Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010178
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115010178.8

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v trestnej veci vedenej proti
obvinenému C. U., stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. novembra 2016 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v trestnej veci vedenej proti

obvinenému C. U., stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon“), na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. novembra 2016 v Trnave takto

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.01.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava pod sp. zn. 2
Pv 788/14/2207-6 obžalobu na obvineného C. U. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods. 1 Trestného zákona.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní vydala
samosudkyňa Okresného súdu Trnava dňa 30.01.2015 pod č.k. 2T/25/2015-75 trestný rozkaz, ktorým
obvinenéhouznalavinnýmvzmysleobžalobyauložilamutrest10mesiacovspodmienečnýmodkladom
výkonu trestu odňatia slobody a skúšobnou dobou 2 roky a povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe dlžné

výživné.

Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov U. U. a F. U.,
čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný C. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.08.2015 po poučení podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že
je nevinný. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní ku skutku, kladenému mu za vinu, vyplýva, že v
roku 2013 výživné neuhrádzal, v roku 2014 zaplatil 300 eur a v roku 2015 1200 eur. Uvedomuje si že
ma dlh na výživnom. Tiež uviedol, že U. od 14.04.2015 žije u neho v spoločnej domácnosti a to až do

15.08.2015 a za tú dobu mu poskytoval výživné aj celú starostlivosť o neho, stravu, oblečenie, bývanie.
Do júna 2015 syn študoval a od júla 2015 pracuje u neho brigádne. Od septembra 2015 býva v R.. Na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 uviedol, že zaplatil F. U. 500 eur, teraz nemá robou a
od septembra 2015 si neplní vyživovaciu povinnosť. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2016
uviedol, že vložil na účet synovi 1150 eur a dal mu za prácu 200 eur. Na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 22.11.2016 uviedol, že zaplatil 500 eur a ešte dlžných 600 eur zaplatiť nemohol.Z výsluchu svedkyne F. U. na hlavných pojednávaniach vyplynulo, že v októbri 2013 si obvinený
vyživovaciu povinnosť neplnil, v roku 2014 jej zaslal 300 eur a v roku 2015 800 eur. Celkovo zaplatil
1.100 eur. Syn je od apríla 2015 v starostlivosti otca, bola tam do augusta. Obžalovaný však za mesiac

apríl a máj 2015 zaslal výživné. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.08.2015 uviedla, že dlh na
výživnom je 1.600 eur, dňa 14.01.2016 dlh 2.100 eur. Syn od apríla 2016 pracuje brigádne.

Z výsluchu svedka U. U. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že štúdium má prerušené ako skončil v
roku 2015 2.ročník, tretí ročník po prázdninách už nenastúpil. Chcel ísť pracovať s otcom od júla 2015.

Príjem mal 120 eur týždenne a takto si privyrábal od júla do októbra 2015. Od septembra 2015 je u
matky. V decembri 2015 mu poslal 200 eur na účet a v novembri 2015 mu dal 200 eur. Keď povie otcovi,
vždy mu dá peniaze. Od januára 2016 mu otec poskytuje stravu, pričom si vie aj privyrobiť. A od apríla
2016 je schopný sa sám živiť.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie čítaním aj ostatných listinných dôkazov v

rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Z rozpisu predloženého matkou dieťaťa vyplýva, že obžalovaný mal k mesiacu december 2014 dlh na
výživnom 2300 eur, k mesiacu február 2016 dlh na výživnom vo výške 5.500 eur. V septembri 2014
zaplatil 300 eur a v januári 2016 500 eur, čo vyplýva aj z listinného dôkazu na č.l. 117.

Z poštovej poukážky (č.l. 25) vyplýva, že obžalovaný zaplatil 300 eur dňa 27.09.2014, dňa 12.01.2016
sumu 500 eur a dňa 27.10.2016 sumu 500 eur.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 03.09.2013, č.k. 10P/39/2013-59, právoplatného dňa

10.09.2013, vyplýva, že mal. Nicolas U., nar. 12.02.1998 bol zverený do osobnej starostlivosti matke.
Obžalovaný bol zaviazaný od právoplatnosti rozsudku platiť na výživu maloletého sumu 200 eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 04.12.2014 a dňa 11.01.2016 vyplýva, že

obžalovaný nie je a v minulosti nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo dňa 15.12.2014 vyplýva,
že nepoberal ani nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky.

Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 28.08.2014 vyplýva, že obžalovaný podniká v predmete
podnikania maliarstvo a natieračstvo, strešná izolácia a čistenie fasád a pomníkov.

Z rodného listu Matričného úradu v Šali (č.l. 59 spisu) vyplýva, že obžalovaný je otcom mal. U. U., nar.
XX.XX.XXXX v H..

Z potvrdenia o návšteve Strednej odbornej školy automobilovej zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že U. U.

je žiakom II. triedy.

