Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205538
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716205538.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS
a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom
Šteffekom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6 proti žalovanej S. D., H.. XX. XX.
XXXX, C. N., F. XXXX/XX, R.. Č.. N. Ú. B. Ú. H., L. X v konaní o zaplatenie 573,80 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 345,80 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 14. 03.
2014 do zaplatenia, všetko do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 20 % celkovo vzniknutých trov

konania žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 05. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 573,80 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 14. 03. 2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 04. 07.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako
dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320131434, na základe ktorej žalovanej požičal sumu
600 € za odplatu vo výške 228 €. Žalovaná sa celkovú čiastku vo výške 828 € zaviazala uhradiť v 13
mesačných splátkach, pričom prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 3 € a ďalšie pravidelné
splátky vpočte10bolidohodnutévovýške81,90€. Prvásplátkabolazročná10.deňpouzavretízmluvy
a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Žalovaná na úhradu úveru zaplatila len sumu 254,20 €, z toho poslednú sumu vo výške 100 € 31. 12.
2014. Žalobca vzhľadom na omeškanie žalovanej s úhradou splátok, predžalobnou upomienkou zo dňa
13. 11. 2013 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a
keďže žalovaná nereagovala a dlhy nezaplatila v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 25. 03. 2014,
žalobca žalovanej oznámil, že celý dlh sa stal splatný k 13. 03. 2014.

3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila listom zo dňa 07. 11. 2016, ktorým žiadala o „pozastavenie“ návrhu na
začatie konania s tým, že celý uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a na svoju obranu uviedla, že
toho času vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní až do septembra roku 2018, a preto z
ústavu pre výkon trestu odňatia slobody nevie do spisu pripojiť žiadne listiny ani dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Zaväzuje sa však, že po prepustení z výkonu trestu bude spolupracovať na objasnenídôkazov na jej obhajobu a všetko včas doručí príslušnému súdu. Doručovať žiadala do Ústavu pre výkon
trestu odňatia slobody v Nitre.

5. Napriek tvrdeniam žalovanej, že nárok neuznáva, súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu
za nesporné, pokiaľ ide o obsah úverovej zmluvy, jej uzavretie, sumy, ktoré žalovanej boli na
základe úverovej zmluvy poskytnuté a sumy, ktoré žalovaná zaplatila, ako aj pokiaľ ide o doručenie
predžalobných upomienok a oznámenia o zosplatnení dlhu. Žalovaná totiž tvrdila vo svojom vyjadrení k
žalobe len toľko, že žalobný nárok v celom rozsahu neuznáva. Neuviedla však prečo, z akých dôvodov

a totiž neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by vyvracala tvrdenia žalujúcej strany.

6. V zmysle § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa
považujú za nesporné a v zmysle § 151 ods. 2 C. s. p., ak by aj strana poprela skutkové tvrdenia žalujúcej
strany, avšak neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je popretie neúčinné.

7.Žalovanávosvojomvyjadreníneposkytlažiadnurelevantnúargumentáciu.Neoznačilažiadnedôkazy,
ktoré by súdu chcela predložiť, avšak momentálne ich predložiť nedokáže vzhľadom na výkon trestu
odňatia slobody, a preto súd vyjadrenie žalovanej nezohľadnil, konanie neprerušil a v konaní pokračoval.

8. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 26. 01. 2017 súd verejne

vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

9. Pri svojich skutkových zisteniach súd vychádzal z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu,
predovšetkýmzozmluvyospotrebiteľskomúvere,zpredžalobnejupomienkyaoznámeniaozosplatnení
záväzku ako aj z poštových podacích hárkov, ktoré svedčili o odoslaní týchto listín žalovanej. Súd

považoval za nesporné, že žalovanej bola poskytnutá titulom úverovej zmluvy suma 600 €, z ktorej
žalovaná zaplatila sumu konštatovanú žalobcom vo výške 254,20 €. V konaní nebol produkovaný dôkaz,
že by žalovaná na úhradu svojho záväzku bola poskytla žalobcovi inú sumu. Pokiaľ však šlo o právne
hodnotenie nároku žalobcu, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu, a to
z týchto dôvodov. Žalobca so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu dňa 04.07.2013, teda už za účinnosti

Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Podľa presvedčenia
súdu úverová zmluvy aj, keď bola platne uzavretá, nemala platne dohodnuté niektoré náležitosti, ktoré
uvádza zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musím okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

11. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere,

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

12. Podľa presvedčenia súdu vzhľadom na formuláciu zročnosti jednotlivých splátok, kde prvá splátka
bola zročná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň

po splatnosti predchádzajúcej splátky, veriteľ dostatočne zrozumiteľným spôsobom pre bežného
spotrebiteľa nevyjadril zročnosť 2. až 13. splátky, a to vzhľadom na skutočnosť, že termíny zročnosti
jednotlivých splátok sa v jednotlivých mesiacoch pohybovali v závislosti od počtu dní, toho, ktorého
kalendárneho mesiaca.

