Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 25Cb/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313214228
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Dufalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313214228.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci

žalobcu: E.S. servis, s.r.o., Čachovský rad 3050, Vrútky, IČO: 36 391 948, zastúpený: JUDr. Vojtech
Horváth, advokát, Moyzesova 22, Pezinok, proti žalovanému: HYDROTEAM, spol. s r.o., Varšavská 3,
Bratislava, IČO: 30 776 023, zastúpený: JUDr. Róbert Slamka, advokát, Radlinského 1735/29, Dolný
Kubín, o zaplatenie 2 380,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2 380,- eur spolu:
s 9% úrokom z omeškania ročne a to:
- zo sumy 698,- eur od 01.06.2012 do zaplatenia,

- zo sumy 698,- eur od 29.06.2012 do 31.10.2012
- zo sumy 302,- eur od 01.11.2012 do 09.11.2012
- zo sumy 2,- eur od 10.11.2012 do zaplatenia

8,75% úrokom z omeškania ročne a to:
- zo sumy 420,- eur od 01.11.2012 do zaplatenia
- zo sumy 420,- eur od 04.12.2012 do zaplatenia

- zo sumy 420,- eur od 26.12.2012 do zaplatenia
- zo sumy 420,- eur od 01.02.2013 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu
žalobcu, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 07.08.2013 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2 380,- eur
s príslušenstvom z titulu neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval poskytnuté účtovné

služby.

Súd rozhodol vo veci dňa 10.09.2013 platobným rozkazom č.k. 50Rob 412/2013-28, proti ktorému podal
žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore uviedol, že žalobca poskytoval žalovanému
účtovné služby na základe viacerých zmluvných vzťahov od roku 2004, v poslednom období na
základe ústnej Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb. Zo spracovávanej agendy dostával žalovaný
výstupné údaje vo forme daňového priznania DPH mesačne, na požiadanie prehľad výnosov a

nákladov, knihu záväzkov a pohľadávok jedenkrát ročne a ročné daňové priznanie. Za niektoré roky boli
odovzdané spolu s účtovnými dokladmi aj účtovné a peňažné denníky a výpisy z hlavnej knihy. Účtovná
dokumentácia však nebola žalobcom vedená v zmysle Zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších
zmien a predpisov a neboli žalovanému dodané všetky potrebné doklady pre splnenie si povinnostivoči správcom dane. V roku 2010 bolo žalovanému odovzdané daňové priznanie za rok 2009, ktoré
bolo reklamované, keďže chýbali zaúčtované položky odpisov, žalovaný požadoval odstrániť nedostatok
podaním opravného daňového priznania, k čomu však nedošlo. Spracovanie účtovnej agendy nie je

v súlade so zákonom, nakoľko sa na zle vypracované daňové priznanie za rok 2009 stavia účtovná
evidencia nasledujúcich rokov a preto z dôvodu obavy pre dodatočné náklady na opravu účtovníctva
a s tým spojené škody žalovaný zadržal nevyplatené faktúry žalobcu. Listom č. 153/2013 zo dňa
07.07.2013 bolo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu oznámené ukončenie hĺbkovej
kontroly účtovníctva s vykázaním chýb a nedostatkov, ktoré spôsobili žalovanému škodu, ktorá bola v

liste vyčíslená. Žalovaný si listom č. 225/2013 zo dňa 09.10.2013 uplatnil náhradu škody a dodatočné
náklady na opravy a odborné zásahy do účtovníctva, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 20130142 a zároveň
zaslal žalobcovi návrh Dohody o započítaní pohľadávok.

Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 23.12.2013 uviedol, že vykonané účtovné a súvisiace služby pre
žalovaného v celkovej výške 2 380,- eur mu neboli zaplatené, hoci ich žalovaný nikdy nereklamoval.

