Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114209827
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114209827.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobkyne M.. M. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, E., štátnej občianke SR, právne zastúpenej JUDr. Petrom Žilinčíkom,
advokátom, so sídlom R. I XX/XXX, V. G. Z., proti žalovanému T.. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XXXX/XX, E., štátnemu občanovi SR, v konaní o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán súd do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikazuje:

-Nehnuteľnosti,atorodinnýdomsúp.č.XXXXpostavenýnapozemkuparc.KNCč.XXXX/XX,pozemok
parc. KNC č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, pozemok parc. KNC č. XXXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 659 m2 a pozemok parc. KNC č. XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 340 m2, zapísané na L V č. XXXX pre k. ú. E., v hodnote XXX.XXX Eur.

- Hnuteľné veci, a to elipsový stôl rozťahovací v hodnote 100 Eur, stoličky 4 čalúnené v hodnote 50 Eur,
Gorenje chladnička s mrazničkou v hodnote 50 Eur a automatická práčka v hodnote 280 Eur.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán súd do výlučného vlastníctva žalovaného
prikazujehnuteľnéveci,atoobývačkovázostavaPaladiovhodnote200Eur,sedaciasúpravarohová+1
v hodnote 200 Eur, 2 ks plyšové koberce v hodnote 150 Eur, kuchynská rohová linka 12 ks v hodnote 200
Eur, plynový sporák v hodnote 50 Eur, mikrovlnná rúra Moulinex v hodnote 50 Eur, predsieňová zostava
v hodnote 100 Eur, kúpeľňová zostava v hodnote 160 Eur, dvojlôžková posteľ rozkladacia, zrkadlá v
hodnote 50 Eur, koženka polohovateľná v hodnote 250 Eur, kuchynská rohová lavica v hodnote 50 Eur,
dvojlôžková posteľ buk v hodnote 300 Eur, mraziaci box v hodnote 150 Eur, kosačka v hodnote 100

Eur, osobné motorové vozidlo zn. Fiat Doblo v hodnote 350 Eur.

III. Na vyrovnanie podielov je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému sumu 36.975,52 Eur, a to
najneskôr do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V.Štátmáprotižalovanémunároknanáhraduštátomhradenýchtrovznaleckéhodokazovaniavrozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa obrátila na súd so žalobou na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán,
pretože dohoda so žalovaným v tomto smere nie je možná, keďže žalovaný sa k návrhu žalobkyne navysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nevyjadril. V žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela
manželstvo dňa 30.3.1985 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.
27C/29/2011 zo dňa 28.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.8.2011. Počas trvania manželstva

nadobudlistranynehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXX k.ú.E.ahnuteľnévecivzostatkovejhodnotetak
ako sú uvedené vo výrokoch I. II. tohto rozsudku a nadobudli aj osobné motorové vozidlo zn. Seat Toledo
v roku 1998 za 180.000 Sk. Do svojho výlučného vlastníctva navrhla žalobkyňa prikázať nehnuteľnosti
a hnuteľné veci uvedené vo výroku I. rozsudku a ostatné hnuteľné veci uvedené vo výroku II rozsudku
navrhla žalobkyňa prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, s tým, že žalobkyňa bude povinná

na vyrovnanie podielov žalovanému zaplatiť sumu stanovenú súdom, a to najneskôr do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 3.6.2015, 16.11.2016, 13.1.2017, pričom na poslednom

pojednávaní vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Na nariadené termíny pojednávania boli
strany riadne a včas predvolané. Predvolanie na posledné dve pojednávania súd doručoval žalovanému
podľa § 106 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016 (ďalej len „CSP“) na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR, s tým,
že žalovaný predvolanie neprevzal, a písomnosť sa považuje podľa § 111 ods. 3 CSP za doručenú v

deň jej vrátenia súdu, aj keď sa o zásielke adresát nedozvie. CSP vychádza z princípu zodpovednosti
občana za správnosť údajov, ktoré nahlásil v evidencii obyvateľov. Predvolanie na pojednávanie konané
dňa 13.1.2017 neprevzal žalovaný ani z adresy rodinného domu strán sporu. Žalovaný neprítomnosť
neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkyne Q. C., oboznámením obsahu
spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 27C/29/2011, najmä rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
27C/29/2011-36zodňa28.6.2011,výpisovzLV č.XXXXk.ú.E.zodňa6.5.2014,23.4.2015,15.11.2016,
návrhu dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 13.3.2014, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo
dňa 9.6.2014, a jeho príloh, fotokópie listu vlastníctva č. XXXX k.ú. E., prehľadu príjmov a výdavkov ,

potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, exekučných výziev, exekučných
titulov, návrhov na začatie súdneho konania za obdobie od roku 1999 do 2011, podania žalobkyne zo
dňa 10.6.2015, kópie katastrálnej mapy, znaleckého posudku č. 4/2016 zo dňa 4.4.2016, vyjadrenia
žalobkyne k znaleckému posudku zo dňa 10.5.2016, výpisov z účtov žalobkyne od roku 1998 do roku
2002, od roku 2005 do roku 2012, mzdového listu žalobkyne za rok 2011, dokladu o príjme žalobkyne

a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C 29/2011 súd zistil, že strany sporu uzavreli
manželstvo dňa 30.3.1985 v Trenčíne s tým, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom č.k.
27C/29/2011-36 zo dňa 28.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.8.2011. V rozvodovom konaní

žalobkyňa uvádzala, že pred 15 rokmi začal žalovaný v nadmernej miere požívať alkohol, kvôli čomu
mu bol viackrát odobratý vodičský preukaz , svoj čas nevenoval rodine, začal sa správať agresívne voči
žalobkyni, vyhrážal sa jej zabitím, dokonca ju aj fyzicky napadol. Žalovaný uvedené tvrdenia žalobkyne
poprel. Z dôvodu dlhotrvajúcich nezhôd, ktoré neboli manželia schopní vyriešiť, v dôsledku čoho sa
vzájomne odcudzili a manželstvo sa stalo nefunkčné, súd manželstvo účastníkov rozviedol.

6. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 9.6.2014 domáhala ,
aby súd zakázal žalovanému vstupovať do ich spoločného rodinného domu súp. č. XXXX k.ú. E. do
právoplatného skončenia tohto konania. V návrhu uviedla, že už počas trvania manželstva sa k nej
žalovanýsprávalagresívne,muselasaprednímzamykaťvizbe,apolíciuneprivolala,pretožesahanbila

za túto situáciu. Aj po rozvode manželstva však žalovaný v nadmernej miere užíva alkoholické nápoje
a v stave opitosti býva agresívny, vyhráža sa žalobkyni zabitím. Žalobkyňa sa mu v dome vyhýba.
Dňa 24.5.2014 ani prítomnosť dcéry strán sporu nezabránila fyzickému napadnutiu žalobkyne zo strany
opitého žalovaného, ktorý žalobkyňu držal pod krkom a vyhrážal sa jej zabitím a žalobkyňu pustil až po
tom ako zasiahla ich dcéra. Žalobkyňa musela privolať políciu, ktorá žalovaného odviedla a bolo podané

na žalovaného oznámenie. Správanie sa žalovaného sa nezmenilo ani po privolaní policajnej hliadky,
keďže naďalej požíva alkohol a vyhráža sa žalobkyni, že sa jej pomstí. Žalobkyňa nemá kam odísť, aby
sa pred jeho útokmi ubránila.7. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ v Trenčíne zo dňa 24.5.2014 vyplýva, že žalobkyňa podala
dňa 24.5.2014 na žalovaného oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

8. Žalobkyňa predložila prehľad príjmov a výdavkov strán, pričom vyčíslila za roky 1998 až 2002 a 2005
až2012svojepríjmynasumu102.256Eur,svojevýdavkynasumu35.510,05Eur.Zaroky1999,2002až
2011 vyčíslila príjmy žalovaného na sumu 42.046,70 Eur a exekúcie žalovaného na sumu 48.949,88 Eur.