Z potvrdenia VÚB banky zo dňa 02.12.2015 vyplýva, že obžalovaný vložil na účet syna sumu 200
eur, dňa 13.11.2014 sumu 100 eur, dňa 12.06.2014 sumu 50 eur, dňa 12.06.2014 sumu 100 eur, dňa
15.06.2016 sumu 1000 eur a dňa 12.02.2016 sumu 150 eur.

Zo správy Obecného úradu T. O. zo dňa 06.06.2016 vyplýva, že obžalovaný sa v tejto obci nezdržuje,
trvalý pobyt na adrese horné O. č. XXX mu bol zrušený od 01.06.2016.

Zo správy MV SR, prezídium PZ zo dňa 17.10.2016 vyplýva, že obžalovaný v súčasnosti nie je trestne

stíhaný.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Z vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovaného C. U. za preukázanú jednoznačne a
nepochybne. Vychádzal pritom najmä z obsahu výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní ako i
z výpovede svedkov U. U. a F. U.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovanému vyživovaciapovinnosť trvala do marca 2016 vrátane, keď sám svedok U. U. uviedol, že sa od apríla 2016 živí sám.
Tiež bolo preukázané, že od januára 2016 synovi poskytoval stravu ako i vreckové, čo znamená že si
riadne plnil vyživovaciu povinnosť. Obžalovaný ako i svedkyňa F. U. tiež potvrdili, že syn sa v období

od apríla do augusta (do konca mesiaca) roku 2015 nachádzal v starostlivosti otca. Za ostatné obdobie
zaplatil dlžné výživné vo výške spolu 1300 eur vo forme poukážok a 1600 eur vkladom na účet syna.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa o syna staral 8 mesiacov, čo znamená, že v tento čas
výživnéplniťnemal,keďžesynoviposkytovalvyživovaciupovinnostivoformestarostlivostioneho.Sama
svedkyňa F. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 uviedla, že dlh na výživnom je 2.100

eur, pričom bolo preukázané, že obžalovaný v júni 2016 zaplatil 1000 eur, čo potvrdil aj Nicolas U.. Na
poslednom hlavnom pojednávaní obžalovaný predložil súdu poukážku, že zaplatil dlh na výživnom vo
výške 500 eur a preto potom dlh na výživnom, ktorý zostal nezaplatený činil sumu 600 eur. Na margo
námietky svedkyne U., že obžalovaný síce zaplatil 500 eur v januári 2016, ale obratom ich musela vrátiť,
lebo to boli peniaze, ktoré požičal syn s tým, že ich na druhý deň vráti, k tomu súd uvádza, že to je vzťah
syna a otca, a pokiaľ obžalovanému vznikol dlh z titulu pôžičky, to je treba riešiť v civilnom konaní a nie

priťažiť obžalovanému a pričítať mu to ako neplnenie si vyživovacej povinnosti.

Súdu sa teda vykonaným dokazovaním javilo ako nepochybné, že obžalovaný naplnil svojím konaním,
resp. v tomto prípade nekonaním, na ktoré bol zo zákona povinný, znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Výšku dlhu obžalovaného na

výživnom súd stanovil ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu v celkovej výške 600 eur. Obžalovaný
teda, ako otec maloletého dieťaťa, najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť. Obžalovaný sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za
preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o
konanie úmyselné, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákona spôsobiť porušenie

alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s takýmto
následkomuzrozumený.Zákonomchránenýmzáujmomvtejtotrestnejvecijeriadneplnenievyživovacej
povinnosti rodičov voči svojmu dieťaťu.

Zlustráciivregistripriestupkovsúdzistil,žeobvinenýtumájedenzáznam,ideo opriestupok-porušenie

pravidiel cestnej premávky zo dňa 04.12.2011 (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.)

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol 6-krát súdne trestaný, vo všetkých
prípadoch sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený.

ZosprávyMestskéhoúraduvTrnavezodňa23.03.2016vyplýva,žeobžalovanýniejebližšiehodnotený.

Z Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa 29.03.2016 vypláva, že obžalovaný nepredchádza
evidenciou ako trestne stíhaná osoba.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd neidentifikoval žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní
trestu v tomto prípade nedochádzalo k úprave trestnej sadzby. Vyhodnotiac okolnosti spáchania
žalovaného skutku, mieru jeho zavinenia, jeho osobné pomery a možnosti jeho nápravy, vezmúc do

úvahy aj následok spáchaného činu, dospel súd k záveru, že na obžalovaného je možné v záujme
efektívneho dosiahnutia účelu trestu (ochrana spoločnosti a náprava páchateľa) pôsobiť aj trestom
výchovným. Preto súd podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného
zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, t.j. pri strede trestnej sadzby( 0 až 2 roky), pričom mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne
odložil a určil mu primeranú skúšobnú dobu, s tým, že v tejto skúšobnej dobe je povinný uhradiť dlžné
výživné. Takto uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám

ukladania trestov v zmysle Trestného zákona, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý
v dostatočnej miere vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.