Ďalej sa vyjadroval k jednotlivým námietkam uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu, keď poprel
skutočnosť, že žalobca nedodal žalovanému účtovnú dokumentáciu a agendu, ďalej uviedol, že všetky
daňovépovinnostižalovanéhoboliriadnesplnené,vopačnomprípadebybolivočižalovanémuzostrany
správcu dane uplatnené sankcie, k čomu však nedošlo. Pokiaľ ide o spracovanie daňového priznania za
rok 2009, neboli zo strany žalovaného predložené všetky účtovné doklady a to konkrétne Leasingová

zmluva, oprava zaúčtovania bola možná dvomi spôsobmi a to buď podaním dodatočného daňového
priznania za rok 2009 alebo zúčtovaním do nedaňových nákladov bežného roka, teda roku 2010, pričom
na základe rozhodnutia štatutárneho zástupcu žalovaného boli náklady zaúčtované ako nedaňové v
roku 2010, daňové priznanie bolo podpísané konateľom žalovaného a riadne podané na daňový úrad.
Pokiaľ išlo o opravné daňové priznanie za rok 2011, tak v účtovníctve roku 2011 bolo v nákladoch

zúčtované nájomné v plnej výške, nezaplatené nájomné k 31.12.2011 bolo v sume 8 785,92 eur, táto
suma mala byť pripočítaná k daňovému základu, avšak omylom pri prepisovaní daňového priznania bola
vynechaná, ale vzhľadom na dosiahnutú stratu za rok 2011 vo výške viac ako 76 000,- eur nemal tento
omyl dopad na výslednú daňovú povinnosť, keďže táto v roku 2011 vôbec nevznikla.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu Ing. Emílie Soukupovej, konateľky
žalovaného Ing. Heleny Kováčovej, výsluchom svedkov D.. F. Q., F.. X. F. a oboznámením sa s
písomnými dokladmi založenými v spise - faktúry č. 120014, 120016, 120025, 120028, 120030, 130003,
pohyby na účte žalobcu, list žalovaného zo 07.07.2013 - Odpoveď a výzva na vrátenie dokladov, podklad
k daňovému priznaniu 2010 - nedaňový odpis, e-mailová komunikácia z 24.03.2013, predžalobná

upomienka zo dňa 25.04.2013, Odpoveď na predžalobnú upomienku zo dňa 02.05.2013, Oznámenie k
upomienke zo dňa 02.05.2013, list žalovaného zo dňa 23.06.2013, faktúra č. VF2013455, VF2013454,
20130142, list žalovaného zo dňa 09.10.2013 - uplatnenie si škôd a dodatočných nákladov zo dňa
09.10.2013 a 18.10.2013, započítanie pohľadávok zo strany žalovaného zo dňa 18.10.2013, list žalobcu
zo dňa 24.10.2013 - vrátenie listov č. 233/2013 a 234/2013 zo dňa 18.10.2013, Záznam o odovzdaní /

prevzatí daňových priznaní zo dňa 02.04.2013, e-mailová komunikácia z 26.02.2013 a 26.03.2013,
Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 15.11.2013, príjmový pokladničný
doklad č. 13455 zo dňa 15.11.2013, výdavkový pokladničný doklad č. 13HV0207, list spoločnosti
F. C. zo dňa 09.09.2013 - vyúčtovanie za opravu účtovníctva roku 2012 a 2011, Zmluva o vedení
podvojného účtovníctva zo dňa 12.04.1994, faktúra č. 201000018, písomné vyjadrenie D.. P. Q., interný

doklad č. 11IN049 a č. 12IN037, e-mail zo dňa 28.06.2012, inventárny súpis majetku, e-mail zo dňa
16.05.2012, karty dlhodobého majetku, e-mail zo dňa 25.02.2013, súpis vyradeného majetku, e-mail zo
dňa 06.12.2012, 23.01.2013 a 24.01.2013, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Žalobca vyúčtoval spracovanie účtovníctva nasledovnými faktúrami:
- č. 120014 na sumu 698,- eur, splatná 31.05.2012 (apríl 2012)
- č. 120016 na sumu 698,- eur, splatná 28.06.2012 (máj 2012), ktorá bola dňa 31.10.2012 uhradená vo
výške 396,- eur a dňa 09.11.2012 vo výške 300,- eur, neuhradený zostatok predstavuje 2,- eur
- č. 120025 na sumu 420,- eur, splatná 31.10.2012 (september 2012)