9. Z predložených výpisov z bežného účtu žalobkyne za roky 1998 až 2002, od 2005 do 2011 bolo

zistené, že z tohto účtu žalobkyňa pravidelne hradila stravné do školy pre každú z dcér po 340 Sk
mesačne v roku 1998, po 380 Sk mesačne v rokoch 1999, 2000, po 460 Sk mesačne od februára 2001,
životné poistky v prospech oboch dcér po 510 Sk/16,93 Eur mesačne od januára 2005, preddavkové
platby za dodávku elektrickej energie do domu od roku 1998 v rôznych sumách od 420 Sk do 1.060 Sk
mesačne, resp. 38,15 Eur mesačne od januára 2009, od marca 2010 po 40,86 eur mesačne, vrátane
vyfakturovaných nedoplatkov, preddavkové platby za dodávku elektrickej energie do bytu od roku 1998,

ako aj nájomné za byt strán v sume 2.328 Sk mesačne od mája 1999 do júla 2001, v sume 1.597 Sk
mesačne do decembra 2002, preddavkové platby za dodávku plynu do domu od roku 1998 po 500
Sk mesačne, od januára 2001 po 1.035 Sk mesačne, od marca 2001 po 1.349,50 Sk mesačne, od
januára 2002 po 1.225 Sk mesačne, až do decembra 2002, od januára 2005 poplatky za internet a
mobilné telefóny spoločnosti Orange v rôznych mesačných sumách, od novembra 2011 poplatky Slovak

Telekom, a.s.. Z výpisov z účtu žalobkyne vyplývajú aj opakované nákupy v potravinách, v obchodoch s
oblečením, domácich potrebách, nákupy pohonných hmôt, liekov. Na účet žalobkyne bola poukazovaná
mesačne mzda od P.. B. M. od roku 1998 do roku 2002, od januára 2005 do januára 2008 mesačná
mzda od Krajského športového centra Trenčín, od novembra 2006 do decembra 2007 mesačná mzda
od Národnej diaľničnej spoločnosti , a.s., v máji 2007 mzda od Union, a.s., v októbri 2007 a novembri

2007 mzda od Nosluš s.r.o., od januára 2008 mesačná mzda od Slovzink, a.s.. Žalobkyni boli na jej
bežný účet vyplácané aj prídavky na deti, dávky v nezamestnanosti v období, kedy bola nezamestnaná.
Podľa dokladu o príjme vystavenom Národnou diaľničnou spoločnosťou , a.s. dňa 16.5.2007 dosiahla
žalobkyňa u tohto zamestnávateľa od 1.11.2006 do 31.12.2006 príjem vo výške 18.656 Sk. Podľa
mzdového listu vystaveného SlovZink, a.s. žalobkyňa preto tohto zamestnávateľa pracovala od 1.1.2008

do 31.3.2013 a dosiahla zo zamestnania za rok 2011 čistý príjem spolu v sume 12.508,70 Eur , a to za
1/2011 v sume 1.210,56 Eur, za 2/2011 v sume 995,76 Eur, za 3/2011 v sume 1.065,60 eur, za 4/2011
v sume 1.093,70 eur, za 5/2011 v sume 998,75 eur, za 6/2011 v sume 1.003,63 Eur, za 7/2011 v sume
998,30 eur, za 8/2011 v sume 1.013,24 eur, za 9/2011 v sume 1.004,27 Eur, za 10/2011 v sume 994, 71
eur, za 11/2011 v sume 1.001,54 eur, za 12/2011 v sume 1.128,64 eur.

10. Z potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby bolo zistené, že žalovaný
vykázal za rok 1999 základ dane v sume 176.773 Sk/5.867,70 Eur a daň vo výške 14.325 Sk/475,50 Eur,
za rok 2001 základ dane v sume 140.445 Sk/4.661,92 Eur a daň vo výške 9.456 Sk/313,88 Eur, za rok
2002 základ dane v sume 162.873 Sk/5.406,39 Eur a daň vo výške 9.100 Sk/302,06 Eur, za rok 2003

základ dane v sume 138.914 Sk/4.611,10 Eur a daň vo výške 6.650 Sk/ 220,74 Eur, za rok 2004 základ
dane v sume 137.557 Sk/4.566,06 Eur a daň vo výške 1.177 Sk/39,07 Eur, za rok 2005 základ dane
v sume 97.621 Sk/3.240,42 Eur a daň vo výške 1.840 Sk/61,08 Eur, za rok 2006 základ dane v sume
95.371 Sk/3.165,74 Eur a daň vo výške 865 Sk/28,71 Eur, za rok 2010 základ dane v sume 5.206 Eur
a daň vo výške 224,25 Eur, za rok 2011 základ dane v sume 4.167,68 Eur a daň vo výške 115,60 Eur.

11. Sociálna poisťovňa , pobočka Trenčín rozhodnutím č. 703-562-4105-2002 zo dňa 22.1.2002
predpísala žalovanému podnikajúcemu pod obchodným menom T.. B. C. A. poistné na nemocenské
poistenie za obdobie od 5/1998 do 6/2001 v sume 12.681 Sk, poistné na dôchodkové zabezpečenie
za obdobie od 5/1998 do 6/2001 v sume 72.799 Sk, t.j. spolu 85.480 Sk. Poľnohospodárske

družstvo E. - A. vyzvalo žalovaného k potvrdeniu pohľadávok družstva voči žalovanému podnikajúceho
pod obchodným menom T.. B. C. A. titulom nájomného a elektrickej energie ku dňu 31.12.2001
v celkovej výške 101.630,60 Sk/3.373,52 Eur. Daňový úrad Trenčín vydal dňa 7.1.2002 osem
rozhodnutí č. 645/2100/1445/02/čer, 645/2100/1459/02/čer, 645/2100/1463/02/čer, 645/2100/1476/02/
čer, 645/2100/1478/02/čer, 645/2100/1480/02/čer, 645/2100/1487/02/čer, 645/2100/1505/02/čer a

