Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. február 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201240
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216201240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : M. Č. R. F. E. F..E..D.., F. F. Č. R. Č.. XXX/X, B. M., C.D. : XXX XX XXX, ČR, zast. advokátkou
kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického č. 30, Martin, proti žalovanej : U. M., O.. XX.X.G., V. U.
H. XXX/XX, Š. O. D., o zaplatenie 8.416,32 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a mi e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v plnej výške.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.02.2016 domáhal zaplatenia pohľadávky 8
416,32 euro s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 8205,94 od 26.10.2014 až do zaplatenia a
nahradiť trovy konania na tom právnom základe, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou a.s. a žalovanou bola dňa 08.10.2012 uzavretá zmluva o splátkovom úvere pod číslom
XXXXXXXXXX, s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 17,40 %, ktorý dlh sa zaviazala žalovaná
splácať v mesačných splátka s dátumom splatnosti vždy k 12. dňu toho, ktorého mesiaca s konečnou

splatnosťou 12.11.2022. Žalovaná mala porušiť podmienky zmluvy, neplatením splátok riadne a včas, v
dôsledku čoho došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru dňa 06.10.2014, doručené žalovanej dňa 10.10.2014, keď 15 dňová lehota na plnenie uplynula
dňom 25.10.2014,v dôsledku čoho sa žalovaná dostala do omeškania dňa 26.10.2014, od ktorej doby
žalobca žiadal zaplatenie úrokov z omeškania , zákonom stanovených 8,05 % ročne. Súčasne s istinou
si uplatnil riadny úrok vo výške 2103,18 euro a poplatky za správu úveru 102,76 €.

2. Dňom 17.01.2016 súd upovedomil advokáta žalobcu o možnosti posúdenia nároku ak sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 5b Zákona na ochranu spotrebiteľa, pri použití § 100 a ďalšie
Obč.zákonníka, ako premlčaný a tým nárok nepriznať z dôvodu zániku jej vymáhateľnosti.

3. Žalobca cestou právneho zástupcu vo svojom vyjadrení dňa 13.02.2016 neuznal premlčanie nároku ,
tvrdiac počítanie premlčacej doby od zročnosti pohľadávky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu,
teda od 26.10.2014, keď právny predchodca žalobcu mohol prvýkrát uplatniť nárok súdnou cestou.

4. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, ktorá doručenie mala riadne vykázané , keď zásielku v
mieste svojho bydliska v úložnej dobe neprevzala, keď inú adresu neuviedla, sa zásielka považuje zadoručenú na poslednú známu adresu evidovanú v registri obyvateľov( § 106 ods.1 písm. a/ Civilného
sporového poriadku/

5. Podľa§ 52 ods.1 a 2 Obč.zák. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

6. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

7. Podľa § 526 ods.1 a 2 Obč.zák. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

8. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

9. Z predloženého písomného oznámenia postupcu zo dňa 11.11.2014, bez pripojenia návratky, keď opis
žaloby spolu s prílohami prevzala dňa 15.10.2016, tým bola aj upovedomená o postúpení pohľadávky
čím bola splnená povinnosť v zmysle vyššie citovaných ustanovení o oznámení postúpenia pohľadávky
dlžníkovi, čím vznikla povinnosť dlžníka platiť dlh postupníkovi. Uvedená skutočnosť preukazuje aktívnu

legitimáciu žalobcu v tomto konaní, keď súčasne bol dodržaný aj postup podľa § 565 Obč. zákonníka v
spojitosti s ust.§ 53 ods.9 Obč. zákonníka pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu.

10. Podľa § 52 ods.1 až 4.Obč.zák, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

12. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zákon číslo 150/2004 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal Zákon 40/l964Zb. v znení neskorších predpisov,
Obč. zákonník, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy dňa 27.1.2010

do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana
osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu
zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a
stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj
zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú

dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často
pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich
obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa

a jeho práva.

14. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto
faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

15.V prejednávanej veci bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania pôvodne spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa a.s.., a žalovanou bola uzavretá dňa 08.10.2012 zmluva označená ako zmluva o
v splátkovom úvere pod číslom 5033703944 na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške
6000,00euro , ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach v počte 120 od 12.11.2012 po 116,80
euro s dátumom poslednej splátky 12.10.2022. Výška dojednaných úrokov 17,40 % , s výškou RPMN

20, 91 % a priemerná hodnota RPMN14,11 %. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené vo
výške 13 525,36 eura.

16. Podľa § 5b 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

20. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Novelou zákona o ochrane spotrebiteľa, zákon poskytol zvýšenú ochranu slabšej

strane tým, že súd z úradnej povinnosti musí prihliadnuť na premlčanie. Ak zistí, že pohľadávka je
premlčaná, nemôže ju priznať.

21. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy
len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou podľa dohody účastníkov alebo na základe

rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú
z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.

22. Vzhľadom na to, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo
subjektov je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah spotrebiteľský. Ustanovenie § 52 ods.2 Obč.zákona ukladá

orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa,
ako slabšej strany priaznivejšie. Súd preto aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka aj pri posúdení
premlčania. Pre žalobcu nebolo sporné aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie
premlčania, s tým, že sa nestotožnil s právnym názorom prezentovaným súdom tak vo výzve ako aj
na pojednávaní.

23. V zmysle § 5b zák.č.250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 po novele
zákona č.103/2014Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočnostídovolával.Potomvychádzajúczustanovenia§101Obč,zákonajepremlčaciadobatrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.24. Právny predchodca žalobcu doručoval žalovanej písomnú upomienku dňa 08.09.2014, návratku
nedoložil. Žiadal aby nedoplatok vo výške 2 244,26, vzniknutý ku dňu 07.09.2014 zaplatil do 15 dní,
bez splnenia požiadavky kladené zákonom podľa § 53 ods.9 v spojitosti s ust.§565 Obč.zákonníka , keď

išlo o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Keďže tento postup právnym predchodcom
žalobcu jednoznačne nezdokladoval , nemohlo dôjsť k predčasnej splatnosti pohľadávky.

25. Žalovaná zaplatila dve splátky spolu vo výške 233,50€, čo potvrdil žalobca vo vyjadrení
dňa12.09.2016, keď splátky mala uhrádzať počnúc od 12.11.2012, pričom poslednú splátku uhradila
dňa 12.01.2013, keďže bolo dojednané plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Premlčacia doba začala plynúť dňom zročnosti nesplnenej splátky
12.12.2012 a uplynula ku dňu 12.12.2015, ktorý bol posledným dňom premlčacej doby, keď žaloba bola
podaná až 01.02.2016. V dôsledku premlčania nároku, prestalo byť subjektívne právo vynútiteľné, v

dôsledku čoho nárok žalobcu zamietol. S poukazom na ustanovenie § 220 ods.2C.s.p. súd odkazuje na
právny názor vyslovený odvolacím súdom v obdobných veciach...

26. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27.. Súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania v plnej výške

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)