Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109211658
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4109211658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: M. Z., bytom G., Z. XX,
zastúpený: Advokátska kancelária, JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, proti
žalovaným: 1. M. Z., bytom G., J. XX, 2. Z. Z., bytom G., J. XX, zastúpený JUDr. Pavol Gráčik, advokát so
sídlom Nitra, Farská 40, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 4.680,34 eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/221/2009-179
zo dňa 14. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r -
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 2.522,73 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od
4.12.2006 až do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu s tým, že v

rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého zo žalovaných. Vo zvyšku
zamietol.Vovzťahuktrovámkonaniauviedol,žeotrováchkonaniarozhodnedo30dnípoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 546, § 657, § 559 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
v časti 2.522,73 eura s 9,5% úrokom omeškania ročne od 4.12.2006 do zaplatenia dôvodne podaná.
Uviedol, že žalobca ako veriteľ, žalovaná ako dlžník a žalovaný ako ručiteľ uzatvorili dňa 03.12.2004

písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobca zaviazal požičať žalovanej sumu 186.000,- Sk v hotovosti
a žalovaná sa zaviazala požičanú sumu vrátiť v lehote do 03.12.2006. Žalovaný ako ručiteľ prehlásil,
že si je vedomý svojich záväzkov voči veriteľovi a za záväzok dlžníka aj za úroky z omeškania ručí
celým svojím majetkom. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané, že na
základe písomnej zmluvy o pôžičke dňa 03.12.2004 reálne žalobca odovzdal žalovanej sumu 120.000,
-Sk, pričom ešte pred uzavretím písomnej zmluvy sumu 1.000,- Sk odovzdal žalovanému v Metre.
Okrem týchto súm do sumy 186.000,- Sk uvedenej v písomnej zmluve žalobca pripočítal sumu 65.000,-

Sk, ktorá tvorí nedoplatok žalovaných z predchádzajúcej zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2002, ktorú boli
žalovanípovinnívrátiťdo31.10.2002. Sohľadomnatietoskutočnostižalobcavpísomnejzmluveuviedol
sumu 186.000,- Sk t.j. 6.174,07 euro (120.000,- + 1.000,- + 65.000,-), pričom k reálnemu odovzdaniu
takejto sumy v deň podpisu zmluvy nedošlo. Vo vzťahu k nároku vo výške 65.000,- Sk titulom zmluvy o
pôžičke zo dňa 30.07.2002 súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanými
v priebehu konania, ktorý sa bránili tým, že keď mali podľa tvrdenia žalobcu takto poskytnutú pôžičku

vrátiť do 31.10.2002 premlčacia 3 ročná lehota začala plynúť dňa 1.11.2002 a uplynula dňa 1.11.2005,
pričom návrh na súd bol podaný až dňa 25.05.2009. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania súd
prvej inštancie nárok žalobcu v dôsledku premlčania v rozsahu 65.000,- Sk zamietol. Ďalej sa súd prvejinštancie zaoberal sumou 121.000,- Sk (4.046,46 euro), ktorá bola aj žalovaným reálne odovzdaná, aj
keď jej časť v sume 1.000,- Sk žalobca žalovanému odovzdal ešte pred podpisom písomnej zmluvy o
pôžičke zo dňa 03.12.2004. Vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu považoval za preukázané, že žalovaní

uhradili časť tejto sumy a to vo výške 45.000,- Sk (1.493,73 euro) v troch splátkach po 15.000, -Sk
žalobcovi, preto túto sumu odrátal z poskytnutej sumy 121.000 ,-Sk (4.046,46 euro) a zostatok v sume
76.000, - Sk. t.j. 2.522,73 eura zaviazal zaplatiť žalovaných. Z hľadiska dôkazného bremena súd prvej
inštancie uviedol, že dôkazné bremeno preukázať existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné
poskytnutie zaťažovala žalobcu. Vychádzal zo záveru, že poskytnutie pôžičky jednoznačne žalobca

preukázal jednak zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, a tiež preukázal odovzdanie sumy
výške 121.000,-Sk. Táto skutočnosť bola podľa názoru súdu prvej inštancie preukázaná predloženými
výpismi z jeho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že pred uzavretím
zmluvy o pôžičke, ako aj v deň uzavretia zmluvy o pôžičke žalobca vybral z účtu finančný obnos vo výške
120.000,-Sk zodpovedajúci dohodnutej sume v zmluve o pôžičke a odovzdanie finančných prostriedkov
žalovanej v 1. rade bolo jednoznačne potvrdené aj výsluchom svedka U.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol podal písomne v
zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že žalovaným dňa 3.12.2004 požičal sumu 120.000,-Sk a boli vyvrátené tvrdenia žalovaných, že