každým z nich uložil žalovanému pokutu po 2.000 Sk z dôvodu, že žalovaný podal oneskorene daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1., 3., 4. štvrťrok 1999, 1., 2., 3., 4. štvrťrok
2000, 1. štvrťrok 2001. Sociálna poisťovňa , pobočka Trenčín výzvou zo dňa 12.11.2004 vyzvala
žalovaného ako samostatne zárobkovo činnú osobu, aby uhradil neodvedené poistné na nemocensképoistenie, na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu za obdobie január
2004 až jún 2004, t.j. 2.230 Sk x 6, spolu v sume 13.380 Sk /444,13 Eur. Z výňatku upovedomenia o
začatí exekúcie sp. zn. EX 88/2005 vyplýva, že súdny exekútor M.. Z. C. , M. upovedomil žalovaného

podnikajúceho pod obchodným menom T.. B. C. A., že proti nemu začalo exekučné konanie v prospech
oprávneného Sociálnej poisťovne, na základe rozhodnutia oprávneného č. 700-0840127004-GC04/04
zo dňa 21.12.2004 za účelom vymoženia pohľadávky 13.326 Sk s tým, že predbežné trovy exekúcie
boli vyčíslené na 4.260 Sk. Menovaný súdny exekútor upovedomením sp. zn. EX 27/2004 upovedomil
žalovaného ako živnostníka, že proti nemu začalo exekučné konanie v prospech oprávneného Sociálnej

poisťovne, na základe rozhodnutia oprávneného č. 700-1159-4105/03-5 zo dňa 30.7.2003 za účelom
vymoženia pohľadávky 68.472 Sk s tým, že predbežné trovy exekúcie boli vyčíslené na 19.200 Sk a
súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva
nanehnuteľnosť.O.družstvoE.-A.vyzvaložalovanéhopodnikajúcehopodobchodnýmmenomT..B.C.
A. k potvrdeniu pohľadávok družstva voči žalovanému ako podnikateľovi ku dňu 31.12.2005 v celkovej
výške 247.609,50 Sk/8.219,13 Eur. Dňa 19.10.2006 bola na Okresný súd Trenčín doručená žaloba na

vydanie platobného rozkazu vo veci žalobcu BSP L. O., a.s. K. proti žalovanému o zaplatenie sumy
790 Sk titulom neuhradených koncesionárskych poplatkov. Okresný súd Trenčín vydal dňa 27.11.2007
platobný rozkaz č.k. 54Ro/826/2006-33 , ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi Slovak
Telekom, a.s. sumu 5.263 Sk a nahradiť trovy súdneho konania. Z upovedomenia o začatí exekúcie sp.
zn. EX 102/2007 vyplýva, že súdny exekútor B.. T.. Z. I., M. upovedomil žalovaného podnikajúceho

pod obchodným menom T.. B. C. A., že proti nemu začalo exekučné konanie v prospech oprávneného
Messer Tatragas, spo. s.r.o., Bratislava, na základe platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k.
39Rob/590/2005-45 zo dňa 29.5.2006 za účelom vymoženia pohľadávky 11.040,10 Sk. trov súdneho
konania 595,020 Sk, 550 Sk a predbežných trov exekúcie 1.811,80 Sk. Splnomocnený zástupca O.
družstva E. - A. vyzval listom zo dňa 14.4.2008 žalovaného podnikajúceho pod obchodným menom T..

B. C. A. na okamžité vyplatenie splatných pohľadávok družstva za nájom a energie ku dňu 7.4.2008
v celkovej výške 362.592,50 Sk/12.035,87 Eur. Na základe zmluvy č. 005342 vznikli žalovanému
podnikajúcemu pod obchodným menom T.. B. C. A. neuhradené dlhy, ktorých zaplatenia sa domáhal
veriteľ SIAD Slovakia, spol. s r.o. žalobou zo dňa 22.12.2008 na sumu 419,85 Eur s príslušenstvom
a žalobou zo dňa 12.5.2009 na sumu 609,55 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Trenčín vydal

dňa 18.11.2009 platobný rozkaz č.k. 54Ro/682/2009-8 , ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi E. K.- N., G. K. sumu 587,38 Eur s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy súdneho konania
v sume 35 Eur. Splnomocnený zástupca SIAD Slovakia, spol. s r.o. výzvou zo dňa 7.7.2010 vyzval
žalovaného podnikajúceho pod obchodným menom T.. B. C. A. na úhradu faktúr po lehote splatnosti v
sume 1.000,46 Eur. Sociálna poisťovňa , pobočka Trenčín výzvou zo dňa 10.8.2010 vyzvala žalovaného

ako samostatne zárobkovo činnú osobu, aby uhradil neodvedené poistné na nemocenské poistenie,
na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu za obdobie január 2010 až
jún 2010, t.j. 96,90 Eur x 6, spolu v sume 581,40 Eur, do 10 dní od doručenia výzvy. Na zaplatenie
tejto pohľadávky v sume 581,40 eur bol žalovaný opätovne vyzvaný spol. GENERAL FACTORING,
a.s. výzvou zo dňa 8.2.2011. Sociálna poisťovňa , pobočka Trenčín výzvou zo dňa 7.6.20110 vyzvala

žalovaného ako samostatne zárobkovo činnú osobu, aby uhradil neodvedené poistné na nemocenské
poistenie, na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu za obdobie január
2011 až apríl 2011 ( 109,07 Eur x 4), spolu v sume 436,28 Eur, do 10 dní od doručenia výzvy. Spol.
Slovenská konsolidačná, a.s. výzvou zo dňa 7.2.2011 vyzvala žalovaného, aby do 15 dní od doručenia
výzvy uhradil pohľadávku v sume 60 Eur, ktorá bola postúpená zo strany Krajského riaditeľstva PZ v

Nitre v zmysle § 88b ods. 2 až 5 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Žalobca STELIT, s.r.o., Trenčín uplatnil proti žalovanému podnikajúcemu pod obchodným menom T..
B. C. A. na Okresnom súde Trenčín nárok na zaplatenie pohľadávky v sume 270,80 Eur a to z dôvodu
riadne neuhradenej faktúry zo dňa 21.6.2011 vystavenej za dodaný tovar.

12. Z internetových výpisov z LV č. XXXX k.ú. E. a fotokópie LV č. XXXX k.ú. E. bolo zistené, že
strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku
parc. KNC č. XXXX/XX, pozemku parc. KNC č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117
m2, pozemku parc. KNC č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 659 m2 a pozemku
parc. KNC č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2. Nehnuteľnosti nadobudli

strany na základe kúpnej zmluvy a výstavby domu počas trvania manželstva. V časti C boli zapísané na
nehnuteľnostiach ťarchy, a to v roku 2005 pod Z 5029/05 exekučné záložné právo zriadené exekučným
príkazom EX 27/2004 súdneho exekútora M.. Z. C. v prospech oprávneného Sociálnej poisťovne , v
roku 2006 pod Z 5251/05, 5252/05 dva exekučné príkazy pod sp. zn. EX 87/05, EX 88/05 súdnehoexekútora M.. Z. C., v roku 2010 pod Z 2343/10 exekučné záložné právo zriadené exekučným príkazom
sp. zn. EX 1417/2009 súdneho exekútora M.. B. W. v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o. Bratislava proti povinnému žalovanému, v roku 2012 pod Z 3825/12, Z 6020/12 exekučné záložné