- č. 120028 na sumu 420,- eur, splatná 03.12.2012 (október 2012)
- č. 120030 na sumu 420,- eur, splatná 25.12.2012 (november 2012)
- č. 130003 na sumu 420,- eur, splatná 30.01.2013 (december 2012)Predžalobnou upomienkou zo dňa 12.06.2013 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na
zaplateniedlhuvovýške2380,-eur,žalovanývosvojomvyjadrenízodňa02.05.2013oznámilžalobcovi,
že zadržiava dlžnú sumu a to až do doby kontroly účtovníctva za roky 2004 - 2012, ktorú uskutočňuje

nová spoločnosť zaoberajúca sa okrem iného revíziou účtovníctva.

Konateľka žalovaného Ing. Helena Kováčová vo svojej výpovedi dňa 26.06.2014 uviedla, že v roku
2009 bola prvá reklamácia účtovných výkonov, ktoré mali vplyv na účtovnú uzávierku a prenášali sa
do ďalších rokov. V roku 2012 (zrejme správne malo byť 2013) mala vedomosť o tom, že daňové

priznanie je spracované pani Soukupovou, faktúra za jeho spracovanie bola taktiež uhradená, avšak
daňové priznanie jej vydané nebolo, keďže toto podmieňovala úhradou existujúceho dlhu (e-mail
Emílie Soukupovej zo dňa 26.03.2013 na č.l. 91), preto zadala vypracovanie daňového priznania
spoločnosti F. Consulting, ktorá ho skutočne počas veľkonočných sviatkov vypracovala. Je pravdou,
že dňa XX.XX.XXXX dcéra pani Soukupovej jej daňové priznanie za rok 2012 ako aj opravné daňové
priznanie za rok 2011, ktoré urobila z vlastnej iniciatívy odovzdala, o odovzdaní bol spísaný Záznam

zo dňa 02.04.2013, potvrdený Ing. Kováčovou a Kristínou Stašovou, konateľkou žalobcu. Od tohto
momentu prestala pani Soukupová s ňou komunikovať, preto začala mať pochybnosti o tom, či má
správne vedené účtovníctvo. Pokiaľ ide o neuhradené faktúry, uviedla, že od roku 2010 sa žalovaný
dostal do nepriaznivej finančnej situácie, faktúry uhrádzal po čiastkach, faktúry za druhý polrok 2012
neboli uhradené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, žiadali vypracovať splátkový kalendár,

avšak tomuto návrhu nebolo vyhovené. Žalobkyňa spracovávala pre nich účtovníctvo do konca roka
2012, e-mailom z 18.12.2012 oznámila, že za január 2013 už daňové priznanie neurobí a spoluprácu
ukončuje. Dňa 24.04.2013 žalovaná odovzdala účtovné doklady za roky 2004-2012, išlo o dva šanóny.
V roku 2013 bola oslovená spoločnosť F. C., ktorá vykonala požadované práce, podokladala chýbajúce
dokumenty a tieto práce vyúčtovala žalovanému nasledovnými faktúrami:

- č. VF2013455 na sumu 2 040,- eur, splatná 14.10.2013, faktúra bola vyhotovená 30.09.2013 a týkala
sa ceny za opravu účtovníctva roku 2012
- č. VF2013454 na sumu 2 220,- eur, splatná 14.10.2013, faktúra bola vyhotovená 30.09.2013 a týkala
sa opravy účtovníctva roku 2011

Výsledkom kontroly účtovníctva, resp. odborného zásahu do účtovníctva nebol oficiálny záznam, ale
zhodnotenie účtovníctva, ktoré bolo podkladom na list žalovaného zo dňa 07.07.2013. V liste žalovaný
vymenoval chyby a nedostatky spočívajúce jednak v chýbajúcich účtovných dokladoch v účtovníctve za
rok 2009-2012 a jednak v chybách v účtovníctve pre celé kontrolované obdobie 2009-2012. Zároveň
týmto listom žalovaný vyzval žalobcu o vrátenie doposiaľ neodovzdanej dokladovej časti účtovníctva za

mesiace 1-2 2012 ako aj o vydanie databázy programu POHODA za účelom archivácie.