žalovanému z uvedenému dlhu vrátili sumu 45.000,-Sk. Tieto tvrdenia vyvrátil svedok M. C., M. A. a B.
J.. Uviedol, že pokiaľ ide o pôžičku zo dňa 3.12.2004, tak mal súd žalovaných zaviazať k zaplateniu
sumy 120.000,-Sk (3.983,27 eura) žalobcovi, a tiež sumy 65.000,- Sk, keďže bolo v konaní preukázané,
že došlo k predĺženiu splatnosti sumy 65.000,-Sk, ktorá predstavovala časť nesplateného dlhu z pôžičky
zo dňa 30.7.2002. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka T.. U. W.. Žiadal zohľadniť, že dohodou

účastníkov zmluvy bola splatnosť zostatku pôžičky z dňa 30.7. 2002 predĺžená do 3. 12. 2006, pričom
žaloba bola podaná dňa 25. 5. 2009, preto nemohlo prísť k premlčaniu dlhu. K uvedeným sumám žiadal
pripočítať ešte sumu 1.000,- Sk, ktorú žalovanému v 2. rade požičal v Metre.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do vyhovujúceho výroku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2.
rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu v

celom rozsahu zamietol. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nepostupoval v intenciách zákona, týkajúcich
sa hodnotenia dôkazov, pretože, ak by sa riadil týmto postupom, a zhodnotil by všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti musel by dospieť k záveru, že jediný výpis z účtu, ktorý by bolo možné brať ako
relevantný dôkaz, by mohol byť jedine výpis zo dňa 03.12.2004. Výpisy z ostatných dátumov nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože sa ani jeden účastník konania nevyjadrovali k tomu, či sa

účastníci konania o predmetnej pôžičke bavili už od 16.11.2004. Žalovaní, ako aj žalobca spomínali
jedine dátum 03.12.2004. Z toho dôvodu žalovaní považovali výpisy z účtu zo dňa 16.11.2004 a zo
dňa 30.11.2004 irelevantné pre toto konanie a nepreukazujú, že žalovaným mala byť dňa 03.12.2004
odovzdaná suma 120.000,-Sk. Žalovaní vo svojom odvolaní poukázali na výpoveď svedka J., ktorá
podľa ich názoru nie je dostatočne dôveryhodná, pretože svedok J. sa vyjadroval o rôznych sumách,

o ktorých mal počuť na mariášovom turnaji v I. v roku 2009, pričom ani v jednom prípade sa nevyjadril
ohľadom skutočnosti, aká suma mala byť žalovaným poskytnutá dňa 03.12.2004. Židali zohľadniť, že
svedok J. nemal dostatočne presné vedomosti o situácii, ku ktorej vypovedal ak svedok. Žalovaní v
odvolaní uviedli, že v prípade, ak by dlhovali žalobcovi súdom priznanú sumu (istinu), s prihliadnutím na
skutočnosť, že zmluva o pôžičke zo dňa 03.12.2004 je neplatným právnym úkonom, z ničoho nevyplýva,

že splatnosť splnenia dlhu žalovaných bola určená až na obdobie menej ako tri roky pred podaním
žaloby v tejto veci. Z tohto dôvodu je plne dôvodná žalovanými vznesená námietka premlčania vo vzťahu
k celej žalovanej sume, a teda je nevyhnutné žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval za potrebné zdôrazniť, že celá
uvedená suma bola žalovaným skutočne fyzicky odovzdaná. K odovzdaniu finančných prostriedkov v

uvedenej sume došlo zo strany žalobcu tým spôsobom, že suma 65.000,-Sk bola žalovaným v hotovosti
odovzdaná dňa 30.07.2002 ako súčasť celkovej sumy vo výške 300.000,-Sk, ktorú žalobca žalovaným
požičal a fyzicky odovzdal dňa 30.07.2002 titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2002, dôkazom čoho
je zmluva o pôžičke zo dňa 30.07.2002. Suma 120.000,-Sk bola žalovaným v hotovosti odovzdaná dňa
03.12.2004 dôkazom čoho je jednak výpoveď svedka T.. U. W., ďalej podporným dôkazom je i minimálne