právo zriadené exekučným príkazom sp. zn. EX 448/2012 súdneho exekútora M.. B. O. v prospech
oprávneného Sociálna poisťovňa , v roku 2013 pod Z 1196/13 , Z 1500/13 exekučné záložné práva
zriadené exekučnými príkazmi sp. zn. EX 1629/2012, sp. zn. EX 527/13 súdneho exekútora M.. B.
O. v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa , v roku 2014 pod Z 191/14 , Z 668/14 exekučné
záložné práva zriadené exekučnými príkazmi sp. zn. EX 862/2013, sp. zn. EX 1098/2013 súdneho

exekútora M.. B. O. v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa. Uvedené exekučné záložné práva boli
v zmysle výpisu z LV č. XXXX k.ú. E. ku dňu 15.11.2016 už zrušené, a pod Z 6102/16 bolo zapísané
nové exekučné záložné právo zriadené exekučným príkazom sp. zn. EX 1527/2016 súdneho exekútora
B.. T.. B. Z. v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa a pod P 625/16 bola zapísaná poznámka -
rozhodnutie Daňového úradu v Trenčíne č. 104153859/2016 o zriadení záložného práva na predmetné
nehnuteľnosti.

13. Súdom ustanovená znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností T.. K. T.
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a vykonaní miestneho šetrenia za použitia metódy
polohovej diferenciácie v znaleckom posudku č. 4/2016 zo dňa 4.4.2016 stanovila všeobecnú hodnotu
rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. KNC č. XXXX/XX, pozemku parc. KNC

č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, pozemku parc. KNC č. XXXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 659 m2 a pozemku parc. KNC č. XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 340 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Trenčín na 155.000 Eur.

14. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa žiada, aby pri vyporiadaní BSM

účastníkov bol v jej prospech priznaný podiel 3/4 a v prospech žalovaného podiel 1/ 4, čo zdôvodňoval
tým, že od roku 1998 náklady na vedenie domácnosti strán sporu, na údržbu domu ako aj náklady
spojené s výchovou a starostlivosťou o deti uhrádzala výlučne žalobkyňa, ktorá sa teda významnou
mierou pričinila o udržanie spoločného majetku účastníkov, aby neprišli o ich majetok, na ktorom boli
zriadené exekučné záložné práva z dôvodu dlhov žalovaného z jeho podnikateľskej činnosti. Objem

exekúcií vedených proti žalovanému bol vyšší než jeho celkový príjem za posudzované obdobie, preto
nebolo v objektívnych možnostiach žalovaného podieľať sa na starostlivosti o domácnosť a úhradách
nákladov na domácnosť.
15. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že rodinný dom strany postavili v roku 1989, stavba bola
financovaná v sume 150.000 Sk zo štátneho fondu rozvoja bývania, 100.000 Sk strany získali z úveru,

20.000 Sk bolo vyplatené ako príspevok zo štátu za skolaudovanie domu, a zvyšnú časť uhradili z
ušetrených prostriedkov, každá zo strán mala asi po 10.000 Sk. Hnuteľné veci, ktoré sú predmetom
BSM sa nachádzajú v rodinnom dome a užívajú ich obidve strany sporu. Z týchto vecí žalobkyňa sama
výlučne neužíva žiadnu, vozidlo Fiat Doblo užíva výlučne žalovaný. Vozidlo Seat Toledo je už staré,
bolo zakúpené v roku 1998, a toto vozidlo si vzal žalovaný na dielňu, používal ho on. Zostatkovú cenu

dvojlôžkovej rozkladacej postele a zrkadla odhadla žalobkyňa na 50 Eur. Žalobkyňa navrhuje podiel 3/4
v jej prospech a podiel 1/ 4 v prospech žalovaného z toho dôvodu, že žalobkyňa sa pričinila významnou
mieru o udržanie ich majetku rodinného domu a pozemkov, pretože žalovaný mal z jeho podnikateľskej
činnosti viacero dlhov, ktoré boli od neho vymáhané, exekúcie boli vedené už od roku 1995, zdokladovať
viežalobkyňa exekúcievedenéodroku1998,keďdomamalaprístupkúčtovnýmdokladomžalovaného.

Ďalejuviedla,žeodroku1998žalovanýneprispievadodomácnosti,ibaobčasniekedycezvíkendspravil
nákup potravín do domácnosti, ale zväčša peniaze míňal pre seba, pre svoje potreby, na nákup cigariet.
Žalovaný dcéram nikdy nekúpil oblečenie, topánky, školské potreby, lieky, dokonca mu žalobkyňa
musela kupovať oblečenie a aj topánky. V období rokov 1999-2011 celú nehnuteľnosť, jej prevádzku
financovala sama žalobkyňa. Stalo sa, že strany pre neplatenie plynu odpojili od prívodu plynu, v roku

2010 bol rodinný dom odpojený asi pol roka. Poukázala i na to, že žalovaný v nadmernej miere požíval
alkohol, a to v soboty aj nedele, pre alkohol mu bol odobratý aj vodičský preukaz. Po celú dobu trvania
manželstva a aj po rozvode manželstva mali strany oddelené účty. Žalobkyňa hradila zo svojho účtu
náklady na telekomunikačné služby ohľadom mobilných operátorov, išlo o mobilné telefóny žalobkyne
a dcér ako aj o pevnú linku v dome, internet do domácnosti, ktorý využíval aj žalovaný. Z výpisov z účtu

vyplýva, že žalobkyňa hradila obdivom dcéram životné poistky, stravné na účet základnej a strednej
školy. Žalobkyňa od roku 1998 až do roku 2005 hradila inkaso za byt, ktorý vlastnili strany sporu a ktorý
predali v roku 2005. Žalobkyňa hradila zo svojho účtu náklady na elektrickú energiu a plyn do domu po
celú dobu trvania manželstva, hradila aj poplatok za verejnoprávnu televíziu ako aj náklady na dodávkuvody, ktoré sa hradili štvrťročne. Žalobkyňa do roku 2002 hradila spoločný úver sporových strán, ktorý
si vzali na stavbu domu, pričom žalovaný úver vôbec nesplácal. Občas prispel žalovaný na úhradu
energií do domu, ak vznikol nedoplatok, ale to bol ojedinelý prípad. Zároveň hradila žalobkyňa dcéram

oblečenie, školské potreby do školy ako aj lieky, pretože boli alergičky. Dom žiadala prikázať žalobkyňa
do jej vlastníctva, pretože je presvedčená, že žalovaný dom neudrží, má nižší príjem než je suma
jeho záväzkov, ktoré musí veriteľom uhrádzať, čo vyplýva aj z jeho daňových priznaní. Žalobkyňa bude
schopná udržiavať rodinný dom. Žalovanému neustále chodia viaceré exekúcie z dôvodu jeho dlhov z
podnikateľskej činnosti. Celková suma, ktorú vložila žalobkyňa do domácnosti za 14 rokov prevyšuje

