Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/221/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109211658
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4109211658.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: M. Z., bytom G.,

Z. XX, zastúpený: Advokátska kancelária, JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr.
49, proti odporcovi v 1. rade: M. Z., bytom G., J. XX, v 2. rade: Z. Z., bytom G., J. XX, zastúpený JUDr.
Pavol Gráčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 40, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške
4.680,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 2.522,73
eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 4.12.2006 až do zaplatenia a to do 15
dní od právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa s tým, že v rozsahu plnenia jedného z odporcov

zaniká povinnosť plnenia druhého z odporcov.

II. Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd
zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.680,34 eur s 9,5 %
úrokom z omeškania ročne, počnúc od 4.12.2006 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 3.12.2004 odporkyni v 1. rade poskytol na základe zmluvy
o pôžičke finančnú pôžičku v celkovej výške 186.000,-Sk v prepočte 6.174,07 eur, uvedená suma
bola odovzdaná odporkyni v hotovosti v prvom rade, odporkyňa sa zaviazala finančnú čiastku vrátiť do
3.12.2006, poskytnutá pôžička bola bezúročná. Odporca v 2. rade svojím písomným vyhlásením zobral
na seba povinnosť, že pohľadávku uspokojí v prípade, ak tak neučiní odporkyňa v 1. rade.
Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že odporkyňa si v prvom rade nesplnila svoj záväzok spočívajúci v
povinnostivrátiťnavrhovateľoviposkytnutéfinančnéprostriedkyvcelkovejsume186.000,-Skv prepočte

6.174,07 eur, záväzok splnila len sčasti, keď na úhradu dlhu navrhovateľovi uhradila platby v mesiacoch
január, február, marec 2006 po 15.000,-Sk. Navrhovateľ ďalej v návrhu uvádza, že odporkyňu viackrát
vyzýval na zaplatenie sumy, avšak výzva zostala bezúspešná.

Okresný súd Nitra v predmetnej veci rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 2.4.2012 zaviazal
odporcov v 1 a v 2 rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 4.680,34
eur ako aj náhradu trov konania.

Predmetný rozsudok napadli včas odvolaním odporcovia v 1 a v 2 rade a Krajský súd Nitra
uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.6.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.Krajský súd vo svojom uznesení navrhol doplniť dokazovanie a to opätovným vypočutím účastníkov
konaniaohľadom písomnejzmluvyo pôžičkezodňa3.12.2004,pričomnavrhovateľazaťažujedôkazné
bremeno preukázať, že v zmysle písomnej zmluvy došlo aj k reálnemu odovzdaniu predmetu zmluvy

t.j. sumy 186.000,-Sk.
Krajský súd vo svojom uznesení ďalej uviedol, že pokiaľ medzi účastníkmi konania došlo v minulosti
k uzatvoreniu ďalších ústnych zmlúv o pôžičke, povinnosť tvrdenia aj preukázania rozhodujúcich
skutočností zaťažuje navrhovateľa, pokiaľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia ďalších súm titulom
pôžičky poskytnutej na základe týchto zmlúv, tvrdiac, že písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 3.12.2004

treba minimálne považovať za potvrdenie o existencii dlhu odporkyne vo výške 186.000,-Sk vo vzťahu
k navrhovateľovi a tiež vo vzťahu k odporcovi v 2 rade za potvrdenie ručiteľského záväzku.
Krajský súd vo svojom uznesení nariadil, aby sa súd zaoberal platnosťou písomnej zmluvy o úvere
zo dňa 3.12.2004, ďalej je potrebné vysporiadať sa aj s tým, či a kedy medzi účastníkmi došlo k
uzatvoreniu ďalších ústnych zmlúv o pôžičke, s akým obsahom a v prípade, ak súd prvého
stupňa dospeje k záveru, že medzi účastníkmi boli uzatvorené aj ďalšie ústne zmluvy o pôžičke, bude

treba posúdiť ich platnosť ako aj to, kedy došlo k ich uzavretiu, či došlo k odovzdaniu požičaných
súm, aký bol predmet uvedených zmlúv a ich platnosť a po týchto zisteniach bude môcť posúdiť
námietku premlčania uplatnenou odporcami v konaní a na základe takto vykonaného dokazovania
Okresný súd vo veci opätovne rozhodne.

Súd v konaní doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v roku
2004 odporcom v 1 a v 2 rade dňa 3.12. požičal finančnú čiastku vo výške 120.000,-Sk v hotovosti,
tento finančný obnos osobne odovzdával odporkyni v 1. rade v kuchyni, kde ich položil na stôl.
Finančné prostriedky vybral z účtu, avšak nevie z akého, či už podnikateľského, alebo z osobného.
Finančné prostriedky odovzdával odporkyni v 1 a v 2 rade osobne, pričom pri odovzdávaní finančných

prostriedkov bola prítomná ešte jedna osoba Ondrej Guza, na túto osobu si nevedel v rýchlosti
spomenúť, myslel si, že je to niekto z Mariášu, vedel, že tam bol ešte niekto prítomný, keď tieto finančné
prostriedky odovzdával odporcom.

Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že na túto osobu si spomenul až vtedy, resp. on mu to

pripomenul, keď sa raz stretli na benzínovej pumpe a povedal mu, že má súd so M.a musel sa
ospravedlniť kvôli robote a on sa ho na to opýtal, či sú to tie peniaze, čo si požičal a vtedy ho napadlo,
že to bol on, kto bol prítomný pri odovzdávaní finančných prostriedkov a nie niekto z mariášu, ako
sa mýľne domnieval.

Ďalej uviedol, že čo sa týka X W., tohto pozná už dávnejšie, vybavoval mu veci pre jeho zaťka a v
ten deň, keď mal ísť odovzdať finančné prostriedky odporcom, bol tam prítomný s ním, nakoľko mali
ísť vybavovať jeho osobné veci, stretli sa v meste, načo mu povedal, že ešte nemôže ísť, musí ísť
odovzdať peniaze odporcom, išiel s ním, čakal ho v aute, odporcovia nemali pripravené občianske
preukazy, povedal im, že sa ponáhľa, že ho dole čaká kamarát, načo mu odporca v 2 rade povedal,

že prečo ho nezavolal hore, pričom odporcovia bývajú na prízemí. Uviedol, že on ho nemôže zavolať
hore a povedal odporcovi, aby ho išiel zavolať, odporca v 2 rade ho zavolal dnu. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že W. hovoril o tom, aký finančný obnos ide požičať odporcom, že im ide požičať čiastku vo
výške 120.000,-Sk a že sú mu odporcovia ešte dlžní finančné prostriedky z predchádzajúcej pôžičky,
načo mu povedal, že je sprostý a on ho odrádzať nebude. Tento svedok videl finančné prostriedky aj

v kuchyni položené.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcom nechcel požičať finančné prostriedky, nakoľko mu boli dlžní
ešte z predchádzajúcej pôžičky sumu 65.000,-Sk, odporca ho uprosil, aby peniaze požičal, vie, že
u odporcov bolo plaču, že i syn zobral zlatú kartu, vybral tovar za 70.000,-Sk, popri tom zobral
ešte aj hotovosť vo výške 50.000,-Sk z domu a nakoľko išli Vianoce, nemali začo kúpiť tovar, mali

unimobunku pri Sandokanovi a ešte aj v Lehote. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zobral z domu tlačivo
a to zmluvu o pôžičke, ktorú s odporcom doma vypisovali, pričom povedal, že odporcovia musia
vrátiť ešte aj zvyšnú časť z predošlej pôžičky, povedal im, že nech mu to vrátia z tejto požičanej sumy,
nakoľko uviedli, že keď z tej sumy 120.000,-Sk mu vrátia 65.000,-Sk, málo im zostane a povedali mu,
aby to napísal k tým 120.000,-Sk, čiže on potom k tomu prirátal ešte sumu 65.000,-Sk + 1.000,-Sk,

čo je suma, ktorú požičal odporcovi v Metre. Odporcovia ho uprosili, že je zlá situácia, že mu to vrátia
do 2 rokov, takže preto je uvedený ten dátum 7.12.2006.
Ďalej uviedol, že podpísali zmluvu o pôžičke, zobral papiere a išiel s U. W. na cudzineckú políciu,
zmluva o pôžičke sa spisovala okolo 13,00 hodiny. Ďalej uviedol, že čo sa týka pôžičky vo výške300.000,-Sk, tú im požičal 30.7.2002, mali ju splatiť do 31.10.2002, z tejto 300.000,-Sk zostali dlžní
65.000,-Sk, čo sa ťahalo už 2 roky a nie a nie to zaplatiť, tak preto sa do tejto druhej zmluvy o
pôžičke zo dňa 3.12.2004 zarátala aj tá zvyšná časť, kde aj oni chceli, aby im predĺžil splatnosť, pričom

navrhovateľ dal k nahliadnutiu súdu aj pôžičku zo dňa 30.7.2002.

Odporkyňa v 1 rade vo svojej výpovedi uviedla, že je pravdou, že im navrhovateľ požičal čiastku
300.000,-Sk, avšak celá suma bola v priebehu roka vrátená, nepamätá si spôsob, ale bola vrátená.
Ďalej uviedla, že v roku 2004 im bola zapožičaná finančná čiastka vo výške 60.000,-Sk, je pravdou,

že ju prebrali v kuchyni, kde sa spisovala zmluva o pôžičke, pričom tam nebola prítomná žiadna tretia
osoba. Navrhovateľ prišiel sám, osobu uvedenú navrhovateľom nepozná, ani ho nikdy nevidela a nie
je pravdou, že by odporca v 2 rade, teda jej manžel išiel túto osobu ohlásiť do auta, aby išiel dnu.

