Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/415/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211206062
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6211206062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov

senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému
G.. F. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. O. T. XX, XXX XX H. L., o zaplatenie 1.928,67
Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
3C/108/2012-296 zo dňa 26. 03. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
1.517,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 23. 08. 2011 do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok)a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v
r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 26.
03. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.517,-Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne od 23. 08. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo
zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

vo výške 185,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) s tým, že o trovách konania štátu
rozhodne do 30 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (štvrtý výrok).
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu
poistného plnenia, ktoré vyplatil poškodenému R. L. za žalovaného z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný popieral základ nároku (existenciu škodovej udalosti) aj jeho
výšku. Okresný súd mal preukázané, že dňa 17. 08. 2009 žalovaný so žalobcom uzatvoril na neurčitú
dobu zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla továrenská značka K. K. K., VIN: X ev. č. neuvedené, so začiatkom
poistenia 09. 07. 2009. Žalovaný ako vodič dňa 29. 08. 2010 o 14.50 hod. na 27 km a 100 m diaľnice
A1 v chorvátskom L. prednou časťou osobného motorového vozidla zn. K. K. ev. č. H. XXXR. narazil do
zadnej časti pred ním idúceho osobného motorového vozidla zn. T. K. X.X, ev. č. Q. XXXXK., ktoré v
rovnakom smere viedol R. L.. Zo spisu Ministerstva vnútra Chorvátskej republiky, Policajnej správy L.,
StanicedopravnejpolícieL.čísloS.z29.augusta2010okresnýsúdzistil,žeobvinenýF.U.bolpovinným
priestupkovým rozkazom uznaný za vinného, že dňa 29. 08. 2010 o 14.50 hodine v mieste L. viedol

osobné motorové vozidlo ev. č. H.-XXXR. (SK), pohybujúc sa v ľavom jazdnom pruhu severozápadnej
cestnej trasy diaľnice A1 smerom na severozápad, prípadne smerom na Q.. Príchodom na 27. km 100 m
diaľnice A1 nedodržal potrebnú vzdialenosť medzi svojím vozidlom a vozidlom, za ktorým sa pohyboval
tak,abyneohrozovalbezpečnosťcestnejpremávky.Následkomuvedenéhosapriblížilaprednoučasťouvozidla narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla ev. č. Q. XXXX-K., ktoré v rovnakom smere
pred ním viedol R. L., ktorý v tejto časti vozovky znížil rýchlosť pohybu svojho vozidla, aby sa nepriblížil
k vozidlu pred sebou. Pri dopravnej nehode nebol nik zranený, na vozidlách vznikla materiálna škoda. F.

U. konal v rozpore s ustanovením § 109 ods. 1 zákona o bezpečnosti, čo je trestné podľa § 109 ods. 2 pri
aplikácii § 293 ods. 1 citovaného zákona. Za to bol potrestaný peňažným trestom vo výške 1.000,- HRK
(tisíc chorvátskych kún) a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť aj náklady na zhotovenie skice
udalosti vo výške 200,- HRK (slovom dvesto). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že obvinený
F. U. sa priestupku dopustil, čo bolo preukázané správou č. XXXXXXXXXXXX o spáchaní priestupku,

zápisnicou o ohliadke, skicou miesta udalosti, zápisnicou o zisťovaní alkoholu v organizme F. U. a R.
L.. Uložený peňažný trest vo výške 500,- HRK je za spáchanie priestupku a 500,- HRK za spôsobenie
dopravnej nehody s hmotnou škodou. Prílohou povinného priestupkového rozkazu z 29. 08. 2010 je
zápisnica o ohliadke č. XXXXXXXXXXXX z 29. 08. 2010, skica miesta udalosti, zápisnica o skúške
na prítomnosť alkoholu v organizme testovaného F. U., zápisnica o skúške na prítomnosť alkoholu v
organizme testovaného R. L., doklad o doručení povinného priestupkového rozkazu žalovanému dňa

