále si prepočítaval peniaze, že mu niečo

chýba, kto mu zobral peniaze a stále mu hovorila, že už to má zaplatené, ale nechal tú pizzu tam a
zasa vybehol von. Pizza bola stále položená na pulte, obžalovaný nechodil, preto čakali, potom prišiel
zas, vybehol na terasu aj dopredu, že nemá peniaze, aby sme zavolali políciu, nechápali, o čo sa jedná,
vybehol zasa von, dvere zostali ale otvorené, začal búchať po parapetoch, padali mu peniaze - drobné
na zem, búchal i do dverí. Potom pán H., ktorý sedel pri stole s pánom T., oslovil obžalovaného, aby

tam nebúchal, že sú tam ľudia, obžalovaný potom otvoril dvere a ako keby s nimi buchol, rozbehol
sa po pánovi H. a čelom ho zrazil na zem, kde zostal ležať. Potom utekala dozadu po vedúcich. Keď
sa vrátili, tak pán H. ležal na zemi a obžalovaný nad ním plakal, držal mu hlavu, ospravedlňoval sa
mu, všetky chyby priznal a následne zavolali políciu a záchranku. Prišla polícia a pán H., ktorý bol
vlastne pri vedomí, odpovedal na otázky policajtov, ako aj odpovedali aj obžalovaný a všetci ostatní,
ktorí tam boli prítomní. Potom prišla záchranka, zobrali poškodeného do nemocnice a potom odišiel aj

obžalovaný, pričom rozhadzoval tú pizzu aj peniaze ešte pred pizzeriou, čo potom upratovali. Dodala,
že pizza pre obžalovaného bola nachystaná a zabalená, len čakali, kým si pre ňu príde. Videla aj útok na
poškodeného, ako sa obžalovaný rozbehol s tým, že potom utekala dozadu. Ďalej však uviedla, že dotyk
presne nevidela, ale potom už pán Brázdovič ležal na zemi. Fyzický konflikt zo strany poškodeného
nebol žiaden. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná celá výpoveď svedkyne z prípravného konania

na odstránenie rozporov v jej výpovediach. V prípravnom konaní dňa 19.02.2016 uviedla nasledovné:
„Som zamestnaná ako čašníčka v reštaurácii Pizza Halenár v Smoleniciach. Dňa 11.09.2015 som bola
v práci, pričom v čase cca o 21:05 hod. prišiel do pizzerie U. R. zo Smoleníc. Tento bol dosť silne pod
vplyvom alkoholu. Objednal si pizzu, ktorú chcel zabaliť, aby si ju mohol zobrať so sebou. Ja som mu
po objednávke oznámila, že bude cca za 15-20 minút. Potom odišiel von. Vrátil sa asi za 10 minút a

chcel objednanú pizzu. Ja som mu oznámila, že ešte nie je pizza hotová, že musí ešte počkať. Asi po 5
minútach som počula, ako niekto vonku búcha po parapete okna. Po vojdení do pizzerie som uvidela, že
sa zasa vrátil. V tom čase sedeli vedľa baru v boxe dvaja zákazníci, a to U. T. a V. H.. Tento sa v čase cca
21:25 hod. postavil z boxu a išiel smerom v barovému pultu a niečo hovoril R.. Čo mu hovoril, ja uviesť
neviem, lebo som tomu nevenovala pozornosť. Potom som sa otočila, alebo odbehla do kuchyne zistiť,

čo je s tou pizzou a vtedy som začula nejaký buchot. Potom som sa otočila a uvidela som, ako H. leží
na zemi. Hovoril niečo, že ho bolí hlava. Pri ňom kľačal R. a držal mu hlavu. Vtedy som uvidela, že mu
z nej tečie krv. Hečko mu stále niečo hovoril a ospravedlňoval sa, že mu nechcel ublížiť. Potom niekto
zavolal RZP a políciu. Po príchode RZP odviezli H. na ošetrenie. Po príchode hliadky polícia zistila, že
čo sa stalo a vec si prevzali, pričom som im povedala všetko, čo som videla. Ja som potom pokračovala

