Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515213338
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515213338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: CRIF - Slovakia Credit Bureau, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO : 35 886 013, zast. Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, IČO: 47 232 773, proti žalovanému : Ľ. G., nar. X.XX.XXXX, bytom
P. Z. XX, o zaplatenie 172,61 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 26.1.2016, č.k. 7C/828/2015-26 takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošice-okolieakosúdprvejinštancierozsudkomzodňa26.1.2016,č.k.7C/828/2015-26
zamietol žalobu. Účastníkom (stranám sporu) náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 172,61 € s
príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nezaplatených faktúr, ktorými žalobca žalovanému
vyúčtoval poskytnuté elektronické komunikačné služby na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel
dňa 13.3.2012 žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Telefónica Slovakia, s.r.o., Bratislava. Po

vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil podľa ust. § 43 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách platného v čase uzavretia zmluvy, podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka, § 101, § 112
Obč. zákonníka a v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol aj bez
návrhu na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi - na premlčanie nároku žalobcu. Uzavrel,
že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto konajúci súd na premlčanie
nároku prihliadol bez toho, aby sa premlčania domohol žalovaný. Uviedol, že žaloba bola podaná na
súde dňa 15.7.2015, pričom všeobecná 3-ročná premlčacia lehota plynúca od momentu, kedy sa právo

mohlovykonaťpoprvýkrát,t.j.ododňanasledujúcehopodnisplatnostifaktúryč.XXXXXXXXXXsplatnej
dňa 16.4.2012, a faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 14.5.2012 uplynula pred podaním žaloby na
súd. Dospel tak k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť a preto ju zamietol.

3. O trovách konania rozhodol § 142 ods. 2 O.s.p. a s konštatovaním, že žalobca nebol v konaní úspešný
a žalovaný v konaní nežiadal priznať náhradu trov konania, súd účastníkom (stranám sporu) náhradu
trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd prerušil
konanie do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp.zn. RVP 12672/2015 a následne, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Namietal posúdenie právnehovzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, čo priamo viedlo súd prvej inštancie k
aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho súd ex offo prihliadol na
premlčanie nároku. Mal za to, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je v rozpore s Ústavou Slovenskej

republiky, pričom poukázal na to, že Okresný súd Košice II dňa 8.9.2015 podal na Ústavný súd SR
návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46
ods. 1 Ústavy SR, pretože podľa názoru Okresného súdu Košice II je zásadný rozpor ust. § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR v tom, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne
zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že „nestranný súd“, prípadne iný orgán má povinnosť

prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru
tohto súdu v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p., v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.11.2016 o 12.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 8.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 CSP.

8. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutiajehoúčinnosti.Podľaust.§470ods.2vetaprváCSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Odvolací súd v prvom rade rozhodoval o návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý podal podľa §
109 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), podľa ktorého ak súd
neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Zneniu tohto
ustanovenia v súčasnosti platnom a účinnom Civilnom sporovom poriadku zodpovedá ustanovenie §
164. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť (nie povinnosť) prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie
podnet.

10. Podľa § 162 ods.3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

11. K uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 27. februára 2014 vo

veci C-470/12, Pohotovosť, s.r.o. proti Miroslavovi Vašutovi, za účasti Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, keď podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou
93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, pričom
v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť

kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones) a dáva súdu možnosť
skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu ako vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku
stanoveného v článku 6 smernice 93/13/EHS. Podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie,
týkajúceho sa práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, z ktorého vyplýva, že právna

pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, pričom táto pomoc je potrebná
na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Smernica vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú
predajcu alebo dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto
sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené právneposúdenie aplikácie ustanovenia § 5b zákona č.250/2007 Z.z. nedospel v danej veci k záveru, že je
ustanovením odporujúcim článku 1 ods. 1 a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to
v podaní na Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. RVP 12672/2015 navrhol Okresný súd Košice II,

ktorá skutočnosť je podmienkou pre prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

13. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

(rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

14. V zmysle Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ide
o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia
aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval.

16. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie

aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil
v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj
svoje rozhodnutie. Zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na
vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

18. Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že ust.
§ 100 ods. 1 Obč. zák. a ust. § 101 Obč. zák. jednoznačne upravuje, že právo sa premlčuje, ak sa
nevykonalo v dobe zákonom stanovenej a ak nie je ďalej ustanovené inak, premlčacia doba je 3-ročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Jednoznačne správne preto súd prvej inštancie
posúdil otázku premlčania nároku žalobcu uplatneného žalobou, keďže u faktúr, ktoré boli splatné dňa

16.4.2012 a dňa 14.5.2012 uplynula 3-ročná premlčacia doba skôr ako bola žaloba bola podaná na
súde (15.7.2015).

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP vrátane výroku o trovách konania potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok
na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám

náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).