Listom zo dňa 09.10.2013 si žalobca uplatnil škodu a dodatočné náklady za odborný zásah do
účtovníctva a jeho doplnenie za roky 2011 a 2012 a to faktúrou č. 20130142, ktorou žalovaný vyúčtoval
žalobcovi sumu 4 260,- eur so splatnosťou 23.09.2013. Náklady spočívali v odbornom zásahu do

účtovníctva a jeho doplnení za rok 2011 vo výške 1 850,- eur + 20% DPH 370,- eur, t.j. spolu 2 220,-
eur a odbornom zásahu do účtovníctva a jeho doplnenie za rok 2012 vo výške 1 700,- eur + 20%
DPH 340,- eur, t.j. spolu 2 040,- eur. Zároveň si žalovaný jednostranne započítal v zmysle § 358 -
364 Obchodného zákonníka a § 580 - 581 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 18.10.2013 svoju
pohľadávku vo výške 4 260,- eur voči pohľadávke žalobcu v celkovej výške 2 380,- eur. Žalobca listom zo

dňa 24.10.2013 oznámil žalovanému, že započítanie pohľadávok neuznáva, keďže faktúru č. 20130142
považuje za bezpredmetnú, keďže mu nevzniklo právo refakturácie. Rozhodnutie žalovaného o tom,
aby iná spoločnosť vykonala odborné zásahy a opravy účtovníctva nemôže byť na ťarchu žalobcu.

Svedok F.. X. F., prokurista spoločnosti Malach C., s.r.o. vo svojej výpovedi dňa 09.10.2014 uviedol, že

začiatkom roku 2013 bol oslovený pani Kováčovou, aby vypracovali kalkuláciu na vedenie a spracovanie
účtovníctva, keďže bývalá firma ukončila zmluvný vzťah. Vypracovali cenovú ponuku a na základe
dokladov dodaných dňa 30.03. spracovali daňové priznanie za rok 2012, ktoré dňa 02.04.2013 bolo
podpísané a odovzdané správcovi dane. Koncom júna 2013 boli opätovne požiadaní pani Kováčovou,
aby vykonali kontrolu účtovníctva, cenová ponuka bola prijatá a preto v mesiacoch jún - september

kontrolu účtovníctva urobili. Zamerali sa pritom na zistenie chýb a ich opravu. Oprava účtovníctva
znamená, že v prípade zistenia chyby sa vystornuje pôvodný účtovný zápis a zaúčtuje sa nový.
Nezrovnalosti spočívali v tom, že boli zle zaúčtované mzdy za roky 2011 a 2012, preto boli preúčtované
na správne účty, takisto ako odvody, rezervy na nevyčerpané dovolenky, bol zaúčtovaný sociálny fond,stravné lístky boli správne preúčtované a hoci konštatovali aj nesúlad v banke, nebolo možné s tým nič
urobiť lebo už bol zaúčtovaný a zdanený. Doklady za roky 2011 a 2012 neboli v rozsahu požadovanom
podľa Zákona o účtovníctve. K interným dokladom chýbali podkladové materiály. Žalovanému účtovali

25,- eur na hodinu v zmysle cenníku a cenu vykonaných prác mu vyfakturovali faktúrami č. VF2013455 a
VF2013454. Prílohou faktúr neboli žiadne špecifikácie, keďže bola dohodnutá hodinová sadzba, uviedli
len počet hodín spracovania účtovníctva. Skôr ako vystavili faktúry, dňa 09.09.2013 žalovanému zaslali
súhrn, z ktorého bolo zrejmé, koľko hodín kontrole venovali, keďže štandardne vystavujú faktúry k
poslednému dňu daného mesiaca.

Vystavené faktúry boli uhradené zápočtom a to na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov
a pohľadávok uzatvorenej dňa 15.11.2013 medzi spoločnosťou F. C., s.r.o. a žalovaným, kedy si
spoločnosť F. C. započítala svoje nároky z vystavených faktúr voči pohľadávkam žalovaného v celkovej
výške 3 876,- eur, ktoré pozostávajú z neuhradených faktúr č. 20130165 na sumu 420,- eur s dátumom
splatnosti 29.11.2013, č. 20130166 na sumu 1 440,- eur s dátumom splatnosti 29.11.2013 a č. 20130163

na sumu 2 016,- eur s dátumom splatnosti 21.11.2013. Rozdiel vo výške 384,- eur žalovaný zaplatil
žalobcovi v hotovosti dňa 15.11.2013 na základe príjmového pokladničného dokladu č. 13455.