podiel žalovaného na spoločných nehnuteľnostiach. Žalobkyňa nevlastní žiadnu nehnuteľnosť vhodnú
na bývanie. U rodičov žalobkyne býva sestra žalobkyne s rodinou, a preto tam by žalobkyňa bývať
nemohla. Žalobkyňa nemá na účte finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného z jeho vyrovnacieho
podielu, bola sa však informovať v banke a bol by jej poskytnutý hypotekárny úver do výšky 80.000 Eur,
z ktorého by žalovaného vyplatila, s tým, že finančne by žalobkyni pomohla aj jej rodina. Po rozvode
manželstva sa žalobkyňa so žalovaným ústne dohodla, že on bude hradiť plyn do domu a žalobkyňa

bude hradiť ostatné náklady, avšak žalovaný neuhrádzal pravidelne náklady na dodávku plynu a stalo
sa, že ich od plynu aj odpojili. Naposledy boli odpojení od apríla 2016 do novembra 2016. Nedoplatok bol
uhradenýtak,žežalovanýdal1.000Eura250Eurdoplatilažalobkyňa.Keďboliodpojeníodplynu,vznikli
vyššie náklady na dodávku elektrickej energie do domu. Dom bol odpojený od dodávky plynu aj v roku
2015, keďže neboli uhradené zálohové platby zo strany žalovaného a tento nedoplatok musela uhradiť

žalobkyňa spolu s dcérou. V súčasnej dobe býva v dome aj žalovaný, avšak strany spolu nekomunikujú,
žalovaný chodí do domu až večer pod vplyvom alkoholu a je agresívny voči žalobkyni, a preto žalobkyňa
požiadala dcéry, aby boli s ňou v dome prítomné, keď je v dome aj žalovaný. V dome bývajú aj plnoleté
dcéry strán a pokiaľ v dome zostane bývať žalobkyňa, tak dcéry chcú zostať v dome bývať.

16. Žalovaný na pojednávaní navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva
strán s rovnakým podielom. Dom začal žalovaný stavať so žalobkyňou s tým, že tam budú spolu
bývať, žalovaný nechce z neho odísť. Počas trvania manželstva žalovaný k domu dokúpil dva vedľajšie
pozemky, peňažné prostriedky mal našetrené. Počas manželstva nemal žalovaný so žalobkyňou
spoločnú kasu. K zostatkovej hodnote nehnuteľných vecí sa vyjadriť nevedel. Zoznam spoločných

hnuteľných vecí, tak ako ich uviedla žalobkyňa v návrhu je správny a úplný a žalovaný súhlasil s ich
zostatkovou hodnotou, tak ako ju uviedla žalobkyňa. Žalovaný súhlasil s tým, ako navrhla žalobkyňa
vyporiadanie týchto hnuteľných vecí. Poukázal na to, že vozidlo Seat Toledo žalovaný predal asi pred
desiatimi rokmi na súčiastky za kúpnu cenu asi 5.000 Sk až 6.000 Sk, a nevedel či kúpnu cenu použil
pre potreby domácnosti. Žalovaný poprel, že by sa nestaral o domácnosť, že by sa nestaral o jej

chod, pretože žalovaný hradil počas manželstva poplatky za plyn, vodu; mohlo sa stať, že niektoré
platby uhradila žalobkyňa. Mali dohodu, že poplatky za elektrinu bude platiť žalobkyňa. Ku dňu jeho
výsluchu poplatok za plyn zo strany žalovaného uhradený nebol. Žalovaný potvrdil, že bolo voči nemu
vedených viacero exekučných konaní, a aj v súčasnosti sú vedené, hlavným veriteľ žalovaného je
Sociálna poisťovňa. Keď sa žalovaný so žalobkyňou hádal a ona sa mu vyhrážala, že ho pripraví o

dom, tak žalovaný uvedenú situáciu riešil tak, že zámerne neplatil odvody do Sociálnej poisťovne, aby
bol predmetný dom blokovaný záložným právom v prospech Sociálnej poisťovne, aby ho žalobkyňa
nemohla predať. Nie je však pravda, že by bol žalovaný exekvovaný pre pohľadávku v Sociálnej
poisťovni až vo výške 360.000 Sk. Nemá vedomosť ani o tom, že by bola proti nemu vedená exekúcia
Poľnohospodárskym družstvom Soblahov pre vymoženie pohľadávky 247.000 Sk. Žalovaný dlhuje

sumu 1.700 Eur firme KLIMEX hutnícky materiál s.r.o. Trnava. Ďalej uviedol, že počas a aj po rozvode
manželstva žalovaný chodil nakupovať potraviny pre potreby domácnosti. Je pravda, že deťom veci
nekupoval ale to bolo preto, lebo keď im niečo kúpil, tak mu bolo vytknuté, že sa im to nepáči. Žalovaný
dával dcéram vreckové. Žalovaný zvykol zaviezť dcéry na predskúškové prípravné sedenia za účelom
prijímacích pohovorov na vysokú školu, a následne aj na prijímacie pohovory na vysokú školu. Staršiu

dcéru žalovaný vozil pravidelne cez pracovné dni na brigádu do rádia v Trenčíne a následne na vlak na
železničnú stanicu v Trenčíne, keďže cestovala do školy. Poukázal na to, že žalobkyňa bola viac ako
dvakrát počas manželstva nezamestnaná.

17. Žalobkyňa k tvrdeniam žalovaného uviedla, že je pravda, že žalovaný zaviezol dcéry na skúšky

na vysokú školu. Počas celého štúdia dcéram však nijako neprispel, neplatil ani poplatky za internáty,
poplatky za školu, cestové, pričom dcéry študovali v E. a v K.. Žiadala, aby súd zahrnul do masy BSM
kúpnu cenu 5.000 Sk, za ktorú predal žalovaný motorové vozidlo zn. Seat Toledo.18. Svedkyňa Q. C., dcéra sporových strán, ktorá býva spolu s rodičmi v rodinnom dome v Trenčíne,
uviedla, že počas trvania manželstva sporových strán faktúry na úhradu nákladov za dodávku vody,
plynu, elektrickej energie do rodinného domu uhrádzala väčšinou žalobkyňa. Žalovaný pristupoval k

tomuto nezodpovedne, stalo sa, že nezaplatil faktúru za plyn do domu, faktúry boli vystavované na
jeho meno. Nezabezpečil ani revízneho technika na plynomer, musela to vybaviť žalobkyňa. Stalo
sa, že ich od plynu viackrát odpojili pre neplatenie preddavkových platieb. Stávalo sa to pravidelne,
takmer každý rok. Počas trvania manželstva strán žalovaný kupoval potraviny pre seba, občas svedkyni
alebo jej sestre kúpil čokoládu, ale hlavné potraviny ako mäso, a iné, z ktorých sa varia teplé jedlá

kupovala po celú dobu žalobkyňa, ktorá tieto potraviny zabezpečovala pre svedkyňu a jej sestru. Otec
si hradil nákupy pre seba, kupoval si pivo, údeniny a pod.. Svedkyňa má vedomosť o tom, že žalovaný
počas manželstva neuhrádzal svoje splatné pohľadávky voči veriteľom, odvody do Sociálnej poisťovne
a zdravotnej poisťovne. Chodili mu do poštovej schránky exekučné výzvy a pod.. Žalovaný svedkyni
ani žalobkyni o svojich dlhoch nerozprával. Žalobkyňa o jeho dlhoch nemala vedomosť. Stalo sa, že na
Vianoce zablokoval exekútor účet. Žalobkyňa sa počas manželstva nezadlžovala, hospodárila riadne.