Odporkyňa na otázku súdu, aby uviedla, z akého titulu podpísali zmluvu o pôžičke zo dňa 3.12.2004
na sumu 186.000,-Sk uviedla, že nevie, navrhovateľ im povedal, že im požičia sumu 186.000,-Sk, ona

toľko peňazí nepotrebovala, potrebovala sumu 60.000,-Sk na tovar. Vie, že požičal ešte synovi 1.500
eur, v tom čase to boli eurá, nepožičal synovi peniaze v Slovenských korunách a to 60.000,-Sk, v
tom čase boli eurá. Dozvedela sa to včera, keď o tom syn povedal, že mu navrhovateľ nedal 60.000,-
Sk ale len 1.500 eur.
Odporkyňa na otázku súdu, kedy uhradila sumu 60.000,-Sk uviedla, že si presne nepamätá, či si má

všetko pamätať, vie, že to bolo v 4 splátkach, 3 dali spolu s manželom a štvrtú mu dala, či u
nich doma, alebo v bare, si nepamätá. Taktiež nevedela uviesť, kedy si syn požičal od navrhovateľa
peniaze. Ďalej uviedla, že o tom, že si jej syn požičal od navrhovateľa peniaze vedela už v roku
2004, ale včera, teda deň pred pojednávaním sa dozvedela, že to neboli slovenské koruny, ale eurá a
syn sa jej s tým priznal, pričom sa priznal aj s tým, že už boli vrátené. Nepamätá si či to bolo pred,

alebo po podpísaní zmluvy o pôžičke. V čase, keď podpisovala zmluvu o pôžičke len vedela od
navrhovateľa, že požičal synovi peniaze, od syna sa to dozvedela až v roku 2005, pri podpise zmluvy
si to neuvedomila, že podpisuje vrátenie peňazí za syna. Ďalej uviedla, že syn v roku 2004, 2005
bol nezamestnaný, robil u nej, nevie aký príjem mal, robila to ekonómka, problémy mala so synom v
roku 2002, keď jej zobral z domu zlato.

Súd v konaní vypočul svedka M. Z., syna odporcov v 1 a v 2 rade, ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že pozná navrhovateľa, navrhovateľ bol na vojne s jeho otcom, vie v akej veci je volaný, približne
áno. Od roku 2006 bol vo vyšetrovacej väzbe a potom si odpykával trest a bol prepustený v roku
2013 v novembri, s drogami mal problémy v roku 2002 až 2003, zobral rodičom peniaze z domu,

nepamätásikedya koľko,bolotouždávno,hrávalautomatyv rokoch2002až2006pracovalstriedavo,
nepamätá si kde pracoval, pracoval aj u matky, bolo to všelijaké, finančné prostriedky získaval aj z
predaja drog, ktoré predával v tom čase.
Svedok ďalej na otázku súdu že či si požičal nejaké finančné prostriedky od navrhovateľa a za akým
účelom uviedol, že kedy presne nevie, ale vie za akým účelom, stretli sa na káve, tam sa rozprávali

s navrhovateľom, že potrebuje požičať peniaze, že si chcel otvoriť privát, podnik so ženami, že či
mu môže požičať peniaze, nejakých 50.000,-Sk až 60.000,-Sk, povedal, že môže požičať, povedal, že
slovenské koruny nemá, ale môže mu to dať v eurách, išli k nemu domov, dal mu 15 sto eurových
bankoviek, pričom sa on opýtal, ako mu to má vrátiť a povedal v tých istých bankovkách, dohodli sa na
dobu pol roka, pričom mu ich vrátil do 2 mesiacov, mohlo to byť niekedy v roku 2003, 2004. Finančné

prostriedky vracal uňho doma.
Svedok ďalej na otázku súdu, či hovoril rodičom o tom, že si požičal finančné prostriedky a kedy, koľko
ich vrátil a kde sa vracali uviedol, že hovoril o tom mame, že si požičal peniaze 1.500 eur, hovoril jej to
v roku 2001, 2002, pričom v priebehu protokolácie uviedol, že si nepamätá ktorý rok to bol, nepamätá si
roky. Taktiež uviedol, že si nepamätá či jej to hovoril predtým, ale vravel jej to dnes ráno. Matka nevedela

kde vracal peniaze.
Vzhľadom na rozpor vo svojej výpovedi uvedenú v zápisnici o výsluchu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad
Parnou zo dňa 11.10.2011 svedok uviedol, že v Hrnčiarovciach nad Parnou to zatajil, nechcel sa do
toho miešať, priateľka ho tlačila, aby sa opäť do niečoho nedostal.
Svedok ďalej uviedol, že mu navrhovateľ požičal 15 - krát po 100 eur uňho doma, nikto nebo prítomný,

bolo to v roku 2005, následne uviedol, že to mohlo byť v roku 2004, peniaze vracal 2-3 mesiace na
to, taktiež uňho doma, matke o tom spomenul, že si požičal peniaze, ale o spôsobe vrátenia peňazí
jej nehovoril. Je pravdou, že rodičom zobral peniaze, nevie kedy, bolo to viackrát a bolo to veľa peňazí.
Rodičom zobral okolo 55.000,-Sk, pričom rodičom peniaze nevrátil, navrhovateľovi peniaze vrátil, vtrestnej činnosti o požičanie finančných prostriedkov sa vyjadriť nevie. Po vzájomnej konfrontácii
svedka a navrhovateľa, navrhovateľ zotrváva na svojej výpovedi v tom, že mu svedok peniaze nevrátil,
nepožičal mu peniaze v eurách, lebo ani eurá nemal v tej dobe, zarábalo v slovenských korunách.

