Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212441
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114212441.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti odporcovi O. K.,
bytom G. S., K. K. 786, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7,
Bratislava, IČO 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom v Bratislave,
Zámocká č. 36, o zaplatenie 261,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh s a z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
konania 59,24 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 261,20 eur s úrokom z
omeškania 8,68 eur od 21.6. 2010 do 20.3.2011 a úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
261,20 od 21.3.2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ nadobudol nižšie

uvedenú pohľadávku od pôvodného úverového veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s.. Právny predchodca
navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 24.3.2006 zmluvu o splátkovom úvere č.0273833390, na základe
ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 29 000,- Sk, pri úrokovej
sadzbe 17,70 % ročne. Odporca sa zaviazal uvedený úver splácať mesačne vo výške787,- Sk, vždy do
20-teho dňa toho-ktorého mesiaca. Pohľadávka navrhovateľa bola ku dňu postúpenia v celkovej výške
1 938,91 eur, pozostávala z istiny 1 388,27 eur, riadneho úroku 94,88 eur, úroku z omeškania 455,76
eur a ostatného príslušenstva 0,00 eur. Navrhovateľ si v konaní uplatnil 10 splátok v celkovej výške

žalovanej sumy, splatných od 20.6.2010 do 20.3.2011, konečná splatnosť úveru bola 20.3.2011.

Vedľajší účastník na strane odporcu poukázal na to, že vzťah medzi hlavnými účastníkmi má
spotrebiteľský charakter. Zároveň vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku.

V danom prípade ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej pohľadávky
neprevyšujesumu1.000Eur.Súdpretodňa27.4.2015vzmysleust.§156ods.3Občianskehosúdneho

poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku ako aj poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. boli oznámené na úradnej
tabuli súdu v zákonnej lehote. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov
predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 28.6.2012 uzavreli Slovenská sporiteľňa a. s. Bratislava ako postupca a navrhovateľ ako
postupník zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE, jej súčasťou bola aj pohľadávka postupcu,
navrhovateľom uplatnená v tomto konaní.

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 24. 3. 2006 zmluvu o splátkovom úvere č.
0273833390, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 29
000,- Sk, pri úrokovej sadzbe 17,70 % ročne. Odporca sa zaviazal uvedený úver splácať mesačne vo
výške787,- Sk, vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca, a to celkom 60 splátkami. Konečná splatnosť
úveru bola 20. 3. 2011. Dlžník sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom
časeplatiťúroky,poplatkydohodnutévzmluve,ďalšiepoplatkyanákladyspojenésúveromadodržiavať

dohodnuté podmienky.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Na základe zmluvy o úvere právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi na jeho požiadanie
peňažné prostriedky a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o dohodnuté
úroky v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v §
497 Obch.zák. a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497

a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec
posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.

Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Posudzovaný právny vzťah

túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli
bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca
navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca
v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej

činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre
príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
52 ods. 1 Obč.zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi navrhovateľom ako
dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 uvedeného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnejforme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1,2 uvedeného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby

sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014 Z. z.
v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: " Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva". Tento bod citovaného zákona nadobúda účinnosť až od
01.04.2015, no i napriek tomu je súd toho názoru, že už teraz dáva odpoveď v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, "že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j.
spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného

zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného
zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude
inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na

všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník". Uvedené teda znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách teba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku /§ 101/, teda trojročnú
premlčaciu dobu.

Všeobecná premlčacia doba je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka štvorročná, a podľa §

101 Občianskeho zákonníka je trojročná. Z uvedeného je zrejmé, že postavenie spotrebiteľa ako dlžníka
je podľa Obchodného zákonníka nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom
môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok. Právna úprava chrániaca spotrebiteľa preto odôvodňuje aplikáciu
ustanovenia, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie a to ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný. Konečná
splatnosť úveru bola 20. 3. 2011, žaloba bola podaná súdu 5.6.2014, teda viac ako po troch rokoch od
konečnej splatnosti úveru.

Námietka premlčania vznesená bola vedľajším účastníkom. V konečnom dôsledku však bol povinný

súd k premlčaniu prihliadnuť aj z úradnej povinnosti, vzhľadom na novelu zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa vykonanú zák. č. 102/2014 z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa
ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrh
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jehopremlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom /ex offo/ skúmať, či v

súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona
o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex
offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.

Z toho dôvodu súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého patrí náhrada trov konania
úspešnému účastníkovi. Odporcovi súd túto náhradu nepriznal, pretože si žiadnu neuplatnil.

Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý zdieľa úspech odporcu v konaní, súd priznal náhradu trov konania 59,24
Eur, a to za 2 úkony právnej pomoci po 21,58 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie

k veci zo dňa 19.11.2014), k tomu 2x režijný paušál 8,04 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte
2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.