Svedok X. F. uviedol, že vystavenými 3 faktúrami žalovaný vyúčtoval spoločnosti F. C. prenájom
tlačiarne, skladových priestorov na archív a vypracovanie architektonickej štúdie.

Konateľka žalobcu, Ing. Emília Soukupová, vo svojej výpovedi dňa 12.02.2015 uviedla, že spolupráca
so žalovaným začala na základe písomnej Zmluvy uzatvorenej v roku 1994, kedy poskytovala účtovné
služby ako fyzická osoba Ing. Emília Soukupová, IČO: 13 96 72 07. V roku 2000 založila spoločnosť s
ručením obmedzeným, spolupráca so žalovaným pokračovala aj ďalej, navrhla mu uzatvorenie písomnej

zmluvy, pán F. Q. neakceptoval návrh zmluvy, ktorý ona vypracovala, vypracoval svoj návrh, ktorý
pripomienkovala, ale k podpisu nakoniec nedošlo a preto spolupráca pokračovala v intenciách pôvodnej
písomnej zmluvy. Doklady jej boli odovzdávané jedenkrát mesačne, po spracovaní DPH doklady vrátila.
Potom ako u žalovaného prešli kompetencie z Ing. P. Q. na syna F. Q. a dcéru Ing. Helenu Kováčovú,
nastali určité problémy, keďže kompletizáciu podkladov mala na starosti pani Kováčová, ktorej hlavnou

činnosťou vo firme bola predovšetkým projektová činnosť a preto z časového hľadiska bol niekedy
problém tieto dve činnosti zladiť a v dôsledku toho nebol presne stanovený termín v mesiaci na
odovzdávanie podkladov, tieto boli žalovaným odovzdávané na základe predchádzajúcej telefonickej
dohody a takto spolupráca prebiehala až dokonca. Spoluprácu ukončila ona sama v decembri 2012
s tým, že ešte dokončila daňové priznanie a to z dôvodu, že vo firme žalovaného nastali problémy s

úhradou faktúr. Počas celej spolupráce žiadne výhrady ani reklamácie voči jej práci neboli. Potvrdila,
že odovzdanie daňového priznania za rok 2012 podmieňovala úhradou neuhradených faktúr, nakoniec
však zmenila názor a dňa 02.04.2013 daňové priznanie bolo v poobedňajších hodinách žalovanému
odovzdané. Všetky doklady, ktoré mala od žalovaného mu vrátila späť a keďže preberanie dokladov
nikdy neprebiehalo na základe písomného potvrdenia, doklad o odovzdaní nemá. Ďalej sa konateľka

žalobcu vyjadrila k jednotlivým bodom listu žalovaného zo dňa 07.07.2013 a ku chýbajúcim dokladom
uviedla:
- účtovný denník je len súpis zaúčtovaných dokladov a nemá žiaden sumár strán má dať a dal, ktorý by
sa dal skontrolovať a preto je pre daňovú kontrolu nepoužiteľný
- položková hlavná kniha bola odovzdaná po podaní daňového priznania začiatkom apríla 2013,

- inventarizáciu majetku a záväzkov ako aj pokladne má povinnosť zo zákona organizácia a nie účtovník
(§ 6 ods. 3 Zák. č. 431/2002 Z.z.)
- k podkladom, ktoré dostala od žalovaného vystavila interný doklad, ktorý spolu so všetkými ostatnými
spracovanými dokladmi odovzdala späť do firmy, nie ku každému internému dokladu musí byť príloha,
je nelogické, aby napr. každý mesiac prikladal k platbe nájomného alebo leasingu nájomnú a leasingovú

zmluvu
- knihu faktúr je povinná robiť samotná organizácia a nie účtovník
- inventárne karty dostával žalovaný ročne na odsúhlasenie, keďže bolo potrebné rozhodnúť o tom, čo
sa bude vyraďovať z majetku a čo nie, po ukončení spolupráce žalovanému inventárne karty vrátila
- nevie, či každoročne tlačila účtovný rozvrh, avšak hlavné knihy ako podklad k ročnej uzávierke boli