Svedok ďalej uviedol, že svojim rodičom zobral viac ako 100.000,-Sk, od navrhovateľa si požičal peniaze
na jeseň, nemal o tom spísanú žiadnu zmluvu, navrhovateľ vedel, že má problémy s alkoholom, ale
nevedel o drogách. V roku 2004 bol vo väzbe, potom bol oslobodený, vo väzbe bol len 43 dní niekedy
v apríli. V čase, keď pracoval u matky, od matky, dostával j príjem, nevie aký a keď nie, bral si
peniaze z pokladne od nej.

Súd v konaní vypočul svedka U. W., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa pozná dlhšiu
dobu a odporcu v 2 rade videl len raz.
Svedok na otázku súdu, či sa vie vyjadriť ku skutočnostiam, ku ktorým ho navrhol navrhovateľ a to
k požičaniu finančných prostriedkov uviedol, že náhodou sa tento rok stretli na pumpe, pozdravili
sa, navrhovateľ spomínal niečo so súdom, že má ísť na súd, že sa ospravedlnil, zaujímalo ho to, tak

sa ho opýtal, že aký má problém a on mu spomenul, že s požičanými peniazmi, tak mu spomenul
meno Z., on si to meno zapamätal a opýtal som sa ho, či je to ten Z., ktorému požičal peniaze a on
sa ho prekvapene opýtal, „Ty o tom vieš? „ A svedok mu odpovedal, že bol vtedy s ním.
Svedok ďalej uviedol, že vie o tom, že navrhovateľ hráva mariáš a spomínal, že má kamarátov, medzi
ktorými bol aj tento pán Z., taktiež uviedol navrhovateľ, že mu spomenul, že si nevedel spomenúť, kto

bol priodovzdávanípeňazí,myslelsi,ženiektoz mariášu,svedoksahoopýtala Tysizabudolnamňa?
Veď sme kamaráti, pričom vie, ako to prebehlo, bol dosť prekvapený z toho prístupu v tom čase, keď
zapožičiaval navrhovateľ odporcom peniaze, on nečítal zmluvu, ale vie, že im boli požičané peniaze.
Svedok k danej veci uviedol, že navrhovateľ potreboval niečo riešiť s vízom so svojím zaťom, dohodli
sa, že sa popoludní stretnú cez obedňajšiu prestávku pri malom tescu na parkovisku a pôjdu spolu

na cudzineckú políciu. Keď sa stretli, navrhovateľ prišiel za ním, povedal, že si ešte niečo musí vybaviť
predtým ako pôjdu na políciu, pričom mu on povedal, že sa neponáhľa, mal ešte čas, tak išiel na
Klokočinu, spýtal sa ho, čo tam ide riešiť, keď to je dôležitejšie ako vybavovanie vecí na cudzineckej
polícii a on mu spomínal požičanie peňazí nejakému kamarátovi s manželkou, povedal meno Z.,
čo si zapamätal až dodnes, pričom on sa pousmial a opýtal sa ho, že „Ty požičiavaš peniaze?“

Svedok ďalej uviedol, ž ekeď boli na Klokočine, zastali pred nejakým obytným blokom, navrhovateľ išiel
dnu a potom prišiel po nejakých dvoch - troch minútach odporca v 2 rade, povedal mu, aby išiel
dovnútra, že pán Z. tak chce, tak s ním vošiel do bytu, zostal stáť vo dverách, nakoľko to bola malá
miestnosť, videl peniaze na stole, bola tam obálka, potom sa počítalo, mal pocit, že to riadila pani
odporkyňa v 1 rade, ktorá tam bola a tá prepočítavala peniaze, bol prekvapený zo situácie za akej

sa požičiavajú peniaze, vedel, že pán Z. im už v minulosti požičal peniaze, vie, že sa spomínalo, že
keď im požičia nejaké peniaze, že mu vrátia tú požičanú sumu nejakých 60 až 70.000,-Sk, nepamätá
si presne, tá pani začala vzdychať a povedala, že nemôžu, nakoľko by im nezostali peniaze z tej novej
požičanej sumy, čo ho prekvapilo, hovorili o novej sume o pôžičke vo výške 120.000,-Sk, toto si
pamätá presne, lebo je narodený 12-teho, je tam 12-stka, čo mu rezonovala v hlave, pán Z. nakoniec

ustúpil, bolo tam dohodnuté, že tú pôvodnú požičanú sumu ktorá mu nebola ešte vrátená pripočítajú k
novej požičanej sume a spolu tieto sumy budú vrátené v nejakom termíne rok alebo dva, si už presne
nepamätá, nechcel do toho zasahovať, nakoľko mal na tú vec svoj názor. Keď videl, že sa vlastne
dohodli a navrhovateľ ustúpil z pôvodného názoru o skoršom vrátení pôvodnej sumy a zapožičaní
novej sumy, čo malo byť urobené nejakým fyzickým odpočtom na mieste, spísala sa zmluva na tlačive,

