Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Porubänová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Cpr/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115221633
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115221633.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu Nemocnica
pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Súdna č. 15, Trenčín,
IČO 00738 301 proti žalovanej Q. H., bytom F. B. X/X, K., o zaplatenia 1.364,94 EUR s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.364,94 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od
30.06.2015 do zaplatenia, a to do 3 rokov od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu 1.364,94 Eur s úrokom z omeškania
5,05 % ročne od 30.6.2015 do zaplatenia. Uviedol, že v súvislosti s výpoveďou z pracovného pomeru
zo dňa 30.1.2013, danej žalovanej, jej bolo vyplatené vo výplatnom termíne za mesiac apríl 2013
odstupné vo výške 1.364,94 Eur. Žalovaná v súdnom konaní namietala neplatnosť tejto výpovede,
13.01.2015 nadobudol právoplatnosť Rozsudok Okresného súd Trenčín v konaní sp. zn. 11Cpr/4/2013,
podľa ktorého bola predmetná výpoveď z pracovného pomeru neplatná. Z tohto pohľadu teda bolo
podľa názoru žalobcu odstupné vyplatené žalovanej neopodstatnene. Hoci žalovaná nevzniesla žiadne
námietky, pre ktoré by mala nedôvodne vyplatené odstupné vrátiť, doposiaľ tak neurobila.
Žalovaná nesúhlasila so žalobou, pretože hoci vyhrala súd o neplatnosť výpovede, tento doposiaľ
nerozhodol o jej mzdových nárokoch. Pokiaľ jej takéto peniaze budú vyplatené, potom ona bude môcť
žalovanú sumu vrátiť. Tiež poukázala na to, že v súčasnej dobe dostala druhú výpoveď z pracovného
pomeru, hoci súdne namieta jej platnosť, mohla by sa v budúcnosti vec vyriešiť tak, že nebude žiadať
druhé odstupné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej , prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov
predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:
Z Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.02.2014, č.k. 11Cpr/4/2013-78, ktorý nadobudol
právoplatnosť 13.01.2015, bolo zistené, že súd určil výpoveď žalobcu, označenú ako skončenie
pracovného pomeru, dourčenú žalovanej 30.01.2013, za neplatnú.
Vo výplatnom termíne mzdy za apríl 2013 bolo žalovanej priznané odstupné 1.860,- Eur v hrubom, čo
v čistom predstavovalo sumu 1.364,94 Eur.Žalobca písomne dňa 16.3.2015 vyzval žalovanú na vrátenie nedôvodne vyplateného odstupného,
žalovanápísomnedňa4.4.2015súhlasilasvrátenímsumy1.340,-Eur,alelenvsplátkachpočasobdobia
troch rokov. Ako ďalšiu možnosť navrhla kompenzáciu na základe toho, že nemá vyplatenú mzdu za
cca 2 roky, od tejto mzdy by sa odstupné mohlo odpočítať.
Podľa § 222 ods. 1-6 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa
alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal,
nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu
potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ
od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
Všeobecným predpokladom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je, že niekto sa obohatil na
úkon iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. K takejto situácii môže okrem iného dôjsť vo chvíli,
keď bolo poskytnuté plnenie dôvodne a neskôr došlo k situácii, že právny dôvod, ktorý bol základom
tohto plnenia odpadol.
V tomto prípade si žalobca ako zamestnávateľ žalovanej splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 76 ods.
1 Zákonníka práce a žalovanej vyplatil odstupné, netto v sume 1.364,94 Eur. Vzhľadom k rozhodnutiu
súdu, ktorým bola výpoveď z pracovného pomeru určená za neplatnú, došlo k situácii, kedy dôvod, na
základe ktorého bolo odstupné vyplatené, odpadol. Za týchto okolností teda došlo na strane žalovanej
k bezdôvodnému obohateniu, ktoré má povinnosť žalobcovi vydať. Tento dôsledok napokon žalovaná
mohla predpokladať, keďže príslušnú žalobu na súd podala skôr, ako jej odstupné vyplatené bolo
(dvojmesačná lehota na podanie žaloby o určenie skončenia pracovného pomeru uplynula posledným
marcovým dňom, odstupné obdržala v máji 2013).
Námietky žalovanej, súvisiace s tým, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o mzdových nárokoch, súvisiacich
s neplatným skončením pracovného pomeru, súd nepovažoval za dôvodné. Ide o samostatný nárok,
ktorého výšku určí súd bez ohľadu na to, či boli žalovanej vyplatené finančné prostriedky v minulosti
nesprávne, či nedôvodne. Žalovaná je toho času v situácii, keď jej bola daná druhá výpoveď z
pracovného pomeru, vznikne jej po skončení pracovného pomeru ďalší, samostatný nárok na odstupné,
toto jej však môže byť vyplatené až po skončení práceneschopnosti žalovanej, ktorá trvá od 10.4.2015
doposiaľ. Tohto nároku, ktorý v budúcnosti vznikne, sa žalovaná vopred nemôže vzdať. Súd však
zohľadnil situáciu žalovanej, práceneschopnosť, finančnú núdzu a zatiaľ nevyrovnané jej nároky, a na
zaplatenie žalovanej sumy jej poskytol lehotu tri roky.
Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú, a to aj v časti uplatnených úrokov z
omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Súdsastotožnilstvrdeniamižalobcu,podľaktoréhosažalovanádostaladoomeškaniadňom30.6.2015.
Ďalšou výzvou zo dňa 19.06.2015 žiadal žalobca žalovanú, aby sa do 7 dní dostavila k podpisu
dohodyovysporiadaníjejzáväzku,resp.zaplatiladlžnúsumu,uvedenýnávrhdohodyžalovanáprevzala
22.6.2015, k dohode nepristúpila a dlžnú sumu neuhradila.
Žalobca bol úspešným účastníkom, patrila by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania, táto
mu priznaná nebola, nakoľko si žiadnu neuplatnil.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.