v práci až do konca smeny.“ Svedkyňa k prečítanej zápisnici uviedla nasledovné: Bolo to v podstate tak,
že obžalovaný stál medzi vchodovými dverami, ktoré boli pootvorené a tam búchal a kričal, na to ho
upozornil pán H.. Pravdou je, že tá pizza bola hotová, keď prišiel obžalovaný, bola ju zobrať, lebo praxou
je, že keď príde zákazník, idú skontrolovať, či je pizza hotová a potom ju priniesla dopredu, obžalovaný
si ju ale nezobral a odišiel preč. Je pravdou, že videla, že sa obžalovaný rozbehol na poškodeného, na

základe čoho išla pre vedúcich. Na ďalšie otázky odpovedala nasledovne: Nebola priamym svedkom
konfliktu - fyzického ataku medzi obžalovaným a poškodeným. V pizzerii pracuje asi 5 rokov, pričom pán
H. chodieval do pizzerie asi raz za mesiac. Vedela pred incidentom, kto to je. Pán H. pil v pizzerii alkohol.
Obžalovaný naopak u nich alkohol nepil. Kamerový systém pizzerii nainštalovaný nebol.

Svedok N. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že akutok sa stal dosť dávno, v mesiaci september
2015, vtedy bol vo velení riaditeľom do výkonu obchádzkovej služby spolu s kolegom I.. Zhruba po
21:00 hod. boli vyslaní preveriť oznámenie do obce Smolenice, že pred reštauráciou alebo pizzeriou
R. má ležať nejaká osoba. Po príchode na miesto zistili, že pred tou pizzeriou sa nenachádza žiadna
osoba ležiaca na zemi, avšak pred pizzeriou alebo pri vstupe do pizzerie sa nachádzal personál tejto

pizzerie, ktorý oslovil hliadku polície, že máme ísť k nim. Po príchode do vnútorných priestorov pizzerie
neďaleko barového pultu ležala na zemi neznáma osoba, nad ktorou v tom čase kľačal obžalovaný, ktorý
bol v nejakom amoku, v ľútostivom stave, tú ležiacu osobu držal za hlavu a hliadke hovoril: „Zatvorte
ma, robte čo chcete, hlavne, aby sa tomu pánovi nič nestalo.“. Obžalovaný im tiež uviedol, že toho
ležiaceho udrel a že si je toho vedomý. Ďalej vykonával previerky v pohostinstve, kde vyťažoval personál

reštaurácie, ako aj obžalovaného, s ktorým bola ťažká komunikácia, pretože bol pod vplyvom alkoholu.
Obžalovaný mu uvádzal, že si bol objednať pizzu, lebo bol s priateľom vo vedľajšom pohostinstve oproti,
avšak personál mal veľa práce, povedali mu, že pizza bude neskoršie. Podľa vyťažovania toto u neho
spôsobilo zlosť, mal tam vykrikovať na personál, mal búchať po barovom pulte, čo započul sediaci vboxe nejaký pán T. a ten pán, ktorý ležal na zemi. Z vysvetlenia pána Neitza vyplynulo, že údajne pán
ležiaci na zemi mal osloviť obžalovaného, aby sa správal slušne, na čo sa tento mal rozbehnúť smerom
k nemu alebo pristúpiť rýchlejšie k nemu, hlavou ho mal udrieť do oblasti čela, následkom čoho mal

spadnúť na zem a udrieť si hlavu o dlážku, z ktorej mu potom tiekla krv. Na mieste nebola vykonávaná
dychová skúška, pretože obžalovaný bol veľmi agresívny pred pizzeriou, po ulici rozhadzoval objednanú
pizzu a po majiteľovi mal hádzať drobné mince ako výdavok za tú pizzu. S hliadkou nekomunikoval, bol
arogantný, niečo im nadával, následne z miesta odišiel nevedno kam.