výpis zo žalobcovho bežného účtu zo dňa 3.12.2004, kde v banke učinil žalobca hotovostný výber v
sume 50.000,-Sk a ďalšími dôkazmi sú tiež i výpisy zo žalobcovho bežného účtu zo dňa 16.11.2004 a
30.11.2004 a s tým korešpondujúce i vyjadrenie svedka T.. O. W.. Suma 1.000,-Sk bola žalovanému
v 2. rade v hotovosti odovzdaná v M. G.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaní mali vočižalobcovi dlh v celkovej sume 186.000,-Sk, teda, že fyzicky od žalobcu uvedenú sumu v celkovej výške
aj prevzali, je preukázaná i obsahom zmluvy o pôžičke zo dňa 3.12.2004, ktorú listinu je vzhľadom k jej
obsahu nutné považovať minimálne za potvrdenie o tom, že žalovaní mali voči žalobcovi dlh v celkovej

výške 186.000,-Sk, ktorý bol splatný 3.12.2006. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že by
uvedená zmluva o pôžičke bola ako celok neplatným právnym úkonom v dôsledku nenaplnenia reálnosti
odovzdania peňažnej sumy 186.000,-Sk, v dôsledku uvedeného nedostatku je možné v súvislosti s
uvedenou zmluvou o pôžičke uvažovať prípadne - ak vôbec, o jej neplatnosti len v časti sumy 66.000,-
Sk, teda v časti poskytnutia pôžičky vo výške 120.000,-Sk, ktorú žalobca poskytol žalovaným a aj v

hotovosti odovzdal dňa 03.12.2004, je zmluva o pôžičke platným právnym úkonom bez akýchkoľvek
pochybností. V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania žalovaného nároku žalovanými, žalobca
uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom žalovaných, že z ničoho nevyplynulo, že splatnosť splnenia
ich dlhu bola určená až na obdobie menej ako 3 roky pred podaním žaloby v tejto veci. Jednak žalovaní
nikdy nepopierali a nespochybňovali termín vrátenia pôžičky poskytnutej im dňa 03.12.2004, ktorým
termínom bol deň 03.12.2006 a skutočnosť, že pôžička poskytnutá žalovaným 03.12.2004 im mala

byť vrátená 03.12.2006 je jednoznačne potvrdená i listinou, do ktorej bola spísaná zmluva o pôžičke
dňa 03.12.2004. Skutočnosť uvedená v uvedenej listine, ktorú žalobca uviedol, je nutné považovať
minimálne za potvrdenie okrem iného i o tom, že uvedený dlh žalovaných bol splatný dňa 03.12.2006
jednoznačne potvrdzuje, že dlžná suma bola splatná 3.12.2006. Z uvedenej listiny v kontexte s inými
dôkazmi jednoznačne vyplynulo, že žalovaní mali zostatok staršej pôžičky v sume 65.000,-Sk, ďalej

pôžičku v sume 120.000,-Sk v hotovosti, ktorú im žalobca odovzdal 03.12.2004 a tiež pôžičku v sume
1.000,-Sk, poskytnutú žalovanému v 2. rade v M., vrátiť dňa 03.12.2006. Taktiež i z výpovede svedka
Ing. W. vyplynulo, že poskytnutá pôžička bude vrátená v termíne rok alebo dva po jej poskytnutí.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP) viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v celom rozsahu vecne správne, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutýrozsudokvydal
dňa 14.01.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku
(ďalejlenCSP) postupovalvsúladesustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

9. Ako už odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 20. júna 2013 č.k. 7Co/239/2012-126
uviedol, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje
odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet
dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Z uvedeného vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným

spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

10. Z obsahu vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že dňa 03. 12. 2014 žalobca žalovaným
neodovzdal titulom pôžičky sumu 186.000- Sk tak, ako to vyplýva zo žalobného návrhu a písomnej
zmluvy o pôžičke zo dňa 03. 12. 2004 (č.l. 4 spisu). Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom prvej
inštancie dňa 31.05. 2010 ( č.l. 36 a nasl. ) na pojednávaní zmenil skutkové tvrdenia uvedené v písomnej