Keď bola svedkyňa malá, prosila žalovaného, aby tak často nechodil do krčmy, pretože často sa stávalo,
že sa z nej vracal pod vplyvom alkoholu a bol agresívny, tak voči žalobkyni, ako aj voči svedkyni
a jej sestre. Vulgárne im nadával a matke sa vyhrážal ublížením na zdraví. Svedkyňa študovala na
Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, išlo o 5 ročné štúdium. V tom čase mal
žalovaný problémy s podnikaním a dlhy, preto všetky náklady svedkyne na cestovné z domu do

Bratislavy, na stravu v Bratislave, na ubytovanie na internáte a následne na priváte v Bratislave, ako aj
ostatné náklady na školu hradila výlučne žalobkyňa. Keď si svedkyňa pýtala peniaze od žalovaného,
tak jej ich nedal, dokonca si on peniaze pýtal od sestry svedkyne. Sestra svedkyne V. C. študovala
masmediálnu komunikáciu v Trnave a náklady na jej štúdium hradila žalobkyňa s tým, že počas štúdia sa
V. snažila si privyrobiť prácou v rádiu. Oblečenie pre svedkyňu a jej sestru, lieky a iné potreby uhrádzala

výlučne žalobkyňa, ktorá zakupovala oblečenie aj pre žalovaného a taktiež mu zabezpečila lieky, keď
bol chorý a potreboval ich. Ak je potrebné v súčasnej dobe niečo v dome opraviť, napr. pokazenú toaletu,
tak svedkyňa resp. žalobkyňa sa o to postarajú a nájdu opravára alebo svedkyňa odstráni sama závady,
ktoré v dome treba vyriešiť.

19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je rozdelenie spoločného
majetku, vecí účastníkov, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a vyporiadanie aj spoločných

dlhov účastníkov v zmysle zásad podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Majetkom rozumieme
súhrn majetkových hodnôt, t.j. vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi. Zdrojom
bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov, nech už je ich právny pôvod
akýkoľvek. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšieveci špecifikované v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní sa v zásade vychádza
z princípu parity, teda rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku. Každý z manželov má
právo žiadať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo

sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

21. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán cestou súdu, pretože
strany sa nedohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že strany sporu počas trvania ich manželstva nadobudli do bezpodielového

spoluvlastníctva hnuteľné veci uvedené vo výrokoch I., II. tohto rozsudku. Nadobudli aj motorové vozidlo
zn. Seat Toledo, ktoré však žalovaný podľa jeho vyjadrenia počas manželstva predal, a keďže nebolo vo
vlastníctve strán ku dňu vyhlásenia rozsudku, súd už nerozhodoval, komu uvedené vozidlo prikáže do
vlastníctva, ale vyporiadaval len hodnotu utrženú z predaja vozidla, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného
predstavovala sumu 5.000 Sk. Pokiaľ ide o spoločné hnuteľné veci strany sa zhodli na tom, že v žalobe
je uvedený úplný a správny zoznam spoločných hnuteľných vecí a zhodli sa aj na ich zostatkovej cene,

z ktorej súd vychádzal. S prihliadnutím na zásadu, aby boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý
ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k jej amortizácií (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo 980/2003 zo dňa 2.12.2003), a keďže podľa vyjadrenia žalobkyne, hnuteľné veci nachádzajúce
sa v predmetnom rodinnom dome užívajú obe strany okrem motorového vozidla zn. Fiat Doblo, ktoré
užíva výlučne žalovaný, ktoré tvrdenia žalovaný nespochybnil, súd jednotlivé hnuteľné veci prikázal

tomu z účastníkov, ktorý ich mal v užívaní, pričom rešpektoval v tomto smere návrh žalobkyne, s ktorým
žalovaný súhlasil.

22. Nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXXX s priľahlými pozemkami zapísané na LV č. XXXX k.ú.
E. súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v zmysle jej návrhu. Súd zohľadnil skutočnosť, že

žalobkyňa nevlastní inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a je preto odkázaná na bývanie v rodinnom
dome. Súd zohľadnil aj preukázanú skutočnosť, že dlhú dobu počas manželstva strán náklady spojené
s nehnuteľnosťami, a to náklady na dodávku elektrickej energie, dodávku vody, plynu uhrádzala v
prevažnej miere žalobkyňa, zatiaľ čo žalovaný neuhrádzal náklady spojené s prevádzkou nehnuteľností,
resp. ak po dohode so žalobkyňou mal uhradiť preddavkové platby za dodávku plynu do domu, neuhradil

ich riadne a včas, vznikali napokon nedoplatky za dodávku plynu, v dôsledku čoho bol dom opakovane
takmerkaždýrokodpájanýoddodávkyplynu,čopotvrdilaajsvedkyňaQ.C..Odom,jehoúdržbu,opravy
sa starala, a naďalej stará žalobkyňa, čo bolo preukázané aj z výsluchu svedkyne Q. C., ktorá uviedla,
že žalovaný nezabezpečil ani revízneho technika na plynomer v dome, musela to vybaviť žalobkyňa,
a ak vznikne v dome potreba opraviť niečo, opraví to žalobkyňa, prípadne ak sa vyskytne na opravu

náročnejšia vada, napr. pokazená toaleta, opravára objedná žalobkyňa so svedkyňou. Žiadna zo strán
netvrdila, že má usporené peňažné prostriedky na výplatu podielu druhej strany, no žalobkyňa sa bola
informovať v banke, kde jej bol prisľúbený úver vo výške dostatočnej na vyplatenie žalovaného z jeho
podielu, aby si mohol zabezpečiť nové bývanie, s tým, že v rámci posudzovania schopnosti splácať
úver má vyššiu šancu úver od banky získať žalobkyňa než žalovaný, keďže žalobkyňa má pravidelný

príjem zo zamestnania, svoje záväzky uhrádza riadne a včas na rozdiel od žalovaného, ktorý ako
vyplynulo z jeho výsluchu a aj listinných dôkazov aj po rozvode manželstva nesplácal splatné dlhy z
jeho podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho boli voči nemu vedené exekúcie. Súd nevyhovel návrhu
žalovaného na prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán , a to vzhľadom k vážne
narušeným vzťahom žalobkyne a žalovaného, ktorí spolu vôbec nekomunikujú, pričom žalovaný sa v

priebehu manželstva ako aj po rozvode manželstva po požití alkoholu správa agresívne k žalobkyni,
vyhrážal sa jej zabitím. Uvedené skutočnosti uvádzala žalobkyňa už v rozvodovom konaní vedenom na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C 29/2011, v ktorom žalovaný popisované nevhodné správanie
popieral, avšak nadmerné požívanie alkoholických nápojov žalovaným, jeho agresivitu voči žalobkyni
a dcéram v rodinnom dome potvrdila aj svedkyňa Q. C., ktorá ako dcéra strán s nimi žije v uvedenom

rodinnom dome. Násilné správanie žalovaného voči žalobkyni nahlásila žalobkyňa dňa 24.5.2014 na
Obvodnom oddelení PZ Trenčín. Vzhľadom na túto situáciu by bolo ďalšie spoluužívanie domu oboma
stranami pre žalobkyňu neznesiteľným a vzhľadom na vážny rozvrat vzťahov a absenciu akejkoľvek
komunikácie strán je zrejmé, že by sa strany ako podieloví spoluvlastníci pri rovnosti podielov nedohodli
na hospodárení so spoločnou vecou, čo by viedlo k ďalším súdnym sporom.

