Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200289
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200289.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu DITURIA - S, s.
r. o., Masarykova 30, 984 01 Lučenec, IČO: 43 850 804, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom
Shindlerom, ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100305/587744/2013/5052 zo dňa 9. decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28. februára 2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie

žalovaného ako aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.
96014015/4233928/2013/Ge zo dňa 17. 9. 2013 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že bol
rozhodnutím ako aj predchádzajúcim rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátený na svojich právach.

Predovšetkým namietal nulitu napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že nebolo podpísané druhostupňové
ako aj prvostupňové rozhodnutie na to oprávnenou osobou. Prvostupňové rozhodnutie podpísala

riaditeľka odboru kontroly a analýz Daňového úradu v Banskej Bystrici a druhostupňové generálny
riaditeľ sekcie daňovej a colnej. Podľa žalobcu oprávnenými konať za Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republikyjeprezidentfinančnejsprávyazaprvostupňovýorgánjeriaditeľdaňovéhoúradu.Žiadnyzákon
neumožňuje, aby si vo vnútorných predpisoch žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán upravil, že
môžu konať za tieto orgány iní zamestnanci. Podľa žalobcu toto rozhodnutie z tohto dôvodu trpí vadou,
pre ktoré je nulitné. Žiadal, aby sa súd s touto skutočnosťou vysporiadal z dôvodu právnej istoty žalobcu.

Ďalším dôvodom nezákonnosti podľa žaloby bolo, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán
nevyhodnotil dôkazy správne a to najmä v ich vzájomnej súvislosti, čo viedlo k neúplnému a
nedostatočnému zisteniu skutkového stavu na to, aby bolo vydané zákonné rozhodnutie. Prvostupňový
správnyorgánakoajžalovanýneuznaliakodaňovývýdavokpredaňzpríjmovprávnickýchosôbodmenu
vyplatenú na základe zmluvy o sprostredkovaní dodávateľovi AGRO RÁTKA-S, s.r.o., ktorý túto službu
ako od subdodávateľa objednal od GENNA s.r.o. vo výške 180 000.-Eur za sprostredkovanie obchodu
predaja hovädzieho dobytka. Dôvodom bolo, že žalobca nepredložil okrem faktúry žiadny iný dôkaz.

Podľa žaloby žalobca poskytol správcovi dane všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, alebo ktoré mohol
zaobstarať. Urobil tak vzhľadom na podstatu zmluvného typu obchodného vzťahu sprostredkovateľskej
činnosti a samotný priebeh vzniku a realizácie obchodného vzťahu a to, že zmluva o sprostredkovaní
vrátane odplaty za sprostredkovanie bola dojednaná ústne. Takisto si dodávateľ v zmysle § 643Obchodného zákonníka plnil svoje povinnosti ústne, resp. telefonicky a žalobcovi tak týmto spôsobom
oznamovalzáujemcovokúpuhovädziehodobytka.Žalobcasanáslednerozhodol,sktorýmizáujemcami
vstúpi do rokovania a s ktorými uzatvorí zmluvu o predaji hovädzieho dobytka. Išlo o dynamický

proces hľadania záujemcov, a preto neboli informačné povinnosti plnené písomne, čo asi správca
dane požadoval, aby boli takéto doklady predložené. Žalobca ako dôkaz predložil zoznam odberateľov
hovädzieho dobytka. Cena za sprostredkovateľskú službu bola viazaná na uzatvorenie zmlúv o predaji
hovädzieho dobytka. Žalobca predložil čestné prehlásenie jedného z odberateľov ako dôkaz o tom,
že sa obchod a predaj hovädzieho dobytka do Turecka uskutočnil. Toto čestné prehlásenie nahradilo

výpoveď odberateľa ako svedka. Správca však tento dôkaz odmietol. Žalobca namietal tiež, že správcovi
dane oznámil kontakt na konateľa spoločnosti GENNA s.r.o., čím si mohol overiť žalobcom tvrdené
skutočnosti, avšak tento dôkaz správny orgán odmietol vykonať. Žalobca ďalej tvrdil, že práve neuznanie
čestného prehlásenia odberateľa ako dôkazného prostriedku a nekontaktovanie konateľa spoločnosti
GENNA s.r.o. postavilo žalobcu do takej situácie, že žalovaný neuznal daňový výdavok vo výške
180 000.-Eur za sprostredkovanie obchodu. Keby boli tieto prostriedky využité, bola by preukázaná

oprávnenosť daňových výdavkov. Žalobca mohol vykonať aj ďalšie dôkazy napr. prostredníctvom
výmeny medzinárodných informácií a požadovať daňový orgán v Turecku, aby u odberateľa preveril,
ako došlo k realizácii predaja. Takéto dokazovanie bolo v kompetencii správcu dane. Podľa žalobcu
má na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vplyv aj to, že v daňovom konaní nebol vypočutý subjekt
AGRO RÁTKA-S, s.r.o.. Žalobca namietal, že takýmto postupom správca dane nepostupoval podľa § 24

ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a nevyužil všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto je zistený skutkový
stav nedostačujúci na správne posúdenie veci.

Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl aj v tom, že správca dane neuznal ako daňový

výdavok čiastku 37 718,79 Eur, ktorou boli zaplatené náklady na ubytovanie veterinárov, ktorí nie
sú zamestnancami žalobcu. Podľa žaloby pri vývoze hovädzieho dobytka do zahraničia právne
predpisy vyžadujú vykonávať dvojstupňovú veterinárnu kontrolu veterinármi vyvážajúcej krajiny ako
aj veterinármi dovážajúcej krajiny. Kupujúci podmienili uzatvorenie zmlúv tým, že predávajúci, t.j.
žalobca zaplatí náklady spojené s ubytovaním a stravovaním veterinárov dovážajúcej krajiny. Žalobca

predložil správcovi dane dôkaz o tejto skutočnosti čestné prehlásenie jedného z odberateľov dobytka.
Zároveň predložil zoznam veterinárov od jednotlivých odberateľov hovädzieho dobytka, ktorí boli týmito
odberateľmi vyslaní na vykonanie kontroly dobytka. Tvrdil, že obdobný zoznam vedie aj príslušné
ministerstvo v Turecku. Z toho vyplýva priama vecná aj časová súvislosť medzi návštevou tureckých
veterinárnych lekárov na Slovensku, ich veterinárnymi výkonmi a predajom hovädzieho dobytka

odberateľom sídliacim v Turecku. Tieto náklady boli uplatnené ako daňové výdavky v súlade § 2 písm.
i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Išlo o daňový výdavok preukázateľne vynaložený na
dosiahnutie príjmu z predaja hovädzieho dobytka do Turecka. Daňové výdavky boli zaúčtované v súlade
§ 19 ods. 2, písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v spojení s § 1 ods. 2, písm. c) zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Boli uplatnené oprávnene a žalovaný nesprávne právne posúdil

vec, keď tieto nepovažoval za daňové výdavky. Poukázal tiež na to, že má informáciu o iných prípadoch,
minimálne dvoch, kedy takéto výdavky boli správcom dane uznané ako daňový výdavok. Preukázať to
však nemôže, pretože ide o predmet, na ktorý spadá daňové tajomstvo, týkajúce sa iných daňových
subjektov. Ďalší dôvod neuznania týchto výdavkov, ktorým malo byť nepreukázanie, kto konkrétne
bol ubytovaný v hoteloch neobstojí, pretože žalobca uviedol, že v hoteloch boli ubytovaní zahraniční

veterinári a ich mená sú uvedené a v rozhodnutí správcu dane. Žalobca neviedol presnú evidenciu mien
zahraničnýchveterinárovsmiestami,kdeboliubytovaní.Akbolapochybnosťotom,moholsprávcadane
pre úplné zistenie skutkového stavu veci požiadať o vyjadrenie dodávateľov ubytovacích služieb, ktoré
určite majú evidenciu ubytovaných hostí. Správca dane aj v tomto prípade nevyužil všetky prostriedky
na objasnenie skutočností, a teda nepostupoval podľa § 24 daňového poriadku. Vec nesprávne

právne posúdil a zistený skutkový stav nie je dostačujúci na správne posúdenie veci. Preto správca
dane rozhodol v rozpore s § 3 ods. 9 daňového poriadku.

Žalobca v žalobe namietal aj procesnú vadu spočívajúcu v tom, že v čase kým žalobca nebol zastúpený
konateľom žalobcu, ktorý je občanom iného štátu a nerozumie dobre po slovensky, nebol poučený

podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku o jeho procesných právach a povinnostiach, čo má vplyv na
zákonnosťceléhoďalšiehopostupu.Uzavrel,žerozhodnutiejeokremnesprávnehoprávnehoposúdenia
a nezisteného skutkového stavu aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a trpí vadou, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že dôvody
žaloby sú v zásade totožné z dôvodmi podaného opravného prostriedku, s ktorými sa v napadnutom

rozhodnutí žalovaný vyrovnal a na svojom odôvodnení naďalej trvá.

Žalovaný k tvrdenej nulite napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia uviedol, že rozhodnutia sú
podpísané v zmysle § 63 ods. 3, písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý stanovil, že rozhodnutia musia
obsahovať podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane. Podpisový

poriadok finančnej správy upravil, že prezident finančnej správy, nadriadení/vedúci štátni zamestnanci,
ktorí vykonávajú štátnu službu, a vedúci zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme,
majú právo podpisovať písomnosti v mene Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, resp. v mene
daňového úradu v rozsahu určenom pre príslušný stupeň riadenia a v súlade so všeobecnými záväznými
predpismi, internými riadiacimi aktami a podpisovým poriadkom. Rozsah a podmienky podpisového
oprávnenia vyplývajú z funkčného zaradenia zamestnanca. Z organizačného poriadku takisto vyplýva,

že riaditeľ odboru riadi a zodpovedá za činnosť odboru v rozsahu svojej pôsobnosti a zastupuje daňový
úrad navonok v rozsahu svojej pôsobnosti. Takisto odbor kontroly a analýz, oddelenie daňovej kontroly
vydáva rozhodnutia súvisiace s výkonom kontrolnej činnosti vrátane vyrubovacieho konania po daňovej
kontrole a určením dane podľa pomôcok (článok 10, ods. 3, písm. f/ organizačného poriadku). Podľa
článku 6 ods. 1 a 3 organizačného poriadku Finančného riaditeľstva SR generálny riaditeľ sekcie riadi a

zodpovedá za činnosť sekcie v rozsahu svojej pôsobnosti a zastupuje Finančné riaditeľstvo SR navonok
v rozsahu vecnej pôsobnosti sekcie. Podľa článku 21 ods. 1 tohto organizačného poriadku sekcia
daňová a colná zabezpečuje okrem iného aj činnosti daňového konania podľa článku 24 od. 2, písm. a)
oddelenie daňového konania rozhoduje v daňovom konaní o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových
úradov. Z týchto všeobecne záväzných predpisov ako aj interných predpisov vyplýva, že tak riaditeľka

odboru kontroly a analýz daňového úradu ako aj generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej Finančného
riaditeľstva SR sú osobami, ktoré sú priamo oprávnené na podpisovanie rozhodnutí a takisto podľa
zákona č. 563/2009 Z. z..