Svedok Y. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 11.09.2015 mal hliadku s kolegom I.. Asi okolo
21:00 hod. ich operačný dôstojník vyslal preveriť oznámenie, že pred pizzeriou Halenár leží zranený
muž. Nenašli ale nikoho, vošli preto dovnútra pizzerie, kde pri vojdení oproti dverám pri bare ležal na
zemi muž. Pri ňom kľačal obžalovaný, ktorý mu držal hlavu v rukách a začal plakať, že on to nechcel
spraviť,abysmehozatvorili,začalimveliť,abyzavolaliRZP,abyhonenechalizomrieť.Kolegavyťažoval
personál, čo sa vlastne stalo a bolo im oznámené, že obžalovaný si tam objednal pizzu, pričom prišiel za

5minúťnaspäťachceljumaťhotovú.Začaltambúchaťopultavykrikovaťnapersonál,načopoškodený
H.sapostavilazačalmudohovárať,nechsasprávaslušne.Obžalovanýhomalnapadnúťtým,žehomal
udrieť čelom do oblasti nosa. Poškodený im vtedy hovoril, že obžalovaný sa mal rozbehnúť od dverí a
mal mu dať „hlavičku“. Obžalovaný bol silno pod vplyvom alkoholu, ako keby v amoku, a na poškodenom
to nebolo vidieť, ten ležal na zemi. Prišiel tam potom majiteľ pizzerie pán Halenár a obžalovanému dal

pizzu a nejaké drobné a povedal mu, že ho v pizzerii viac nechce vidieť. Na to obžalovaný pizzu hodil
na chodník a zahodil tiež peniaze.

Znalec I.. Z. Y., C.. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov odborného
vyjadrenia č. 68/2015 (č.l. 63-79 spisu), v ktorých uviedol, že poškodený V. H. utrpel zranenia, a to otras

mozgu, tržnú ranu čelovej oblasti hlavy, pomliaždenie v temenno-záhlavovej oblasti hlavy, podvrtnutie
krčnej chrbtice a pomliaždenie lakťa vľavo, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, lekárske ošetrenie a liečenie
v celkovej dĺžke 2 (dva) týždne. Jeho PN sa mohla predĺžiť na dobu 2 (dva) týždne a viac v závislosti
od charakteru zamestnania. U poškodeného sa jednalo o akútnu bolesť. Poškodený mal bolesti hlavy a
závraty, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, počas ktorej dostával pravidelne vnútrožilovo lieky proti bolesti

do 16.09.2015. Od 16.09.2015 do 24.09.2015 užíval pravidelne lieky proti bolesti v tabletkovej forme.
Mechanizmom vzniku zranenia bolo pôsobenie násilia strednej intenzity, bez opakovania, ktoré pôsobilo
spredu - dozadu, vo vodorovnej rovine na čelovú oblasť hlavy. Týmto násilím bola spôsobená tržná
rana na čele a otras mozgu, následne poškodený spadol dozadu na záhlavie a ľavý lakeť, pričom utrpel
pomliaždenie záhlavia a ľavého lakťa. Mechanizmom vzniku zranenia krčnej chrbtice bolo nadmerné

nekoordinované ohnutie krčnej chrbtice dozadu, ku ktorému došlo po údere do tváre. Predmetom násilia
bol tupý predmet menších rozmerov. Na otázky mu položené na hlavnom pojednávaní odpovedal takto:
Priamym násilím, teda predpokladaným úderom, boli spôsobené otras mozgu a tržná rana na čele s tým,
že tržnú ranu nebolo treba zošívať, teda doba liečby je 7 (sedem) dní, v prípade otrasu mozgu je doba
liečby 2 (dva) týždne. Vzhľadom na to, že CT vyšetrenie poškodeného bolo negatívne, nejednalo sa ani

o stredný ani ťažký stupeň otrasu mozgu. Pomliaždenie hlavy a lakťa s vysokou pravdepodobnosťou
vzniklipopádenazem,pričomdobaichliečeniajedo7(sedem)dní,aupodvrtnutiakrčnejchrbtice,ktoré
vzniklo nepriamym mechanizmom na základe nekoordinovaného pohybu krčnej chrbtice predozadným
smerom, je doba liečenia 2 (dva) týždne. Poškodený musel nosiť tiež tzv. Šancov golier, pričom dĺžka
liečby týmto golierom je daná stupňom podvrtnutia krčnej chrbtice. V prípade, ak sa jedná o najľahší