23. Pri vyporiadaní spoločného majetku sa uplatňuje základná zásada vyplývajúca z ustanovenia § 150
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Súdna prax však uznáva,
že uplatnenie tejto zásady nie je bezpodmienečné, a pripúšťa situácie, kedy je na mieste sa od tejtozásady odchýliť. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1096/2011 zo dňa 28.11.2012
odklon od zásady rovnosti podielov je výnimočný a musí byť odôvodnený individuálnymi okolnosťami
konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní o výške podielov a úvahe o rozdielnosti podielov (disparite

podielov) treba vychádzať z hľadísk uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, ktorými sú
potreby maloletých detí, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu,
deti, obstarávanie spoločnej domácnosti. Ide o demonštratívny výpočet rozhodujúcich kritérií, a preto
je nutné zohľadniť aj ďalšie relevantné okolnosti, medzi ktoré patria napríklad negatívne okolnosti v
manželstve. Žalobkyňa navrhovala disparitu podielov strán na spoločnom majetku tak, že jej pripadne

podiel vo výške 3/4 a žalovanému podiel vo výške 1/4, čo odôvodňovala tým, že od roku 1998
náklady na vedenie domácnosti strán sporu, na údržbu domu ako aj náklady spojené s výchovou a
starostlivosťou o deti uhrádzala výlučne žalobkyňa, ktorá sa významnou mierou pričinila o udržanie
spoločného majetku účastníkov, aby neprišli o ich majetok, na ktorom boli zriadené exekučné záložné
práva z dôvodu dlhov žalovaného z jeho podnikateľskej činnosti. Súd po vykonanom dokazovaní mal za
preukázané, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu je na mieste odklon od zásady rovnosti podielov

pri vyporiadaní BSM. Súd uzavrel, že obe strany sa rovnakou mierou pričinili o nadobudnutie spoločného
majetku. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti z fotokópie listu vlastníctva č. XXXX k.ú. E., vyplynulo, že výstavba
rodinnéhodomubolafinancovanátakakotouviedlažalobkyňa,tedačiastočnezpeňažnýchprostriedkov
zo štátneho fondu rozvoja bývania, prostredníctvom úveru od banky - vtedajšej Slovenskej štátnej
sporiteľne, ako aj z ušetrených peňazí oboch strán. Žalovaný uvádzal, že v priebehu manželstva dokúpil

dva pozemky k domu, no netvrdil, žeby mala byť kúpna cena za pozemky uhradená z prostriedkov,
ktoré by patrili výlučne jemu, s tým, že uvádzal, že peniaze na kúpnu cenu mal našetrené, a v tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že aj peniaze, ktoré našetril ktorýkoľvek z manželov počas manželstva
patria v zásade do ich spoločného majetku. Žiadna zo strán teda netvrdila, žeby sa v prevažnej miere
pričinila o nadobudnutie spoločných vecí a z tohto hľadiska nebolo možné vychádzať pri skúmaní

opodstatnenosti disparity podielov. Z listinných dôkazov - výpisov z účtu žalobkyne, ako aj výsluchu
svedkyne Q. A. bolo preukázané, že od roku 1998 do rozvodu manželstva žalobkyňa uhrádzala drvivú
väčšinu všetkých nákladov na bývanie strán v rodinnom dome, teda náklady na dodávku elektrickej
energie, náklady na dodávku plynu do domu, poplatky za pevnú telefónnu linku v dome, za mobilné
telefóny, internet v dome, poplatok za verejnoprávnu televíziu, kupovala potraviny do domácnosti,

hradila potreby dcér sporových strán či už nákupy potravín, stravné dcér v základnej a strednej škole,
nákupy oblečenia dcéram, životné poistky dcéram, výdavky spojené so štúdiom dcér na vysokej škole
týkajúce sa nákladov na internátne ubytovanie dcér v Bratislave a v Trnave, kde študovali, nákladov
na cestovné do školy, na študijnú literatúru, nákladov na lieky, keďže dcéry sú alergičky, starala sa o
rodinu a zabezpečovala lieky a oblečenie aj pre žalovaného. Z predložených výpisov z účtu žalobkyne

bolo taktiež preukázané, že žalobkyňa zo svojho príjmu od roku 1998 do roku 2002 hradila platby
za elektrickú energiu a nájomné za byt, ktorý vlastnili strany a v roku 2005 ho predali. Naproti tomu
žalovaný sa o domácnosť, o rodinu takmer vôbec nestaral, požíval v nadmernej miere alkoholické
nápoje, po požití ktorých vulgárne nadával v domácnosti dcéram ako aj žalobkyni, ktorej sa vyhrážal
aj ublížením na zdraví, čo tvrdila žalobkyňa už v rozvodovom konaní, a bolo to preukázané aj z

výsluchu svedkyne Q. A.. Tvrdenie žalovaného, že počas aj po rozvode manželstva zabezpečoval
nákupy potravín do domácnosti žalobkyňa popierala a aj z výsluchu svedkyne Q. C. vyplynulo, že
potraviny, z ktorých sa varili teplé jedlá v domácnosti zabezpečovala po celú dobu iba žalobkyňa, pričom
žalovaný zvykol kúpiť dcéram čokoládu a sebe kupoval pivo. Skutočnosť, že žalovaný zaviezol dcéry na
prijímacie skúšky na vysokú školu je zanedbateľným príspevkom žalovaného na úhradu potrieb dcér.