K žalobným dôvodom uviedol, že zotrváva na odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zdôrazňuje, že

zoznam odberateľov a čestné prehlásenie jedného z odberateľov (navyše s uvedeným dátumom 19.
10. 2013 a miestom vystavenia v Turecku, napriek tomu že odvolanie bolo doručené správcovi dane
už dňa 7.10.2013) nie sú dôkazom o tej skutočnosti, že sprostredkovaniu predaja skutočne došlo.
Dôkazné bremeno nesie v daňovom konaní daňový subjekt, ktorého úlohou je preukázať skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a tiež skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom

priznaní alebo v iných podaniach, ktoré povinný podať podľa osobitných predpisov a skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania.
Ďalej je povinný preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný
viesť. Práve preukázanie všetkých skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane je zásadné pre
daňové konanie. V danom prípade pre uznanie daňového výdavku nepostačuje len predloženie faktúry

a jej zaúčtovanie a zaplatenie a slovné odôvodnenie výdavku. Poskytnutie telefonického kontaktu do
zápisniceoústnompojednávanínakonateľaspoločnostiGENNAs.r.o.AntoninaVadalunemalovplyvna
záversprávcudaneonepreukázanípredmetnýchskutočností,pretožetátoosobaužnebolakonateľoma
ani spoločníkom tejto spoločnosti v čase sprostredkovania obchodu. Navyše v čase, keď bola vystavená
objednávka spoločnosť AGRO RÁTKA-S s.r.o. pre spoločnosť GENNA s.r.o. už takáto spoločnosť, resp.

spoločnosť s týmto obchodným menom neexistovala. Existovala spoločnosť VADALA s.r.o.. Žalovaný
vykonal dostatočné dokazovanie a využil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúcepresprávneurčeniedane.Žalobcoviboloumožnené,abypreukázaloprávnenosťdaňového
výdavku, avšak tento to nepreukázal. Námietka nedostatočného dokazovania spočívajúceho v tom, že
nebola vypočutá spoločnosť AGRO RÁTKA-S s.r.o., žalovaný uviedol, že konateľom tejto spoločnosti

je konateľ žalobcu. Preto nemalo žiadny význam vypočuť túto osobu aj za spoločnosť AGRO RÁTKA-
S s.r.o..

K ďalšiemu žalobnému dôvodu nezákonnosti neuznania daňových výdavkov na ubytovanie veterinárov
uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo takéto

výdavky nemožno uznať ako daňové ani v nadväznosti na § 1 ods. 2, písm. c) zákona č. 283/2002
Z.z.. Zdôraznil, že dôkazné bremeno pri preukazovaní výdavkov nesie daňový subjekt. Konštatoval,
že správca dane nespochybil výdavky na ubytovanie zahraničných veterinárov len z dôvodu, že
žalobca nepreukázal správcovi dane, kto konkrétne bol ubytovaný v hoteloch na základe fakturovanýchúčtovných dokladov ale aj v prvom rade z dôvodu, ktorý uviedol na strane 9 až 11 rozhodnutia o odvolaní.
Preto nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie o vyjadrenia jednotlivých dodávateľov ubytovacích služieb.
Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by v iných prípadoch boli takéto daňové výdavky uznané.

Správca dane využil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane. Tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzali zo správneho
právneho posúdenia veci a zistený stav bol dostačujúci na takéto správne posúdenie veci. Žalovaný
odmietol, že by sa v daňovom konaní správca dane dopustil procesného pochybenia tým, že nepoučil
konateľa žalobcu o jeho procesných právach. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. sa poskytujú

poučenia daňovníkovi vtedy, keď to stanovuje zákon. V prípade daňovej kontroly zákon nestanovuje
povinnosť poučovať daňový subjekt o jeho právach a povinnostiach, pretože tieto sú jasne definované
v § 45 zákona č. 563/2009 Z.z.. Oznámenie o výkone daňovej kontroly svedčí o tom, že žaloba bol
upozornený na práva a povinnosti. Ďalej podľa § 5 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. pri správe daní sa
používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v
štátnom jazyku. Ak subjekt dostatočne neovláda štátny jazyk, pokiaľ chce na území Slovenskej republiky

podnikať, musí postupovať podľa zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej
republiky, o ktorých ak boli zverejnené v zbierke zákonov Slovenskej republiky platí domnienka, že sa
stali známymi každému, ktorého sa týkajú a domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných
právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) a miestne príslušný podľa § 246a ods. 1 O. s. p. vec prejednal na
pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania v medziach
a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobcovi bolo 27. 8. 2011 doručenie oznámenie o výkone
daňovej kontroly, ktoré obsahovalo poučenie o tom, že práva a povinnosti daňového subjektu pri výkone
daňovej kontroly sú upravené v § 45 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len daňový poriadok). Z obsahu
zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa19. 9.2012 súd zistil, že konateľ žalobcu neuviedol do zápisnice,
že by nerozumel slovenskému jazyku. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že o výsledku daňovej

kontroly bol spísaný protokol zo dňa 24. 7. 2013, v ktorom je podrobne opísaný priebeh daňovej kontroly
ako aj dôkazy, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly vykonávané, čo zodpovedá obsahu správneho
spisu. Žalobca sa vyjadril k tomuto protokolu a jeho pripomienky boli ústne prejednané na pojednávaní
6. 9. 2013.