ktorá na stole ležala, nevie či ju doniesol navrhovateľ, vypisovala sa podľa občianskych preukazov,
tiež sa spomínala dohoda na nejakých 500 alebo 1000,-Sk dlžobu, ktorú si požičal Z. od Z. v nejakom
obchode, či to bolo zahrnuté do tej zmluvy si už nepamätá.
Svedok ďalej uviedol, že pán Z. najskôr chcel, aby mu z tej pôžičky 120.000,-Sk, ktorú im dával
uhradili pôvodnú dlžobu, s tým, že odporkyňa v 1 rade nejako horekovala, že nemôžu, lebo nebudú

mať peniaze, keď mu to vrátia, čo bolo niekedy pred koncom roka s tým, že požiadala ho o to, aby
tie peniaze mohli vrátiť tú pôvodnú dlžobu s tým novým termínom vrátenia tej novej pôžičky, to
znamená, ako keby nejako žiadala o predĺženie termínu splatnosti starej časti dlžoby. Navrhovateľ s
tým súhlasil. Ďalej uviedol, že videl, ako navrhovateľ položil peniaze na stôl, videl fyzicky, že sú tam
peniaze, prepočítavala ich odporkyňa v 1 rade a dávala ich na kôpky po 10.000,-Sk a myslí si,

že tam bolo 12 kôpok.

V konaní bola vykonaná konfrontácia odporcu v 2 rade so svedkom U. W., pričom odporca v 2 rade
uviedol, že svedka nepozná, nebol ho ohlásiť, vidí ho prvý raz. Odporca uviedol, že navrhovateľ mupeniaze požičal u nich doma, kde boli prítomní oni traja, teda on, manželka a pán navrhovateľ, v
priebehu konfrontácie svedok podrobne opísal predmetný byt účastníkov konania, t.j. odporcov ktorí
zhodne uviedli, že opis je správny.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa zmluvou o pôžičke, s výzvou na zaplatenie, s
doručenkou, s uznaním dlhu, s výpisom z bežného účtu SLSP, so zmluvou o pôžičke zo dňa
30.7.2002, so záznamom zo zasadnutia rady mariášových klubov zo dňa 4.12.2004, s výsluchom
svedkov M. C., T.. M. Servického, B. J., T.. M. Z., M. Z. a U. W. a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.7.2002 uzavretej medzi ako veriteľom M. Z. (navrhovateľ) a dlžníkom
Z. Z. (odporca v 2 rade) a ručiteľom M. Z. ( odporkyňa v 1 rade) bola teda uzavretá zmluva o pôžičke
z ktorej bolo zistené, že navrhovateľ ako veriteľ požičal odporcovi v 2 rade peňažnú sumu vo výške
300.000,-Sk v prepočte 9.958,17 eur. Podľa bodu 2 predmetnej zmluvy o pôžičke sa dlžník zaviazal
požičanú sumu vrátiť v dohodnutej lehote a to do 31.10.2002. Ďalej sa účastníci dohodli v predmetnej
zmluve, že suma bude úročená 4 % ročne do obdobia 31.10.2002.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 3.12.2004 medzi veriteľom M. Z. navrhovateľ a dlžníkom M. Z.
(odporkyňa v 1 rade) a ručiteľom Z. Z. (odporca v 2 rade) bola uzavretá teda zmluva o pôžičke
na základe ktorej sa zaviazal veriteľ t.j. navrhovateľ požičať dlžníkovi, t.j. odporkyni v 1 rade sumu
vo výške 186.000,-Sk v prepočte 6.174,068, pričom dlžník sa zaviazal predmetnú sumu uhradiť do
3.12.2006. Predmetná pôžička bola bezúročná.

Navrhovateľ výzvou zo dňa 6.5.2009 navrhovateľ vyzýval odporkyňu v 1 rade na vrátenie dlžnej sumy
z predmetnej pôžičky ktorá bola vo výške 141.000,-Sk, odporkyňa predmetnú výzvu prevzala 7.5.2009.
Výzvou zo dňa 13.5.2009 navrhovateľ vyzýval odporcu v 2 rade na vrátenie zvyšnej sumy z pôžičky
poskytnutej 3.12.2004 a to na vrátenie sumy vo výške 141.000,-Sk v prepočte 4.680,34 eur pričom
odporca v 2 rade predmetnú sumu prevzal dňa 14.5.2009.