stupeň - len natiahnutie medzistavcových väzov, je potrebná len krátkodobá fixácia s možným skladaním
tejto fixácie počas umývania, spánku, v prípade ak nevykonáva nejakú činnosť. Fixáciu si teda mohol
skladať, nemusel ju mať neustále. Vzhľadom k tomu, že nevedel, aká bola u poškodeného bolestivosť,
tak uviedol, že tento golier možno od týždňa už nepotreboval. Dodal, že mechanizmom priameho násilia
jeajto,žesaniektorozbehneanarazídohlavyiného,čižeajtakmohlivzniknúťzraneniaupoškodeného.

Ak by poškodený nedodržiaval liečbu tzv. Šancovým golierom, je predpoklad, že by došlo k zhoršeniu
bolestí k rozvoju tzv. svalového kŕču - krčných svalov a tým k predĺženiu subjektívnych ťažkostí v
súvislosti s týmto zranením. Dodal však, že je to súčasť liečby, ktorej ďalšou súčasťou je podávanie
liekov na uvoľnenie svalstva a proti bolesti. Keď poškodeného vyšetroval dňa 24.11.2015, čo bolo cca 9
týždňov po úraze, sťažoval sa na bolesti krčnej chrbtice, ktoré u neho pretrvávali, čo však považuje za

normálny stav pri tomto type zranenia, nakoľko CT vyšetrenie u neho bolo negatívne.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná taktiež zápisnica o výpovedi svedka - poškodeného N.. U.
R. (č.l. 37-39). Vyplynulo z nej, že svedkom skutku nebola. Vo vzťahu poškodenému ako poistencoviVšeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. boli vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť vo výške
743,35 €, ktorú sumu si v trestnom konaní voči obžalovanému aj riadne a včas uplatnila.

*** Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania ***

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté
obžalovaným, a to výsluch I. I. a policajta npor. M. D..

Súd návrhy obhajoby nepovažoval za dôvodné, nakoľko doteraz vykonané dokazovanie bolo podľa
názoru súdu postačujúce pre objasnenie skutkového stavu veci. Naviac išlo o dôkazy, podľa názoru
súdu, nadbytočné a tiež v prípade namietaného policajta neoznámené súdu riadne a včas, keď
obžalovaný bol v rámci predvolania na hlavné pojednávanie aj vyzvaný, aby bez meškania písomne
oznámil súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov s upozornením, že vykonanie neskôr
navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť (§ 240

ods. 3 Tr. por. ako to vyplýva z č.l. 149 a 157). Zároveň nik z vypočutých nepotvrdil, že by mal byť I. I.
svedkom skutku, pričom mal podľa obžalovaného na hlavnom pojednávaní len uviesť skutočnosti, ktoré
satýkalirozhovorumedzinímapoškodenýmV.H.ohľadomdohodyobolestnom(čovšaknemaložiaden
dopad, nakoľko trestné stíhanie obžalovaného a pokračovanie v ňom, ako aj skôr vedené priestupkové
konanie, nebolo viazané na súhlas poškodeného), ako aj toho, že I. I. mal vidieť po spáchaní skutku

poškodeného na verejnosti aj bez tzv. Šancovho goliera, čo však súd s poukazom na závery znalca
I.. Z. Y., C.. nepovažoval za potrebné. Znalec sa totiž jednoznačne vyjadril k zraneniam poškodeného,
objektívne zhodnotil dobu ich liečby a jeho konštatovanie nemohlo ani zvrátiť prípadné nepoužívanie tzv.
Šancovho goliera zo strany poškodeného, nakoľko sa vyjadril, že tento golier nemusel mať poškodený
stále nasadený a mohol si ho aj skladať. Zároveň policajt - poverený príslušník npor. Rastislav D. nebol