29. 08. 2010, potvrdenie o odovzdaní sumy 1.220,- HRK pracovníkovi Policajnej správy L., Stanice
dopravnej polície L. R. M. F. U., a to ako peňažný trest 1.000,- HRK, náklady na zhotovenie skice
miesta udalosti 200,- HRK a náklady na poštovné 20,- HRK, potvrdenie o zaplatení sumy 200,- HRK a
sumy 1.000,- HRK platiteľom F. U. na účet v L. R., d.d. L., D. R. XX a fotografická správa z dopravnej
nehody, ktorá sa stala 29. 08. 2010 o 14,50 na 27 km a 100 m diaľnice A1. Z detailu poukazu zo

dňa 08. 07. 2011 je preukázané, že žalobca dňa 11. 10. 2010 zaplatil poisťovni Allianz Zagreb, d. d.
sumu 2.280,15 Eur, čo potvrdili aj výpisy z účtu žalobcu z 11. 10. 2010. Výzvou k nahláseniu škodovej
udalosti z 10. 09. 2010 žalobca žalovanému oznámil, že si u neho poškodený R. L., ev. č. Q uplatnil
nárok na náhradu škody z jeho povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a vyzval žalovaného, aby Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., nahlásil

telefonicky, prostredníctvom internetovej stránky alebo osobne na najbližšej pobočke škodovú udalosť z
29. 08. 2010 v L., Chorvátsko, pričom ho poučil, že pri nesplnení tejto povinnosti má voči nemu právo na
náhradu až do výšky poskytnutého plnenia. Oznámením z 08. 10. 2010 žalobca oznámil žalovanému,
že z jeho povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uhradil nároky poškodeného R. L. z nehody z 29. 08. 2010 v L., Chorvátsko vo výške 1.928,67

Eur. Výzvou z 12. 10. 2010 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy poistného plnenia vo výške
1.928,67 Eur v lehote do 15 dní od obdržania výzvy, nakoľko v rozpore s ust. § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001
Z. z. žalobcovi neoznámil vznik poistnej udalosti. Porušením tejto povinnosti vznikol žalobcovi nárok na
postih voči žalovanému vo výške 100 % vyplateného poistného plnenia.
Vzhľadomnaspornúvýškužalovanejsumysúdvykonalznaleckédokazovaniezodborudopravacestná,

odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel. Znaleckým posudkom č. 47/2014 zo dňa 16. 11. 2014 znalca
B.. C. Q. mal okresný súd preukázanú výšku škody na osobnom motorovom vozidle zn. T. K. X,X B. Y.
ev. č. Q. XXXXK. (HR) ku dňu jej vzniku 29. 08. 2010 v sume 1.517,- Eur. Znalec vo svojej výpovedi
na pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval v programe DAT používanom v celej Európe,
prostredníctvom ktorého dal urobiť kalkuláciu nákladov na Slovdekre, s. r. o. Bratislava, odd. znalectva.

Ceny náhradných dielov na slovenskom trhu sú uvedené k 01. 10. 2010. Na ich výšku má vplyv najmä
to, že v Chorvátsku bola daň z pridanej hodnoty 23 % DPH, kým na Slovensku 19 %, čo spôsobilo nárast
ceny materiálu v Chorvátsku; cena prác je porovnateľná s cenou v SR. Znalecký posudok vypracoval
podľa fotodokumentácie v spise. Fotografie boli nekvalitné, nedal sa posúdiť každý škrabanec a každá
potreba opravy či striekania. Vychádzal aj z faktúr, ktoré sa nachádzali v spise, preto nevedel posúdiť

potrebu každého detailu v nich uvedeného. Poukázal na to, že za 4 roky je trh natoľko ustálený, že
veľký rozdiel v cenách náhradných dielov by sa ku dňu podania znaleckého posudku v roku 2014, oproti
cenám v roku 2010, nedal čakať.
Aplikujúc § 4 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2, § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 427
ods. 1, 2 OZ a § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) súd prvej inštancie
vyhovel žalobe, lebo žalovaný zavinil dňa 29. 08. 2010 dopravnú nehodu v chorvátskom Karlovaci, pri
ktorej vznikla škoda na vozidlách, takže podľa ustanovenia § 427 ods. 2 OZ ako prevádzateľ motorového
vozidla, objektívne zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.