Z výpisu z účtu navrhovateľa zo Slovenskej sporiteľne zo dňa 3.12.2004 bolo zistené, že navrhovateľ
vybral z účtu sumu 50.000,-Sk, z výpisu z účtu zo dňa 30.11.2004 bolo zistené, že navrhovateľ vybral
z účtu finančnú čiastku vo výške 20.000,- Sk, z výpisu z účtu zo dňa 30.11.2004 bolo zistené, že
navrhovateľ vybral z účtu finančnú čiastku vo výške 20.000,-Sk a z výpisu z účtu zo dňa 16.11.2004
bolo zistené, že odporca vybral z účtu finančný obnos vo výške 50.000,-Sk.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka , dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Veriteľ si môže zabezpečiť splnenie záväzku ručením. Ručenie je právny pomer medzi veriteľom a treťou

osobou (ručiteľom) vzniknutý na základe písomného vyhlásenia ručiteľa adresovaného veriteľovi, podľa
ktorého sa ručiteľ zaručuje veriteľovi, že jeho pohľadávka voči dlžníkovi bude uspokojená.
Ručenie je subsidiárny a akcesorický právny vzťah medzi ručiteľom (t. j. osobou odlišnou od
dlžníka) a veriteľom, ktorý slúži na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného právneho vzťahu
(medzi veriteľom a dlžníkom) a ktorého obsahom je záväzok ručiteľa uspokojiť konkrétnu (ručením

zabezpečenú) pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa§657OZ zmluvouo pôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie

predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva
môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou

(kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o
a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci,

c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
d) určení času vrátenia.Podľa § 559 ods. 2 OZ sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Splnenie dlhu musí nastať v určenej
dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť záväzku
sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým a

posledným dňom splnenia.
Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto
momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/.
Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a
nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.

Splatnosť a splniteľnosť dlhu spravidla spadajú do jedného časového momentu.
Doba splnenia záväzku môže byť určená aj presným časom plnenia. V takom prípade dlžník nie je
povinný ani oprávnený plniť skôr, ale ani neskôr, ako bola dohovorená doba plnenia. Ide o prípad fixnej
zmluvy, ktorej právny režim zakotvuje § 518 OZ.

Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu a z výsluchu

účastníkov konania mal za preukázané, že navrhovateľ požičal odporkyni v 1. rade, na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 3.12.2004 finančný obnos vo výške 186.000,-Sk / v prepočte 6.174,068 eur /, pričom
odporca v 2. rade bol v predmetnej zmluve označený ako ručiteľ.

Odporkyňa v 1. rade svojím podpisom na zmluve o pôžičke potvrdila prevzatie hotovosti a zároveň sa

zaviazala, že predmetnú sumu vráti do 3.12.2006.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že predmetná suma požičaná odporkyni v 1. rade vo výške
186.000,-Sk pozostáva z finančnej čiastky 120.000,-Sk, ktorú požičal odporkyni, pričom svedkom
reálneho odovzdania tejto finančnej čiastky bol svedok XX.XXX,-Sk,j XXX,-Sk,, ktorý túto skutočnosť

potvrdil vo svojej výpovedi, a ďalej zo sumy 65.000,-Sk, pričom táto suma predstavuje nedoplatok z
neuhradenej pôžičky, ktorú navrhovateľ dňa 30.7.2002, na základe zmluvy o pôžičke poskytol odporcovi
v 2. rade vo výške 300.000,-Sk , pričom odporca neuhradil z tejto sumy čiastku 65.000,-Sk a ďalej k tej
pôžičke bola prirátaná čiastka ešte 1.000,-Sk, ktorú navrhovateľ požičal odporcovi v 2. rade v metre na
nákupoch, čo vo svojej výpovedi dňa 13.12.2010 potvrdila aj odporkyňa v 1. rade.

Z vykonaného dokazovania ako aj z výsluchu účastníkov kania bolo preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom predmetom konania je len časť poskytnutej pôžičky
a to pôžičky vo výške 121.000,-Sk.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol, nakoľko odporcovia prostredníctvom právneho
zástupcu vzniesli námietku premlčania, na ktorú súd v konaní prihliadol.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky
premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má
určený začiatok plynutia.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie

odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník stojí na
princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol").
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je
actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.
Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh
na začatie súdneho konania. To, odkedy začína plynúť premlčacia doba, je pre jednotlivé skupiny

prípadov uvedené v ustanovení § 102 až § 105 OZ. Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie
predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde alebo u iného príslušného orgánu.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať
žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať ( dare ), začína
premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať , je spravidla
deň splatnosti pohľadávky.

Čo sa týka námietky premlčania, súd mal za to, že zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 3.12.2004 ako aj z
výpovede navrhovateľa bolo preukázané, že skutočne poskytol odporcom čiastku 121.000,-Sk a zvyšná
suma predstavuje zostatok z neuhradenej pôžičky, ktorá bola odporcom poskytnutá predtým a to dňa
30.7.2002a z ktorej im podľa neho vznikol ešte nedoplatok vo výške 65.000,- Sk, pričom predmetný

nedoplatok navrhovateľ zahrnul do zmluvy o pôžičke spísanej dňa 3.12.2004 a nakoľko zmluva o
pôžičke je reálnou zmluvou, vyžaduje si teda aj reálne odovzdanie finančných prostriedkov, z výsluchu
navrhovateľa a z listinných dôkazov predložených navrhovateľom bolo preukázané, že bola požičaná
reálne len suma 121.000,-Sk, a sumu 65.000,-Sk, ktorá tvorí nedoplatok z predchádzajúcej pôžičky
si mal navrhovateľ ošetriť spôsobom, či už uzavretím dohody o uznaní dlhu, alebo iným spôsobom a
nie zahrnúť to do pôžičky, súd prihliadol na námietku premlčania voči tejto časti nakoľko navrhovateľ

si mohol uplatniť neuhradenú sumu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.7.2002, prípadne aj návrhom
na zaplatenie sumy, pričom premlčacia doba je 3-ročná, a odporcovia mali vrátiť finančný obnos k
31.10.2002 a teda dňom 1.11.2002 začala plynúť premlčacia lehota, ktorá skončila 1.11.2005, pričom
návrh bol podaný na súd 25.5.2009 a prihliadnuc na túto skutočnosť, súd návrh navrhovateľa v tejto
časti , teda včasti o zaplatenie sumy 65.000,- Sk zamietol.