žalobe a tvrdil, že žalovaná istina 186.000,- Sk pozostáva zo sumy 120.000,- Sk, ktorú žalovaným
skutočne dňa 03.12.2004 na základe písomne uzatvorenej zmluvy odovzdal . Sumu 1.000, -Sk odovzdal
ešte pred podpisom zmluvy o pôžičke žalovanému v 2. rade v M.. Tvrdil, že do sumy 186.000,- Sk zarátal
aj sumu 65.000,- Sk, ktorá predstavuje dlh žalovaných z pôžičky poskytnutej ešte v roku 2001. Čo satýka splatnosti pôžičky tvrdil, že v písomnej zmluve sa dohodli, že žalovaní sumu 186.000,- Sk vrátia do
31.12.2006,ústnesavšakdohodlinamesačnýchsplátkachvovýške 8.600-Sk. Žalovanýnepopreli,že
v uvedený deň im žalobca poskytol pôžičku, ale tvrdili, že im požičal len sumu 60.000,- pričom písomnú

zmluvu o pôžičke zo dňa 03. 12. 2014 , kde bola uvedená dohodnutá suma 186.000,- Sk podpísali z
dôvodu, aby im žalobca požičal sumu 60.000,- Sk . V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že
ešte pred uzavretím tejto zmluvy žalobca odovzdal žalovanému sumu 1.000,- Sk. Žalovaní taktiež vo
svojich vyjadreniach potvrdili, že dňa 30.07. 2002 uzatvorili so žalobcom písomnú zmluvu o pôžičke na
sumu 300.000,- Sk, ktorú mu však celú vrátili a z tejto pôžičky im nezostal žiaden nedoplatok. Žalovaná v

1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.05.2010 (č.l. 40 spisu) potvrdila, že poskytnutú sumu
60.000,- Sk sa zaviazali vrátiť do roku 2006, pričom pôžičku vrátili niekedy v roku 2007 v 4 splátkach
po 15.000, -Sk.

11. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie správne postupoval, keď sa zaoberal tým, či žalobca
v konaní preukázal, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky v súlade s písomne uzatvorenou zmluvou

zo dňa 03.12.2004. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaných dôkazov možno prijať záver, že
medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke dňa 03.12.2004 a žalobca aj
preukázal, že v tento deň odovzdal žalovaným sumu 120.000,- Sk. Uvedená skutočnosť vyplýva nielen
z tvrdenia žalobcu, ktorý na pojednávaní logicky vysvetlil z čoho žalovaná suma pozostáva, ale aj z
listinných dôkazov a to predovšetkým z obsahu písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 03.12.2004, v ktorej

žalovaní podpísali, že predmetom pôžičky bola suma 186.000,- euro, pričom nevedeli hodnoverným
spôsobom vysvetliť prečo takúto písomnú zmluvu podpísali, keď predmetom ich ústnej dohody mala byť
podľa ich tvrdenia len suma 60.000,- eura. S ohľadom aj na predložené výpisy z účtu žalobcu bolo v
konaní preukázané, že žalobca pred uzatvorením zmluvy o pôžičke postupne vybral zo svojho účtu
hotovosť 120.000,- Sk a tiež na obsah výpovede svedka T.. U. W. (č.l.161 spisu) je možné prijať záver,

že žalobca skutočne žalovaným odovzdal titulom pôžičky sumu 120.000, -Sk. Taktiež je možné prijať
záver, že strany sporu sa dohodli, že takto poskytnutú sumu vrátia do konca roka 2006. Uvedený dátum
vrátenia poskytnutej sumy potvrdila žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie
dňa 31.05.2010 a je aj uvedený v písomnej zmluve o pôžičke zo dňa 03.12.2004. Žalobcom tvrdená
ústna dohoda o splatení dlhu v mesačných splátkach v konaní preukázaná nebola. Na základe týchto

zistení je možné dôvodne predpokladať, že sumu 120.000,- Sk, ktorú žalobca na základe ústne zmluvy
o pôžičke dňa 03.12.2004 žalovaným odovzdal sa žalovaní zaviazali vrátiť do konca roka 2006. Taktiež
v konaní bolo preukázané, že žalobca požičal žalovanému v 2. rade 1.000, -Sk, ktorú sumu mu odovzdal
v M.. Uvedenú skutočnosť potvrdili žalovaní vo svojich výpovediach pred súdom prvého stupňa a to dňa
31.05. 2010, kedy žalovaný v 2. rade pripustil, že mu žalobca takúto sumu požičal. Uvedenú pôžičku

potvrdila aj žalovaná a to vo svojej výpovedi dňa 13.12.2010 (č.l. 49 spisu).