žalovanému odovzdané.
- poznámky k účtovnej závierke k 31.12.2009-2012 boli žalovanému odovzdané, ide o súčasť daňového
priznania, bez poznámok by daňový úrad daňové priznanie neprevzalPokiaľ ide o vytýkané chyby v účtovníctve uviedla nasledovné:
- rezervy na nevyčerpané dovolenky a odvody do poisťovní boli každoročne vytvorené, žiadne námietky
a reklamácie v tomto smere neboli

-nazákladerozhodnutiaD.P.sispoločnosťviedlaúčtovnézápisyozákazkovejvýrobesamaavreálnom
čase
- na základe D. nebolo rozúčtovanie miezd na 4 účty, ale iba na účty 521 a 366 a navyše ani z podkladov
nebolo možné členenie na zamestnancov a spoločníkov, keďže z bankových výpisov nebolo zrejmé,
ktorej konkrétnej osobe bola výplata poslaná a nedalo sa definovať, či ide o mzdu pracovníka alebo

spoločníka
- účty 336 a 524 neboli analyticky rozčlenené podľa jednotlivých poisťovní, bola bežná prax, že tieto
veci sa nedelili, bolo to vyslovene na rozhodnutí organizácie, akú prax si zavedie, daňovým kontrolórom
ani auditorom to nevadilo, navyše na bankových výpisoch bolo uvedené, že ide o poistné, ale nebolo
definované, do ktorej poisťovne
- pokiaľ ide o zle vykázaný zostatok leasingu v súvahe, je úplne irelevantné na ako účte je uvedený

Ďalej uviedla, že jediná sankcia, ktorá bola za celé roky vedenia účtovníctva žalovanému udelená
spadala do obdobia rokov 2008-209, kedy dvakrát odpočítala DPH z tej istej faktúry, bolo potrebné vrátiť
neoprávnene vyplatenú vratku, žalovanému bola udelená sankcia, ktorú v rámci dobrých vzťahov sama
zaplatila. Pokiaľ ide o zle zaúčtované leasingové splátky v roku 2009, nemala k dispozícii Leasingovú

zmluvu a preto z dvoch možných riešení a to dodatočné daňové priznanie za rok 2009 alebo zaúčtovanie
nezaúčtovaného leasingu do nedaňových nákladov v roku 2010 sa pán F. Q. rozhodol pre druhú
alternatívu. Ďalej uviedla, že v prípade, ak bolo účtovníctvo tak zle vedené, že bolo potrebné vykonať
jeho kontrolu a opravu, predpokladá, že bolo podané dodatočné daňové priznanie, ktoré by opravilo
to pôvodné nesprávne. Nemá predstavu o tom, akým spôsobom mohli byť robené odborné zásahy

do účtovníctva, keďže do ukončeného a spracovaného účtovníctva sa takýmto spôsobom nevstupuje,
riešením je urobiť celé účtovníctvo znovu.

Svedok Ing. F. Q., ktorý bol konateľom spoločnosti žalovaného v rokoch 2002-2013 uviedol, že pani
Soukupová bola účtovníčkou firmy od jej vzniku, celé to bolo založené na priateľskom vzťahu, nakoľko

sa poznala s jeho otcom D.. P. Q., ako zakladateľom spoločnosti. Ako s účtovníčkou bol s ňou dlhodobo
nespokojný, nezhodli sa na mnohých veciach, žiadala mať všetky doklady k dispozícii k 5. dňu v mesiaci,
čo bolo nereálne, odmietala zaúčtovať faktúry, ktoré priši po čase, ktorý ona stanovila na odovzdanie
dokladov, taktiež sa mu zdala byť príliš vysoká výška odmeny, ktorá jej bola vyplácaná. Potvrdil, že
spoločnosť bola niekoľkokrát penalizovaná daňovým úradom. Nespomína si, či došlo k zápočtu sankcie