Okrem toho žalovaný ako vodič tohto vozidla škodu spôsobil aj porušením svojej právnej povinnosti
podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ. Žalovaný ako poistený z povinného zmluvného poistenia
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaporušilpovinnosťpísomneoznámiť
žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ktorú si nesplnil napriekpísomnej výzve žalobcu zo dňa 10. 09. 2010 a napriek jeho písomnému oznámeniu zo dňa 12. 10.
2010 o výške poistného plnenia vyplateného poškodenému. Žalobca preukázal základný predpoklad
úspešného uplatnenia postihového práva v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z. z,. ktorým

je poskytnutie poistného plnenia poškodenému za žalovaného.
Pri určení výšky škody, namietanej žalovaným, vychádzal okresný súd zo znaleckého posudku č.
47/2014 a výpovede znalca B.. C. Q.. Výšku škody ustálenú znaleckým posudkom namietal žalobca
tvrdiac, že uplatnená škoda zodpovedá výške škody, ktorá bola žalovaným skutočne spôsobená najmä
s prihliadnutím na to, že ide o opravu motorového vozidla a cenu náhradných dielov zabezpečovaných

v Chorvátsku. Po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. však žalobca nenavrhol vykonať
ďalšie dokazovanie. Žalovaný sa dostavil len na pojednávanie konané dňa 08. 01. 2013, kedy
namietalprávnyzákladnárokuajvýškupoistnéhoplneniavyplatenéhožalobcompoškodenému.Navrhol
vykonať dokazovanie vyžiadaním fotodokumentácie vyhotovenej chorvátskou políciou po dopravnej
nehode po kolízii obidvoch motorových vozidiel, zabezpečiť preklad servisného záznamu predloženého
žalobcom do slovenského jazyka, vyžiadaním fotodokumentácie od likvidátora poistnej udalosti v

Chorvátsku a záznamu od likvidátora tejto poistnej udalosti na území SR, vyžiadaním fotodokumentácie
o poškodenom a opravenom diele na motorovom vozidle zn. T. K. X.X. Súd dokazovanie navrhnuté
žalovaným vykonal, žalovaný bol ďalej nečinný, nesplnil si dôkaznú povinnosť, vrátane povinnosti
tvrdenia, o ktorej bol súdom poučený.
Priznanie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 23. 08. 2011 do zaplatenia, t. j. odo dňa spísania

žaloby odôvodnil okresný súd tým, že od tejto doby je žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného
dlhu so zreteľom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nar. č.87/1995 Z. z., pričom základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila
1,5 %, takže výška úrokov z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje 9,5 % ročne.
Vzhľadom na to, že si žalobca podanou žalobou uplatnil sumu vo výške 1.928,67 Eur, vo zvyšku súd

žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok).
Tretí výrok o náhrade trov konania okresný súd zdôvodnil poukazom na § 142 ods. 3 O. s. p., podľa
ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Žalobca nemal vo veci plný úspech, avšak rozhodnutie o

výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške
185,- Eur (zaplatený súdny poplatok 115,50 Eur a preddavok na znalecké dokazovanie sumu 70,-Eur),
ktoré súd považoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práv žalobcu.
Pri rozhodovaní o trovách konania štátu (štvrtý výrok) postupoval súd prvej inštancie aplikujúc § 151 ods.
3 O. s. p. tak, že o trovách konania štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom namietal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, pretože škodová udalosť mala podliehať právnemu režimu systému zelenej
karty. Ak slovenský motorista spôsobí škodu pri návšteve ľubovoľného členského štátu systému zelenej
karty, príslušná kancelária poisťovateľov v štáte nehody za neho nahradí túto škodu a následne požiada