tým policajtom, ktorý mal navštíviť obžalovaného (podľa jeho výpovede malo ísť o policajta I. D.!), pričom
sám obžalovaný sa jasne na hlavnom pojednávaní vyjadril, že policajt pri jeho výsluchu napísal do
zápisnice všetko, o čom vypovedal, pričom mu ju dal aj prečítať a podpísať (potvrdil, že podpisy na
zápisnici sú jeho vlastnoručné). Zároveň aj vypovedal, že nepodával na konajúceho policajta námietku
zaujatosti, ktorú je však v zmysle Tr. por. povinný vzniesť bez meškania, len čo sa dozvie o dôvodoch

vylúčenia (§ 31 ods. 4 veta prvá Tr. por.), o ktorých, ako sám uviedol, musel vedieť už v prípravnom
konaní. Taktiež ani konajúci poverený príslušník PZ npor. M. D. neoznámil vo veci svoju zaujatosť, bližšie
sa k jeho osobe nevyjadril ani poškodený V. H. (uviedol iba, že policajt D. je jeho spolužiak zo základnej
školy, čo však samo o sebe v zmysle zaužívanej súdnej praxe nie je automaticky dôvod na vylúčenie
osoby). Zaujatosť konajúceho povereného príslušníka PZ zároveň nebolo možné nepriamo vyvodiť ani

z iných skutočností, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní (z výpovedí
svedkov, napr., že by títo namietali jeho nesprávny postup a pod.).

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, ako aj vo výrokovej časti tohto rozsudku, bez

jeho narušenia či zmeny právnej kvalifikácie, stal a že tento skutok spáchal obžalovaný U. R..

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že nespáchal trestné činy, ktoré sú mu kladené
za vinu s tým, že sa to určite nestalo tak, ako to popísal poškodený V. H. a svedkovia. Namietal zaujatosť
konajúceho policajta s tým, že ho zaviedol do omylu, po spísaní zápisnice ju prečítal policajt miesto toho,

aby si ju prečítal on sám. Uvedené uviedol aj v rámci svojej záverečnej reči. Naproti tomu jeho obhajca
rovnako namietal rozpory vo výpovediach svedkov, a to Márie W., ako iné verzie fyzického konfliktu
obžalovaného i poškodeného s tým, že k nim existuje len výpoveď nebohého pán T. z prípravného
konania. Namietal, že nie je možné prihliadnuť na výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa
12.02.2016, ktorá bola vykonaná npor. M. D., z dôvodu nezákonne vedeného výsluchu.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,
ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.Sám obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní v niektorým skutočnostiam vyjadril veľmi rozporuplne a
jeho výpoveď nepovažoval súd za vierohodnú. V rámci záverečnej reči obžalovaný uviedol, že konajúci
policajt ho uviedol do omylu, keď po spísaní zápisnice ju prečítal policajt miesto toho, aby si ju prečítal

on sám. V rámci jeho výpovede ako obžalovaného však na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do
zápisnice o jeho výsluchu v rámci trestného konania boli napísané všetky skutočnosti, ktoré uvádzal,
pričom zápisnicu mu dal policajt i prečítať (?).

Pravdou je, že všetci vypočutí svedkovia vrátane poškodeného na hlavnom pojednávaní potvrdili

skutkový stav uvedený v obžalobe pokiaľ ide o fyzické napadnutie poškodeného. Všetci označili ako
páchateľa skutku obžalovaného, pričom menšie rozpory vo výpovedi svedkyne I. W. neboli vyhodnotené
súdom ako až tak závažné, aby výsledky dokazovania mohli zvrátiť opačne, ako ich vyhodnotil súd.
Svedkyňasatotižkrozporomvjejvýpovediachvyjadrilaasvojuvýpoveďzprípravnéhokonanianapokon
čiastočne doplnila (poopravila). Poškodený V. H. poprel, že by sa obžalovaného čo i len dotkol, čo
potvrdila aj svedkyňa I. W.. Iba obžalovaný tvrdil, že ho mal poškodený potiahnuť za rameno, následkom