s odmenou účtovníčky. Neprislúši mu hodnotiť jej odbornosť, chyba určite nebola iba na strane žalobcu,
systém vedenia účtovníctva vo firme nebol vyhovujúci, za čo ona nezodpovedala. Faktúry, ktoré sú
doposiaľ nezaplatené reklamované neboli, uhradené neboli asi z toho dôvodu, že neboli odstránené
vadyvytýkanévúčtovníctveanebolaodovzdanáelektronickádatabáza.Potvrdil,žepravidelnemesačne
posielala daňové priznanie.

D. zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom poprel niektoré tvrdenia Ing. Emílie Soukupovej, ktorá bola
povinná viesť účtovníctvo podľa zákona správne a načas v termínoch stanovených legislatívou. Trval
na tom, že za nezaplatené obdobie žalovaný nedostal doklady tak, aby jednotlivé mesiace mohli byť
kontrolovateľné, účtovníctvo v tomto období nebolo vedené úplne v súlade so Zákonom o účtovníctve.

Podľa § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II v tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je upravená.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorú
nie je možné subsumovať pod konkrétny typ zmluvy upravený v obchodnom zákonníku, takáto zmluva,

je zmluvou nepomenovanou.

Pre určenie práv a povinností strán je v takomto prípade okrem
všeobecných ustanovení zákona rozhodujúci iba obsah zmluvy.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe ústne uzatvorenej Zmluvy žalobca
poskytovalprežalovanéhoúčtovníckeslužby.Tátoskutočnosťmedziúčastníkmikonaniaspornánebola,

potvrdila ju tak Ing. Soukupová, svedok Ing. F. Q. ako aj Ing. P. Q. a aj v odpore proti platobnému
rozkazu žalovaný uviedol, že účtovné služby boli poskytované na základe ústnej zmluvy o poskytovaní
účtovných služieb. Za vykonané služby žalobca vystavil faktúry, ktoré neboli za obdobie mesiacov
apríl 2012, máj 2012 a september - december 2012 uhradené vôbec, resp. za máj 2012 len čiastočne.
Dôvodom neuhradenia faktúr ako uviedla Ing. Helena Kováčová bol jednak nedostatok finančných

prostriedkov, ako aj tá skutočnosť, že žalovaný mal pochybnosti o správne vedenom účtovníctve a preto
úhradu faktúr zadržal až do vykonania kontroly účtovníctva. Účtovné služby za obdobie, v ktorom faktúry
neboli zaplatené však neboli reklamované, žalovaný nepredložil súdu žiadnu reklamáciu, svedok Ing.
F. Q., ktorý bol v rozhodujúcom čase konateľom žalovaného potvrdil, že faktúry reklamované neboli.
Zmluvná spolupráca bola ukončená žalobcom ku koncu roku 2012 práve z dôvodu, že žalovaný mu za
poskytované služby neplatil. Problémy nastali v čase, kedy malo byť spracované a odovzdané daňové

priznanie za rok 2013, kedy žalobca jeho odovzdanie žalovanému podmienil zaplatením neuhradených
faktúr, tak ako je to zrejmé z e-mailu Ing. Emílie Soukupovej z 26.03.2013. Pokiaľ boli výhrady voči
vedeniu účtovníctva zo strany žalobcu, žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a súdu
takúto skutočnosť nepreukázal, nevyplýva to ani z e-mailovej komunikácie z december 2012, resp.
januára 2013, ktorú žalobca založil do spisu.