člena Slovenskej kancelárie poisťovateľov, alebo Slovenskú kanceláriu poisťovateľov o náhradu toho, čo
plnila za slovenského motoristu. Chorvátska poisťovňa ALLIANZ vyplatila poškodenému náhradu škody
z havarijného poistenia 2.280,15 Eur, žalobca vykonal refundáciu z povinného zmluvného poistenia
žalovanéhovovýške1.928,68Eur.Koeficientyvýpočtovhavarijnéhoazákonnéhopoisteniasúrozdielne
a obsahovo nezlučiteľné. Vzhľadom na určenie výšky škody súdnym znalcom sa opýtal na objektívnosť

likvidačných protokolov spracovaných poisťovňami. Namietal tiež, že výstup chorvátskej polície o
prešetrení škodovej udalosti nie je možné brať ako relevantný dôkaz s poukazom na § 135 ods. 1 O. s. p..
Správu chorvátskej polície podpísal pod fyzickým a psychickým stresom po piatich hodinách strávených
na policajnej stanici. Opakovane zdôraznil, že v zmysle § 10 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke je vodič povinný pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu dať

prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza, čo bol aj prejednávaný
prípad. Nešlo o jazdu v jednom jazdnom pruhu a o nedodržanie primeranej vzdialenosti. Refundácia
škodovej udalosti žalobcom bola nezvyčajne promptná, keď už 10 dní po škodovej udalosti bol žalovaný
vyzvaný na nahlásenie poistnej udalosti a 12. 10. 2010 mu bola oznámená výška poisteného plnenia.
Predpokladá, že tento urýchlený postup súvisel so skutočnosťou, že sa malo plniť sesterskej poisťovni.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol. Odvolací súd dodáva, že
žalovaný podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, ale z obsahu odvolania vyplýva, že sa de
facto odvolal proti prvému výroku.3. Žalobca v replike na odvolanie uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu vyvodzuje z toho, že
uhradil náhradu škody vo výške 2.280,15 Eur z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Okresný súd pri výške škody vychádzal

zo znaleckého posudku. Aj keď žalobca nie je stotožnený s výpočtami znalca, po zvážení všetkých
skutočností a z dôvodu hospodárnosti konania znalecký posudok nenamietal. Žalovaný za vzniknutú
škodu zodpovedá, bol uznaný za vinného z priestupku, bol mu uložený peňažný trest, ktorý aj zaplatil.
Promptné vybavovanie a riešenie škodových udalostí je povinnosťou každého poisťovateľa. Naopak
žalovaný nesplnil povinnosť oznámiť škodovú udalosť do 30 dní po jej vzniku, neoznámil ju a nereagoval

ani na viaceré výzvy poisťovateľa. Navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.

4. Žalovaný v duplike zotrval na predošlých prednesoch namietajúc postup likvidácie škodovej udalosti
vzhľadom na existenciu systému zelenej karty. Tvrdil, že žalobca pri likvidácii škody postupoval bez
relevantných podkladov preukazujúcich opodstatnenosť jeho postupu, keďže až okresný súd riešil
preklad policajnej správy. Znaleckým posudkom bola výška škody ustálená o cca 1/3 nižšie, čo

nasvedčuje neodbornosti a neobjektívnosti postupu žalobcu pri likvidácii škodovej udalosti. Súd prvej
inštancie podľa odvolateľa dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a v tej
súvislosti aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

5. Napadnutý rozsudok bol vydaný za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“) v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach

odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm.
a/ CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie,
ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie

správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v
odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom strany sporu, garantovaným Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6

ods. 1) aj zákonmi Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko
z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález z 12. 05. 2004
sp. zn. I.ÚS 226/2003, z 27. 07. 2011 sp. zn. III.ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie.
V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozhodnutia, musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti aj prijaté právne závery. Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový aj právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
jeho stranami.

8. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je tiež umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie

reálny prístup k súdu; tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04;
pozri vyššie), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Pod odňatím možnosti pred súdom konať
je treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizáciajej procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov.

9. Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. bol súd povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov (od 01. 07. 2016
strany sporu), že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr boli odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a O. s. p., ktorému v súčasnosti zodpovedá § 366 CSP. Z obsahu
spisu naplnenie týchto podmienok nevyplýva. Rozhodnutie okresného súdu je riadne zdôvodnené, jasne
a stručne vysvetľuje, ktoré skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, presvedčivo a správne
hodnotí vykonané dôkazy. Starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane.

Rozhodnutie je presvedčivé a racionálne.

10. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný v odpore podanom dňa 02. 12. 2011 proti platobnému
rozkazu č. k. 3Ro/302/2011-22 zo dňa 05. 10. 2011 uviedol, že žaloba nie je podložená listinnými
dôkazmi spoľahlivo preukazujúcimi skutkový stav, najmä fakturovaná suma nie je jasne zdokladovaná,

listinné dôkazy neboli predložené v úradnom slovenskom jazyku a doklady pri dopravnej nehode mu
boli predkladané na podpis v jazyku, ktorému nerozumel, avšak bez ich podpisu mu príslušníci polície
neboli ochotní vydať motorové vozidlo.

11. Na pojednávaní určenom na deň 25. 09. 2012, na ktoré bol predvolaný už 15. 08. 2012 sa žalovaný

nedostavil, ospravedlnením doručením okresnému súdu 24. 08. 2012 svoju neúčasť ospravedlnil
neodkladnými pracovnými povinnosťami, nakoľko je odcestovaný na pracovnej ceste. Vec na tomto
pojednávaní nebola prejednaná a bolo odročené na 23. 10. 2012. Predvolanie na toto pojednávanie
bolo doručené matke žalovaného 28. 09. 2012, žalovaný sa ho znova nezúčastnil z dôvodu vyšetrenia
u očného lekára a vec bola znova odročená bez prejednania veci. Dňa 20. 11. 2012 žalovaný predložil

okresnému súdu potvrdenie vyhotovené jeho osobou, že 25. 09. 2012 plnil v R. neodkladné pracovné
povinnosti, kde sa zúčastnil dva mesiace vopred dohodnutého obchodného stretnutia, ktoré nebolo
možné preložiť na iný dátum.

12. Na pojednávaní konanom 08. 01. 2013 žalovaný namietal priebeh dopravnej nehody tvrdiac, že on

akovodičišielvkolónemotorovýmvozidlomvrýchlejšomľavomjazdnompruhuapojehopravejrukeišlo
motorové vozidlo zn. T. K., ktoré sa zrazu zaradilo z pravého jazdného pruhu do ľavého pred žalovaného
a zabrzdilo. Policajti, ktorí sa rozprávali s poškodeným priateľsky, hovorili jazykom, ktorému žalovaný
nerozumel. Následne mu dali podpísať nejaté papiere a odviezli ho na policajnú stanicu, motorové
vozidlo bolo naložené na odťahovú službu. Motorové vozidlo zn. T. odišlo z miesta kolízie s vodičom. Na

policajnej stanici si žalovaného 8 hodín nikto nevšímal, hoci mal vysokú teplotu, nemal prístup k autu, v
ktorom boli lieky, bol bez jedla a pitia. Potom policajti priniesli papiere v chorvátskom jazyku, nehovorili
s ním v slovenčine, ani v anglickom jazyku, ktorý ovláda. Za pomoci rúk a nôh vyrozumel, že auto mu
nedajú dovtedy, kým nepodpíše papiere, ktoré mu priniesli. Tlmočníka nežiadal, pretože bol v uvedenom
stave. Na polícii v Chorvátsku nikoho telefonicky nekontaktoval, že došlo ku kolízií vozidiel, neriešil

vlastne žiadnu škodu. Keďže si nebol vedomý toho, že spôsobil dopravnú nehodu, poistnú udalosť aj
napriek výzve žalobcu neohlásil.