čoho došlo ku kontaktu ich hláv. Aj zasahujúci policajti - N. I. a Y. I., ktorí síce neboli priamymi svedkami
skutku, avšak dostavili sa na miesto vo veľmi krátkej dobe po jeho spáchaní a mali možnosť vnímať
situáciu po skutku (z pohľadu správania sa osôb tam prítomných, ako aj toho, že vyťažovali prítomné
osobe ku skutku). Obaja zhodne vypovedali, že poškodený mal osloviť obžalovaného, aby sa správal
slušne, na čo sa tento mal rozbehnúť smerom k nemu alebo pristúpiť rýchlejšie k nemu, hlavou ho mal

udrieť do oblasti čela (mal mu dať tzv. „hlavičku“), následkom čoho mal spadnúť na zem a udrieť si
hlavu o dlážku, z ktorej mu potom tiekla krv. Aj svedkyňa I. W. uviedla, že i keď nevidela stret medzi
obžalovaným a poškodeným, tak videla, ako sa obžalovaný rozbehol na poškodeného, následkom čoho
počula buchot a keď sa vrátila do miestnosti, tak poškodený už ležal na zemi. Sám obžalovaný to naviac
potvrdil tým, že uviedol, že poškodeného skutočne udrel, a to ľavou časťou čela do oblasti niekde medzi

jeho nosom a čelom. Poškodený ho vraj oslovil, lebo sa mu nepáčilo, že kričí po čašníčkach, ale on na
nich kričal z toho dôvodu, že sa mu nepáčilo, že dlho čaká na pizzu. F. I.. Z. Y., C.. zároveň skonštatoval,
že mechanizmom priameho násilia je aj to, že sa niekto rozbehne a narazí do hlavy iného. Pokiaľ ide
o výtržnosti obžalovaného v pizzerii, k nim (k ich popisu) sa vyjadrovali podrobne najmä poškodený V.
H. a svedkyňa I. W..

Za tohto stavu na výpoveď poškodeného V. H. nadväzovali aj iné vo veci vykonané dôkazy, a preto
sa súd priklonil k jeho verzii o tom, ako sa skutok stal. Výpoveď obžalovaného nepotvrdil žiaden vo
veci vykonaný dôkaz, pričom sám obžalovaný, ako už bolo uvedené, sa bránil na hlavnom pojednávaní
čiastočne aj rozporuplne.

Pokiaľ ide o skutočnosti ohľadom konajúceho policajta npor. M. D., súd sa k nim už dostatočne a
obšírne vyjadril v časti odôvodnenia tohto rozsudku, ktorá sa týkala zdôvodnenia odmietnutých návrhov
na vykonanie dokazovania, preto na ňu iba v tomto smere poukazuje so záverom, že ani táto obrana
obžalovaného nemohla obstáť.

Súd vzhľadom k námietkam obžalovaného a jeho obhajcu ohľadom výpovede pán T., ako aj výpovede
obžalovaného zo dňa 12.02.2016, považuje za potrebné uviesť, že súd môže pri svojom rozhodnutí
na hlavnom pojednávaní prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a
opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (§ 278 ods. 2 Tr. por.). Obe namietané

výpovede (v prípade pán T. išlo dokonca o výpoveď v čase, keď predmetná trestná vec bola vedená ešte
v priestupkovom konaní) neboli na hlavnom pojednávaní čítané (oboznamované), pričom z hľadiska
procesných oprávnení strán je potrebné uviesť, že súd nemôže bez návrhu niektorej procesnej strany
čítať výpoveď obžalovaného či svedka z prípravného konania, ak sa vyskytnú v ich výpovediach určité
rozpory (§ 258 ods. 4 a § 264 ods. 1 Tr. por.). V tomto smere na hlavnom pojednávaní žiaden taký návrh

podaný nebol, a preto výpoveď obžalovaného nemohla byť ani prečítaná.