Správca dane rozhodnutím zo dňa 17. 9. 2013 č. 96014015/4233928/2013/Ge vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 41 366,57 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacej obdobie roku 2011.
Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že 2. 8. 2013 osobne zástupcovi žalobcu doručil protokol
z daňovej kontroly. Následne začalo vyrubovacie konanie v zmysle § 68 ods.1 daňového poriadku, v
ktorom boli vyhodnotené dôkazy a to každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a na základe výsledkov

dokazovania bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku. Daňový subjekt sa vyjadril k protokolu,
čo správca dane zahrnul do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Zvýšenie položky zvyšujúcej výsledok
hospodárenia o sumu 180 000.-Eur odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal realizáciu sprostredkovania,
nakoľko nepredložil faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb
a tovarov od určitého dodávateľa, ktorým bola v uvedenom prípade spoločnosť GENNA s.r.o., IČO: 36

587231. Nemôže preto tvrdiť, že dôkaznú núdzu znáša správca dane. Zoznam odberateľov hovädzieho
dobytka nie je dôkazom o tom, že odberatelia kúpili hovädzí dobytok na základe sprostredkovania
spoločnosťou GENNA s.r.o.. Žalobca poskytol telefónne číslo mobilného operátora, avšak z toho nie
je možné posúdiť, či ide o telefónne číslo patriace konateľovi spoločnosti GENNA s.r.o., a preto
prostredníctvom telefonického rozhovoru správca dane neriešil skutočnosti zistené počas výkonu

daňovej kontroly. Zákonným spôsobom sa pokúsil od tohto subjektu GENNA s.r.o. získať informácie,
avšak to sa mu nepodarilo, pretože tento subjekt nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri a jeho
iná adresa nie je známa. Žalobca predložil faktúru č. 1110546, ktorú vystavila spoločnosť AGRO RÁTKA-
S s.r.o. na sumu 216 000.-Eur, z toho základ dane 180 000.-Eur za prefakturovanie sprostredkovania
obchodu - predaj hovädzieho dobytka, ktorý realizovala pre žalobcu spoločnosť GENNA s.r.o.. K tejto

faktúre tvorila prílohu faktúra, ktorá vystavila spoločnosť GENNA s.r.o. pre odberateľa AGRO RÁTKA-
S s.r.o. s predmetom fakturácie sprostredkovanie obchodu - predaj hovädzieho dobytka a objednávka
sprostredkovateľa obchodu GENNA s.r.o., na ktorej bol uvedený ako objednávateľ AGRO RÁTKA-S
s.r.o. a nie žalobca. Žalobca takýmito faktúrami bez ďalšieho nepreukázal realizáciu sprostredkovaniaobchodu, teda to, že fakturovaná služba bola realizovaná dodávateľom na nej uvedeným. Uzavrel, že
formálne doloženie obchodného prípadu faktúrou je bez preukázania skutočného vykonania služieb
pre daňové účely nepostačujúce. Pokiaľ žalobca usúdil, že dôkazom je skutočnosť, že obchody boli

vykonané, tak vykonanie obchodu nie je dôkazom o tom, že išlo o obchod sprostredkovaný práve tým,
ktorý je uvedený ako dodávateľ tejto služby.

K zvýšeniu položky zvyšujúcej výsledok hospodárenia z dôvodu neuznania zaúčtovaných výdavkov na
ubytovanie veterinárov, ktorí nie sú zamestnancami daňového subjektu, správca dane v odôvodnení

prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vychádzal pri posudzovaní cestovných náhrad (nákladov na
ubytovanie) z § 19 ods. 2, písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorého za daňové
výdavky možno uznať len také cestovné náhrady, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Náklady na ubytovanie veterinárov, ktorí
nie sú zamestnancami žalobcu, nie sú nákladom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
žalobcu. Daňový subjekt nepreukázal správcovi dane, kto konkrétne bol ubytovaný v hoteloch na

základe fakturovaných účtovných dokladov. Žalobca preukazoval svoje tvrdenie, že bez toho, aby
zaplatil ubytovanie veterinárom vyslanými odberateľmi, by nedošlo k uzatvoreniu obchodov čestným
prehlásením jedného z odberateľov a zoznamom veterinárnych lekárov od jednotlivých odberateľov.
K tomu správca dane uviedol, že čestné prehlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za
dôkaz, pretože ide o jednostranný úkon. Ďalej uviedol, že k niektorým faktúram uvedeným medzi

položkami zvyšujúcimi výsledok hospodárenia v časti „C“ odôvodnenia rozhodnutia, neboli predložené
dodávateľskéfaktúryalelenproformafaktúryanáslednepodoloženífaktúr,tietonebolomožnéstotožniť
s proforma faktúrami pre rozdiely v obsahu. Žalobca v účtovníctve ako daňové výdavky zaúčtoval na
účte cestovné náhrady práve proforma faktúry. Ďalej dôvodil tým, že žalobca nepreukázal správcovi
dane, kto konkrétne bol ubytovaný v hoteloch na základe fakturovaných účtovných dokladov a tam

kde neboli uvedené mená na faktúrach od dodávateľov ubytovacích služieb, obmedzil sa na to, že
povedal, že tam boli ubytovaní veterinári. Žalobca teda porušil zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
tým, že do daňovým výdavkov zahrnul náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom daňového
subjektu a u ktorých dostatočne nepreukázal súvislosť s podnikateľskou činnosťou so zámerom
dosiahnutia, zabezpečenia a udržania alebo zvýšenia svojich príjmov. Žalobca napriek opakovaným