V prejednávanej veci mal navrhovateľ bremeno tvrdenia, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o peňažnej
pôžičke, že túto pôžičku odporkyni reálne aj poskytol a že odporkyňa časť z predmetnej poskytnutej
pôžičky nevrátila.
Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť navrhovateľ a to povinnosť preukázať existenciu
právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie, pričom súd mal za to, že navrhovateľ poskytnutie

pôžičky jednoznačne preukázal jednak zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania a to
zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade a taktiež preukázanie skutočností,
že odporkyni boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 121.000,-Sk, čo bolo navrhovateľom
preukázané predloženými výpismi z jeho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, ktoré potvrdzujú
skutočnosť, že pred uzavretím zmluvy o pôžičke, ako aj v deň uzavretia zmluvy o pôžičke navrhovateľ

vybral z účtu finančný obnos vo výške 120.000,-Sk zodpovedajúci dohodnutej sume v zmluve o pôžičke
a odovzdanie finančných prostriedkov odporkyni v 1. rade bolo jednoznačne potvrdené aj výsluchom
svedka, ktorý túto skutočnosť v konaní potvrdil vo svojej výpovedi a to bol svedok X.XXXj W..
V zmluve o pôžičke je aj zahrnutá suma 1.000 Sk, ktorú navrhovateľ požičal odporcom v metre, pričom
táto suma je zhodne potvrdená aj odporkyňou v 1. rade z jej výpovede zo dňa 13.12.2010, kde uviedla,

že myslím si, že je tam zahrnutá aj tisícka, ktorú dal navrhovateľ v metre manželovi, ja si to už presne
nepamätám. Čiže súd z výsluchu účastníkov konania, ako aj z predložených listinných dôkazov mal za
jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ odporkyni poskytol finančný obnos vo výške 121.000,-Sk.
Odporcovia sa v konaní bránili tým, že navrhovateľovi vrátili sumu len vo výške 60.000,-Sk / 1.991,63
eur /, ktorú si od neho aj požičali, pričom zvyšnú sumu vo výške 60.000,-Sk, ktorá je zahrnutá v pôžičke,

si od neho nepožičali, ale prevzatie sumy podpísali z dôvodu, že keď chceli pôžičku, tak museli podpísať
pôžičku s pričítaním sumy 60.000,-Sk, ktorú navrhovateľ požičal nie im , ale ich synovi.
Odporcovia ďalej zhodne uvádzali, že navrhovateľovi predmetnú sumu vo výške 60.000,-Sk splatili, 4-
krát po 15.000,-Sk, tri splátky uhradil odporca v 2. rade a poslednú splátku uhradila odporkyňa, pričom
presne nevedela uviesť, kde a akým spôsobom ona vrátila poslednú splátku vo výške 15.000-, Sk a

spôsob splatenia tejto poslednej splátky nevedel uviesť ani odporca v 2. rade.
Preukázať skutočnosť, že odporcovia nimi tvrdenú pôžičku vo výške 60.000,- Sk vrátili v celom rozsahu
bolo ich povinnosťou, pričom súd mal za to, že odporcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom čiastky
15.000,-Sk, ich výpovede ohľadom vrátenia tejto poslednej čiastky boli rozporuplné, a preto súd z
poskytnutej sumy odrátal len sumu, ktorú odporcovia vedeli preukázať svojimi zhodnými výpoveďami

a to 3-krát po 15.000,- Sk, čo je čiastka vo výške 45.000,-Sk. Vrátenie tejto sumy súd mal v konaní
jednoznačne za preukázané.

Čo sa týka ďalšej pôžičky a to vo výške 60.000,-Sk, čo navrhovateľ tvrdil, že bola poukázaná odporcom,
pričom odporcovia tvrdili, že túto finančnú čiastku neprezvali, navrhovateľ ju zarátal z titulu, že ju on

poskytol ich synovi a nakoľko potrebovali finančné prostriedky, pretože im syn zobral peniaze a boli bez
peňazí, boli nútení podpísať aj tú časť prevzatie pôžičky za syna vo výške 60.000,-Sk.Čo sa týka tejto časti, tu navrhovateľ jednoznačne uniesol dôkazné bremeno, o čom svedčia jeho výpisy
zúčtuSlovenskejsporiteľne,ževybralfinančnéprostriedky vovýške120.000,-Sk,čižereálne preukázal
vybratie finančných prostriedkov v tej sume, ktorá bola odporcom aj poskytnutá.