Z rozboru skutkových podstát trestných činov - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vyplýva, že v prípade prvého prečinu je jeho
objektom ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Trestný zákon vymedzuje pojem ublíženia

na zdraví v ustanovení § 123 ods. 2 Tr. zák. Ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr.
prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré
si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na
krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod pojmom nie na krátky čas sa rozumiedoba okolo sedem dní. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na
zdraví, nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom. V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví
nemusí mať vôbec za následok pracovnú neschopnosť (napr. vybitie niekoľkých zubov). Ani okolnosť,

že poškodený v takomto prípade vykonáva prácu na vlastné riziko, však nemôže viesť k záveru, že
nejde o ublíženie na zdraví. Pod pojmom „inému“ treba rozumieť individuálne určitú(-é) osobu(-y) odlišné
od páchateľa. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to,
že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V prípade druhého prečinu je jeho objektom záujem
na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a

poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí
majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt trestného činu). Objektívna stránka
trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo
výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie
páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný či slovný
prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo

výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Hrubou neslušnosťou sa rozumie
konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Ide
napríklad o hanobenie historickej alebo kultúrnej pamiatky, hrobu alebo iného pietneho miesta, hrubé
rušenie zhromaždenia občanov alebo obradu občanov, prípadne hrubé útoky na česť a vážnosť občana
(napr. vulgárne nadávky, oplzlé reči, urážky skutkom a pod.). Zo slovného spojenia „hrubá neslušnosť“

vyplýva, že musí ísť o závažnejšiu neslušnosť, ktorá sa prieči pravidlám občianskeho spolužitia a
zásadám občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru
osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétnemu prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo.
Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok
a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia.

Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Povahu
výtržnosti môže mať aj svojvoľné konanie, ktoré výraznejšie naruší verejný pokoj a poriadok (napr.
vandalské ničenie tovaru vystaveného na chodníku za súčasného znečistenia verejného priestranstva
a spôsobenie hluku narušujúceho v nočných hodinách pokoj občanov). Miestom prístupným verejnosti
sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež

spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia,
hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav
páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti (napr. sa nachádza za plotom, za
ohradou a pod.). Stačí, ak je také miesto prístupné len niektorým osobám určeným napríklad povahou
ich zamestnania (továreň, stavenisko a pod.) alebo inak (zdravotné stredisko, škola) a v určitý čas (v

sezóne, počas otváracieho času a pod.). Takýmto miestom však nebudú byty a iné priestory v obytnom
dome ani internát, ubytovňa alebo kancelária. Subjektom oboch prečinov môže byť ktokoľvek.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný U. R. inému (poškodenému

V. H.) úmyselne ublížil na zdraví (s dobou liečenia 2 týždne) a dopustil sa slovne a fyzicky, na mieste
verejnostiprístupnom(vreštaurácii)výtržnosti(vulgárnevykrikovalasprávalsaurážlivo)tým,ženapadol
iného (personál reštaurácie i poškodeného V. H.), a preto ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keď boli naplnené znaky skutkových podstát týchto trestných činov.

Obžalovaný konal v prípade prečinu výtržníctva vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr.
zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo najmä z
výpovedí poškodeného i svedkov (viaceré vulgarizmy, hlasné vykrikovanie, ním spôsobovaný buchot
atď.), ako aj z iných dôkazov, ktorým sa súd venoval vyššie. V tomto smere obžalovaného nemôže zbaviť

trestnoprávnej zodpovednosti ani, podľa jeho názoru, dlhé čakanie na objednanú pizzu. Jeho správanie
sa vymykalo zásadám občianskeho spolužitia. Pokiaľ ide o prečin ublíženia na zdraví, v jeho prípade
obžalovaný podľa názoru súdu konal iba vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák., t.j.
vedel, že svojím konaním môže porušenie záujmu chráneného Tr. zák. spôsobiť, a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený. Súd vychádzal z toho, že priamy úmysel nebolo možné z vykonaného

dokazovania bezpochyby odvodiť. Nepriamy úmysel obžalovaného je preukázaný tým, že si bol vedomý
svojej „mohutnosti“ oproti poškodenému, a tým pádom musel byť uzrozumený aj s tým, že mu môže
svojím konaním ublížiť na zdraví, naviac keď bol aj pod vplyvom alkoholu.Na strane obžalovaného Tibora R. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť
(§ 22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výrok o treste ***

V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:
správa o povesti od obce Smolenice (č.l. 100), register priestupkov (č.l. 169 a 217), lustrácia STA (č.l.
170 a 214), odpis RT (č.l. 171 a 216) a lustrácia v databáze súdov (č.l. 215).

