Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12Er/1092/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515209342
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515209342.3

Uznesenie

12Er/1092/2015-75
IČS: 3515209342
EX 365/2015

U z n e s e n i e

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v exekučnej veci oprávnených: 1/ G.. U. N., A.. XX.XX.XXXX,
bytom M. X, XXX XX A. P. A. Q., 2/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX A. P. A. Q.M. a 3/
U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX A. P. A. Q., práv. zast.: JUDr. Tibor Bicko, advokát, so
sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, proti povinným: 1/ Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom

S.G. W. XXX, XXX XX S. W. a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o vymoženie 17.836,44 Eur s príslušenstvom, o
návrhu povinného na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Márii
Krasňanovej, so sídlom Exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 36/9, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Návrh povinného 2/ na odklad exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. Máriu Krasňanovú, so sídlom
Exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 36/9, poverením č. 5304*059740 zo dňa
30.09.2015, vykonaním exekúcie pre vymoženie trov konania vo výške 17.836,44 Eur a trov exekúcie,

pričom návrh bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.09.2015, kedy sa začalo exekučné konanie.

2. Dňa 18.05.2016 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného
poriadku.

3. Povinný 2/ návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená proti spoločenstvu
účastníkov, v danom prípade na strane tak oprávnených ako aj povinných. Z exekučného titulu v prípade
povinného 1/ a povinného 2/ je pritom zrejmé, že nejde o spoločenstvo nerozlučné (povinný 1/ a
povinný 2/ nie sú na plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne). Povinný 2/ poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5 Cdo 7/2005 zo dňa 29.03.2011, nakoľko ustanovenia §
37 Exekučného poriadku explicitne neupravujú pojmové vylúčenie procesného spoločenstva na strane

povinného, a preto jeho výklad poskytol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej
činnosti v predmetnom uznesení, kde uviedol: „Podľa názoru dovolacieho súdu vychádzal odvolací súdv prejednávanej veci zo správneho záveru, že procesné spoločenstvo účastníkov je prípustné len u
oprávnených, ktorí vychádzali z toho istého exekučného titulu. Pri povinných, so zreteľom na spôsoby
exekúcie, je spoločenstvo pojmovo vylúčené, a preto sa musí konať voči každému povinnému osobitne.

Platí to aj pre oprávnených, ktorí nie sú uvedení v jednom exekučnom titule.“ Povinný 2/ ďalej poukazuje
na rozhodnutia okresných ako aj krajských súdov v rámci celej Slovenskej republiky, napr. Krajský súd v
Banskej Bystrici v Uznesení č.k. 41 CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajský súd v Banskej Bystrici v
Uznesení č.k. 16CoE 334/2011-658 zo dňa 31.08.2012, Okresný súd Žiar nad Hronom v Uznesení č.k.
2Er/939/2012 zo dňa 26.02.2013, ktoré uvádzajú obdobný právny názor. Povinný 2/ žiada o zastavenie

exekúcie, a to s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý Uznesením č.k.
41CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné návrhy na vykonanie
exekúcie smerujúce proti viacerým povinným procesne dovoleným spôsobom vylúčiť na samostatné
exekúcie. Povinný 2/ má za to, že exekúcia je vedená v rozpore so všeobecne záväzným predpisom
a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď je vedená proti spoločenstvu

účastníkov na strane povinného.

4. Povinný 2/ zároveň podal u súdneho exekútora návrh na odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že
vzhľadom na subjekty oprávnených a značnú výšku v exekúcii vymáhanej pohľadávky, existuje dôvodná
obava, že v prípade ak by došlo k vymoženiu finančných prostriedkov v rámci exekúcie a následne by

došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie, nastal by protiprávny následok, ktorý by bol nezvrátiteľný,
resp. zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru povinného 2/ dôvodné,
aby súd povolil odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

5. Dňa 08.06.2016 bolo tunajšiemu súdu predložené vyjadrenie oprávnených zo dňa 01.06.2016, v

ktorom uviedli, že návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie považujú za
nedôvodný. Oprávnení majú za to, že povinný 2/ ako dôvod na zastavenie exekúcie uvádza námietku
údajného procesného spoločenstva na strane povinných, pričom tieto argumenty použil aj v námietkach
proti exekúcii, s ktorými sa exekučný súd uznesením č. k. 12Er/1258/2015-62 zo dňa 22.04.2016
vysporiadal, a námietky povinného zamietol. Napriek tomu, že proti výroku citovaného uznesenia

odvolanie nie je prípustné, povinný 2/ tieto argumenty opakuje a tvrdí, že exekúcia je vedená nezákonne,
preto je neprípustná a je potrebné ju zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Pokiaľ
sa týka návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie, tento považujú za účelový, nakoľko povinný 2/ v
námietkach proti exekúcii neuviedol dôvody ani nenavrhol dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že
exekúcia sa začala neodôvodnene a neopodstatnene, a tiež skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti

nároku alebo by inak spôsobovali neprípustnosť exekúcie. Povinní sa stotožňujú s tvrdením povinného
2/ v časti jeho podania na odklad exekúcie, keď cituje ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku
a dôvodí, že súd môže aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená. Povinní majú za to, že povinný 2/ vo svojom návrhu na odklad exekúcie neuviedol žiadne
skutočnosti odôvodňujúce predpoklad zastavenia exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno

očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

8. Povinný 2/ poukazuje na skutočnosť, podľa ktorej v danom prípade je neprípustné spoločenstvo na
strane povinných a z toho dôvodu by sa musí konať voči každému povinnému osobitne. Obdobný názor
podľa povinného 2/ uvádzajú ako aj okresné tak aj krajské súdy a to konkrétne Krajský súd v Banskej

Bystrici v uznesení č. k. 41CoE/369/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajský súd v Banskej Bystrici
v uznesení č. k. 16CoE/334/2011-658- zo dňa 31.08.2012 a Okresný súd Žiar nad Hronom v uznesení
č. k. 2Er/939/2012 zo dňa 26.02.2013. Teória civilného práva procesného ako aj judikatúra považujú
za rozhodné pri určovaní toho, či sa jedná o procesné spoločenstvo nerozlučné alebo samostatné
povahu predmetu konania. V danom exekučnom konaní ide o také nerozlučné spoločenstvo účastníkov,

kedy by exekúcia mohla byť vedená voči každému z povinných samostatne. Z uvedeného možno
vyvodiť záver, že povinný 2/ sa v prípade uplatnenia nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa stal
pasívne solidárnym a teda oprávnení majú nárok vymáhať plnenie voči povinnému 1/ a 2/ v celom
rozsahu priznanej náhrady škody. Podľa § 511 ods. 1, 2 a 3 OZ pasívna solidarita vzniká v prípadeurčitej právnej skutočnosti, ktorou môže byť právny predpis, dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne
rozhodnutie súdu alebo to vyplýva z povahy plnenia. Pasívna solidarita povinných v tomto prípade
vyplýva z povahy plnenia, keď podľa § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 veta druhá zákona č.

381/2001 Z. z. má poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi
v tomto prípade povinnému 2/. Je nesporné, že oprávnení si svoj nárok uplatnili voči poisťovateľovi
(povinnému 2/) a svoj nárok preukázali právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č. k. 7C/151/2008-294- zo dňa 15.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 6Co/810/2014-396- zo dňa 07.07.2015. Z uvedeným názorom korešponduje aj Rozsudok Súdneho

dvora EÚ v spojených veciach C-22/12 a C-277/12 Katarína Haasová a spol., v zmysle ktorého by
náhrada nemajetkovej ujmy mala byť krytá povinným poistením motorového vozidla; a teda povinný 2/ sa
stáva pasívne solidárnym. V predmetnom rozhodnutí súdny dvor dospel k záveru, že ak možno náhradu
nemajetkovej ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva, musí byť hradená z povinného zmluvného
poistenia. Z tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť, že zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
a/ zák. č. 381/2001 Z. z.

o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba vykladať tak, že poistné
krytie, na ktoré je odporca 2/ ako poisťovateľ povinný podľa citovaného zákonného ustanovenia ,
sa má vzťahovať aj na nároky oprávnených osôb z ochrany osobnosti na nemajetkovú ujmu, ktorú
utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, pričom tento záver

nemôže spochybniť ani okolnosť, že ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne zásahov do ochrany
osobnosti sú v zmysle Občianskeho zákonníka nezávislé od ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za
škodu v pravom zmysle slova, pretože zodpovednosť poisteného povinného 1/, ktorá v tomto prípade
vyplýva z § 11 a 13
Občianskeho zákonníka,

vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu (rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 4Co/658/2014 zo dňa 21.05.2015). V zmysle vyššie uvedeného je súd toho názoru,
že oprávnení majú nárok vymáhať plnenie proti ktorémukoľvek z pasívne legitimovaných povinných,
ktorí tvoria vzhľadom na predmet plnenia a osobitný právny predpis nerozlučné spoločenstvo. Právne
následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ resp. oprávnený je oprávnený požadovať celé

plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka resp. povinného, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a
dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení
súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň konštatuje, že
povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol totožné skutočnosti ako v námietkach proti
exekúcii, o ktorých súd právoplatne rozhodol.

9. Z citovaného uznesenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno odložiť iba
v prípade, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Povinný 2/ žiada o odklad exekúcie do
právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súd rozhodol tak, že návrh na zastavenie exekúcie
v celom rozsahu zamietol a teda nastala situácia, kedy nie je možné povoliť odklad exekúcie, nakoľko

neexistuje žiadny relevantný predpoklad resp. nemožno dôvodne očakávať, že exekúcia bude
zastavená.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie; (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP).

Proti výroku I. tohto rozhodnutia j e p r í p u s t n é odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.