Žalovaný počas konania nikdy nespochybnil nárok žalobcu na úhradu žalovanej čiastky 2 380,- eur, čo
predstavuje súčet neuhradených faktúr, avšak voči nároku žalobcu si započítal ako obranu svoj nárok
vyplývajúci z faktúry č. 20130142, ktorou refakturoval žalobcovi sumou 4 260,- eur dodatočné náklady
za odborný zásah do účtovníctva, ktoré mu boli vyfakturované spoločnosťou F. C. a to dvomi faktúrami
č. VF2013454 na sumu 2 220,- eur a č. VF2013455 na sumu 2 040,- eur.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, iba že preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Úprava náhrady škody spočíva v objektívnej zodpovednosti a oprávnenej osobe vznikne nárok na
náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla

určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou.
Porušenie zmluvnej povinnosti môže spočívať v porušení akejkoľvek povinnosti, ktorú priamo určuje
zmluva. Ustanovenie § 380 dopĺňa ustanovenia o rozsahu náhrady škody tak, že do nej zahŕňa aj
náklady, ktoré poškodená strana musela vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Medzi
vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno je na

poškodenej strane, aby preukázala, že tieto náklady museli byť vynaložené v dôsledku škodnej udalosti.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali splatnými na započítanie.

Žalovaný argumentoval tým spôsobom, že zaplatil faktúry spoločnosti F. C. a to na základe Dohody
o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 15.11.2013. Je pravdou, že žalovaný uhradil
faktúry spoločnosti F. C., ktorými si voči nemu uplatnila svoj nárok na zaplatenie ceny za odborný zásah
do účtovníctva, avšak súd nepovažuje faktúry č. 2013454 a 2013455 sami o sebe bez spojenia s inými

relevantnými dôkazmi za dostatočný spôsob preukázania svojho nároku na fakturáciu, keďže chýbal
podklad, na základe ktorého boli faktúry vystavené. Faktúry neobsahujú žiadnu špecifikáciu vykonaných
činností, tieto faktúry navyše boli vystavené až dňa 30.09.2013, avšak žalovaný už dňa 09.09.2013
vystavil svoju faktúru č. 20130142, ktorou refakturoval žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti
s odborným zásahom do účtovníctva, teda ešte skôr ako mu boli tieto práce vyúčtované spoločnosťou

Malach C..Žalovaný zaplatil faktúry spoločnosti Malach C. započítaním na základe uzatvorenej Dohody o
vzájomnomzapočítanízáväzkovapohľadávok,avšakžalovanýsúdunepreukázal,akénárokymuvznikli
voči spoločnosti F. C., s.r.o., ktoré si voči nemu uplatnil faktúrami č. 20130165, 20130166 a 20130163.

Vzhľadom na výsledky dokazovania má súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno,
nepreukázal súdu jednak porušenie povinností zo strany žalobcu pri poskytovaní účtovných služieb,
nakoľko tieto služby nikdy v rozhodujúcom období nereklamoval, nebola mu uložená sankcia správcom
dane a ani nebolo na základe výsledkov odborného zásahu do účtovníctva podané dodatočné daňové

priznanie, nepreukázal vznik škody spočívajúcu v zmenšení jeho majetku v dôsledku úhrady faktúr
spoločnosti F. C., s.r.o., pretože tieto boli uhradené formou zápočtu s pohľadávkami žalovaného - 3
neuhradené faktúry, ktoré však súdu predložené neboli, nebolo preukázané poskytnutie služieb, za ktoré
boli tieto faktúry vystavené a preto žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť k započítaniu nároku žalovaného
na náhradu škody voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny účtovníckych prác, ktorá nebola sporná.

Súd nevykonal dokazovanie opätovným výsluchom svedka F.. X. F. a znaleckým dokazovaním, keďže
vzhľadom na priebeh konania a výsledky dokazovania nebolo potrebné dokazovanie doplniť. Aj v
prípade preukázania chýb a nepresností vo vedení účtovníctva, tieto nemali ako už bolo vyššie uvedené
za následok daňové penále alebo nutnosť podať doplňujúce daňové priznanie, navyše súd na základe
vyprodukovaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal

vznik nároku na náhradu škody.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením svojho peňažného záväzku, preto si
žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného záväzku.

Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba
v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr v rozpätí od 0,75% do 1% ročne (ide
o obdobie od 01.06.2012 do 23.01.2013) a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a žalobcovi,
ktorý bol plne úspešný priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že až po
právoplatnosti tohto rozsudku bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky

trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde

písomne, vo 2 vyhotoveniach.V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom

sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu
súdu a čoho sa odvolateľ domáha.