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo nasledovné:

Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. V minulosti nebol súdne trestaný. Bol 1-krát priestupkovo
postihnutý Okresným úradom Trnava v rozkaznom konaní pokutou vo výške 17,00 € pre priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý

spáchal dňa 24.09.2014 oplzlým nadávaním trom osobám. Iné trestné konanie sa voči jeho osobe na
súdoch v SR aktuálne nevedie.

K spomenutému priestupku sa obžalovaný U. R. na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že uloženú pokutu
už zaplatil a poškodeným sa ospravedlnil.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu

poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život - bol síce
priestupkovo postihnutý, ale uloženú pokutu zaplatil a poškodeným sa ospravedlnil) a jednu priťažujúcu
okolnosť (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov), dospel súd k záveru, že obžalovanému U.
R.jepotrebnéuložiť„výchovný“úhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere8(osem)mesiacov(t.j.nadolnej
hranicitrestnejsadzbytrestnéhočinunajprísnejšietrestného,vtomtoprípadepodľa§364ods.1Tr.zák.,

keď trest mohol ukladať po úprave podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe od 6 mesiacov do 3 rokov) s jeho
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov (ktorú súd považoval za
primeranú vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam), ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať

jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd nedospel k záveru, že účel trestu by bol naplnený uložením
iného druhu trestu, keď najmä s poukazom na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok mal
za to, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť uložením podmienečného trestu odňatia slobody, aby
sa do budúcna takéhoto podobného konania vyvaroval pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody. Na
zvýraznenie účelu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody (najmä čo do ochrany spoločnosti)

a zvýšenie jeho výchovného účinku, ako aj s prihliadnutím na to, že trestné činy spáchal obžalovaný
pod vplyvom alkoholu a aj z pohľadu toho, ako sa pod jeho vplyvom správal (o čom vypovedali vypočutí
svedkovia), mu súd uložil taktiež obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a
iných návykových látok počas skúšobnej doby.

Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie ďalšieho (sekundárneho) trestu pre
obžalovaného či ochranného opatrenia.

*** Výrok o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď si nároky na náhradu škody v predmetnej veci riadne a včas uplatnili viaceré oprávnené osoby, a
to V. H., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom G., W. XXX/XA, vo výške 300,00 €, Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35937874, vo
výške 743,35 €, a Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, vo výške 111,80 €.

Ak ide o nároky poškodených subjektov - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa,
z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti
ich uplatnených nárokov, a preto im súd ich uplatnené nároky priznal v plnom rozsahu podľa § 287
ods. 1 Tr. por. s tým, že povinnosť nahradiť škodu poškodeným uložil súd obžalovaného do 15 dníod právoplatnosti rozsudku, čím určil vykonateľnosť týchto výrokov rozsudku. V prípade poškodeného
V. H. nebol po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní podklad na vyslovenie povinnosti na
náhradu škody v ním požadovanej výške, prípadne vo výške nižšej (poškodený síce riadne a včas

uplatnil tento nárok, ale objektívne nebolo zistiteľné, z čoho pri jeho výpočte vychádzal, keď nepredložil
žiadne doklady, resp. nepoukázal na žiadny listinný dôkaz, ktorý by bol obsahom spisu, pričom ak by aj
malo ísť o bolestné, znalec vo svojom odbornom vyjadrení „neobodoval“ jeho zranenia), pričom ďalšie
dokazovanie o tomto nároku by len presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Preto bol
poškodený V. so svojím uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.