Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/441/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515224117
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515224117.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu:
Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, zast. Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, U., o
zaplatenie 54,34 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

V zo dňa 23. júna 2016 č.k. 50C 733/2015-24 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia žalobcu p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
54,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 54,34 Eur od 10.10.2013
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy konania (náhradu trov konania) pozostávajúce z náhrady za súdny poplatok v sume
16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia (náhradu trov právneho zastúpenia) v sume 29,99 Eur k rukám
právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Prejednal vec bez pojednávania s poukazom na § 200ea ods. 1, postupom podľa § 115a ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného do 30.6.2016 a na
základe listinných dôkazov zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol.

3. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 8.10.2012 poistnú zmluvu,

predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla Volkswagen TOUAREG, EČV:X. pre prípad
havárie, krádeže a úrazu, so začiatkom poistenia dňa 8.10.2012 s dohodnutým 3-ročným poistným
obdobím so štvrťročnými splátkami vo výške 244,51 Eur, pričom ročné poistné bolo dohodnuté vo výške
78,05 Eur a žalovaný neuhradil poistné za prvé poistné obdobie, z ktorého dôvodu mu žalobca oznámil
zánik poistnej zmluvy ku dňu 9.10.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlžného poistného, na čo žalovaný
nereagoval.

4. Právne vec posúdil podľa § 796 ods. 1, § 801 ods. 1 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel
k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, keďže neuhradením poistného za prvé poistné obdobie vznikla
žalovanému povinnosť zaplatiť dlžné poistné za obdobie od 7.8.2013 do 9.10.2013 vo výške 54,34 Eur.
Nezaplatením poistného sa tiež žalovaný dostal do omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. ku dňu
10.10.2013, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne

z dlžnej sumy od 10.10.2013 do zaplatenia.5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. ako
o trovách konania v drobných sporoch a zo žalobcom uplatnených trov konania vo výške 76,48 Eur, z
ktorých súdny poplatok predstavoval 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 59,98 Eur, vyčíslené za dva

úkony poskytnutých právnych služieb, a to za prevzatie zastúpenia a podanie, priznal žalobcovi náhradu
trovkonaniavsume16,50Eurzasúdnypoplatoka29,99Eurzaprávnezastúpenie.Žalobcomuplatnené
trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia považoval za neprimerané aj s prihliadnutím
na to, že návrh na začatie konania (žalobu) žalobca používa opakovane v tomto type súdnych sporov a
ide o spor skutkovo a právne aj z pohľadu dokazovania za menej náročný. Preto náhradu trov konania

uplatnenú žalobcom znížil.

6. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 59,98 Eur a trovy odvolacieho konania. Uviedol, že aj keď si uvedomuje, že rozdiel

medzi požadovanou a priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný a reálna vymožiteľnosť
pohľadávky voči žalovanému zrejme nie je vysoká, podľa neho odôvodnenie rozhodnutia o znížení
trov konania nemá oporu v zákone. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania nesprávne právne vec posúdil tým, že na daný skutkový stav aplikoval nepríslušnú právnu
normu a svojim rozhodnutím porušil základné právne princípy, na ktorých bol vybudovaný Občiansky

súdny poriadok a ktoré sú súčasne garantované Ústavou. Poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., z dikcie
ktorého vyplýva, že aplikácia predmetného ustanovenia, t.j. nepriznanie alebo zníženie náhrady trov
konania je možná len v prípade, ak sú súčasne splnené dve podmienky, a to, že ide o drobný spor
(t.j. spor, ktorého hodnota v zmysle § 200ea O.s.p. nepresahuje 5200 Eur) a hodnota vyčíslených trov
je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Mal za to, že aj pri drobných sporoch, pri ktorých by

nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú
neprimerané, aj keď ich výška presahuje hodnotu sporu. Bol toho názoru, že v predmetnom konaní
v žiadnom prípade nemožno hovoriť o neprimeranosti uplatnených trov konania, nakoľko tieto boli
vyčíslené zo skutočne nevyhnutne potrebných pre úspešné uplatnenie práva, resp. nároku, pričom a išlo
o najnižšie možné vyčíslenie. Uviedol, že sa dostal do pozície žalobcu v dôsledku porušenia povinností

žalovaným vyplývajúcich tomuto zo zákona a z poistnej zmluvy, čím ho donútil k využitiu jeho práva
upraveného v ust. § 3 O.s.p. Úkony vykonané právnym zástupcom predstavujú minimálny počet úkonov
nevyhnutných pre uplatnenie nároku súdnou cestou pre jeho priznanie súdom, uplatnil si trovy len za
dva úkony poskytnutých právnych služieb, a to prevzatie zastupovania a podanie žaloby. V súvislosti s
účelne vynaloženými trovami poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.9.2015 sp.zn. 4MCdo

16/2014. a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 56/05-38 a sp.zn. IV ÚS 45/06-32 a uviedol,
že pokiaľ by žalovaný nebol porušil svoje povinnosti, nebol by nútený voči nemu podať žalobu na
súde a nevyvodenie následkov platiť trovy konania v podobe uloženia povinnosti nahradiť trovy konania
považoval za v rozpore s jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania, vyjadrenej v ust.
§ 1 O.s.p.

7. Žalovaný odvolací návrh nepodal.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec v napadnutej časti týkajúcej

sa trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia bez pojednávania podľa § 385 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.12. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

13. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p. podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na to,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 23.6.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a ktorého účinky zostali zachované, posudzoval odvolací súd napadnuté

rozhodnutie podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho poriadku a vec prejednal podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 Eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

14. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprime rané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

15. V danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 54,34 Eur titulu dlžného poistného s úrokom z
omeškania, kedy ide jednoznačne o drobný spor. Žalobcom požadované trovy konania v celkovej sume

76,48 Eur tak prevyšujú pohľadávku.

16. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. upravovalo tzv. moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňovalo trovy
konania u úspešného účastníka konania znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Súd prvej inštancie tak
mohol znížiť náhradu trov konania priznaných žalobcovi, nakoľko boli preto splnené zákonné podmienky,

konanie sa týkalo tzv. drobného sporu a trovy konania, keďže prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej
neprimerané. Preto námietka žalobcu nebola dôvodná. ani jeho poukaz na ním uvedené rozhodnutia,
nakoľkotietosanevzťahovalinadanúvec,tedanapriznávanienáhradytrovkonaniavdrobnýchsporoch
za použitia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou zníženia trov konania súdom
prvého stupňa v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. a toto zníženie považoval za primerané.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov
konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.