13. Naviac v časti, ktorá sa týkala zročnosti jednotlivých splátok bolo aj vo formulárovej zmluve
predloženej žalobcom uvedené, že doporučený termín úhrady je 25. deň v mesiaci. Ak bola zmluva
uzavretá 04. 07. 2013 je zrejmé, že prvá splátka úveru bola zročná 14. 07. 2013 a všetky ďalšie 30
dní neskôr. Je ťažko predstaviteľné, že by úhrady pri takomto napočítavaní splátok mohli byť zročné
k 25.dňu v mesiaci.

14. Podľa presvedčenia súdu veriteľ dostatočne zrozumiteľne pre bežného spotrebiteľa nevyjadril
zročnosť splátok, hoci mu nič nebránilo stanoviť ich s uvedením presného dňa toho, ktorého
kalendárneho mesiaca, a to tak, aby sa termíny zročnosti nepohybovali a svojim poradím v mesiacinelíšili. Táto nezrozumiteľnosť podľa presvedčenia súdu spôsobuje neplatnosť ustanovenia o zročnosti
jednotlivých splátok v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Pokiaľ ide o ďalšiu náležitosť úverovej zmluvy, teda termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, ten bol vyjadrený v článku 2 obchodných podmienok veriteľa, ktoré boli uvádzané na rubovej
strane formulára zmluvy. Konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumelo uhradenie
poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej

splatnosti úveru. Podľa presvedčenia súdu termín konečnej splatnosti úveru nebol vyjadrený dostatočne
určito, a to je opäť vada, ktorú ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka postihuje neplatné dohodnutie
zročnosti splátok a termínu konečnej splatnosti úhrady je vadou, ktorá v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/
Zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

16. Za takýchto okolností má žalobca potom právo len na zaplatenie sumy, ktorú žalovanej skutočne
požičal, teda sumy 600 € a ak z nej žalovaná zaplatila 254,20 €, tak potom len na nezaplatený rozdiel
vo výške 345,80 €. Žalobca totiž potom nemá právo na odplatu, ktorá pozostáva podľa úverovej zmluvy,
z úroku vo výške 20 % z istiny a z odmeny vo výške 18 % istiny a je vyčíslená na sumu 228 €.

17. Preto súd žalovanú zaviazal nesplateného zvyšku úveru v sume 345,80 €. Popri nároku na istinu
súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania, pretože podľa presvedčenia súdu a vykonaného
dokazovania žalobca úver zosplatnil v súlade s ust. § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka pre nesplácanie
jednotlivých splátok, keď predzosplatnením žalovanú na túto možnosť upozornil. Nárok žalobcu na
zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu nielen v ustanoveniach zmluvy, ale aj v ust. § 497

Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

18. Podľa ust. § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Nárok žalobcu na úroky z omeškania v limitoch určených občianskoprávnymi predpismi nachádza
právnu oporu v ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa do
omeškania s úhradou zosplatnenej istiny úveru dostala dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, teda

dňom 14. 03. 2014. Výška úroku z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu potom ako nedôvodnú zamietol. Žalovanej súd určil
dlhšiu lehotu na plnenie vzhľadom na skutočnosť, že momentálne nemá možnosť prácou v pravidelnom

pracovnom pomere obstarať si dostatočné množstvo prostriedkov na úhradu svojho záväzku. Lehota
súdom poskytnutá by jej naopak mala k tomuto slúžiť.

21. Žalobca bol úspešný v rozsahu približne 60 % uplatneného nároku a neúspešný približne v
rozsahu 40% uplatneného nároku. Čistý úspech žalobcu predstavuje potom rozdiel medzi úspechom a

neúspechom a je 20 % celkovo uplatneného nároku. V zmysle § 255 ods. 2 C. s. p., preto súd žalobcovi,
ktorý bol prevažne úspešný priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 20 %
celkovo vzniknutých trov konania žalobcu. Podľa 255 ods. 2 C. s. p. , ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.