Tvrdenia odporcov v 1. a v 2. rade, že sumu 60.000,-Sk, ktorú si navrhovateľ uplatňuje a ktorá vznikla
z titulu, že navrhovateľ požičal finančné prostriedky ich synovi mal súd za nepreukázanú.
Skutočnosť, že odporcovia si požičali finančné prostriedky od navrhovateľa vo výške 121.000,- Sk bola
potvrdená aj výpoveďou svedkaXXX.XXX,-Sk,J., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že vedel
o pôžičke, vedel len o pôžičke vo výške 140.000,-Sk, nevedel, že to je 170.000,-Sk, pričom navrhovateľ

mu hovoril, že odporcovia už 3 splátky uhradili.
Tak isto o pôžičke poskytnutej odporcom navrhovateľom vedel zo strany odporcu v 2. rade Z. Z., ktorý
mu hovoril, že im navrhovateľ požičal peniaze, že už predtým mali pôžičku, niečo z nej uhradili, niečo sa
prirátalo k nej a tak vzniklo tých 180.000,-Sk, pričom X pred svedkom potvrdil skutočnosť, že už uhradil
3 splátky z poskytnutej čiastky a že predmetnú sumu vrátia.
Čo sa týka sumy vo výške 60.000,-Sk namietanej zo strany odporcov, ktorú si navrhovateľ uplatňuje a

ktorú odporcovia odmietajú uhradiť z titulu, že predmetnú sumu si požičal syn a suma bola vrátená,
tu navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno preukázaním výpisov z účtu o poskytnutí celkovej sumy
120.000,-Sk.
Čo sa týka sumy 60.000,-Sk, ktorú odporcovia namietali, tu neuniesli dôkazné bremeno spočívajúce
v tom, že predmetná suma už bola vrátená, nakoľko súd v konaní vypočul svedka M. Z. jednak

prostredníctvom dožiadaného súdu, pričom v tom čase sa nachádzal vo výkone trestu, kde vo svojej
výpovedi jednoznačne uviedol, že si žiadne finančné prostriedky od navrhovateľa nepožičal, že voľakedy
sa jeho rodičia priatelili, potom sa pohádali a nepraje si, aby ho zaťahovali do týchto vecí a následne
v konaní do vypočutý ku svojej výpovedi, pričom svoju výpoveď na pojednávaní zmenil v tom, že on si
požičal nie 60.000,-Sk, ako tvrdil navrhovateľ jeho rodičom, ale čiastku 1.500 eur, ktorú aj odporcovi

vrátil, pričom nevedel uviesť, kedy si požičal túto finančnú čiastku, kedy ju vrátil, jeho výpoveď bola
rozporuplná, nevedel si spomenúť ani na jeden dátum, dátumy uvádzal v rozmedzí rokov 2002 až 2006,
pričom súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že odporcom zobral v roku 2004, teda v dobe, kedy došlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke finančný obnos, pričom tieto peniaze im nikdy nevrátil, zobral im peniaze
vo výške okolo 55.000,-Sk ale navrhovateľovi peniaze vrátil, pričom dobu vrátenia uvádzal v rozmedzí

rokov 2002 až 2006.
Súd vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke vo výške 121.000,- Sk, pričom bolo v konaní aj preukázané,
že predmetná finančná čiastka bola odporcom riadne aj odovzdaná, tu navrhovateľ uniesol dôkazné
bremeno tvrdenia jednak výpismi z účtov, ako aj výpoveďami svedkov, že došlo k uzavretiu zmluvy

o pôžičke, a k neuhradeniu sumy z predmetnej pôžičky, taktiež bolo preukázané vrátenie finančných
prostriedkov len vo výške 45.000,- Sk, pričom súd predmetnú sumu odrátal z poskytnutej pôžičky
a nakoľko nedošlo k preukázaniu skutočnosti vrátenia peňažných prostriedkov odporcami, ako aj k
preukázaniu skutočnosti, že zvyšná suma bola poskytnutá synovi odporcov a nie im, tu odporcovia
neuniesli dôkazné bremeno, pričom je nepochopiteľné, prečo odporcovia pri potrebe peňazí vo výške

60.000,- Sk bez overenia skutočností podpísali zmluvu o pôžičke o 60.000,- Sk viac, ako oni tvrdia,
pričom podľa ich vyjadrenia boli vo finančnej tiesni, nakoľko im syn zobral väčší finančný obnos zaviazal
odporcovv1.av2.radezaplatiťnavrhovateľovisumu2.522,73eur,pričompredmetnásumapredstavuje
nedoplatok t.j. neuhradenú sumu z poskytnutej pôžičky / 121.000,-Sk - 3krát po 15.000,-Sk, čo je
45.000,-Sk , plus 1.000,- Sk / .

Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo 4.12.2006, nakoľko odporcovia mali predmetnú sumuvrátiť do 3.12.2006 ,pričom s plnením dlhu boli v omeškaní, a preto súd priznal úroky od nasledujúceho
dňa po splatnosti predmetnej sumy.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151
ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.