12. S ohľadom na vyššie uvedené aj odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že žalobca v
konaní preukázal, že medzi stranami sporu došlo 03. 12. 2004 k uzatvoreniu platnej zmluvy o pôžičke
ústnou formou, na základe ktorej žalobca požičal žalovaným sumu 120.000,- Sk, ktorú sa zaviazali vrátiť

do konca roka 2006. Písomnú zmluvu zo dňa 03. 12.2004 treba považovať za neplatný právny úkon,
pretože na jej základe nedošlo dňa 03.12. 2004 k odovzdaniu sumy 186.000,- Sk žalovaným.

13. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade tento vo svojej výpovedi (č.l. 41 spisu)
potvrdil, že si od žalobcu spolu s manželkou požičali sumu 60.000,- Sk. Žalobca uviedol, že pôžičku

žalovaným odovzdal na základe žiadosti žalovanej a sumu 120.000,- Sk u nich doma, pričom boli obaja
prítomní. Na základe týchto tvrdení strán sporu je treba vychádzať s ohľadom aj na ust. § 145 ods. 2
OZ, podľa ktorého z právnych úkonov spoločných vecí súd oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne, z toho záveru, že poskytnutá pôžička zaväzuje aj žalovaného v 2. rade aj keď je písomnú
zmluvuopôžičke zodňa03.12.2004trebapovažovaťzaneplatnýprávnyúkon.Napokonsvojupasívnu

legitimáciu žalovaný v 2. rade ani počas konania nenamietal.

14. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalobcovia na základe ústnej zmluvy o pôžičke prevzali od
žalobcu sumu 121. 000, -Sk dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaných, ktorí boli povinní preukázať,
že dlžnú sumu žalobcovi vrátili. Žalovaní v konaní tvrdili, že sumu 60.000,- Sk vrátili v 4 splátkach po

15.000,- Sk. Súd prvého stupňa správne považoval za preukázané, že žalovaní vrátili žalobcovi sumu
45.000,- Sk a to 3x po 15.000,- Sk čo napokon vyplýva z podanej žaloby a z písomnej výzvy žalobcu
zo dňa 13.05. 2009 ( č.l. 17 spisu). Žalobcom sa ani podľa názoru odvolacieho súdu hodnovernýmspôsobom nepodarilo preukázať, že vrátili aj ďalšiu čiastku vo výške 15.000,- Sk, a to najmä s ohľadom
na ich neurčité výpovede v tomto smere.

15. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených zistení potom správne zaviazal žalovaných
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.522,73 eura s príslušenstvom pretože uvedená suma
predstavuje zostatok nesplatenej pôžičky ( 121.000,- Sk - 45.000,- SK = 76.000,- Sk t.j.2.522,73 eura).

16. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaní mu z poskytnutej sumy 121.000,- Sk nevrátili žiadnu

čiastku a tiež tvrdenia, že sa so žalovanými dohodol na predĺžení splatnosti pôžičky v sume 65.000,-
Sk poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07. 2002 odvolací súd uvádza, že v tomto
smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaní tvrdenia žalobcu v tomto smere popreli a ani z
písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 03. 12. 2004 , ktorú treba považovať za neplatný právny úkon, nie
je možné vyvodiť existenciu takejto dohody. Keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k
sume 65.000,- Sk ( zostatok pôžičky zo zmluvy zo dňa 30.07.2002 ) súd prvej inštancie sa zaoberal

otázkou premlčania a uplynutie premlčacej doby správne posúdil. Z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa
30.07.2002 (č.l. 145 spisu) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému v 2. rade sumu 300.000,- Sk, ktorú
podľa zmluvy mal vrátiť do 31.10.2002. Žalobný návrh žalobca podal 25. 05. 2009 a keďže existencia inej
dohody ohľadne vrátenia tejto sumy preukázaná medzi stranami sporu hodnoverným spôsobom nebola,
je treba považovať tento nárok žalobcu za premlčaný a to uplynutím trojročnej premlčacej doby dňom

1.11.2005 tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho
súdu existenciu dohody medzi účastníkmi konania, na základe ktorej by došlo k predĺženiu splatnosti
pôžičky poskytnutej dňa 30.07. 2002 hodnoverným spôsobom nebola preukázaná ani výpoveďami
vypočutých svedkov, preto žalobe žalobcu súd vyhovieť nemohol.

17. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch t.j. vo vyhovujúcom aj v zamietajúcom výroku za vecne správny, a preto toto rozhodnutie podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).