13. Následne okresný súd zabezpečil preklady listinných dôkazov a vyžiadal žalovaným navrhnuté
správy z chorvátskej polície, vrátane fotodokumentácie a povinného priestupkového rozkazu. Žalovaný

bol riadne predvolaný na pojednávanie konané dňa 29. 04. 2014, zásielka bola uložená 10. 04. 2016 a
žalovaný si ju prevzal 26. 04. 2014. Následne sa telefonicky ospravedlnil z dôvodu plnenia pracovných
povinností a požiadal, aby bol na pojednávania predvolaný najmenej 3 týždne vopred, keďže nepracuje
v mieste svojho bydliska. Okresný súd pojednávanie odročil na 17. 06. 2014, na ktoré si žalovaný
prevzal predvolanie 02. 06. 2014. Žalovaný pred začatím pojednávania požiadal o jeho odročenie z

dôvodu možnosti preštudovať súdny spis, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a
v mieste pracoviska nie je prihlásený k žiadnemu druhu pobytu. Okresný súd pojednávanie odročil
na 28. 08. 2014, pričom žalovanému uložil povinnosť, aby v lehote najskôr do 01. 08. 2014 predložil
návrhu na doplnenie dokazovania, čo podľa zápisnice o pojednávaní žalovaný vzal na vedomie. Napojednávaní konanom dňa 28. 08. 2014 sa žalovaný bez ospravedlnenia nezúčastnil. Nereagoval na
znalecký posudok, ktorý mu bol doručený dňa 14. 01. 2015 a na pojednávaní konanom dňa 26. 03.
2015, na ktorom bol vypočutý súdny znalec, sa žalovaný nezúčastnil z dôvodu neodkladných povinností;

o odročenie tohto pojednávania požiadal dňa 24. 03. 2015. Ako vyplýva z obsahu predvolania na
toto pojednávanie, žalovaný bol poučený v dostatočnom rozsahu o svojich procesných právach a
povinnostiach vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O. s. p.

14. Žalovaný odôvodnil odvolanie predovšetkým námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu tvrdiac, že k likvidácii škodovej udalosti malo dôjsť v rámci systému tzv. zelenej karty. Odvolací
súd však konštatuje, že ide o prostriedok procesnej obrany (skutkové tvrdenie), ktorý žalovaný neuplatnil
v konaní pred súdom prvej inštancie napriek tomu, že možnosť jeho uplatnenia mu bola niekoľkokrát aj
v dôsledku odročovania pojednávaní poskytnutá. Žalovaný však od doručenia žaloby dňa 18. 11 2011
až do ukončenia dokazovania na pojednávaní dňa 26. 03. 2015 napriek poučeniu o jeho procesných
právach a povinnostiach, vrátane poučenia o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O. s. p. tento

spôsob obrany nezvolil. Prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len za podmienok určených v § 366 CSP. Z obsahu spisu
nevyplýva nedodržanie procesných podmienok, vylúčenie sudcu ani nesprávne obsadenie súdu, ani
vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Slovenská republika
je členom medzinárodného združenia poistiteľov zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou

motorových vozidiel známeho ako systém zelenej karty od 01. 01. 1994, preto odvolateľ mohol takéto
skutkové tvrdenie uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Na okraj odvolací súd pripomína,
že zelená karta zakladá právo na reguláciu škody spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, nie
právo na náhradu vlastnej škody (na čo slúži Kasko, resp. havarijné poistenie). Ak škodu spôsobilo
vozidlo poistené v zahraničí, nároky poškodeného v zásade uspokojí kancelária, na území ktorej bola

spôsobená dopravná nehoda (tzv. jednajúca kancelária podľa svojho národného práva). Takto vyplatenú
náhradu potom musí refundovať kancelária štátu, v ktorom je vodič zodpovedný za spôsobenú škodu
poistený (platiaca kancelária). Odvolateľom uvádzané ustanovenie § 16 a § 24 ods. 2 písm. d/ zák. č.
381/2001 Z. z. upravujúce hraničné poistenie a povinnosť Slovenskej kancelárie poisťovateľov hradiť
poistné plnenie z poistného garančného formu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za

ktorúzodpovedáosoba,ktorejzodpovednosťjepoistenáhraničnýmpoistenímsavzťahujenaprevádzku
cudzozemskéhomotorovéhovozidla,ktoréjedefinovanév§2písm.c/tejtoprávnejúpravyakomotorové
vozidlo,ktoréjeevidovanévcudzine,pričomzacudzozemskémotorovévozidlosapovažujeajmotorové
vozidlo, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel, ale je vo vlastníctve fyzickej osoby, alebo právnickej osoby,
ktorá má trvalý pobyt, alebo sídlo mimo územia Slovenskej republiky.