Nezodpovedný prístup žalovaného k zabezpečovaniu potrieb rodiny a domácnosti vyplýva aj z toho, že
napriek následnej ústnej dohode strán nehradil pravidelne a včas platby za dodávku plynu do domu,
pričom faktúry boli dodávateľom vystavené na jeho meno, čo viedlo k odpojeniu domu od dodávky
plynu, a tým k zvýšeniu nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu v dome. Tvrdenie žalovaného,
ktorý uviedol, že zámerne neodvádzal poistné odvody do Sociálnej poisťovne, aby bol dom blokovaný

záložným právom v prospech Sociálnej poisťovne, aby dom nemohla predať žalobkyňa, súd hodnotí ako
bezohľadné konanie žalovaného bez vážneho dôvodu ohrozujúce spoločný majetok strán, ktoré konanie
je nepochybne v rozpore so zásadami slušnosti všeobecne uznávanými v spoločnosti. Z predložených
výziev veriteľov na úhradu dlhov adresovaných žalovanému, platobných rozkazov, rozhodnutí vydaných
v exekučných konaniach a ďalších listinných dôkazov bolo preukázané, že žalovaný neuhrádzal riadne

a včas splatné peňažné pohľadávky a bolo proti nemu vedených viacero exekúcií na vymoženie dlhov
žalovaného z jeho podnikania či už voči jeho obchodným partnerom alebo titulom nedoplatkov na
odvodoch do Sociálnej poisťovne, ktorú skutočnosť nepopieral ani žalovaný. Úhrnná hodnota dlhov
žalovaného za obdobie roku 1999, od roku 2002 do roku 2011 prevyšovala jeho príjem z podnikania zatoto obdobie, ktorý príjem podľa predložených potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmu
fyzickejosobyčinil42.046,70Eur. ZdôvodudlhovžalovanýpýtalpeniazeoddcéryV.C.,ktorásapočas
vysokoškolskéhoštúdiasnažilaaspoňčasťnákladovnaštúdiumuhradiťzprácevrádiu.Taktiežbolvzatý

zreteľ na to, že spoločné nehnuteľnosti strán boli počas ako aj po rozvode manželstva strán v dôsledku
neuhradenýchdlhovžalovanéhozjehopodnikaniaopakovanezaťaženéexekučnýmizáložnýmiprávami
v prospech veriteľov žalovaného, najmä Sociálnej poisťovne. Naproti tomu žalobkyňa hospodárila
so zárobkom riadne, nezadlžovala sa, čo potvrdila aj svedkyňa Q. C.. Žalobkyňa, ktorá bola počas
manželstva aj nezamestnaná, v určitých obdobiach manželstva mala dve zamestnania naraz, musela

počas manželstva vyvinúť maximálne úsilie, aby z jej príjmu uhradila všetky náklady na domácnosť, na
prevádzku rodinného domu, zabezpečovala potreby rodiny, spoločných dcér strán, zatiaľ čo žalovaný
sa na týchto nákladoch podieľal len ojedinele, a jeho príjem bol použitý na jeho vlastné potreby a na
úhradu dlhov z podnikania, ktoré aj naďalej produkuje, keďže podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. E. ku
dňu 15.11.2016 bolo na nehnuteľnostiach zriadené opäť exekučné záložné právo v prospech Sociálnej
poisťovne a záložné právo v prospech Daňového úradu v Trenčíne. Napokon žalobkyňa uviedla, že

časť dlhov žalovaného uhradila aj ona. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobkyňa sa
významnou mierou pričinila o to, aby strany sporu neprišli o spoločný nehnuteľný majetok, na ktorom
boli zriadené exekučné záložné práva. Z uvedených skutočností zistených z vykonaného dokazovania
je nutné konštatovať zjavnú nerovnomernosť v účasti žalovaného na zabezpečovaní starostlivosti o
rodinu, deti, spoločnú domácnosť v porovnaní so žalobkyňou. Žalovaný počas manželstva nevytváral

zdravé rodinné prostredie, nepomáhal dostatočne žalobkyni so starostlivosťou o rodinu a deti, pod
vplyvom alkoholu sa správal agresívne voči žalobkyni ako aj jej dcéram, a na tieto negatívne okolnosti
v manželstve tiež musel súd vziať zreteľ. Tento dlhoročný nezodpovedný postoj k rodine, agresívne
správanie sa voči členom rodiny, neustále vytváranie dlhov žalovaný nevysvetlil žiadnymi relevantnými
dôvodmi a súd ho hodnotí ako správanie sa žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Preto

aj vzhľadom na dobu, počas ktorej trvala táto situácia, mal súd za to, že spravodlivé bude rozdelenie
spoločného majetku strán disparitou podielov tak, že v prospech žalobkyne pripadne podiel 3/4 (75%)
a v prospech žalovaného podiel 1/4 (25%).

24. Pri určení hodnoty nehnuteľností vychádzal súd zo znaleckého posudku, s ktorým neprejavila

nesúhlas žiadna zo strán, a na zostatkovej hodnote hnuteľných veci sa strany zhodli. Celková hodnota
masy BSM (hodnota hnuteľných aj nehnuteľných vecí a kúpna cena za predané motorové vozidlo zn.
Seat Toledo) predstavuje 158.005,97 Eur, z ktorej podiel žalobkyne (3/4) predstavuje sumu 118.504,48
Eur, a podiel žalovaného (1/4) predstavuje sumu 39.501,49 Eur. Žalovaný nadobudol hnuteľné veci
v hodnote spolu 2.360 Eur a súd k jeho podielu pripočítal aj hodnotu 165,97 Eur, za ktorú žalovaný

bez vedomia žalobkyne predal auto zn. Seat Toledo, no peniaze za to utŕžené netvrdil, žeby použil pre
potreby rodiny a výsledný podiel žalovaného predstavuje 2.525,97 Eur. Žalobkyňa je potom povinná
vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel v sume 36.975,52 Eur (39.501,49 Eur - 2.525,97 Eur). Súd
určil žalobkyni lehotu na vyplatenie podielu žalovanému podľa § 232 ods. 3 CSP do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na výšku výplaty podielu je zrejmé, že žalobkyňa, ktorá je síce

zamestnaná, no podľa vlastného vyjadrenia nemá na účte finančné prostriedky vo výške dostatočnej na
okamžité vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovaného, by nebola schopná vyplatiť žalovanému náhradu
za jeho podiel v kratšej lehote. Stanovená lehota ponecháva žalobkyni dostatočný časový priestor na
to, aby si mohla zabezpečiť úverom peňažné prostriedky na výplatu vyrovnacieho podielu.

25. S poukazom na uvedené dôvody súd za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak ako je uvedené vo výrokoch I., II., III. tohto rozsudku.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná a preto jej súd podľa § 255 ods. 1 CSP výrokom IV. priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

28. Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 20C 91/2014-139 zo dňa 19.4.2016 bolo

z rozpočtových prostriedkov štátu znalečné v sume 328,44 Eur vyplatené ustanovenej znalkyni Ing.
Bibiane Igondovej. Súd výrokom V. štátu priznal proti žalovanému nárok na náhradu týchto trov konania
v rozsahu 100%, keďže žalovaný bol v spore neúspešný v plnom rozsahu. Súd vychádzal z ustanovenia
článku 4 CSP, v zmysle ktorého ak CSP nemá výslovné ustanovenie riešiace danú situáciu, predmetnáotázka(nárokštátunanáhradutrovkonania)saposúdipodľaustanoveniazákona,ktoréupravujeprávnu
otázku čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej otázky. Súd potom analogicky aplikoval
na právo štátu na náhradu trov konania ustanovenie § 255 ods. 1, ods. 2 CSP , v zmysle ktorého má

štát pre rozhodnutie o trovách, ktoré v konaní platil, postavenie strany sporu, a preto štátu patrí nárok
na náhradu týchto trov konania voči stranám podľa ich úspechu v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.