výzvam nepredložil žiadne dôkazy o tom, že išlo o daňové výdavky. Ďalej rozhodnutie obsahuje
opis priebehu tak daňovej kontroly ako aj daňového konania vykonaného dohovoru a s reprodukciou
zaznamenaných vyjadrení žalobcu a stanovísk správcu dane.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pre zistenie základu dane možno podľa zákona č. 595 /2003 Z. z. § 2
písm. i) uznať len taký náklad, ktorý bol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržania príjmov
(podmienka vecnosti), daňovníkom riadne a hodnoverne preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a
zaúčtovanývúčtovníctvealeboevidovanývevidenciidaňovníka.Musiabyťsplnenévšetkytripodmienky
súčasne a pri absencii čo len jednej, výdavok nie je možné uznať za daňový výdavok. Poukázal na

zistenia správcu dane týkajúce sprostredkovania a postup pri tomto zisťovaní ako aj vyjadrenia žalobcu.
Žalobca sa pri ústnom pojednávaní 6. 11. 2012 k tomuto sprostredkovaniu nevyjadril, urobil tak až
následne e-mailom z 23. 11. 2012, kde uviedol, že faktúrou bolo fakturované sprostredkovanie obchodu
s dobytkom na základe osobnej dohody majiteľa žalobcu a spoločnosti GENNA s.r.o.. Na ústnom
pojednávaní 20 3. 2013 žalobca uviedol, že sprostredkovanie obchodu ústne dohodol konateľ žalobcu

s Enzom Gennarom, konateľom spoločnosti GENNA s.r.o., na ktorého nemá kontakt a nevie, kde sa
zdržiava. Nevedel presne povedať, ktorý obchod bol realizovaný na základe sprostredkovania touto
spoločnosťou,avšakuviedol,žeideotureckýchodberateľovdobytka.Tiež,žesumuzasprostredkovanie
obchodu si dohodli vopred. Úhradu faktúry vykonal zápočtom so spoločnosťou AGRO RÁTKA-S s.r.o.,
na ktorú bola omylom provízia vyfakturovaná a ktorá túto províziu aj dodávateľovi GENNA s.r.o.

zaplatila. Žalobca bol opakovane vyzývaný, aby predložil ďalšie iné dôkazy o tom, že sprostredkovanie
v skutočnosti bolo realizované dodávateľom uvedeným na predloženej faktúre, čo tento neurobil.
Predložil len zoznam svojich obchodných partnerov, ktorí mali byť zabezpečení sprostredkovateľom
a s ktorými bol realizovaný obchod a uviedol telefonický kontakt na konateľa spoločnosti GENNA
s.r.o.. Žalovaný k takto zistenému skutkovému stavu uviedol, že daňový výdavok v sume 180 000.-

Eur za sprostredkovanie obchodu - predaj hovädzieho dobytka žalobca dostatočne nepreukázal, preto
porušil § 2 ods. 1, písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z., a preto tento výdavok nebol uznaný ako
daňový výdavok. Preukazovanie daňových výdavkov podľa § 2 ods. 1, písm. i) zákona č. 595/2003
Z. z. musí nadväzovať na § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že je nutné, abyzáujemca preukázal, že sprostredkovateľ v jeho záujme vo vzťahu k tretím osobám konal. Zo spisového
materiálu vyplynulo, že okrem faktúry od spoločnosti AGRO RÁTKA-S s.r.o., faktúry spoločnosti
GENNA s.r.o., ktorou boli fakturované sprostredkovateľské služby spoločnosti AGRO RÁTKA-S s.r.o.

a slovného zdôvodnenia sprostredkovania obchodu, žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by
išlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní ani o tom, čo bolo jej predmetom, o aké zmluvné strany
v prípade zmluvy o sprostredkovaní vlastne išlo, nakoľko na objednávke č. 112000002 zo dňa 9.
12. 2010 je ako objednávateľ sprostredkovania uvedená AGRO RÁTKA-S s.r.o. a nie žalobca, ani
nepredložil dôkaz o záväzku zaplatiť za sprostredkovanie odplatu, dôkazy o činnosti vyplývajúce zo

zmluvy o sprostredkovaní, dôkaz o plnení informačnej povinnosti sprostredkovateľa, prípadne iné,
ktorýmibydaňovýsubjektpreukázaldaňovývýdavok.Formálnedoloženieobchodnéhoprípadufaktúrou
nie je bez preukázania realizácie sprostredkovania obchodu dôkazom o tom, že fakturovaná služba
bola skutočne uskutočnená, a preto nie je pre daňové účely postačujúca. K odvolacej námietke o
tom, že sprostredkovateľská zmluva nemusí mať písomnú formu a sprostredkovateľ je povinný len
zaobstarať príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom a sprostredkovateľovi vzniká

nárok na províziu zaobstaraním tejto príležitosti žalovaný uviedol, že ani správca dane ani žalovaný
nespochybňujú znenie právneho predpisu, teda netrvajú na tom, že zmluva mala byť písomná a
ani nespochybňuje moment vzniku nároku na odplatu. Žalobca ako daňovník má dôkazné bremeno
v daňovom konaní a musí preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a tiež skutočností, na ktoré bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt sa nemôže zbaviť povinnosti predkladať
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Práve preukázanie všetkých skutočností, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, je zásadné pre daňové konanie. V danom prípade pre uznanie daňového
výdavku nepostačuje len predloženie faktúry, jej zaúčtovanie, zaplatenie a slovné odôvodnenie výdavku.
Rozhodujúce je to, či bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní, čo bolo jej predmetom, či došlo k

naplneniusprostredkovateľskejzmluvypodľadohodnutýchpodmienok.Zaneopodstatnenúpovažovalaj
námietku, že sa správca dane nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, nakoľko sa v napadnutom rozhodnutí
správca dane vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu. Ďalej k odvolacím námietkam uviedol, že
skutočnosť, že došlo k predaju hovädzieho dobytka do Turecka a že jeden z odberateľov dal čestné
prehlásenie s dátumom 19. 10. 2013 vystavené v Turecku a správcovi dane doručené už 7. 10. 2013

nie sú dôkazmi o tom, že k sprostredkovaniu predaja skutočne došlo. Nie je spochybňované, že boli
realizované obchody - predaj hovädzieho dobytka. Nepreukázané bolo to, že spoločnosť GENNA s.r.o.
sprostredkovala tieto obchody a navyše, keď objednávateľom činnosti spoločnosti GENNA s.r.o. nebol
žalobcaalespoločnosťAGRORÁTKA-Ss.r.o..Ktvrdeniu,žesprostredkovateľskáčinnosťboladaňovým
subjektom objednaná u dodávateľa AGRO RÁTKA-S s.r.o., ktorý ju následne objednal u subdodávateľa