15. Odvolateľ nešpecifikoval a nezdôvodnil svoje tvrdenie o tom, že chorvátsky partner poškodenému
vyplatil náhradu škody z havarijného poistenia, avšak žalobca vykonal refundáciu zo zákonného
poistenia žalovaného, kde sú koeficienty výpočtov rôzne. Odvolací súd len zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie pri ustálení výšky škody správne vychádzal zo znaleckého posudku, ktorého závery boli

zdôvodnené a vysvetlené súdnym znalcom aj na pojednávaní, na ktorom strany sporu mali možnosť
klásť znalcovi otázky. Okresný súd teda zaviazal žalovaného na náhradu skutočne zistenej škody bez
ohľadu na to, či bola plnená z havarijného, alebo povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca odôvodnil svoju žalobu porušením povinnosti žalovaného
písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti podľa § 10 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z.
o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, keďže škoda vznikla
mimo územia Slovenskej republiky. Právnym následkom spojeným s porušením tejto povinnosti je vznik
nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. g/ uvedenej právnej úpravy.

Žalovaný ako poistník ani netvrdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré došlo k
porušeniu povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

17. K námietke odvolateľa týkajúcej sa neexistencie jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu a
zneužitiu jeho hlavne zdravotnej situácie (nepodloženej žiadnym dôkazom, napr. dôkazom o návšteve

pohotovostivcudzine)odvolacísúdzhodnesokresnýmsúdomudáva,žežalovanýboluznanýpovinným
priestupkovým rozkazom zo dňa 29. 10. 2010 Ministerstva vnútra Chorvátskej republiky, Policajnej
správy L., Stanice dopravnej polície L. číslo S. za vinného z porušenia ustanovení zákona o bezpečnosti
a bol zaviazaný zaplatiť peňažný trest vo výške 1 000 HRK a náklady zhotovenia skice udalosti 200HRK. Podľa poučenia proti tomuto povinnému priestupkovému rozkazu mohol obvinený podať námietku
príslušnému priestupkovému súdu v lehote 8 dní odo dňa jeho doručenia. Márnym uplynutím tejto lehoty
sa povinný priestupkový rozkaz stal vykonateľným.

18. Žalovaný tvrdil, že policajné orgány v Chorvátsku s ním nekomunikovali v jazyku, ktorému rozumie.
Napriek tomu podpisoval písomnosti, ktoré mu boli predložené, bez podania žiadosti o zabezpečenie ich
prekladu a tlmočenia. Rovnako nepožiadal o pomoc najbližší zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.
Žalovaný situáciu neriešil ani po návrate do Slovenskej republiky (keďže k nehode došlo 29. 08. 2010

pri návrate z dovolenky), sám si nezabezpečil preklad povinného priestupkového rozkazu, nepodal voči
nemu v zákonnej 8 dňovej lehote opravný prostriedok. Naopak, žalovaný sa tomuto rozhodnutiu v plnom
rozsahu podrobil, keď hneď 29. 08. 2010 uhradil nielen uložený trest, ale aj trovy spojené s vyhotovením
skice z miesta ohliadky.

19. Okresný súd rozhodol správne aj pokiaľ ide o náhradu trov konania strán sporu, pretože

základ žalovaného nároku bol daný a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od záverov znaleckého
dokazovania.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný v plnom rozsahu žalobca, ktorý návrh na náhradu trov

odvolacieho konania nepodal a z obsahu spisu nevyplýva, že mu v odvolacom konaní trovy vznikli trovy.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).