GENNA s.r.o., žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že ide o úplne opačné tvrdenie,
ako žalobca urobil pri daňovej kontrole, keď sa vyjadril tak, že ide o prefakturáciu faktúry, ktorá bola
spoločnosti AGRO RÁTKA-S s.r.o. nedopatrením vyfakturovaná.

Ku kontrolnému zisteniu týkajúcemu sa nákladov 37 718,79 Eur, ktoré sa týkali cestovného, ubytovania,

ostatných služieb (bar, kopírovanie, fax, telefonovanie, parkovanie, DHL-balík doručený do Katowíc
Poľsko), ktoré neboli uznané z dôvodu, že žalobca nepreukázal, kto konkrétne bol ubytovaný v hoteloch,
jednak že z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že išlo o veterinárnych lekárov, ktorí nie sú zamestnancami
žalobcu, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že takýto záver správcu dane je v
súladesozákonom.Poukázalnaznenie§19ods.2,písm.b)zákonač.595/2003Z.z.,zktoréhovyplýva,

že daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len vo vzťahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone,
sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je zákon č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám, ktoré
plnia pre právnickú osobu úlohy a nie sú s ňou v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu,
ak je to dohodnuté. Pokiaľ odvolateľ namietal, že poskytovanie náhrad sa vzťahuje aj na osoby, ktoré nie

sú s právnickou osobou v pracovnoprávnom ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté v zmysle § 1
ods. 2, písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z., tak sa to týka osôb, ktoré plnia úlohy na základe dobrovoľníctva
v neziskových organizáciách za predpokladu, že ide o pracovnú cestu na území Slovenskej republiky
alebo zahraničnú pracovnú cestu. V danom prípade zahraničných veterinárnych lekárov nie je možné
zaradiť pod osoby uvedené v § 1 ods. 2, písm. c) a v žiadnom prípade zo strany týchto osôb nie je

možné tvrdiť, že sú na pracovnej ceste v zmysle zákona o cestovných náhradách, preto tieto námietky
nebolo možné považovať za opodstatnené. I keď sa žalobca dohodol so svojimi obchodnými partnermi
na tom, že bude hradiť ubytovanie zahraničných veterinárnych lekárov, táto dohoda nemení nič na tom,
že nejde o daňové výdavky, preto ani čestné prehlásenie, ktoré bolo predložené žalobcom, nič nemenína tom, že nejde o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do daňových nákladov žalobcu. Okrem toho
správca dane neuznal doklady aj preto, že išlo o proforma faktúry a po doložení riadnych faktúr, tieto
nebolo možné priradiť k jednotlivým proforma faktúram, pretože sa nezhodovali buď v sumách alebo v

dátumoch. Rozhodnutie správcu dane považoval žalovaný za súladné s § 63 ods. 5 daňového poriadku
a jeho záver, ku ktorému dospel za správny, logický a zákonný. Preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 63 ods. 3, písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) (3) Ak
tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať f) vlastnoručný

podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad
alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak
ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s
uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje
elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom.

Podľa § 5 ods. 1 daňového poriadku 1) Pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti
správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku.

Podľa § 24 ods. 1 a 2 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 2 ods. 1, písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Na účely tohto zákona sa
rozumie i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v

evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 2, písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. (2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len
v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú d) cestovné náhrady do výšky, na ktorú
vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 15) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované

podľa osobitného predpisu, 87a).

Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. (2) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad
osobám c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté.

Žalobcova námietka nezákonnosti spočívajúca v tom, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie
sú nulitné, pretože neboli podpísané štatutárnym orgánom alebo osobou oprávnenou konať za tieto
orgány v zmysle zákona č. 479/2009 Z. z., resp. podľa zákona č. 330/2011 Z. z. a že žiadny zákon
neumožňuje, aby ich na to oprávnil vnútorný predpis, nemá žiadny právny základ. Napadnuté ako aj

prvostupňové rozhodnutie boli vydané správnymi orgánmi v medziach ich pôsobnosti s náležitosťami
podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia rozhodnutia podpisuje poverený
zamestnanec príslušného správneho orgánu, či už správcu dane alebo finančného riaditeľstva. Nejde
ani o rozhodnutia podľa § 64 ods. 2 daňového poriadku, čo žalobca ani netvrdil.

Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uvedeného na čl. 6 - 8 tohto rozsudku ako
aj druhostupňového rozhodnutia uvedeného na čl. 8 - 10 tohto rozsudku, žalobca si ako daňový
výdavok odpočítal od základu dane z príjmov právnických osôb faktúru od spoločnosti AGRO RÁTKA-
S s.r.o. za službu, o ktorej tvrdil, že mu ju dodala spoločnosť GENNA s.r.o. a ako dôkaz predložil
len predmetnú faktúru, ktorá mala uvedený predmet sprostredkovanie obchodu predaj hovädzieho

dobytka - prefakturácia GENNA s.r.o. Bratislava s odkazom na prílohy, ktorými boli faktúra vystavená
spoločnosťou GENNA s.r.o. voči príjemcovi spoločnosť AGRO RÁTKA-S s.r.o. s predmetom fakturácie
sprostredkovanie obchodu predaj hovädzieho dobytka a ďalšou prílohou bola objednávka vystavená
spoločnosťou AGRO RÁTKA-S s.r.o. voči dodávateľovi GENNA s.r.o., ktorý potvrdil na objednávkeprevzatie a to na práce spojené so sprostredkovaním obchodu - predaj hovädzieho dobytka podľa
dohody 216 000.-Eur a v odvolacom konaní aj čestné prehlásenie odberateľa tovaru o tom, že tovar
kúpil na základe sprostredkovania spoločnosťou GENNA s.r.o.. Ako konštatoval prvostupňový správny

orgán, nebola predložená faktúra s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb.
Vyhodnotenie takýchto listín ako takých, ktoré nepreukazujú, že išlo o daňový výdavok, t.j. že zaplatená
čiastka spoločnosti AGRO RÁTKA-S s.r.o. bola zaplatená za službu dodanú spoločnosťou GENNA
s.r.o. a že táto sprostredkovateľská služba bola poskytnutá žalobcovi, je v súlade s obsahom týchto listín
a je výsledkom logického uvažovania. Podľa citovaného § 24 daňového poriadku spočíva dôkazné

bremeno na preukázanie skutočností rozhodných pre správne určenie dane na daňovníkovi. Záver
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol a
nepreukázal, že išlo o výdavky spĺňajúce všetky podmienky, ktoré zákon vyžaduje, aby výdavok bolo
možné považovať za výdavok daňový, je výsledkom logickej úvahy, ktorou správny orgán vyhodnotil
dôkazy predkladané žalobcom. Vyhodnotenie dôkazov, ktorými mala byť faktúra bez špecifikácie
predmetu fakturácie od iného subjektu ako tvrdeného dodávateľa služby, platby tejto faktúry, ktorá

mala byť vykonaná zápočtom voči inému ako tvrdenému dodávateľovi služby a čestného prehlásenia
(nesprávne datovaného) zahraničného odberateľa o tom, že obchod sprostredkoval tvrdený dodávateľ
služby ako nepreukazujúcich, že fakturovaná čiastka 180 000.-Eur je daňovým výdavkom v zmysle
§ 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. a ako dôkazov, ktorými nebolo preukázané, že išlo o daňový
výdavok, je hodnotením v súlade s obsahom predkladaných listín. To platí aj pre zoznam odberateľov,

ktorý nič nepreukazuje vo vzťahu k daňovému výdavku ceny za sprostredkovanie obchodov. Pokiaľ
žalobca namietal, že správca dane nekontaktoval konateľa GENNA s.r.o. napriek tomu, že žalobca
oznámil telefonický kontakt na túto osobu, tak takáto námietka neobstojí. Žalobca v daňovom konaní
tak, ako to vyplýva z obsahu správneho spisu nenavrhol dôkaz výsluchom konateľa spoločnosti GENNA
s.r.o., naopak uviedol, že nevie, kde sa zdržiava. Je úlohou daňovníka, aby vedel preukázať všetky

skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Je úlohou daňovníka, aby v čase vynakladania
výdavkovzabezpečil,žebudúpreukázateľné,pokiaľmienitietovýdavkypreúčelydanezpríjmovuplatniť
ako daňové výdavky. Žalovaný tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zohľadnil aj
skutočnosť, že o tom, kto poskytol službu, žalobca poskytol v priebehu konania rozporné vyjadrenia, kým
na začiatku uviedol, že išlo o mylnú fakturáciu zo strany spoločnosti GENNA s.r.o. spoločnosti AGRO

RÁTKA-S s.r.o., a preto táto prefakturovala čiastku žalobcovi, tak neskôr tvrdil, že išlo o subdodávku,
keď spoločnosť AGRO RÁTKA-S s.r.o. si ako subdodávku sprostredkovanie objednala u spoločnosti
GENNA s.r.o., čomu svedčí aj priložená objednávka s potvrdením jej prevzatia dodávateľom.

Súd k tomu dodáva, že ani pre jednu z verzií žalobca v správnom konaní právny základ postupu nijakým

spôsobom neozrejmil. Nie je teda zrejmé, na základe čoho by mu mala vznikla povinnosť zaplatiť
čiastku 216 000.-Eur spoločnosti AGRO RÁTKA-S s.r.o.., resp. na základe čoho mala tejto spoločnosti
vzniknúť povinnosť zaplatiť túto čiastku spoločnosti GENNA s.r.o. a následne oprávnenie túto čiastku
prefakturovať žalobcovi. Záver žalovaného o tom, že nebolo preukázané, že zaplatením čiastky 216
000.-Eur spoločnosti AGRO RÁTKA-S s.r.o. žalobcovi vznikol daňový výdavok, zodpovedá výsledkom

zisťovania počas daňovej kontroly v daňovom konaní.

Žalobca svoje žalobné tvrdenie o tom, že podľa legislatívy je pri vývoze hovädzieho dobytka do
zahraničia potrebné, aby bola vykonaná dvojnásobná veterinárna kontrola uviedol bez toho, aby označil
právny predpis, podľa ktorého by tuzemský vývozca mal povinnosť zabezpečiť veterinárnu kontrolu

prostredníctvom veterinárov z krajiny vývozu ale aj z krajiny dovozu. Takáto povinnosť pre vývozcu zo
slovenskej právnej úpravy nevyplýva. Potom zahraniční veterinári neplnili úlohy žalobcu. Vyplýva to aj
z tvrdení žalobcu o tom, že ubytovanie a stravu týmto osobám zaplatil na základe dohody s kupujúcim
hovädzieho dobytka. Osoby, ktoré nie sú v právnom vzťahu so žalobcom, majú právo na cestovné
náhrady a žalobca povinnosť im ich poskytnúť len vtedy, ak plnia úlohy žalobcu (§ 1 ods. 2, písm.

c/ zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). Žalobca preukazoval počas daňovej kontroly,
že sa pri predaji hovädzieho dobytka zaviazal voči kupujúcim z Turecka, že zaplatí časť cestovných
výdavkov tureckých veterinárov a to ubytovanie a stravu. Zobral na seba teda zmluvný záväzok zaplatiť
cestovné náhrady tretích osôb, ktoré plnili úlohy iného subjektu a splnením tohto záväzku mu vznikol
náklad súvisiaci s dosiahnutím príjmu. Podľa citovaného § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani

z príjmov nie sú preukázateľné vynaložené náklady na dosiahnutie príjmov daňovými výdavkami bez
výnimky. Sú nimi len vtedy, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Citovaný § 19 ods. 2, písm.
d) zákona o dani z príjmov je práve takým ustanovením, ktoré ustanovuje inak a podľa ktorého sú
cestovné výdavky takými, ktoré možno uplatniť len za podmienok a v rozsahu zákona o dani z príjmov.Pre cestovné výdavky to znamená, že daňovými výdavkami sú len ako cestovné náhrady do výšky, na
ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Cestovné výdavky zahraničných veterinárov
takýmito výdavkami nie sú, pretože ako je vyššie uvedené, žalobcovi nevznikla v zmysle o zákona o

cestovných náhradách povinnosť poskytnúť týmto osobám cestovné náhrady, pretože nešlo o osoby,
ktoréplniliúlohyžalobcu.Zuvedenéhojezrejmé,žežalobnýdôvodonesprávnomposúdenínákladovza
ubytovanie osôb, o ktorých žalobca tvrdil, že išlo o zahraničných veterinárov, neobstojí. Takisto neobstojí
ani ďalšia nadväzujúca námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave a to vzhľadom na to, že
keďže nešlo o daňové výdavky, nebolo potrebné zisťovať, či sú preukázateľné. Aj v takom prípade, keby

išlo o daňové výdavky, bolo by cestovné náhrady, tak ako každý iný výdavok aj tento preukázať. Správca
daneatiežžalovanývsúladestým,akédôkazyžalobcaocestovnýchvýdavkochpredkladal,ktorýmiboli
len faktúry z hotelov, ktoré buď obsahovali označenie ubytovaných osôb, alebo neobsahovali označenie
ubytovaných osôb, bez ďalších dôkazov správne vyhodnotili ako také, ktoré nepreukazujú, či išlo o
výdavky v súvislosti s dosahovaním príjmu žalobcu. Správca dane nenahrádza povinnosti daňovníka,
ktorý je povinný preukazovať, že vynaložený náklad je daňovým výdavkom. Ustanovenia § 24 ods. 2, na

ktoré sa žalobca odvoláva neznamená, že ak daňovník nepreukáže tvrdenú skutočnosť, je tak povinný
urobiť správca dane. Súd dodáva, že pri cestovných náhradách je faktúra za ubytovanie osoby, o ktorej
žalobca tvrdí, že išlo o osobu, ktorú použil na plnenie svojich úloh bez toho, aby to nejakým spôsobom
preukazoval, t. j. že išlo o osobu, s ktorou sa na takejto ceste dohodol, že išlo o ubytovanie počas
pracovnej cesty, že na tejto pracovnej ceste táto osoba plnila úlohy a aké úlohy žalobcu, nie je dôkazom

o tom, že išlo o daňový výdavok. Teda že žalobca mal povinnosť takejto osobe nahradiť jej cestovné
výdavky.

Žalobca namietal aj procesné pochybenie spočívajúce v chýbajúcom poučení žalobcu. Súd z obsahu
správneho spisu tak, ako je uvedené na čl. 6 tohto rozsudku zistil, že žalobca, ktorý je slovenskou

právnickou osobou, t.j. právnickou osobou, ktorá vznikla na základe slovenských právnych predpisov
so sídlom na území Slovenskej republiky, bol poučený o právach a povinnostiach v zmysle § 3 ods. 2
daňového poriadku v oznámení o začatí daňovej kontroly a tiež v zápisnici o začatí daňovej kontroly.
Účastníkom konania je táto právnická osoba a procesné poučenia boli dané v medziach zákona. Z
obsahu zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 19. septembra 2012 vyplýva, že žalobca, resp. jeho

konateľ voči správnemu orgánu nevyhlásil, že neovláda slovenský jazyk. Z uvedeného vyplýva, že táto
žalobná námietka nebola dôvodná.

Posledná námietka nezákonnosti spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov nie je konkretizovaná. Súd k tomu uvádza, že dôvody nezákonnosti za žalobcu nie je

oprávnený vyhľadávať, dopĺňať ani konkretizovať. Je nimi viazaný. Nekonkrétne uplatnená námietka
nepreskúmateľnosti neumožňuje súdu rozhodnutie z takéhoto dôvodu preskúmať.

Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby, t. z.
z dôvodov v nej uvedených, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie ako aj

predchádzajúci postup žalovaného a správcu dane v súlade so zákonom. Súd preto žalobu podľa § 250j
ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
len žalobca len v prípade, ak je v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto prípade žalobca

nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov knesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.